Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/256/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Górásza a z členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v právnej veci

navrhovateľky: A. Ř., bývajúca v M., v dovolacom konaní zastúpená JUDr. V. Č., advokátkou

Advokátskej kancelárie so sídlom v M., proti odporcom: 1/ M.D.S., s.r.o., M., IČO: X., 2/

S.V.B., odporcovia 1/ a 2/ zastúpení JUDr. S. T., advokátkou Advokátskej kancelárie

so sídlom v M. a 3/ R. L., bývajúca v M., o určenie neplatnosti dražby, ktorá vec sa viedla

na Okresnom súde Martin pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 13. marca 2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 13. marca 2007 sp.zn. z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie pojednávanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline (odvolací súd) rozsudkom z 13. marca 2007 sp.zn.

potvrdil rozsudok Okresného súdu Martin (súd prvého stupňa) z 27. apríla 2006 č.k. –

176 a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho

konania. Vo veci samej tak rozhodol podľa - zákon

č. v znení neskorších predpisov majúc za to, že rozsudok súdu prvého

stupňa je vecne správny, i keď spočíva na nesprávnom posúdení otázky okruhu pasívne

legitimovaných subjektov. Podľa odvolacieho súdu, keďže vydražená vec bola predmetom

bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a jej bývalého manžela, mal byť účastníkom

konania i jej manžel. Ak ho navrhovateľka za účastníka konania neoznačila, bolo potrebné jej

návrh na začatie konania zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. V odôvodnení

svojho rozhodnutia odvolací súd tiež uviedol, že vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľky

a jej zástupkyne, „lebo v čase pojednávania mu nebolo do spisu založené ospravedlnenie právnej

zástupkyne, ktorá ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu práceneschopnosti (potvrdenie o PN

bolo dané až po pojednávaní s tým, že bolo omylom založené do iného spisu).“

Proti rozsudku odvolacieho súdu navrhovateľka podala dovolanie, prípustnosť ktorého

mimoriadneho opravného prostriedku vyvodzuje z ustanovení a Podľa

navrhovateľky vada konania podľa spočíva v tom, že odvolací súd prejednal

vec v jej neprítomnosti a v neprítomnosti jej zástupkyne, hoci pre taký postup tu neboli zákonné

podmienky. Jej zástupkyňa totiž faxovým podaním, doručeným odvolaciemu súdu ešte pred

pojednávaním, požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu jej náhleho onemocnenia.

K žiadosti o odročenie pojednávania pripojila i kópiu potvrdenia ošetrujúceho lekára. Podľa

navrhovateľky v konaní, z ktorého vzišlo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, bolo

porušené aj jej právo, aby jej vec prejednal a rozhodol zákonný sudca. Túto vadu vidí

navrhovateľka v tom, že kým o jej odvolaní vo veci samej rozhodol senát 23 Co, o odvolaní

odporcov 1/ a 3/ proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 3. augusta 2005 č.k. -28

o predbežnom opatrení, vydanom v tejto veci, rozhodol iný senát, senát 5 Co. Podľa

navrhovateľky o jej odvolaní vo veci samej mal podľa „ktorý upravuje

prideľovanie vecí jednotlivým sudcom a senátom podľa rozvrhu práce“ tiež rozhodnúť senát

5 Co, „nakoľko nedošlo k takým prekážkam, v dôsledku ktorých by v zmysle § 51 vyššie

uvedeného zákona mala byť pridelená vec inému senátu“. Navrhovateľka v dovolaní tiež tvrdí,

že právo konať pred súdom v zmysle jej bolo odňaté aj tým, že odvolací súd

dospel k záveru, že návrh na začatie konania treba zamietnuť z iného právneho dôvodu než ustálil

súd prvého stupňa. S týmto iným právnym dôvodom sa súd prvého stupňa, keďže svoje

rozhodnutie založil na inom právnom dôvode, dosiaľ nezaoberal. Navrhovateľka z uvedených

dôvodov navrhla napadnutý rozsudok, „ako aj rozsudok Okresného súdu Martin“ zrušiť a vec

vrátiť „týmto súdom“ na ďalšie konanie.

Odporcovia 1/ a 2/ navrhli dovolanie navrhovateľky namietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či jej

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno

napadnúť, pretože dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu iba

vtedy len pokiaľ to pripúšťa zákon ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ). Ak dovolanie smeruje

proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, je

prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ). Napokon,

dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci ( ).

Navrhovateľkou napadnutý rozsudok nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238

ods. 1 – 3 , pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd

v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania. Napadnutému rozsudku odvolacieho súdu naostatok

nepredchádza ani rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bol odvolací súd viazaný.

So zreteľom na obsah dovolania a na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či

v konaní nedošlo k závažným procesným vadám v zmysle ( ),

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa

, ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo

k procesným vadám v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a ak g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237

pritom nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného

ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie

inak nie je procesne prípustné. Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného

ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k niektorej

z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne

postihnuté takouto vadou.

Navrhovateľka vady konania v zmysle až e/ nenamietala a v dovolacom

konaní také vady ani nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

Navrhovateľka namieta, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je vadný postup

súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

K odňatiu možnosti pred súdom konať malo podľa názoru navrhovateľky dôjsť

predovšetkým tým, že odvolací súd prejednal vec v jej neprítomnosti a v neprítomnosti jej

zástupkyne, hoci pre taký postup tu neboli zákonné podmienky.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že odvolací súd 10. januára 2007 určil termín

odvolacieho pojednávania na deň 13. marec 2007 o 9.30 hod. Predvolanie na toto pojednávanie

zástupkyňa navrhovateľky, advokátka JUDr. V. Č., prevzala 20. februára 2007. Odvolací súd na

pojednávaní konanom 13. marca 2007, ktoré začalo o 9.30 hod., konštatoval, že na pojednávanie

sa navrhovateľka ani jej zástupkyňa, hoci boli riadne predvolané, nedostavili. Uznesením

pojatým do zápisnice potom odvolací súd rozhodol, že bude pojednávať

v neprítomnosti navrhovateľky a jej zástupkyne a po oboznámení obsahu spisu a vyjadrení

odporcov, resp. ich zástupcov, vyhlásil rozsudok.

Týmto postupom odvolacieho súdu bolo navrhovateľke a ňou zvolenej zástupkyni odňaté

právo konať pred súdom v zmysle

Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého

účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak

na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení , druhá veta určuje

len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môže vec prejednať i v jeho neprítomnosti

- t. j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého

dôvodu o odročenie pojednávania.

Na č.l. 220 spisu súdu prvého stupňa je úradný záznam spísaný tajomníčkou senátu 23 Co

nasledovného znenia: „Dňa 13/03/2007 o 8.50 hod. som prebrala v pošte tunajšieho súdu aj

faxové podanie s.z.: . Predmetné podanie predložila p. S. ako súrne

JUDr. B., ktorá o 10.00 hod. zistila, že v jej podaní, ktoré obsahovali 2 strany sú zošité ešte iné

ospravedlnenia na tento deň a to na pojednávanie JUDr. B. k s.z.: pojednávanie

o 9.30 hod. a pojednávanie o 10. 30 hod.“.

Na č.l. 221 spisu je kópia faxového podania zástupkyne navrhovateľky z 13. marca 2007,

ktoré podanie došlo súdu v ten istý deň o 8.39 hod. Predmetným podaním zástupkyňa

navrhovateľky ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní odvolacieho súdu konanom 13. marca

2007 o 9.30 hod. „z dôvodu PN“. Tiež uviedla, že z dôvodu, že jej klientka sa zdržuje v zahraničí

a nepodarilo sa s ňou nadviazať kontakt, žiada o odročenie pojednávania a určenie nového

termínu jeho konania.

Na č.l. 222 spisu súdu prvého stupňa je založená fotokópia potvrdenia o dočasnej pracovnej

neschopnosti zástupkyne navrhovateľky vystavené lekárom 13. marca 2007. Originál podania

zástupkyne navrhovateľky z 13. marca 2007, ktorým žiadal o odročenie pojednávania, spolu

s kópiou potvrdenia lekára, bolo odvolaciemu súdu doručené 15. marca 2007 (č.l. 223, 224 spisu

súdu prvého stupňa).

Z uvedeného podľa dovolacieho súdu vyplýva, že zástupkyňa navrhovateľky svoju

neprítomnosť na odvolacom pojednávaní odôvodnila svojou práceneschopnosťou a požiadala

z tohto dôvodu o odročenie pojednávania. Aj keď dôvod uvedený účastníkom (jeho zástupcom)

posudzuje vždy súd, a to v súvislosti s ďalšími právne a skutkovo významnými skutočnosťami,

a môže teda prísť k záveru, že dôvod v žiadosti o odročenie pojednávania dôležitý nie je,

choroba účastníka (jeho zástupcu) preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou sa považuje

za dôležitý dôvod odročenia pojednávania podľa (porovnaj R 31/1995).

Ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu boli

odvolaciemu súdu doručené pred začatím pojednávania. Ak teda odvolací súd prejednal a

rozhodol vec v neprítomnosti navrhovateľky a jej zástupkyne, odňal im možnosť konať pred

súdom v zmysle ustanovenia

Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že včas podané ospravedlnenie neúčasti a žiadosť

o odročenie pojednávania boli v dôsledku omylu iného pracovníka súdu predložené vec

prejednávajúcemu senátu až po prejednaní veci. Pod pojmom postup súdu v zmysle § 237

písm. f/ treba totiž rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu), ale aj

faktickú činnosť súdu v širšom slova zmysle, vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej

určité úkony v rámci jej pôsobnosti, ak sa táto činnosť následne premietla do vadného postupu

vec prejednávajúceho senátu alebo predsedu senátu, prípadne iného orgánu súdu povereného

určitými úkonmi v občianskom súdnom konaní tak, že účastníkovi konania bola v dôsledku toho

odňatá možnosť konať pred súdom v rozsahu jeho oprávnenia daného mu zákonom (porovnaj

napr. rozhodnutie dovolacieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod por. č. 25/1996).

Procesná vada podľa ustanovenia zakladá prípustnosť dovolania a je

zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť

považované za správne.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Žiline zrušil ( časť vety za bodkočiarkou ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie

( prvá veta ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Podľa dovolacieho súdu ale konanie odvolacieho súdu nie je postihnuté aj vadou podľa § 237

písm. g/ , ktorú navrhovateľka v dovolaní tiež vytýka tvrdiac, že vec v odvolacom konaní

neprejednal zákonný sudca (senát, ktorý predtým rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu súdu

prvého stupňa o predbežnom opatrení).

Prideľovanie vecí jednotlivým senátom (samosudcom) sa podľa Rozvrhu práce Krajského

súdu v Žiline na rok 2006 (v ktorom roku vec napadla na uvedený súd) uskutočňovalo náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ( ). Ten istý

senát by mohol rozhodnúť o odvolaní vo veci samej aj o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na

predbežné opatrenie iba vtedy, ak okresný súd rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia v štádiu, keď už bola vec pridelená na rozhodnutie o odvolaní vo veci samej

konkrétnemu senátu (bod II.2, písm. f/ Rozvrhu práce Krajského súdu v Žiline na rok 2006).

O taký prípad však v danej veci nešlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. septembra 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: