Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/207/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Emila

Franciscyho, v právnej veci žalobcu B., spol. s r.o., so sídlom v N., IČO: X., zastúpeného

JUDr. M., advokátkou so sídlom v P., proti žalovaným 1/ J., bývajúcemu v B., zastúpeným

JUDr. V., advokátom so sídlom v P., 2/ JUDr. J., bývajúcemu v P., 3/ U., a.s., so sídlom v B.,

IČO: X., o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp.

zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25. apríla

2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 25. apríla

2007 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom zo 4. apríla 2006 č.k. -226 zastavil

konanie v časti o zapretie pravosti a výšky pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcovi

a o návrhu žalobcu o náhradu škody voči žalovanému 3/; žalovanému 1/ uložil povinnosť

v lehote 3 dní zaplatiť žalobcovi 187 341,88 Sk spolu s 13 % úrokom z omeškania ročne od

13. augusta 2003 do zaplatenia; žalovanému 2/ uložil povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť

žalobcovi 14 420 Sk spolu s 13 % úrokom z omeškania ročne od 13. augusta 2003 do

zaplatenia; žalobu v prevyšujúcej časti zamietol; žalobcovi a žalovanému 3/ náhradu trov

konania nepriznal; návrh na nepripustenie zastupovania žalobcu JUDr. M. zamietol.

Vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo 14. decembra

1999, č.k. -30, právoplatným 5. februára 2000, bola uložená spoločnosti B. s.r.o.,

Š., N., IČO: X., povinnosť zaplatiť J. 109 381 Sk s príslušenstvom titulom náhrady za stratu

na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od 1. októbra 1998 do 31. októbra

1999 a od 1. novembra 1999 náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti

8 704 Sk mesačne, v dôsledku pracovného úrazu dňa 5. septembra 1990, ktorý utrpel J. ako

vodič nákladného motorového vozidla, zamestnaný v tom čase v Č., š.p. B.. Vo veci sp. zn.

Okresného súdu Prievidza bolo ustálené, že nástupníckou organizáciou Č., š.p. B.

bola N., ktorá bola rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 1/1996

z 8. januára 1996 zrušená bez likvidácie s tým, že zrušený štátny podnik s príslušnými

právami a povinnosťami prešiel na FNM SR a následne predajom na B., s.r.o., B., IČO: X.,

u ktorej došlo k zmene obchodného mena na B. s.r.o. v likvidácií s IČO: X.. Dňa

29. februára 1996 táto spoločnosť zriadila svoj odštepný závod B.. Vo veci Okresného súdu

Prievidza sp. zn. bola spoločnosť B. s.r.o. rozsudkom z 26. novembra 1998

zaviazaná zaplatiť J. 110 780 Sk s príslušenstvom titulom náhrady za stratu na zárobku po

skončení práceneschopnosti od 14. decembra 1994 do 30. septembra 1998. Spoločnosť B.,

spol. s r.o. (IČO: X.) zrušila svoj odštepný závod N. a tento previedla zmluvou o prevode časti

podniku z 30. decembra 1998 do spoločnosti B., s.r.o. (IČO: X.). Dňa 22. februára 2000

žalovaný 1/ podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu

Prievidza zo 14. decembra 1999 č.k. -30 proti B. s.r.o. N. s tým, že v návrhu uviedol

číslo účtu povinnej osoby: X., ktorý bol zrealizovaný v konaní vedenom pod sp. zn. E

133/2000 Okresného súdu Prievidza. Súd mal za preukázané, že zmluva o bežnom účte

č. X. vedeného v P., a.s., pobočke Prievidza bola uzavretá so spoločnosťou B., spol. s r.o.,

IČO: X. dňa 5. februára 1999. Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal vylúčenia účtu

a prostriedkov na ňom z výkonu rozhodnutia z dôvodu, že účet nepatrí povinnému B. s.r.o.

N. (IČO: X.) ale žalobcovi B., spol. s r.o. (IČO: X.). V priebehu konania došlo k realizácií

výkonu rozhodnutia a k uspokojeniu oprávneného z uvedeného peňažného účtu, a preto

žalobca zmenil žalobu, keď požadoval od žalovaných 1/ a 2/ vydanie bezdôvodného

obohatenia, alternatívne od žalovaného 3/ náhradu škody. Ako spornú otázku súd skúmal, či

právnym nástupcom pôvodného zamestnávateľa žalovaného 1/ je spoločnosť B., spol. s r.o.

(IČO: X.) a dospel k záveru, že tomu tak nie je z dôvodu, že žalovaný 1/ nebol v pracovnom

pomere k prevádzanej časti podniku B. s.r.o. N. (IČO: X.). Uvedené zistenie považoval súd

za dôležité pre rozhodnutie o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca vo

vzťahu k žalovanému 1/ nie je povinnou osobou a ak z jeho účtu boli poukázané finančné

prostriedky v prospech žalovaných 1/ a 2/, došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia plnenia

titulom plnenia bez právneho dôvodu na úkor žalobcu podľa § 451 ods. 1, 2 a § 456

. Bezdôvodné obohatenie spočíva v peňažnom plnení uskutočnenom

dňa 31. augusta 2004 žalovanému 1/ vo výške 187 341,88 Sk a žalovanému 2/ vo výške

14 420 Sk. Súd preto žalobe v uvedenom rozsahu vyhovel a vo zvyšku žalobu voči

žalovanému 2/ zamietol. Konanie voči žalovanému 3/ o náhradu škody a súčasne aj konanie o

zapretie pravosti a výšky pohľadávky z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil. O trovách konania

súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcovi

a žalovanému 3/ náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa

spočívajúcich v povahe prejednávanej veci a osobných pomeroch žalovaného 1/, ktorý je

nezamestnaný a čiastočne invalidným dôchodcom.

Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 25. apríla 2007,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorým bolo žalobe vyhovené

zmenil tak, že túto zamieta; žalobcovi v lehote 3 dní uložil povinnosť nahradiť trovy konania

žalovanému 1/ v sume 36 314 Sk a žalovanému 2/ v sume 864 Sk. Po doplnení dokazovania

mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo 14. decembra 1999 č.k.

-30 bola spoločnosť B. s.r.o. N. zaviazaná zaplatiť žalovanému 1/ náhradu za stratu

na zárobku po skončení práceneschopnosti z pracovného úrazu vo výške 109 381 Sk

s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalovaný 1/ podal 22. februára 2000 návrh na

nariadenie výkonu toho rozhodnutia (vedeného pod sp. zn. E 133/2000 Okresného súdu

Prievidza), v ktorom označil peňažný účet žalobcu, z ktorého došlo k uspokojeniu vymáhanej

pohľadávky. Bol zhodného názoru ako prvostupňový súd, že žalobca nie je právnym

nástupcom zamestnávateľa žalovaného 1/, ktorý bol zodpovedný za pracovný úraz, a že týmto

právnym nástupcom je spoločnosť B. s.r.o. v likvidácií (IČO: X.). S., a.s. Bratislava, pobočka

Nitra dňa 14. januára 2000 poukázala na účet žalobcu (č.ú.: X.) sumu 287 561 Sk ako

refundáciu náhrady za stratu na zárobku žalovaného 1/ po skončení práceneschopnosti.

Odvolací súd na základe uvedeného uzavrel, že žalobca nie je právnym nástupcom

zamestnávateľa žalovaného 1/, finančné prostriedky zrazené z účtu žalobcu boli na tento účet

poukázané S., a.s. práve v prospech žalovaného 1/, a dôvodil, že nebol to žalovaný 1/,

prípadne žalovaný 2/, ktorí sa bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu, ale pokiaľ došlo

k bezdôvodnému obohateniu, došlo tak v náväznosti na zo

strany spoločnosti B. s.r.o., v likvidácii, nakoľko žalobca plnil namiesto tejto spoločnosti. Ak

finančné prostriedky na účte žalobcu žalobcovi nepatrili, nemohlo potom na strane

žalovaných 1/ a 2/ dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, pretože boli účelovo určené na

refundáciu mzdy žalovaného 1/, a preto nemohlo na jeho strane dôjsť k bezdôvodnému

obohateniu. Rovnako sa nemohol bezdôvodne obohatiť ani žalovaný 2/, nakoľko tomuto

v rámci výkonu rozhodnutia boli poukázané trovy konania, ktoré mu vznikli v súvislosti

s predchádzajúcim konaním a rovnako sa jednalo o finančné prostriedky, ktoré patrili

žalovanému 1/, avšak pri výkone rozhodnutia boli priamo poukázané žalovanému 2/, ako jeho

právnemu zástupcovi. V náväznosti na uvedené, pokiaľ došlo k bezdôvodnému obohateniu,

tak k tomu došlo u spoločnosti B. s.r.o. v likvidácii, a to na úkor žalobcu. Žalobcovi nič

nebráni, aby sa prípadne v samostatnom konaní domáhal svojich nárokov práve proti tejto

spoločnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozsudok

súdu v napadnutej vyhovujúcej časti zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. O trovách

konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s

a úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal ich náhradu proti žalobcovi, ktorý v konaní úspech

nemal.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby

dovolací súd z dôvodu uvedeného v zrušil rozsudok odvolacieho

súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

videl v nesprávnej aplikácii právnej normy odvolacím súdom, ktorý na rozdiel od súdu prvého

stupňa posudzoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“) a nie podľa , . Bol toho názoru, že predpoklady

pre aplikáciu nie sú v danom prípade splnené, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ sa

domnievali, že plnenie prijímajú od toho, kto je voči ním povinný plniť, keď žalobcu

považovali za právneho nástupcu povinného subjektu uvedeného v exekučnom titule, čo

vyplýva z konania pred Okresným súdom Prievidza sp. zn. .

Žalovaný 1/ k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za vecne

správne. Žalobcovi bola na jeho účet poukázaná S., a.s. suma 287 561 Sk, uvedené plnenie

poisťovne je záväzkovým vzťahom voči žalovanému 1/, keďže ide o doplatenie náhrady za

straty na zárobku adresne určené žalovanému 1/, ktoré plnenie si žalobca bezdôvodne

prisvojil.

Žalovaný 2/ nevyužil právo vyjadriť sa k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia dovolací súd

predovšetkým skúmal, či v konaní nedošlo k uvedeným vadám konania. Existencia niektorej

z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená ani žalobcom

v dovolaní namietaná.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je

dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom

konaní najavo.

Z obsahu dovolania žalobcu vyplýva, že tento ako dovolací dôvod uplatňuje § 241

ods. 2 písm. c/ , podľa ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. V ďalšom sa preto dovolací súd zameral len na posúdenie danosti

dovolacieho dôvodu v zmysle

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho

viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa a k zamietnutiu žaloby nie je však vecne

správne.

Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal

plniť sám.

Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je osobitný druh občianskoprávneho

záväzkového vzťahu, k vzniku ktorého je potrebná existencia určitých predpokladov a/ vznik

bezdôvodného obohatenia (majetkového prospechu) vyjadriteľného v peniazoch na strane

určitej osoby (obohateného), b/ vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá

postihuje inú určitú osobu (postihnutého), pričom táto majetková ujma zodpovedá

zmienenému bezdôvodnému obohateniu (majetkovému prospechu) na strane obohateného.

V ustanovení je bezdôvodné obohatenie predovšetkým

charakterizované ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to,

o čo sa bezdôvodne obohatil, a naproti tomu vzniká i právo toho, na ktorého úkor došlo

k obohateniu, požadovať vydanie toho, o čo sa druhý zo subjektov tohto záväzku obohatil.

Zároveň je však bezdôvodné obohatenie v ustanovení charakterizované ako

majetkový prospech získaný plnením 1/ bez právneho dôvodu, 2/ na základe neplatného

právneho úkonu (absolútne alebo relatívne neplatného), 3/ z právneho dôvodu, ktorý odpadol,

4/ z nepoctivých zdrojov.

Ustanovenie rozširuje spôsoby vzniku bezdôvodného obohatenia (

ods. 1 ) o ďalší z dôvodov ( ) tak, že bezdôvodne sa obohatil aj ten, za

koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je

existencia právnej povinnosti (zo zmluvy, zo zákona alebo z rozhodnutia) ku konkrétnemu

plneniu toho, za ktorého bolo plnené, a naopak neexistencia tejto povinnosti na strane toho,

kto za iného jeho povinnosť splnil. Ten kto plnil za iného (oprávnený) má právo požadovať

vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil (od dlžníka), nie však od

toho, komu plnil (veriteľa). Nevyhnutnými predpokladmi bezdôvodného obohatenia podľa

sú teda a/ oprávnený (subjekt, ktorý poskytol majetkové plnenie veriteľovi namiesto

dlžníka), b/ oprávnený nemal povinnosť plniť (na jeho strane neexistovala právna povinnosť

k plneniu), c/ právnu povinnosť poskytnúť uvedené plnenie mal dlžník (tento získava

bezdôvodné obohatenie), d/ medzi tým kto plnil (oprávneným), a tým, komu bolo plnené

(veriteľom), bolo zrejmé, že bolo plnené za iného (t.j. za dlžníka, ktorému vzniká bezdôvodné

obohatenie tým, že plnením, ktoré za neho poskytol oprávnený, jeho dlh zanikol splnením –

559 ods. 1 ). To je základný rozdiel medzi bezdôvodným obohatením získaným plnením

bez právneho dôvodu podľa a bezdôvodným obohatením získaným plnením

za iného podľa .

V prejednávanej veci z peňažného účtu žalobcu došlo núteným výkonom rozhodnutia

k uspokojeniu žalovaného 1/ ako oprávneného účastníka (následne aj k uspokojeniu

žalovaného 2/), aj keď žalobca nebol povinným subjektom v konaní o nútenom výkone

rozhodnutia. V kontexte prejednávaného prípadu potom plynie, že prijatím peňažnej

pohľadávky z peňažného účtu žalobcu sa zväčšil majetok žalovaného 1/ (následne aj majetok

žalovaného 2/) o to, o čo sa mal zväčšiť plnením zo strany jeho dlžníka. Z uvedeného je

rovnako zrejmé, že dlžníkov záväzok vyplývajúci z právoplatného rozhodnutia nezanikol.

Uvedená okolnosť bráni v aplikácii , pretože v takomto prípade nedochádza

k vzniku majetkového prospechu na strane dlžníka pre absenciu zániku záväzku jeho

splnením ( ) v dôsledku plnenia uskutočneného za dlžníka, tak ako to

predpokladá ; pohľadávka titulom splnenia nezanikla, povinnému naďalej zostáva

záväzok, splnenia ktorého sa má právo oprávnený domáhať.

Dôležité je sledovať hmotnoprávne dôsledky, ak oprávnený na základe vykonateľného

rozhodnutia smerujúceho proti povinnému získal pri nútenom výkone rozhodnutia (exekúcii)

plnenie z majetku inej osoby než povinnej, a je potrebné zvýrazniť, že vykonateľným

rozhodnutím bol založený vzťah medzi oprávneným a povinným. Je potrebné vychádzať

z toho, že dlžník má svoju povinnosť splniť zo svojho majetku (prostriedkov) a nie z majetku

inej, na veci nezúčastnenej osoby. Pokiaľ napriek tomu pri nútenom výkone rozhodnutia bol

oprávnený uspokojený z majetku na veci nezúčastnenej osoby, nemožno so zreteľom

k ustanoveniu uvažovať o riadnom splnení povinnosti z rozhodnutia bez ďalších

právnych dôsledkov. V takom prípade spravidla dochádza ku vzniku právneho vzťahu medzi

veriteľom, ktorý získal prospech z plnenia bez právneho dôvodu a inou osobou, pre

vysporiadanie ktorého je potrebné pripustiť uplatnenie žaloby o vydanie bezdôvodného

obohatenia. Z uvedeného vyplýva, že aplikácia na danú vec odvolacím súdom nie je

správna.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolaním žalobcu vytýkané nesprávne

právne posúdenie veci odvolacím súdom ( ) je dôvodné, Najvyšší

súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu

v Trenčíne na ďalšie konanie (, ). Právny názor vyslovený v tomto

rozsudku je záväzný; v novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. septembra 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková