Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/119/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: H., a.s. v likv., Č., IČO:

X. s ustanovenou správkyňou konkurznej podstaty JUDr. K. Ž., M., Bratislava o rozvrhu

speňaženého majetku z konkurznej podstaty, na odvolanie veriteľa T., X., E., A., P.

a veriteľa S. a.s. Bratislava proti rozvrhovému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa

10. júla 2008 č.k. -715 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozvrhové uznesenie Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 10. júla 2008 č.k. -715 v napadnutej časti z r u š u j e a vec vracia súdu

l. stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozvrhovým uznesením rozhodol okrem iného

tak, že oddelený veriteľ G., so sídlom X. M. M., X. (záložný veriteľ 1) s uznanou

pohľadávkou vo výške 26 412 799,–Sk bude uspokojený sumou vo výške 2 891 860,58 Sk.

V neuspokojenej časti prechádza pohľadávka medzi ostatné pohľadávky zaradené do 4. triedy

a oddelený veriteľ T. X., E., A. (záložný veriteľ 2) s uznanou pohľadávkou vo výške

31 247 382,–Sk nebude uspokojený z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

Neuspokojená pohľadávka prechádza medzi ostatné pohľadávky zaradené vo 4. triede. Na

odmenu a výdavky správcu konkurznej podstaty podľa neho pripadá suma 567 457,27 Sk a na

pohľadávky v 2. triede suma 167 501,67 Sk.

Podľa odôvodnenia uznesením zo dňa 18.2.2008 č.k. -672, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 3.4.2008, bola súdom schválená konečná správa o speňažení majetku

z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu.

Podľa návrhu správcu zo dňa 15.5.2008 na vydanie rozvrhového uznesenia bolo

potrebné vydať výťažok zo speňaženia oddelenému veriteľovi a rozvrhnúť zvyšok finančných

prostriedkov na pohľadávku uznanú v prvej triede a čiastočne uspokojiť veriteľa

s pohľadávkou uznanou v druhej triede.

Na uspokojenie nároku oddeleného veriteľa v prvom poradí pripadla suma vo výške

2 891 860,58 Sk. Vzhľadom na výťažok zo speňaženej sumy, bolo možné priznať odmenu

a výdavky správcu, uhradiť súdny poplatok za konkurzné konanie, vydať výťažok

oddelenému veriteľovi, uspokojiť v plnej výške nárok veriteľa priznaný v prvej triede

a čiastočne uspokojiť nárok veriteľa priznaný v druhej triede. Na uspokojenie pohľadávok

veriteľov uznaných v tretej a štvrtej triede nezostali žiadne finančné prostriedky a preto

uspokojené nebudú.

Proti tomuto uzneseniu sa odvolal veriteľ T. X., E., A. P. (ďalej len T.) a navrhol ho

zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie. Podľa neho napadnuté rozvrhové

uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia skutkového stavu veci.

Uvádza, že vzniesol proti konečnej správe o speňažení a správe majetku konkurznej

podstaty námietku, v ktorej poukázal na nesprávne právne posúdenie poradia uspokojenia

konkurzných veriteľov s nárokom na oddelené uspokojenie T. (právny nástupca F., (ďalej len

F.) a G. (právny nástupca V. (ďalej len G.), v dôsledku ktorého mal byť z výťažku speňaženia

založených vecí na prvom mieste uspokojený konkurzný veriteľ G.. A aj v rozvrhovom

uznesení súd uspokojil prednostne záložného veriteľa G. z titulu záložného práva zapísaného

na liste vlastníctva ako prvého v poradí. Tento postup pokladá opakovane za nesprávny.

Poukazuje na to, že G. má v konkurznom konaní prihlásenú pohľadávku, ktorá vznikla

na základe Úverovej zmluvy č. 2/1996 T. zo dňa 21.11.1996; oddelené uspokojenie je

uplatnené podľa záložnej zmluvy č. 156-I/S-19/93 zo dňa 9.12.1993, vklad záložnej zmluvy

do katastra nehnuteľností ako prvý v poradí pod č. V X.; a Zmluvy o úvere č. 40/1998/I zo

dňa 27.3.1998; oddelené uspokojenie je uplatnené podľa Zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnosti č. 90/1996 zo dňa 31.11.1996, vklad záložnej zmluvy do katastra

nehnuteľností povolený pod č. V X. pričom záložná zmluva č. 156-I/S-19/93 zo dňa

9.12.1993 , na ktorú sa v prihláške pohľadávky z Úverovej zmluvy č. 2/1996 T. zo dňa

21.11.1996 spoločnosť G. odvoláva, zabezpečovala pohľadávky z úverov z roku 1993 a ani

jedna z týchto úverových zmlúv nie je v konkurznom konaní prihlásená, t.j. na pohľadávky

z predmetných úverových zmlúv nie je možné prihliadať.

Podľa neho je zrejmé, že súd v rozvrhom uznesení prihliadal na nároky G. na

prednostné záložné právo ako na nároky, vyplývajúce z novácie pôvodných záväzkov úpadcu

voči V. pričom G. opiera nováciu pôvodných záväzkov o uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k.

. Namieta že, pohľadávku z Úverovej zmluvy č. 2/1996 T. zo dňa 2.11.1996

v žiadnom prípade nie je možné pokladať za nováciu záväzkov z úverových zmlúv z r. 1993,

nakoľko v Úverovej zmluve č. 2/1996 T. je jasne uvedený účel poskytnutia finančných

prostriedkov na „prestavbu a rekonštrukciu kotolne.“

Odvolávajúc sa na citáciu ust. § 570, § 571 a § 572 Obč. zák. a ich aplikáciu na obsah

Úverovej zmluvy č. 2/1996 zo dňa 21.11.1996 potom vyvodzuje, že v tejto zmluve išlo

o úplne nový záväzok dlžníka voči veriteľovi a zo žiadneho jej ustanovenia nevyplýva

dohoda o nahradení pôvodného záväzku. Z uvedeného potom vyplýva, že záložná zmluva

uzatvorená v r. 1993 nemôže zabezpečovať úver poskytnutý v roku 1996. Pre úplnosť

dodáva, že právny predchodca G. síce s úpadcom uzavrel niekoľko dodatkov k záložnej

zmluve č. 156-I/S-19/93, ktorými sa menil predmet záložnej zmluvy, žiaden z dodatkov však

nebol zavkladovaný do katastra nehnuteľností a preto z nich nie je možné odvodzovať vznik

akýchkoľvek právnych účinkov.

Z uvedeného vyvodzuje záver, že je nesporné právo konkurzného veriteľa T. na

uspokojenie sa výťažku speňaženia založenej veci pred konkurzným veriteľom G., pretože na

záložné právo vyplývajúce zo záložnej zmluvy č. 156-I/S-19/93 nie je možné prihliadať

a záložná zmluva zabezpečujúca pohľadávky G. prihlásené v konkurznom konaní bola do

katastra nehnuteľností zavkladovaná až v roku 1996.

Proti rozvrhovému uzneseniu sa odvolal aj veriteľ S. a.s. Bratislava a navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie.

Tvrdí, že napadnuté rozvrhové uznesenie nie je v súlade so schválenou konečnou

správou. Nesúlad vidí v tom, že v konečnej správe bola síce celková priznaná odmena

správkyni konkurznej podstaty 567 457,27 Sk, avšak z tejto sumy jej už bola vyplatená dňa

30.4.2002 čiastka 488 368 Sk ako záloha, preto SKP v schválenej konečnej správe požadovala

priznať doplatok vo výške 79 089,27 Sk. Podľa odvolateľovej mienky súd v rozvrhovom

uznesení mal správca konkurznej podstaty priznať len túto sumu a nie priznať jej opätovne aj

už vyplatenú zálohu v sume viac než 488 000,– Sk, čo súd urobil tým, že v rozvrhovom

uznesení určil na odmenu a výdavky správcu konkurznej podstaty sumu 567 457,27 Sk.

Nesúlad rozvrhového uznesenia s konečnou správou vidí aj v tom, že v rozvrhovom

uznesení sa oddelenému veriteľovi G. I. priznáva suma 2 891 860,58 Sk zatiaľ čo

v schválenej konečnej správe je to suma 2 538 820,77 Sk.

Upozorňuje tiež na nesúlad schválenej konečnej správy s napadnutým rozvrhovým

uznesením v sumách určených na uspokojenie veriteľov v 2. triede, pričom v schválenej

konečnej správe išlo o vyššie sumy ako aj na ust. § 31 ods. 3 ZKV, podľa ktorého ak

nemožno uspokojiť plne pohľadávky tohto istého poradia, uspokoja sa pomerne, zatiaľ čo

v rozvrhovom uznesení priznal uspokojenie len veriteľovi č. 22 Obec P., hoci zo schválenej

konečnej správy vyplýva, že v 2. triede boli uznané pohľadávky viacerých veriteľov.

Správca konkurznej podstaty vo vyjadrení k odvolaniu veriteľa T. navrhla napadnuté

uznesenie potvrdiť. Uvádza, že po preštudovaní všetkých úverových zmlúv, zmlúv o zriadení

záložného práva a príslušných listov vlastníctva dospela k záveru, že v prípade úverovej

zmluvy č. 2/1996 T. zo dňa 21.11.1996 išlo o nováciu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa ods. l bez

nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, napadnuté

uznesenie treba zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že na výpise z LV č. X. obce

P., zo dňa 13.10.1999 Okresného úradu v Leviciach, odbor katastra nehnuteľností sa ako

ťarchy uvádzajú pre V. na parc. č. X., pre F. na parc. č. X., ďalej pre K. banku na parc. č. X.

a pre V. na parc. č. X.

Z porovnania parcelných čísiel uvedených v časti A je zrejmé, že z 15 parcelných

čísiel uvedených v časti A boli zaťažené záložným právom len parc. č. X., X. X. a X. z toho

parcela č. X. tromi a parcela č. X. a X. len jedným, pričom parcela. č. X. v roku 1994 (zmluva

z r. 1993) pre V. rovnako ako parc. č. X. na základe zmluvy z roku 1996.

Z uvedeného výpisu z LV vyplýva, že F., práv. predchodca odvolateľa, mal zapísané

do katastra záložné právo len na parc. č. X. s dňom povolenia vkladu dňa 17.1.1994, ako sa

uvádza na zmluve o záložnom práve zo dňa 9.12.1993. Naproti tomu V. mala vklad do

katastra povolený dňa 14.12.1993 a záložné zmluvy sú predmetom zriadenia záložného

práva parc. č. X., X. a X..

Návratnosť úveru poskytnutého V. úverovou zmluvou č. 2/1996 zabezpečovalo

záložné právo zriadené záložnou zmluvou č. 90/96 zo dňa 21.11.1996 a predmetom zálohu

bola administratívna budova na parc. č. X. V úverovej zmluve sa ako zabezpečenie úveru

uvádza aj parc. č. X. a X. a s odvolaním sa na záložnú zmluvu zo dňa 9.11.1993.

Podľa vyjadrenia SKP k námietke veriteľa T. táto posúdila úverovú zmluvu č. 2/1996

T. zo dňa 21.11.1996 ako nováciu, čo podľa nej potvrdzuje aj obsah dodatkov k záložnej

zmluve zo dňa 9.12.1993. Vo vyjadrení k námietke tiež zdôraznila, že vzala do úvahy aj

skutočnosť, že pôvodné záložné právo nebolo vymazané, čím zmluvné strany deklarovali jeho

existenciu a zabezpečenie ním aj neskôr uzavretých úverových zmlúv.

Po tomto rozšírenom uvedení skutkového stavu odvolací súd sa po právnej stránke

v tejto otázke stotožnil s napadnutým uznesením.

Okolnosti, že úverová zmluva č. 2/1996, ktorá znela na sumu 12 950 000,–Sk ako

strednodobý rozvojový úver na prestavbu a rekonštrukciu kotolne ( podľa LV parc. č. X.) a že

v úverovej zmluve č. 156/1993 z 31.12.1993 išlo o sumu 14 740 000,–Sk na obežné

prostriedky na zásoby a veľkú privatizáciu, s prihliadnutím na skutočnosť, že k výmazu

záložného práva vloženého dňa 14.12.1993 nedošlo, ako aj na odvolanie sa na toto záložné

právo v úverovej zmluve č. 2/1996 svedčia o správnosti názoru, že išlo o nováciu podľa § 570

až 572 Obč. zák.

Po prejednaní odvolania S. a.s. Bratislava dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ sa

týka v rozvrhovom uznesení uvádzanej výšky odmeny a náhrady výdavkov správcu nie je

dôvodné, je však dôvodné čo do vytýkaného nesúladu medzi sumami uvádzanými v konečnej

správe a rozvrhovom uznesení týkajúcimi sa výšky sumy priznanej na oddeleného veriteľa G.

a veriteľov 2. triedy.

Odvolateľom vytýkaný nesúlad medzi sumou pripadajúcou na odmenu a náhradu

nákladov správcu konkurznej podstaty v schválenej konečnej správe a rozvrhovom uznesení

vyplýva z nesprávneho chápania výrazu rozvrhové uznesenie akoby tento pojem znamenal,

pokiaľ sa týka súm označených ako „pripadajúcich“ na odmenu a náhradu nákladov správcu

konkurznej podstaty alebo na uspokojenie konkrétneho veriteľa, že ich správca konkurznej

podstaty resp. príslušný veriteľ dostane v budúcnosti vyplatený. Rozvrhové uznesenie je

stručným zobrazením, zhrnutím čistého výťažku speňaženia majetku konkurznej podstaty

a rozdelenia výťažku medzi oprávnené osoby, teda správca konkurznej podstaty

a uspokojovaných veriteľov, pričom okolnosť, či príslušná suma bola vyplatená alebo len

vyplatená bude sa v rozvrhovom uznesení nezohľadňuje, preto sa aj používa výraz „ pripadá“.

Podľa schválenej konečnej správy aj rozvrhového uznesenia tvorí odmenu a náhradu

nákladov správcu konkurznej podstaty suma 567 457,27 Sk. Pokiaľ správca konkurznej

podstaty obdržal preddavok, prirodzene pri budúcej výplate sa o túto čiastku vyplácaná suma

skráti, pretože jej celok je obnos 567 457,27 Sk.

Odvolanie čo do nesúladu výšky sumy pripadajúcej na uspokojenie pohľadávky

oddeleného veriteľa G. sumou 2 891 860,58 Sk v rozvrhovom uznesení na rozdiel od sumy

predpokladanej v schválenej konečnej správe vo výške 2 538 820,77 Sk je však dôvodné,

pretože tento nesúlad existuje a jeho dôvod súd l. stupňa v napadnutom rozvrhovom uznesení

neodôvodnil. Z rovnakého dôvodu je opodstatnené aj odvolanie čo do nesúladu výšky sumy

pripadajúcej na uspokojenie veriteľov 2. triedy, ktorým sa v schválenej konečnej správe

priznáva vo výške 523 541,48 Sk a v rozvrhom uznesení len 290 172,67 Sk a to len veriteľovi

Obec P. a zatiaľ čo v konečnej správe bol tento veriteľ uspokojený sumou 327 790,–Sk

a veriteľ KÚ životného prostredia , N. obnosom 195 802,48 Sk.

Na tomto základe odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozvrhové uznesenie

súdu prvého stupňa treba podľa § 221 O.s.p zrušiť a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. septembra 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.