Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/32/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci konkurzu na majetok úpadcu: H.

a. s. v likvidácii, Č. č. X. X. P. IČO: X. s ustanovenou správkyňou konkurznej podstaty

JUDr. K. Ž. M. č. X. X. B., o rozvrhu speňaženého majetku z podstaty, na odvolanie

veriteľa T. so sídlom K. X. E. X. A. P.C. X. N. C., proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 č. k. -780, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

30. januára 2009 č. k. -780 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o rozvrhu speňaženého

majetku z konkurznej podstaty tak, že určil na doplatenie odmeny a výdavkov správcu

konkurznej podstaty priznaných spolu vo výške 18 836,13 EUR (567 457,27 Sk) sumu vo

výške 2 625,28 EUR (79 089,27 Sk). Na oddelených veriteľov určil sumu vo výške

84 273,41 EUR (2 538 820,77 Sk), ktorú určil vyplatiť nasledovne: Oddelený veriteľ G.

C., záložný veriteľ 1, s uznanou pohľadávkou v celkovej výške 876 744,31 EUR (26 412

799,00 Sk) bude uspokojený sumou vo výške 84 273,41 EUR (2 538 820,77 Sk).

V neuspokojenej časti prechádza pohľadávka medzi ostatné pohľadávky zaradené do 4.

triedy. Oddelený veriteľ T. C., záložný veriteľ 2, s uznanou pohľadávkou vo výške 1 037

223,06 EUR (31 247 382,–Sk) nebude uspokojený z dôvodu nedostatku finančných

prostriedkov získaných predajom predmetu zálohu. Neuspokojená pohľadávka prechádza

medzi ostatné pohľadávky zaradené v 4. triede. Na pohľadávky 1. triedy určil uspokojenie

v plnej výške sumou 4 071,93 EUR (122 671,–Sk): Ľ. N. D. pohľadávky 2. triedy budú

uspokojené pomerne sumou 17 278,81 EUR (520 541,48 Sk): Obec P. 962,43 EUR (28

994,16Sk), KÚ život. prostredia, N. 16 181,61 EUR (7 487 487,10 Sk/, S. a. s., B. 50,11

EUR (1 509,57 Sk), S. a. s., B. 84,67 EUR (2 550,65 Sk). Pohľadávky veriteľov, podľa vo

výroku uvedeného zoznamu, uznané a zaradené do 3. a 4. triedy určil ako neuspokojené

z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že uznesením zo dňa

18. 02. 2008 súd schválil konečnú správu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

03. 04. 2008. Ďalej uviedol, že podľa zmeny návrhu rozvrhového uznesenia správkyne

konkurznej podstaty doručenému súdu dňa 29. 01. 2009 bolo potrebné vydať výťažok zo

speňaženia oddelenému veriteľovi, uspokojiť v plnej výške nárok veriteľa s pohľadávkou

uznanou v prvej triede a pomerne uspokojiť nároky veriteľov s pohľadávkami uznanými

v druhej triede. Suma určená v konečnej správe na uspokojenie veriteľov vo výške

105 723,74 EUR (3 185 033,25 Sk), bola ku dňu predloženia zmeny návrhu na vydanie

rozvrhového uznesenia znížená na sumu 105 624,15 EUR (3 182 033,25 Sk),

ktorá predstavuje uhradenú pohľadávku proti podstate vo výške 99,58 EUR

(3 000,–Sk) uplatnenú Justičnou pokladnicou ako trovy štátu. Tento nárok správca

nepoprel a bol priznaný v rámci schválenej konečnej správy ako pohľadávka podľa

§ 31 ods. 3 písm. a) ZKV. Súdny poplatok za konkurzné konanie vo výške 1 991,64 EUR

(60 000,–Sk) bol uhradený správcom konkurznej podstaty dňa 28. 03. 2008.

Na uspokojenie nároku oddeleného veriteľa v prvom poradí pripadla suma vo výške

84 273,41 EUR (2 538 820,77 Sk). Pohľadávka veriteľa č. zv. 60 uznaná v prvej

triede bude uspokojená v plnej výške 4 071,93 EUR (122 671,–Sk). Nároky

veriteľov uznané v druhej triede budú uspokojené pomerne, a to sumou

17 278,81 EUR (520 541,48 Sk). Na uspokojenie pohľadávok veriteľov uznaných v tretej

a štvrtej triede nezostali žiadne finančné prostriedky. a preto tieto nároky uspokojené

nebudú.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie veriteľ T. navrhol napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietol, že súd prvého stupňa

nesprávne vyhodnotil poradie oddelených veriteľov, keď priznal spoločnosti G. prednosť

oddeleného uspokojenia z dôvodu zabezpečenia jeho pohľadávky skôr zriadeným

záložným právom, ako mala záložné právo zriadené spoločnosť T. Poukázal na to, že

záložná zmluva z roku 1993 nemôže zabezpečovať pohľadávku z úveru poskytnutého

v roku 1996, iba ak by sa preukázateľne jednalo o nováciu pôvodných záväzkov, pričom

túto skutočnosť ani G. ani správca konkurznej podstaty v rámci dokazovania nepreukázali,

ktorú námietku odvolateľ namietol už v predchádzajúcom odvolaní. Záložná zmluva č.

156-I/S-19/93 zo dňa 09. 12. 1993 zabezpečovala pohľadávku z úverových zmlúv

č. I/K-9/93 na obežné prostriedky, č. I/S-51/93 na zásoby a č. I/S-19/93 na veľkú

privatizáciu (t.j. zaplatenie časti kúpnej ceny za predaj majetku podľa

Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby). V. a. s. prihlásila v konkurznom

konaní úpadcu pohľadávku z Úverovej zmluvy č. 2/1996 Two Step Loan zo dňa 21. 11.

1996, pričom si uplatnila zabezpečenie pohľadávky okrem iného aj vyššie uvedenou

záložnou zmluvou. úverovej zmluve č. 2/1996 Two Step Loan nie je uvedené žiadne

vyhlásenie resp. dohoda zmluvných strán, z ktorej by nepochybne vyplývalo, že by sa

malo jednať o prevzatie záväzkov z predchádzajúcich úverových zmlúv; naopak, z čl. I.

predmet zmluvy je úplne zrejmé, že „na základe žiadosti klienta zo dňa 30. 09. 1996 sa

banka zaväzuje poskytnúť úver zo zdrojov Two Step Loan na prestavbu a rekonštrukciu

kotolne“. Z predmetu úverovej zmluvy teda vyplýva, že sa jedná o poskytnutie nového

úveru. Z Dodatku č. 6 k záložnej zmluve č. 156-I/S-19/93 zo dňa 09. 12. 1993, na

ktorý sa G. odvoláva, nevyplýva, že by toto záložné právo malo zabezpečiť

neskôr poskytnutý úver z dôvodu nahradenia pôvodných záväzkov novým

záväzkom. Ďalej uviedol, že nakoľko pohľadávky z úverových zmlúv z roku 1993 nie

sú prihlásené v konkurznom konaní, oprávnene sa odvolateľ domnieva, že tieto zanikli

a teda muselo zaniknúť aj záložné právo, ktoré tieto pohľadávky zabezpečovalo, bez

ohľadu na to, či záložný veriteľ opomenul vykonať výmaz záložného práva v katastri

nehnuteľností.

Správkyňa konkurznej podstaty vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že určila ako

prvého v poradí veriteľa G. I. Na prieskumnom pojednávaní, resp. v stanovenej lehote

nárok spoločnosti G. popretý nebol. V prípade úverovej zmluvy číslo 2/1996 Two Step

Loan zo dňa 21.11.1996 mohlo ísť o tzv. nováciu, teda dohodu o nahradení záväzku

novým záväzkom, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že pôvodná záložná zmluva číslo č. 156-

I/S-19/93 zo dňa 09. 12. 1993 mala niekoľko dodatkov, pričom v Dodatku číslo 6

k záložnej zmluve zo dňa 27. 03. 1998 bol zmenený obsah článku I., bod 1 zmluvy tak, že

predmetom zmluvy je zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa na

zabezpečenie pohľadávok z úverov: úverová zmluva číslo 2/1996 Two Step Loan zo dňa

21. 11. 1996 v celkovej sume 12 950 000,–Sk a úverová zmluva číslo 40/1998/I zo dňa 27.

03. 1998, kde zmluvné strany spresnili špecifikáciu zabezpečovaných úverov, pričom

v článku VIII. Záverečné ustanovenia, bod 1.2. je dohodnuté, že záväzky z tejto zmluvy

o úvere sú zabezpečené záložným právom podľa záložnej zmluvy č. 156-1/S-19/93 zo dňa

09. 12. 1993.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

prejednal vec v rozsahu podľa ust. a po prejednaní odvolania bez

nariadenia pojednávania podľa , dospel k záveru, že odvolanie

veriteľa T. C. nie je dôvodné.

Podľa ust. , , v znení platnom v čase začatia

konania po právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny

a výdavkov vydá súd rozvrhové uznesenie. Rozvrhové uznesenie sa doručí účastníkom

s výnimkou konkurzných veriteľov, ktorých nároky už boli plne uspokojené.

Odvolací súd na odvolanie veriteľa T. C. zaujal stanovisko v predchádzajúcom

rozhodnutí vo veci pod sp. zn. , v ktorom uviedol, že návratnosť úveru

poskytnutého V. úverovou zmluvou č. 2/1996 zabezpečovalo záložné právo

zriadené záložnou zmluvou č. 90/96 zo dňa 21. 11. 1996 a predmetom zálohu

bola administratívna budova na parc. č. X. V úverovej zmluve sa ako zabezpečenie úveru

uvádza aj parc. čX. a X. a s odvolaním sa na záložnú zmluvu zo dňa 09. 11. 1993.

Okolnosti, že úverová zmluva č. 2/1996, ktorá znela na sumu 12 950 000,–Sk ako

strednodobý rozvojový úver na prestavbu a rekonštrukciu kotolne (podľa LV parc. č. X.)

a že v úverovej zmluve č. 156/1993 z 31. 12. 1993 išlo o sumu 14 740 000,–Sk na obežné

prostriedky na zásoby a veľkú privatizáciu, s prihliadnutím na skutočnosť, že k výmazu

záložného práva vloženého dňa 14. 12. 1993 nedošlo, ako aj na odvolanie sa na toto

záložné právo v úverovej zmluve č. 2/1996 svedčia o správnosti názoru, že išlo o nováciu

podľa § 570 až 572 Obč. zák. V ďalšom konaní neboli zistené a preukázané žiadne nové

skutočnosti, ktoré by zaujatý názor odvolacieho súdu zmenili.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle ust.

, ako vecne správne potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. apríla 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.