Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
788/372887.979c22.pdf
PDF · 128.42 KB
No categories available
5Cdo/256/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava
Górásza a z členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v právnej veci
navrhovateľky: A. Ř., bývajúca v M., v dovolacom konaní zastúpená JUDr. V. Č., advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v M., proti odporcom: 1/ M.D.S., s.r.o., M., IČO: X., 2/
S.V.B., odporcovia 1/ a 2/ zastúpení JUDr. S. T., advokátkou Advokátskej kancelárie
so sídlom v M. a 3/ R. L., bývajúca v M., o určenie neplatnosti dražby, ktorá vec sa viedla
na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 9 C 167/2005, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 13. marca 2007 sp.zn. 23 Co 323/2006, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 13. marca 2007 sp.zn. 23 Co 323/2006 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie pojednávanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline (odvolací súd) rozsudkom z 13. marca 2007 sp.zn. 23 Co 323/2006
potvrdil rozsudok Okresného súdu Martin (súd prvého stupňa) z 27. apríla 2006 č.k. 9 C 167/05–
176 a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho
konania. Vo veci samej tak rozhodol podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku - zákon
č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (O.s.p.) majúc za to, že rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny, i keď spočíva na nesprávnom posúdení otázky okruhu pasívne
legitimovaných subjektov. Podľa odvolacieho súdu, keďže vydražená vec bola predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a jej bývalého manžela, mal byť účastníkom
konania i jej manžel. Ak ho navrhovateľka za účastníka konania neoznačila, bolo potrebné jej
návrh na začatie konania zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. V odôvodnení
svojho rozhodnutia odvolací súd tiež uviedol, že vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľky
a jej zástupkyne, „lebo v čase pojednávania mu nebolo do spisu založené ospravedlnenie právnej
zástupkyne, ktorá ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu práceneschopnosti (potvrdenie o PN
bolo dané až po pojednávaní s tým, že bolo omylom založené do iného spisu).“
Proti rozsudku odvolacieho súdu navrhovateľka podala dovolanie, prípustnosť ktorého
mimoriadneho opravného prostriedku vyvodzuje z ustanovení § 237 písm. f/ a g/ O.s.p. Podľa
navrhovateľky vada konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. spočíva v tom, že odvolací súd prejednal
vec v jej neprítomnosti a v neprítomnosti jej zástupkyne, hoci pre taký postup tu neboli zákonné
podmienky. Jej zástupkyňa totiž faxovým podaním, doručeným odvolaciemu súdu ešte pred
pojednávaním, požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu jej náhleho onemocnenia.
K žiadosti o odročenie pojednávania pripojila i kópiu potvrdenia ošetrujúceho lekára. Podľa
navrhovateľky v konaní, z ktorého vzišlo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, bolo
porušené aj jej právo, aby jej vec prejednal a rozhodol zákonný sudca. Túto vadu vidí
navrhovateľka v tom, že kým o jej odvolaní vo veci samej rozhodol senát 23 Co, o odvolaní
odporcov 1/ a 3/ proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 3. augusta 2005 č.k. 9 C 167/2005-28
o predbežnom opatrení, vydanom v tejto veci, rozhodol iný senát, senát 5 Co. Podľa
navrhovateľky o jej odvolaní vo veci samej mal podľa zákona č. 757/2004 Z.z. „ktorý upravuje
prideľovanie vecí jednotlivým sudcom a senátom podľa rozvrhu práce“ tiež rozhodnúť senát
5 Co, „nakoľko nedošlo k takým prekážkam, v dôsledku ktorých by v zmysle § 51 vyššie
uvedeného zákona mala byť pridelená vec inému senátu“. Navrhovateľka v dovolaní tiež tvrdí,
že právo konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. jej bolo odňaté aj tým, že odvolací súd
dospel k záveru, že návrh na začatie konania treba zamietnuť z iného právneho dôvodu než ustálil
súd prvého stupňa. S týmto iným právnym dôvodom sa súd prvého stupňa, keďže svoje
rozhodnutie založil na inom právnom dôvode, dosiaľ nezaoberal. Navrhovateľka z uvedených
dôvodov navrhla napadnutý rozsudok, „ako aj rozsudok Okresného súdu Martin“ zrušiť a vec
vrátiť „týmto súdom“ na ďalšie konanie.
Odporcovia 1/ a 2/ navrhli dovolanie navrhovateľky namietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či jej
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno
napadnúť, pretože dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu iba
vtedy len pokiaľ to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Ak dovolanie smeruje
proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, je
prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože
po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Napokon,
dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Navrhovateľkou napadnutý rozsudok nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238
ods. 1 – 3 O.s.p., pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd
v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania. Napadnutému rozsudku odvolacieho súdu naostatok
nepredchádza ani rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bol odvolací súd viazaný.
So zreteľom na obsah dovolania a na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či
v konaní nedošlo k závažným procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.),
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa
§ 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo
k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a ak g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo
bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237
O.s.p. pritom nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú
spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného
ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie
inak nie je procesne prípustné. Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného
ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k niektorej
z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne
postihnuté takouto vadou.
Navrhovateľka vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ O.s.p. nenamietala a v dovolacom
konaní také vady ani nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
Navrhovateľka namieta, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je vadný postup
súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať
a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
K odňatiu možnosti pred súdom konať malo podľa názoru navrhovateľky dôjsť
predovšetkým tým, že odvolací súd prejednal vec v jej neprítomnosti a v neprítomnosti jej
zástupkyne, hoci pre taký postup tu neboli zákonné podmienky.
Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že odvolací súd 10. januára 2007 určil termín
odvolacieho pojednávania na deň 13. marec 2007 o 9.30 hod. Predvolanie na toto pojednávanie
zástupkyňa navrhovateľky, advokátka JUDr. V. Č., prevzala 20. februára 2007. Odvolací súd na
pojednávaní konanom 13. marca 2007, ktoré začalo o 9.30 hod., konštatoval, že na pojednávanie
sa navrhovateľka ani jej zástupkyňa, hoci boli riadne predvolané, nedostavili. Uznesením
pojatým do zápisnice potom odvolací súd rozhodol, že bude pojednávať
v neprítomnosti navrhovateľky a jej zástupkyne a po oboznámení obsahu spisu a vyjadrení
odporcov, resp. ich zástupcov, vyhlásil rozsudok.
Týmto postupom odvolacieho súdu bolo navrhovateľke a ňou zvolenej zástupkyni odňaté
právo konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého
účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak
na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2, druhá veta O.s.p. určuje
len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môže vec prejednať i v jeho neprítomnosti
- t. j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania.
Na č.l. 220 spisu súdu prvého stupňa je úradný záznam spísaný tajomníčkou senátu 23 Co
nasledovného znenia: „Dňa 13/03/2007 o 8.50 hod. som prebrala v pošte tunajšieho súdu aj
faxové podanie s.z.: 6 Co 130/2006. Predmetné podanie predložila p. S. ako súrne
JUDr. B., ktorá o 10.00 hod. zistila, že v jej podaní, ktoré obsahovali 2 strany sú zošité ešte iné
ospravedlnenia na tento deň a to na pojednávanie JUDr. B. k s.z.: 23 Co/323/2006 pojednávanie
o 9.30 hod. a 23 Co 365/2006 pojednávanie o 10. 30 hod.“.
Na č.l. 221 spisu je kópia faxového podania zástupkyne navrhovateľky z 13. marca 2007,
ktoré podanie došlo súdu v ten istý deň o 8.39 hod. Predmetným podaním zástupkyňa
navrhovateľky ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní odvolacieho súdu konanom 13. marca
2007 o 9.30 hod. „z dôvodu PN“. Tiež uviedla, že z dôvodu, že jej klientka sa zdržuje v zahraničí
a nepodarilo sa s ňou nadviazať kontakt, žiada o odročenie pojednávania a určenie nového
termínu jeho konania.
Na č.l. 222 spisu súdu prvého stupňa je založená fotokópia potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti zástupkyne navrhovateľky vystavené lekárom 13. marca 2007. Originál podania
zástupkyne navrhovateľky z 13. marca 2007, ktorým žiadal o odročenie pojednávania, spolu
s kópiou potvrdenia lekára, bolo odvolaciemu súdu doručené 15. marca 2007 (č.l. 223, 224 spisu
súdu prvého stupňa).
Z uvedeného podľa dovolacieho súdu vyplýva, že zástupkyňa navrhovateľky svoju
neprítomnosť na odvolacom pojednávaní odôvodnila svojou práceneschopnosťou a požiadala
z tohto dôvodu o odročenie pojednávania. Aj keď dôvod uvedený účastníkom (jeho zástupcom)
posudzuje vždy súd, a to v súvislosti s ďalšími právne a skutkovo významnými skutočnosťami,
a môže teda prísť k záveru, že dôvod v žiadosti o odročenie pojednávania dôležitý nie je,
choroba účastníka (jeho zástupcu) preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou sa považuje
za dôležitý dôvod odročenia pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p. (porovnaj R 31/1995).
Ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu boli
odvolaciemu súdu doručené pred začatím pojednávania. Ak teda odvolací súd prejednal a
rozhodol vec v neprítomnosti navrhovateľky a jej zástupkyne, odňal im možnosť konať pred
súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že včas podané ospravedlnenie neúčasti a žiadosť
o odročenie pojednávania boli v dôsledku omylu iného pracovníka súdu predložené vec
prejednávajúcemu senátu až po prejednaní veci. Pod pojmom postup súdu v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. treba totiž rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu), ale aj
faktickú činnosť súdu v širšom slova zmysle, vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej
určité úkony v rámci jej pôsobnosti, ak sa táto činnosť následne premietla do vadného postupu
vec prejednávajúceho senátu alebo predsedu senátu, prípadne iného orgánu súdu povereného
určitými úkonmi v občianskom súdnom konaní tak, že účastníkovi konania bola v dôsledku toho
odňatá možnosť konať pred súdom v rozsahu jeho oprávnenia daného mu zákonom (porovnaj
napr. rozhodnutie dovolacieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod por. č. 25/1996).
Procesná vada podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania a je
zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť
považované za správne.
Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Žiline zrušil (§ 243b ods. 1 časť vety za bodkočiarkou O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 243b ods. 2 prvá veta O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Podľa dovolacieho súdu ale konanie odvolacieho súdu nie je postihnuté aj vadou podľa § 237
písm. g/ O.s.p., ktorú navrhovateľka v dovolaní tiež vytýka tvrdiac, že vec v odvolacom konaní
neprejednal zákonný sudca (senát, ktorý predtým rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa o predbežnom opatrení).
Prideľovanie vecí jednotlivým senátom (samosudcom) sa podľa Rozvrhu práce Krajského
súdu v Žiline na rok 2006 (v ktorom roku vec napadla na uvedený súd) uskutočňovalo náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 51 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z.z.). Ten istý
senát by mohol rozhodnúť o odvolaní vo veci samej aj o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na
predbežné opatrenie iba vtedy, ak okresný súd rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia v štádiu, keď už bola vec pridelená na rozhodnutie o odvolaní vo veci samej
konkrétnemu senátu (bod II.2, písm. f/ Rozvrhu práce Krajského súdu v Žiline na rok 2006).
O taký prípad však v danej veci nešlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. septembra 2008
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: