Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/21/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: H. K. F., IČO: X.,

so sídlom P., zastúpeného JUDr. I. P. G., advokátom, S., proti ţalovanému: M. Č., nar. X.,

bytom Z. (pôvodne podnikajúcom pod obchodným menom M. Č. - T., IČO: X., s miestom

podnikania K.), zastúpenému JUDr. L. Š., advokátom, V., v konaní o zaplatenie 2 814,09

eur (84 777,20 Sk) s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.

, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa

27. októbra 2011 č. k. -369, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo dňa

27. októbra 2011 č. k. -369 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa 22. 04. 2010 č. k. -332 v spojení

s opravným uznesením zo dňa 20. 09. 2010 č. k. -345 rozhodol, ţe ţalovaný je

povinný zaplatiť ţalobcovi sumu 2 814,09 eur (pôvodne 84 777,20 Sk) s úrokom

z omeškania ročne od 12. 07. 2005 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Výrokom II. rozhodol, ţe ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy konania

vo výške 1 392,-- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu

ţalobcu. Výrokom III. návrh ţalovaného na náhradu zavinených trov konania zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobca sa domáhal proti

ţalovanému zaplatenia kúpnej ceny pôvodne 84 777,20 Sk spolu s príslušenstvom, a to

13%-ným úrokom z omeškania ročne od 12. 07. 2005 do zaplatenia na tom základe, ţe bol

dodaný tovar - nábytok podľa druhovej a cenovej špecifikácie uvedenej vo faktúre č.

741/05/W zo dňa 12. 04. 2005, splatnej dňa 11. 07. 2005, pričom dokladom o dodaní tovaru

2

bol dodací list a medzinárodný nákladný list CMR. Súd prvého stupňa v súvislosti s týmto

ţalobcovým nárokom vykonal dokazovanie, keď si pripojil spis Okresného súdu Čadca sp. zn.

, oboznámil sa s ním, ako aj účastníkov konania a do základného spisu sp. zn.

pripojil listinné dôkazy z tohto spisového materiálu. Listinné dôkazy vykonal aj

v ostatných druhovo totoţných sporoch, vzťahovalo sa to aj k veci pod sp. zn. ,

vrátane vykonania dôkazu, a to Dodatku č. 1 zo dňa 03. 11. 2003, výpovedí účastníkov,

svedkov v tomto konaní (č. l. 126 - 256 spisu sp. zn. , ktorý zodpovedá

rozhodujúcim listinným dôkazom zo spisu sp. zn. - vrátane rozsudku z tejto

veci). Z rozhodnutia vo veci č. k. -219 zo dňa 25. 03. 2009 vyplynulo, ţe ţaloba

v druhovo totoţnej veci bola zamietnutá z toho dôvodu, ţe okresný súd v uvedenej veci

dospel k záveru, ţe základom dodávok bol práve Dodatok č. 1 zo dňa 03. 11. 2003

a obchodný vzťah bol vzťahom komisionárskej zmluvy podľa poľského práva. Nešlo o kúpnu

zmluvu, pretoţe kúpnu cenu mal ţalovaný zaplatiť ţalobcovi len keď predá tovar a tovar je

nepredaný, na sklade a ţalobca si ho môţe prevziať. Súd uviedol v predmetnej sporovej

právnej veci, ţe na pojednávaní konanom dňa 12. 05. 2009 vo veci sp. zn.

vykonal dôkazy. Podľa ust. , , poukázal na sporné a nesporné tvrdenia.

Uviedol, ţe sa nejedná o novú skutočnosť, pretoţe uţ na č. l. 86, 87, 92 spisu ţalovaný tvrdil,

ţe obchod prebiehal na princípe výhrady vlastníckeho práva, ale nie tej, ktorá bola uzavretá

v kúpnej zmluve, ale na základe dohody o výhradnom obchodnom zastúpení a jej dodatkov,

teda ţe išlo o komisionársku zmluvu. Dodatok č. l zo dňa 03. 11. 2003 tvoril súčasť spisu uţ

od 02. 10. 2006 (č. l. 58 spisu), to znamená, ţe sa nejednalo o novú skutočnosť. Tvoril súčasť

spisu uţ v čase rozhodovania prvostupňového súdu, i odvolacieho súdu, ako súčasť

posudzovania právneho úkonu dohody o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa

27. 05. 2003, o ktorej sa odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa vyjadril, ţe

netvoril právny základ sporných dodávok. Súd prvého stupňa poukázal na ust. ,

keďţe sa cítil byť viazaný právnymi a skutkovými závermi odvolacieho súdu a pokiaľ

nedošlo k zmene skutkového stavu, nedošlo ani k zmene návrhu, o ktorej by bolo nevyhnutné

rozhodovať podľa ust. ,

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 22. 04. 2010 primárne ustálil

skutkový stav veci a aţ následne takto ustálený skutkový stav subsumoval pod príslušné

právne normy. Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval Dohovor OSN

o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, oznámený pod č. , vychádzajúc aj

3

zo záverov odvolacieho súdu, za aplikácie čl. 11 predmetného Dohovoru (ďalej len

„Dohovor“). Podľa Dohovoru došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, podľa ktorej sa ţalobca

zaviazal dodať ţalovanému tovar čo do druhu, ceny, mnoţstva vyšpecifikovaný vo faktúre č.

741/05/W zo dňa 12. 04. 2005, splatnej dňa 11. 07. 2005, na základe objednávky ţalovaného.

Súd prvého stupňa v zmysle čl. 30 Dohovoru mal preukázané dodanie tovaru v skutkovej

rovine, ktorý záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Ţiline, keďţe toto dodanie

bolo preukázané špecifikáciou dodaného tovaru na č. l. 41 spisu zo dňa 12. 04. 2005,

v spojení s medzinárodným nákladným listom CMR zo dňa 12. 04. 2005 na č. l. 9 spisu

a nespornými tvrdeniami účastníkov konania, pretoţe ţalovaný po celú dobu konania, teda

po dobu 5 rokov, nespochybnil dodanie tovaru v uvedenom mnoţstve, druhu, cenovom

vyjadrení. Nesporné boli tvrdenia v tej časti, ţe podpisom potvrdil ţalovaný prevzatie tovaru

v rozsahu špecifikácie dodaného tovaru podľa dodacieho listu, CMR a faktúry. Ţalobca

so ţalovaným v rámci faktúry č. 741/05/W uzavrel platnú dohodu o výhrade vlastníckeho

práva, na ktorú dohodu v zmysle záverov odvolacieho súdu bolo potrebné aplikovať ust.

, to znamená slovenský právny poriadok. Z platnej dohody

o výhrade vlastníckeho práva, obsiahnutej vo faktúre, ţalobca mal právo voľby, či bude

poţadovať zaplatenie kúpnej ceny alebo vydanie tovaru. Ţalobca sa domáhal zaplatenia

kúpnej ceny, preto bolo právne irelevantné tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca si môţe tovar

prevziať. Právo voľby má ţalobca ako predávajúci a nie ţalovaný ako kupujúci. Ţalovaný ako

kupujúci nemôţe nútiť ţalobcu ako predávajúceho, aby tovar prevzal, keď predávajúci

uplatnil právo na zaplatenie kúpnej ceny. Ţalobca podľa súdu prvého stupňa uniesol dôkazné

bremeno na tvrdenia, ţe došlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy, podľa ktorej tovar dodal

ţalovanému v rozsahu ţalovanej kúpnej ceny, preto ţalovanému podľa čl. 53 Dohovoru

vznikla povinnosť za dodaný tovar zaplatiť kúpnu cenu. Pokiaľ ţalovaný kúpnu cenu

nezaplatil, nastalo podľa súdu prvého stupňa jeho omeškanie, pre ktorú skutočnosť bol

priznaný aj 13%-ný úrok z omeškania ročne od 12. 07. 2005 do zaplatenia podľa čl. 98

Dohovoru.

Súd prvého stupňa v zmysle Dohovoru riešil aj obranu ţalovaného, spočívajúcu

v uplatnení zodpovednosti za vady tovaru a započítania pohľadávok. Uzavrel, ţe ţalovaný

nepreukázal existenciu vád dodaného tovaru a ich uplatnenie v záručnej lehote a zákonným

spôsobom podľa čl. 38 Dohovoru, preto jeho právo zaniklo. Bolo povinnosťou ţalovaného

tovar hneď prevziať a maximálne do 2 rokov od dodania a uplatniť právo zo zodpovednosti

4

za vady dodaného tovaru. K obrane započítania pohľadávok uviedol, ţe i napriek niekoľkým

výzvam, ţalovaný nekonkretizoval tvrdenia, ktoré pohľadávky započítal, s ktorými

pohľadávkami ţalobcu, kedy došlo k započítaniu, na základe ktorého právneho úkonu

a nepredloţil k započítaniu, ani k existencii a splatnosti pohľadávok, ţiadne dôkazy.

Súd v zmysle čl. 4 Dohovoru uviedol, ţe tento sa vzťahuje len na uzavieranie zmluvy

o kúpe a práva a povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy. Právo započítať pohľadávku

nebolo právom, ktoré by vyplývalo z kúpnej zmluvy. Išlo o právo zo zákonnej úpravy, nie

z Dohovoru, preto bolo potrebné aplikovať normy slovenského práva o započítaní podľa

, a to ust. a nasledujúce. Ţalovaný podľa súdu prvého stupňa

nesplnil ani jednu z podmienok pre preukázanie zániku pohľadávok ţalobcu v dôsledku ich

započítania podľa ust. a nasl. . Nepreukázal tak doloţením

úkonu, ani ku ktorému dňu došlo k započítaniu, v akej výške a kedy došlo k zániku

pohľadávok. Ani v tomto smere obrana ţalovaného nebola vyhodnotená ako dôvodná a súd

prvého stupňa na ňu neprihliadol, pričom dodal, ţe pohľadávka ţalobcu na zaplatenie kúpnej

ceny nezanikla započítaním.

Z procesného hľadiska súd prvého stupňa uviedol, ţe konal v neprítomnosti

ţalovaného, jeho právneho zástupcu, ako aj v neprítomnosti ţalobcu. Právny zástupca ţalobcu

súhlasil, aby bolo konané v neprítomnosti ţalobcu. Ţalovaný termín pojednávania na deň

22. 04. 2010 prevzal dňa 26. 03. 2010 a jeho právny zástupca 24. 03. 2010, to znamená, ţe

títo boli predvolaní riadne a včas. Právny zástupca ţalovaného neprítomnosť ospravedlnil

z dôvodu práceneschopnosti ţalovaného, ako dôkaz pripojil doklad o práceneschopnosti,

z ktorého bola zrejmá práceneschopnosť ţalovaného dňa 12. 04. 2010. Z tohto dôkazu nebolo

zrejmé, ţe by ku dňu 22. 04. 20lO, kedy rozhodoval súd prvého stupňa o návrhu na odročenie

pojednávania, preukázal ţalovaný existenciu práceneschopnosti. Súd prvého stupňa zdôraznil,

ţe právny zástupca ţalovaného nepreukázal na svojej strane ţiaden závaţný dôvod

neprítomnosti podľa ust. a súd poukázal na podrobné procesné poučenia,

ktoré doručuje účastníkom i právnym zástupcom počas celej doby 5 rokov a ktoré doručil aj

na termín pojednávania dňa 22. 04. 2010 (poučenie sa nachádza na č. l. 321 spisu). V tomto

smere súd prvého stupňa poukázal aj na ústavnú zásadu denegatio iustitiae, zásadu, podľa

ktorej nemôţe účastníkovi odmietnuť ochranu práva. Súd prvého stupňa postup ţalovaného

vyhodnotil ako účelový a pokiaľ by takémuto postupu ţalovaného vyhovel, došlo by

5

k spôsobeniu nerovnováhy ústavných práv účastníkov súdneho konania. Podľa názoru súdu

prvého stupňa takýmto postupom ţalovanému nebolo odňaté právo konať pred súdom. Súd

prvého stupňa nepripustil ďalšie dôkazy na dokazovanie, ktoré navrhol právny zástupca

ţalovaného, a ktoré smerovali k ustaľovaniu platnosti a pravosti Dodatku č. l, teda

k ustaľovaniu skutkového stavu na základe komisionárskej zmluvy, resp. zmluvy

o sprostredkovaní, a to uţ na základe prijatého záveru, ţe zistený skutkový stav nepotvrdil

konanie a správanie sa účastníkov podľa ţalovaným tvrdenej komisionárskej zmluvy. Súd

prvého stupňa uviedol, ţe nedošlo k ţiadnej vade konania, ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ust. § 142 ods. 1

, ako aj podľa ust.

Na odvolanie ţalovaného odvolací súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok

Okresného súdu Čadca zo dňa 22. 04. 2010, č. k. -332 v spojení s opravným

uznesením zo dňa 20. 09. 2010, č. k. -345 v napadnutých výrokoch I., II., ako aj

o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 2 814,09 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy

konania. Ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania

vo výške 153,83 eur. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie

ţalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , odvolací súd

poukázal na uznesenie Krajského súdu v Ţiline zo dňa 28. 09. 2011 č. k. -362

a doručenie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania

prostredníctvom ich právnych zástupcov v zmysle doručeniek na č. l. 361 spisu s tým, ţe

podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené

na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,

v zmysle uznesenia krajského súdu dňa 19. 10. 2011, na základe čoho boli splnené podmienky

k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Ţiline v spojení s ust. § 211 ods. 2

Krajský súd v Ţiline poukázal na ust. , podľa ktorého odvolací súd

je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Na základe aplikácie citovaného zákonného

ustanovenia bol podľa krajského súdu rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch

preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov ţalovaného, obsiahnutých v písomne

podanom odvolaní zo dňa 08. 06. 2010.

V odôvodnení rozhodnutia k odvolaciemu dôvodu odňatia moţnosti konať

pred súdom, keď vec bola na pojednávaní konanom dňa 22. 04. 2010 rozhodnutá

6

v neprítomnosti ţalovaného a jeho právneho zástupcu, odvolací súd v napadnutom rozhodnutí

uviedol, ţe ţalovaným tvrdená práceneschopnosť podľa predloţeného potvrdenia o dočasnej

pracovnej neschopnosti, keď ţalovaný bol práceneschopný od 12. 04. 2010 (č. l. 323 spisu),

nebola dôleţitým dôvodom na odročenie pojednávania podľa ust.

Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa uviedol, ţe ţalovaný vzhľadom

k potvrdeniu o dočasnej pracovnej neschopnosti, z ktorej vyplýva, ţe bol práceneschopný

od 12. 04. 2010 (č. l. 323 spisu), nepreukázal, ţe tento dôvod práceneschopnosti trval aj

v čase konania súdu prvého stupňa, to znamená ku dňu 22. 04. 2010. Vzhľadom k dĺţke

súdneho konania, ako aj postupu konania pred súdom prvého stupňa, odvolací súd zdôraznil,

ţe na nariadenom pojednávaní dňa 12. 05. 2009 bol prítomný tak ţalovaný, jeho právny

zástupca, a mal danú moţnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré boli vykonané pred súdom

prvého stupňa (ust. ). V podstate dokazovanie pred súdom podľa ust.

a nasl. ustanovenia bolo vykonávané v priebehu celého trvania sporu, preto

dokazovanie nie je moţné zúţiť len na jeden úkon nariadeného pojednávania dňa

20. 04. 2010, ktorého sa nezúčastnil ţalovaný, právny zástupca ţalovaného, s tvrdením, ţe

ţalovaný nemal moţnosť sa vyjadriť k vykonávaným dôkazom. K všetkým dôkazom, ktoré

tvoria súčasť spisového materiálu, ţalovaný mal moţnosť sa vyjadriť uţ pred pojednávaním

konaným dňa 22. 04. 2010, preto ani s ohľadom k uvedenému prejednanie veci

v neprítomnosti ţalovaného na pojednávaní konanom dňa 22. 04. 2010, neznamenalo podľa

odvolacieho súdu odňatie moţnosti ţalovanému konať pred súdom. Odvolací súd v tejto

súvislosti poukázal na obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 22. 04. 2010, č. l. 325 spisu, a to

na rozsah oboznamovaných dôkazov, ktoré v celom súhrne sú dôkazmi, ku ktorým ţalovaný

sa mal moţnosť vyjadriť a sa aj vyjadril v priebehu súdneho konania. Odvolací súd

s poukazom na ust. konštatoval, ţe ţalovaný nepreukázal existenciu

tvrdeného dôleţitého dôvodu pre odročenie pojednávania, a to trvanie práceneschopnosti aj

k dátumu 22. 04. 2010 a súčasne ani sa nejednalo o dôleţitý dôvod práve pre priebeh celého

súdneho konania, jeho dĺţku a spôsob vykonávania dôkazov pred súdom prvého stupňa.

Odvolací súd zdôraznil, ţe boli splnené podmienky k prejednaniu v neprítomnosti ţalovaného

a jeho právneho zástupcu, a to s ohľadom aj na aplikáciu zásady rovnosti strán v súdnom

konaní, ktorá je vyjadrená nielen v ust. , ale aj v Slovenskej

republiky. S poukazom na uvedené, ako aj na zásadu „práva na spravodlivý súdny proces“,

spojenej s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale tieţ aj s princípom „rovnosti zbraní“,

odvolací súd dospel k záveru, ţe boli splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti

7

ţalovaného a jeho právneho zástupcu. Odvolací súd poukázal aj na to, ţe termín pojednávania

konaného dňa 22. 04. 2010 mal ţalovaný a právny zástupca ţalovaného, doručený

v dostatočnom časovom predstihu (ţalovaný predvolanie prevzal podľa doručenky na č. l. 321

rub spisu dňa 26. 03. 2010 a právny zástupca ţalovaného dňa 24. 03. 2010), z ktorého dôvodu

bolo dodrţané ust. , a preto ani z tohto hľadiska nemohlo dôjsť k odňatiu

moţnosti ţalovanému konať pred súdom.

K zhodnoteniu skutkového a právneho stavu súdom prvého stupňa, odvolací súd

poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s opravným

uznesením, s ktorým sa v celom rozsahu stotoţnil pri aplikácii ust.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi ţalovaného k veci samej odvolací súd poukázal aj na ust.

, keďţe odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd

prvého stupňa z dôvodu, ţe nebola preukázaná ţiadna z výnimiek ustanovených v ustanovení

aţ 7 Z titulu vyššie uvedeného za aplikácie ustanovenia

v podrobnosti odkázal odvolací súd na závery rozhodnutia súdu prvého stupňa,

s odôvodnením ktorého sa stotoţnil, a to aj v rovine nepreukázania zodpovednostného nároku

zo strany ţalovaného k ţalobcom dodanému tovaru a ani nepreukázania zániku nároku

ţalobcu spôsobom započítania, i keď odvolací súd povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe

v tomto smere závery rozhodnutia súdu prvého stupňa neboli spochybnené odvolacími

dôvodmi ţalovaného. Ak výsledky dokazovania nepreukázali, ţe základom vzťahu medzi

ţalobcom a ţalovaným bol Dodatok č. 1 k zmluve o výhradnom obchodnom zastúpení, tak

nebolo potrebné ani zo strany odvolacieho súdu sa vyjadrovať k obsahu, pravosti

a hodnovernosti týchto úkonov, ktorých posudzovanie by nastalo len v prípade, pokiaľ by

dôkazný stav preukázal správanie a konanie účastníkov týchto úkonov, k čomu však nedošlo.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení

s ust. ,

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie v zákonnej lehote, ktoré

odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. a súdne

rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.

K postupu súdov, ktorým sa odňala ţalovanému moţnosť konať pred súdom,

dovolateľ uviedol, ţe podľa ust. súd pokračuje v konaní, aj keď sú

8

účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepoţiadal

z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;

prihliadne pri tom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z ust.

vyplýva, ţe súd môţe uskutočniť pojednávanie len vtedy, ak sa riadne predvolaný účastník

nedostaví na pojednávanie, pričom nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Podľa R 31/1995 choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou je

dôleţitým dôvodom v zmysle ust. Ak účastník konania v takom prípade

poţiadal včas o odročenie pojednávania, prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba

kvalifikovať ako odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle ust.

Z tejto judikatúry súdov vyplýva, ţe choroba účastníka konania, ktorú preukázal lekársky

uznanou práceneschopnosťou, je vţdy dôleţitým dôvodom na odročenie pojednávania. Ako

vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, ţalovaný neúčasť

ospravedlnil a poţiadal o odročenie pojednávania dňa 14. 04. 2010, pričom doloţil lekársky

uznanú práceneschopnosť. Súd prvého stupňa i napriek tomu vec prejednal, čím podľa

dovolateľa účastníkovi konania odňal moţnosť konať pred súdom a vedome porušil základné

práva ţalovaného ako účastníka konania zaručené . Úvaha súdu prvého stupňa,

s ktorou sa vo svojom rozsudku v plnom rozsahu stotoţnil aj odvolací súd, ţe „nebola

potrebná prítomnosť ţalovaného, ani jeho právneho zástupcu, pretoţe súd

vo veci nedokazoval“, je podľa dovolateľa zmätočná a nepravdivá. Ţalovaný má za to, ţe

k nesprávnemu a nespravodlivému rozhodnutiu súdu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím

odvolacieho súdu, prispela práve tá skutočnosť, ţe súd prvého stupňa uskutočnil pojednávanie

v neprítomnosti ţalovaného a jeho právneho zástupcu a neumoţnil im vyjadriť sa k právnej

a skutkovej stránke veci. S poukazom na ust. dovolateľ dodal, ţe

účastníkovi konania prislúcha právo pred vyhlásením konečného rozhodnutia vo veci zhrnúť

svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu. V danom prípade bolo podľa

dovolateľa ţalovanému nesprávnym postupom súdu prvého stupňa toto právo odňaté, keďţe

tento súd neuznal lekársky uznanú práceneschopnosť ţalovaného ako dôleţitý dôvod

na odročenie pojednávania a pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, a teda ţalovaný

nemal moţnosť zhrnúť a vyjadriť sa k dokazovaniu, prípadne navrhnúť vykonanie ďalších

dôkazov. Súd prvého stupňa vyhodnotil preukázanú práceneschopnosť ţalovaného ako jeho

účelový postup, čo je v rozpore s ustanoveniami a rovnako s platnou judikatúrou,

ktorá hovorí, ţe choroba účastníka konania, ktorá je lekársky potvrdená, zakladá vţdy

dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania. Odvolací súd sa podľa dovolateľa nepochopiteľne

9

stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, čím došlo k porušeniu základného práva ţalovaného

konať pred súdom.

K hodnoteniu skutkového stavu a právneho stavu veci dovolateľ uviedol, ţe súd

prvého stupňa vôbec neskúmal predloţené listinné dôkazy, a to znalecké posudky (jeden

znalecký posudok predloţil ţalobca a dva znalecké posudky predloţil ţalovaný) a vôbec

nevykonal dôkazy na zistenie, či Dodatok č. 1 je pravou a platnou listinou, podľa ktorej by sa

mal riadiť právny vzťah medzi účastníkmi. Ak súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe

vykonávanie takýchto dôkazov je nadbytočné, nehospodárne a zavádzajúce, ide podľa

dovolateľa o nesprávny právny názor súdu, ktorý je v rozpore s právnym názorom

odvolacieho súdu v konaní . Pokiaľ sa odvolací súd stotoţnil s takýmto

nesprávnym postupom súdu prvého stupňa, trpí i jeho rozhodnutie omylom. Súd prvého

stupňa vyhodnotil Dodatok č. 1 ako neplatný právny úkon z dôvodu neurčitosti právneho

úkonu ( a ), pretoţe podľa jeho

názoru má Dodatok č. 1 k zmluve o výhradnom obchodnom zastúpení tvoriť obsahový

a právny súlad. S takýmto názorom súdu prvého stupňa sa dovolateľ nestotoţňuje. Dovolateľ

zdôraznil, ţe dodatkom k právnemu úkonu moţno zaloţiť platne aj iný právny vzťah, ktorý

môţe byť posudzovaný podľa iného ustanovenia zákona, prípadne podľa iného právneho

predpisu. Preto záver súdu prvého stupňa o neurčitosti je podľa názoru ţalovaného nesprávny

a zmätočný. Dovolateľ má taktieţ za to, ţe prostredníctvom poverenia svojej zamestnankyne

sa zúčastnil ohliadky tovaru a namieta závery znaleckého dokazovania, ţe ţalovaný

nezabezpečil tovar k znaleckej ohliadke, aby bola moţná jeho fyzická kontrola. Ţalovaný sa

k znaleckému posudku vyjadril, ţe takýto záver znalca je nesprávny, pretoţe tovar mal

zabezpečený na ohliadku, pričom tovar bol zabalený, teda v stave, v akom ho ţalovaný

od ţalobcu prevzal. Súd prvého stupňa tým, ţe dôkaz nevykonal, podľa dovolateľa nezistil

riadne skutkový stav a v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

V dovolaní sa ďalej uvádza, ţe podľa Dodatku č. 1 právny vzťah medzi účastníkmi sa

mal riadiť poľským právom. Podľa XXIV. kapitoly, článku 765 Civilného zákona PĽR,

komisionárskou zmluvou sa prijímajúci zákazku (komisionár) zaväzuje za odmenu (províziu)

v rozsahu svojej činnosti ku kúpe alebo predaju hnuteľných vecí na účet objednávateľa

(komitenta) alebo vo vlastnom mene. Z tohto ustanovenia vyplýva, ţe ţalovaný mohol

odpredávať tovar vo vlastníctve ţalobcu vo vlastnom mene alebo na účet ţalobcu. Pokiaľ teda

10

ţalovaný uskutočňoval predaj tovaru vo vlastnom mene, uskutočňoval ho v súlade s vyššie

uvedeným ustanovením Civilného zákona Poľskej republiky. Pokiaľ súd prvého stupňa túto

skutočnosť vyhodnotil tak, ţe nešlo o komisionársku zmluvu, keď ţalovaný uskutočňoval

predaj vo vlastnom mene, dovolateľ má za to, ţe jeho právny názor je v rozpore s citovaným

ustanovením Civilného kódexu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa na daný právny vzťah

vzťahuje Dohovor upravujúci zmluvu o kúpe tovaru a nie poľské právo. Uvedený názor

odvolacieho súdu je podľa dovolateľa taktieţ nesprávny. Účastníci si v Dodatku č. 1 dohodli,

ţe ich záväzkovo-právny vzťah sa bude riadiť ustanoveniami poľského práva, ktorými je

upravená komisionárska zmluva. Nakoľko teda došlo k uzavretiu dohody o tom, podľa

ktorého právneho poriadku sa bude daný právny vzťah posudzovať, má takáto dohoda

prednosť pred aplikáciou Dohovoru. Na základe uvedeného mal podľa dovolateľa súd prvého

stupňa a rovnako i súd odvolací dospieť k záveru, ţe právny vzťah účastníkov zmluvy sa mal

v súlade s dohodou ohľadom aplikácie právneho poriadku posudzovať podľa poľského práva.

Pokiaľ súdy oboch stupňov dospeli k inému záveru, je ich právne posúdenie veci nesprávne.

Z vyššie uvedených skutočností podľa ţalovaného vyplýva, ţe postupom súdu prvého

stupňa a rovnako nesprávnym postupom odvolacieho súdu mu bola ako účastníkovi konania

odňatá moţnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní spravoval

nesprávnym právnym názorom a nevykonal navrhnuté dôkazy, čím nezistil úplne a správne

skutkový stav. Na skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis. Na odvolanie

ţalovaného odvolací súd toto nesprávne rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

Dovolateľ preto navrhuje, aby dovolací súd rozhodnutia súdov oboch stupňov zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolateľ zároveň poţiadal o odklad

vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu podľa ust.

Ţalovaný podal na súde prvého stupňa dňa 27. 11. 2012 stanovisko, v ktorom

poukázal na vady konania uvedené v ust. a na vady konania, ktoré mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci zo strany súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho

súdu. Ţalovaný zdôraznil, ţe na pojednávaní dňa 22. 04. 2010 okresný súd poskytol poučenie

právnemu zástupcovi ţalobcu v zmysle ust. v nadväznosti na ust.

, pričom prvostupňový súd mal konštatovať, ţe ţalovanému a jeho právnemu

zástupcovi bolo takéto poučenie doručené v písomnej forme spolu s termínom pojednávania.

Ţalovaný má za to, ţe v poučení, ktoré mu bolo doručené (ako aj jeho právnemu zástupcovi)

11

spolu s predvolaním, absentovalo poučenie ţalovaného zo strany súdu v zmysle ust. § 205a

Takýmto postupom došlo podľa dovolateľa k porušeniu zásady rovnosti účastníkov

konania, k porušeniu základného práva ţalovaného na súdnu ochranu a práva na spravodlivý

proces. V súvislosti so ţiadosťou o odročenie pojednávania poukázal ţalovaný na rozsudky

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ,

a . Ţalovaný má za to, ţe pokiaľ ţiadosť o odročenie

pojednávania a potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti nie sú dostačujúcim dôkazom

na preukázanie dôleţitého dôvodu na odročenie pojednávania, mal súd postupovať v súlade

s ust. a vyzvať ţalovaného na odstránenie nedostatkov s konkrétnym poučením.

Takto však súd prvého stupňa nepostupoval a podľa ţalovaného týmto nesprávnym postupom

porušil ust. s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

a . S odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

a ţalovaný dodal, ţe podľa jeho názoru mu nebola v konaní

poskytnutá moţnosť predniesť (doplniť či doplňovať) svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným

skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, ako aj právo označiť

navrhované dôkazné prostriedky.

V doplnení k návrhu ţalovaného na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého

rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe naliehavosť jeho návrhu vyplýva zo skutočnosti, ţe ţalobca

ako oprávnený vedie voči ţalovanému ako povinnému konanie o nútený výkon súdneho

rozhodnutia (exekúciu) na podklade dovolaním napadnutého rozhodnutia. Týmto je daná

podľa ţalovaného existencia hrozby vzniku nenapraviteľnej ujmy vo sfére ţalovaného, ako aj

zmarenie významu a účinku preskúmania dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, ţe nesúhlasí s názorom

ţalovaného, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Poukázal na dĺţku

súdneho konania, k začatiu ktorého došlo doručením návrhu na začatie konania na Okresný

súd v Čadci dňa 27. 12. 2005 a k rozhodnutiu sporovej veci napadnutým rozsudkom

okresného súdu dňa 22. 04. 2010. Po celú túto dĺţku súdneho konania tak ţalobca, ako aj

ţalovaný, mali vytvorený dostatočný časový priestor k realizovaniu svoj ich nielen

procesných, ale aj garantovaných práv, a bolo uţ len

na účastníkoch súdneho konania, akým spôsobom ich budú naplňovať. Ţalovaný vzhľadom

12

k potvrdeniu o dočasnej pracovnej neschopnosti, z ktorej vyplýva práceneschopnosť

od 12. 04. 2010, nepreukázal, ţe tento dôvod práceneschopnosti trval aj v čase konania

okresného súdu, to znamená ku dňu 22. 04. 2010. Ţalobca uviedol, ţe ako strana v spore

pri rovnosti so ţalovaným má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov a je to práve súd, ktorý aj podľa ust. postupuje

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

V záujme zabezpečenia výkonu týchto práv a rovnosti strán v spore je preto potrebné

dôvod pre odročenie pojednávania posudzovať so zreteľom k naplneniu týchto zásad a práv,

a váţnosť takéhoto dôvodu kvalifikovať tak s ohľadom k zásade rovnosti, k samotnému

účastníkovi súdneho konania a celkového priebehu sporu. Aj na základe týchto zásad podľa

ţalobcu odvolací súd dospel k záveru, ţe boli splnené podmienky k prejednaniu veci

v neprítomnosti ţalovaného a jeho právneho zástupcu. Krajský súd zdôraznil, ţe v konečnom

dôsledku ţalovaný svoju účasť na súdnom pojednávaní dňa 22. 04. 2010 mohol zabezpečiť aj

prostredníctvom svojho zvoleného právneho zástupcu, na strane ktorého nebolo preukázané,

ţe by existoval dôleţitý dôvod, pre ktorý sa nezúčastnil nariadeného termínu pojednávania

dňa 22. 04. 2010, to znamená právnemu zástupcovi ţalovaného nič nebránilo, aby sa tohto

termínu zúčastnil.

Ţalobca nesúhlasí ani s názorom ţalovaného, ţe súd nezistil správne skutkový stav

veci, a ţe na skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis. Má za to, ţe vykonané

dokazovanie preukázalo, ţe ţalovaný ako dodávateľ fakturoval tovar konečným zákazníkom

ako odberateľom za kúpnu cenu, ktorú odberatelia platili na účet ţalovaného a nie ţalobcu.

Okresný súd Ţilina a následne aj Krajský súd v Ţiline, preto postupovali správne, keď

skutkový stav hodnotili ako vzťah z kúpnej zmluvy.

Ţalobca v podanom vyjadrení ďalej uviedol, ţe medzi ním a ţalovaným prebiehalo,

resp. prebieha viacero súdnych sporov druhovo totoţných, týkajúcich sa zaplatenia kúpnej

ceny za dodaný tovar. Preto má ţalovaný za to, ţe jediným cieľom podania dovolania

ţalovaným je získať čas na to, aby sa úplne zbavil svojho majetku za účelom neuspokojenia

pohľadávok ţalobcu, t. j. nevymoţiteľnosti jeho práva.

13

Vzhľadom na uvedené, ţalobca navrhuje, aby dovolací súd dovolanie zamietol

s uloţením povinnosti ţalovaného k náhrade ţalobcových trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia aţ

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust. § 237

, prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa

ust. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je

v zmysle ust. a prípustné.

14

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to

pre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu, vysloveného v tejto veci a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.

, pretoţe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil

a prípustnosť dovolania nevyslovil.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania

podľa ust.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. aţ e/ a v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdenia ţalovaného, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať

pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Ustanovenie odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne

dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,

právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

15

Dovolací súd zdôrazňuje, ţe z hľadiska uvedeného ustanovenia

nie je rozhodujúce, či účastník konal pred súdom osobne alebo prostredníctvom zástupcu, ale

len to, či bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu ukrátený na svojich procesných právach.

Ţalovaný v dovolaní predovšetkým namietal, ţe súd prvého stupňa napriek riadnemu

ospravedlneniu ţalovaného, ktorý bol práceneschopný, ako aj jeho právneho zástupcu

a ţiadosti o odročenie pojednávania, ktorého sa chcel zúčastniť, pojednával a rozhodol

v neprítomnosti ţalovaného a jeho zástupcu, v dôsledku čoho nemohol na ostatnom

pojednávaní predniesť záverečný návrh.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa konal dňa 22. 04. 2010 v neprítomnosti

ţalovaného, jeho právneho zástupcu, ako aj v neprítomnosti ţalobcu. Právny zástupca ţalobcu

súhlasil, aby bolo konané v jeho neprítomnosti. Ţalovaný predvolanie na termín pojednávania

22. 04. 2010 prevzal dňa 26. 03. 2010 a jeho právny zástupca dňa 24. 03. 2010, ktorý svoju

neúčasť, ako aj neúčasť ţalovaného ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti ţalovaného, čo

doloţil potvrdením jeho práceneschopnosti odo dňa 12. 04. 2010 (č. l. 322, č. l. 323 spisu).

Moţnosť vec prejednať v neprítomnosti účastníka konania alebo jeho zástupcu je

potrebné posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Aj keď zákon bliţšie

nešpecifikuje, čo treba povaţovať za dôleţitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec

v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, je zrejmé, ţe za dôleţitý dôvod treba

povaţovať také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé neúčasť

na pojednávaní ospravedlniť.

V predmetnej veci súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd mali za to, ţe z potvrdenia

o dočasnej práceneschopnosti ţalovaného vyplýva, ţe ţalovaný bol práceneschopný

od 12. 04. 2010. Avšak predloţeným potvrdením ţalovaný nepreukázal, ţe tento dôvod

práceneschopnosti trval aj v čase konania súdu prvého stupňa.

Právny zástupca ţalovaného v dovolacom konaní predloţil fotokópiu potvrdenia,

z ktorej sa javí, ţe práceneschopnosť ţalovaného trvala aj v čase pojednávania, keďţe

fotokópia potvrdenia o dĺţke práceneschopnosti ţalovaného obsahovala informáciu

o ukončení práceneschopnosti ţalovaného dňom 07. 07. 2010. Pokiaľ je tento predpoklad

16

správny, ţalovaným uvádzaný dôvod bude potrebné povaţovať za dôleţitý dôvod

pre odročenie pojednávania v zmysle (R 31/1995).

Pretoţe súd prvého stupňa, ani súd odvolací trvanie práceneschopnosti ţalovaného

nezisťovali, nemohli dospieť k záveru o tom, ţe na strane ţalovaného nebol váţny dôvod,

pre ktorý sa nemohol pojednávania nariadeného súdom prvého stupňa zúčastniť. Pre úplnosť

treba uviesť, ţe súd prvého stupňa predvolanie na pojednávanie na deň 22. 04. 2010 (č. 1.

320) zaslal okrem právneho zástupcu ţalovaného aj ţalovanému, z obsahu ktorého

predvolania je zrejmé, ţe súd pokladal za potrebné ţalovaného v tomto konaní vypočuť.

Z uvedeného dôvodu nemohol následne súd dospieť k záveru, ţe ţalovaný svoje práva

pred súdom mohol realizovať prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie

rozhodnutia bez ústneho pojednávania ( ). Účastníci majú právo vyjadriť

sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( ).

Právo účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu sa v konaní realizuje tak, ţe

predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní kaţdého dôkazu umoţní účastníkovi,

aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení tohto dôkazu povaţuje

za významné. Tomuto procesnému oprávneniu účastníka konania korešponduje povinnosť

súdu vytvoriť účastníkovi procesnú moţnosť vyjadriť sa k vykonanému dôkazu.

Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne za jeho účasti, mu priznáva aj

právo na pojednávam predniesť svoje návrhy, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k vykonanému

dokazovaniu, ako i právo záverečnej reči.

Vychádzajúc z uvedených procesných práv účastníka pri prejednaní veci verejne

za jeho účasti, nemohli súdy dospieť k záveru o tom, ţe ţalovanému prejednaním veci

bez jeho účasti nemohli byť upreté procesné práva, ktoré mu zákon priznáva, keď

na pojednávaní súd dokazovanie nevykonával.

Zistená vada konania, súčasne zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

17

Táto procesná vada je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je moţné

povaţovať za správne.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. mája 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová