Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Nc/2/2009

Najvyšší súd 3

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.,

narodenú X. a P., narodenú X., bývajúcich u matky, deti rodičov JUDr. J., bývajúcej v B.

a JUDr. A., bývajúceho v T., o určenie dohľadu na výchovou maloletých detí, vedenej na

Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.

, v konaní o vylúčenie sudcov Krajského súdu v Trenčíne z prejednávania

a rozhodovania veci, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Jozef Kutiš, JUDr. Natália Čekanová,

JUDr. Mária Prikrylová, JUDr. Darina Legerská, JUDr. Beáta Čupková, JUDr. Viera

Škultétyová, JUDr. Alena Záhumenská, JUDr. Alena Radičová, JUDr. Denis Vékony,

JUDr. Erika Zajacová, JUDr. Emília Zimová, JUDr. Gabriela Janáková, JUDr. Stanislava

Marková, JUDr. Oľga Lichnerová, JUDr. Alica Beňová, JUDr. Iveta Martináková,

JUDr. Viera Hrnčárová, JUDr. Eva Vašková, JUDr. Juraj Florovič, Mgr. Peter Melicher,

JUDr. Stanislav Hájiček, JUDr. Dušan Ecker, JUDr. Jozef Meszáros, JUDr. Rastislav Vranka,

JUDr. Elena Zaťková, JUDr. Jozef Janík a Mária Zacková s ú v y l ú č e n í

z rozhodovania o tom, či sudcovia Okresného súdu Trenčín sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ktorá je na ňom vedená pod sp. zn. .

Vec – rozhodnutie o tom, či sudcovia Okresného súdu Trenčín sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá je na tomto okresnom súde vedená pod sp. zn.

– sa prikazuje Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

O d ô v o d n e n i e

V konaní sp. zn. oznámili sudcovia Okresného súdu Trenčín, že sú

u nich dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14

ods. 1 a ).

O tom, či sudcovia Okresného súdu Trenčín sú v tejto veci vylúčení z prejednávania

a rozhodovania, mal rozhodnúť Krajský súd v Trenčíne ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1

) v konaní sp. zn. . Pretože aj podľa oznámenia sudcov Krajského súdu

v Trenčíne sú u nich dané dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

( a ), bol spis predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trenčíne

( ) posudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcov ( ) z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Vychádzal pritom z , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou určitý právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (o takýto vzťah ide

vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide napríklad vtedy, ak sudca

má určitý osobný, priateľský alebo iný vzťah so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti

o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania.

Existenciu takejto okolnosti tvrdili všetci sudcovia Krajského súdu v Trenčíne. Jej

základ niektorí z nich videli vo vzťahu k matke maloletých deti, ktorá je sudkyňou Okresného

súdu Trenčín, niektorí z nich aj vo vzťahu k otcovi maloletých detí, ktorý je advokátom,

niektorí z nich dodali, že obaja rodičia maloletých detí, resp. len jeden z nich sú (je) tiež ich

priateľmi (priateľom). Niektorí zo sudov Krajského súdu v Trenčíne uviedli, že v iných

veciach, v ktorých boli rodičia maloletých detí účastníkmi konania, boli z rozhodovania

vylúčení, napr. uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

Všetci zhodne uviedli, že v danej veci sa cítia byť zaujatí.

Ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež

javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")].

Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje výnimku z významnej

ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1

). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré mu – napriek jeho vnútornému úsiliu – zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom

objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Samotnú skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, účastníkom ktorej je iný

sudca (sudcu toho istého súdu nevynímajúc), nemožno považovať za dôvod, vylučujúci ho

bez ďalšieho z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov navzájom sú totiž vo

všeobecnosti profesionálne, vecné. Len ak ich vzájomný vzťah prekročí hranice vecnosti

a nadobudne znaky blízkeho osobného (napríklad priateľského) vzťahu, stáva sa táto okolnosť

dôvodom, ktorý vylučuje sudcu z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle § 14 ods. 1

Hoci v danej veci neuviedli všetci sudcovia Krajského súdu v Trenčíne, že matka

maloletých detí, ktorú poznajú ako sudkyňu Okresného súdu Trenčín je zároveň tiež

priateľkou, všetci zhodne konštatovali, že vnútorne sa cítia byť zaujatí. Tento ich vnútorný

pocit, i keby vychádzal len zo vzťahu čisto pracovného (kolegiálneho), bolo potrebné

zohľadniť a rešpektovať, lebo ak má sudca sám subjektívne pochybnosti o dostatku svojej

schopnosti prejednať a rozhodnúť vec nestranne a nezaujato, možno mať tieto pochybnosti aj

objektívne.

V danom prípade bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že niektorí sudcovia

Krajského súdu v Trenčíne deklarovali aj priateľský vzťah k otcovi maloletých detí, čím

potvrdili existenciu vzťahu relevantného z hľadiska ods. l pre ich vylúčenie

z prejednávania rozhodovania danej veci. Ďalej bolo potrebné u niektorých sudcov Krajského

súdu v Trenčíne zohľadniť skutočnosť, že pre vzťah k účastníkom konania boli vylúčení

z prejednávania a rozhodovania vecí, v ktorých boli rodičia maloletých detí účastníkmi

konania (vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností voči maloletým deťom na čas po

rozvode uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2008 sp. zn.

, vo veci úpravy užívania vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16. decembra 2008 sp. zn.

).

Vychádzajúc z toho, že u všetkých sudcov Krajského súdu v Trenčíne, ktorý mal vec

prejednať a rozhodnúť, je daný dôvod vylučujúci sudcu z prejednávania a rozhodovania veci,

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade ide o situáciu, na

ktorú dopadá V zmysle tohto ustanovenia ak nemôže príslušný súd o veci

konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého

stupňa. Vzhľadom na to prikázal vec (v danom prípade sa vecou rozumie rozhodnutie o tom,

či sú sudcovia Okresného súdu Trenčín vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá

je na tomto okresnom súde vedená pod sp. zn. ) Krajskému súdu v Banskej

Bystrici.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková