Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
081/374344.daab14.pdf
PDF · 97.24 KB
No categories available
5Nc/28/2008
Najvyšší súd 5 Nc 28/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: JUDr. J. J., bývajúca
v T., proti odporcovi: JUDr. A. J., bývajúci v T., o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností k maloletým deťom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn.
19 C 125/2008, o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Trenčíne, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Emília Zimová, JUDr. Stanislava Marková,
JUDr. Gabriela Janáková, JUDr. Beáta Čupková, JUDr. Viera Škultétyová, JUDr. Alena
Záhumenská, JUDr. Alena Radičová, JUDr. Denis Vékony, JUDr. Erika Zajacová,
JUDr. Oľga Lichnerová, JUDr. Alica Beňová a JUDr. Iveta Martináková s ú v y l ú č e n í
z prejednávania a rozhodovania veci až do jej právoplatného skončenia.
Vec prikazuje na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
O d ô v o d n e n i e :
V konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom
odporca uplatnil námietku zaujatosti „civilných sudcov“ Okresného súdu Trenčín a okresných
súdov v obvode pôsobnosti Krajského súdu v Trenčíne. Namietal tiež zaujatosť „civilných
sudcov“ pôsobiacich na Krajskom súde v Trenčíne a tiež zaujatosť zamestnancov Okresného
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne. Ako dôvod, pre ktorý sú namietaní sudcovia
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, uviedol, že navrhovateľka je sudkyňou
Okresného súdu T.. Námietku zaujatosti vo vzťahu k „civilným sudcom“ Krajského súdu v
Trenčíne odôvodnil tým, že títo sudcovia „v rámci svojej rozhodovacej právomoci rozhodujú
o odvolaniach proti rozhodnutiam navrhovateľky ... v rámci plnenia svojich pracovných
povinností bežne sa stretávajú na školeniach a gremiálnych poradách, čo vytvára predpoklad
na vznik viac ako bežných kolegiálnych vzťahov s navrhovateľkou odôvodňujúci pochybnosť
o nezaujatosti.“
Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Gabriela Janáková, JUDr. Beáta Čupková,
JUDr. Viera Škultétyová, JUDr. Alena Záhumenská, JUDr. Denis Vékony a JUDr. Erika
Zajacová sa k námietke zaujatosti vyjadrili tak, že sa cítia byť zaujatí z dôvodu, že
s navrhovateľkou sú v priateľskom vzťahu (JUDr. Erika Zajacová sa cíti byť zaujatá
z dôvodu, že sa s navrhovateľkou „osobne“ pozná).
Sudcovia uvedeného súdu JUDr. Emília Zimova, JUDr. Stanislava Marková,
JUDr. Alena Radičová, JUDr. Oľga Lichnerová, JUDr. Alica Beňová a JUDr. Iveta
Martináková sa k námietke zaujatosti vyjadrili tak, že sa necítia byť zaujaté, pretože
„nie sú v žiadnom vzťahu k účastníkom“ alebo „účastníkov osobne nepoznajú“, resp.
že „účastníkov konania poznajú len zo služobného styku“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval obsah vyjadrenia sudcov Krajského súdu
v Trenčíne z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré by mohli byť vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého
sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer
k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý
a nestranný sudca.
Nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom
presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu
vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu
k predmetu konania, k jeho účastníkom a k právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať
jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi
uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej, objektívnej rovine. Za objektívne pritom nemožno
považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale
najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam
o jeho nezaujatosti. Subjektívny úsudok účastníka konania o tom, že sudca je vo veci zaujatý,
35 Nc 28/2008
môže byť podnetom na skúmanie tejto otázky nadriadeným súdom, rozhodnutie o nej ale
musí vychádzať výlučne z objektívneho právneho rozboru skutočností, ktoré k týmto
pochybnostiam vedú. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci má byť založené
nie len na jeho skutočne preukázanej zaujatosti, ale už vtedy, ak možno mať pochybnosti
o jeho nezaujatosti.
Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá
rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie
a správanie sudcu vo veci, a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk
pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho
proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998).
Z tohto pohľadu sudca je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci nielen vtedy, keď
jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, relevantný podľa § 14 ods. 1 O.s.p.,
je preukázaný, ale rovnako vtedy, keď existuje čo i len najmenšia pochybnosť o jeho
nestrannosti v očiach verejnosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež
javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")].
Pokiaľ ide o existenciu takéhoto právne relevantného pomeru u sudcov Krajského súdu
v Trenčíne JUDr. Gabriely Janákovej, JUDr. Beáty Čupkovej, JUDr. Viery Škultétyovej,
JUDr. Aleny Záhumenskej, JUDr. Denisa Vékony a JUDr. Eriky Zajacovej, títo sudcovia
zhodne uviedli, že vzhľadom na ich pracovný i osobný vzťah k navrhovateľke, ktorá je
sudkyňou súdu prvého stupňa, sa cítia byť vo veci zaujatí. V takomto prípade bolo potrebné
zohľadniť, že sami sudcovia tohto súdu potvrdili existenciu vzťahu k účastníčke konania,
ktorý vzťah ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. považuje za právne relevantný. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto rešpektoval vyjadrenia o ich zaujatosti a v dôsledku toho
rozhodol, že uvedení sudcovia Krajského súdu v Trenčíne sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania tejto veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako vylúčil z prejednania veci aj sudkyne
JUDr. Emíliu Zimovú, JUDr. Stanislavu Markovú, JUDr. Alenu Radičovú, JUDr. Oľgu
Lichnerovú, JUDr. Alicu Beňovú a JUDr. Ivetu Martinákovú, ktoré sa vyjadrili, že sa necítia
byť zaujaté. Dospel totiž k záveru, že ich subjektívne stanovisko (t.j. že sa necítia byť zaujaté)
45 Nc 28/2008
je síce dôležité, avšak pre komplexné posúdenie ich vzťahu k účastníkom konania, a tým pre
posúdenie ich nestrannosti v konaní, nie rozhodujúce. V danom prípade treba zohľadniť
najmä hľadisko objektívne, ktoré práve odôvodňuje pochybnosti o možnej nezaujatosti týchto
sudkýň v konaní. Ak má totiž sudca kolegiálny vzťah k inému sudcovi (neskôr účastníkovi
konania), s ktorým sa bežne, aj keď len v rámci plnenia pracovných povinností stýka
(navrhovateľka je sudkyňou okresnému súdu v obvode Krajského súdu v Trenčíne), ide
o takú skutočnosť, ktorá (bez ohľadu na skutočnú povahu tohto vzťahu) je spôsobilá
objektívne vyvolať opodstatnené pochybnosti o pomere sudcu k takému kolegovi vo veci,
v ktorej vystupuje ako účastník konania. Daný vzťah už nemožno považovať za neutrálny, či
spoločenský, keď jeho povaha sama o sebe vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti.
So zreteľom na to, že v dôsledku vylúčenia všetkých sudcov Krajského súdu v Trenčíne
nemôže tento inak príslušný súd konať, bolo potrebné vec podľa § 12 ods. 1 O.s.p. prikázať
inému súdu toho istého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto prikázal vec až do jej
právoplatného skončenia Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. septembra 2008
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: