Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b1f/372335.a49e88.pdf
PDF · 119.41 KB
No categories available
3Nc/2/2009
Najvyšší súd 3 Nc 2/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.,
narodenú X. a P., narodenú X., bývajúcich u matky, deti rodičov JUDr. J., bývajúcej v B.
a JUDr. A., bývajúceho v T., o určenie dohľadu na výchovou maloletých detí, vedenej na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 30 P 357/2008 a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.
8 NcC 1/2009, v konaní o vylúčenie sudcov Krajského súdu v Trenčíne z prejednávania
a rozhodovania veci, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Jozef Kutiš, JUDr. Natália Čekanová,
JUDr. Mária Prikrylová, JUDr. Darina Legerská, JUDr. Beáta Čupková, JUDr. Viera
Škultétyová, JUDr. Alena Záhumenská, JUDr. Alena Radičová, JUDr. Denis Vékony,
JUDr. Erika Zajacová, JUDr. Emília Zimová, JUDr. Gabriela Janáková, JUDr. Stanislava
Marková, JUDr. Oľga Lichnerová, JUDr. Alica Beňová, JUDr. Iveta Martináková,
JUDr. Viera Hrnčárová, JUDr. Eva Vašková, JUDr. Juraj Florovič, Mgr. Peter Melicher,
JUDr. Stanislav Hájiček, JUDr. Dušan Ecker, JUDr. Jozef Meszáros, JUDr. Rastislav Vranka,
JUDr. Elena Zaťková, JUDr. Jozef Janík a Mária Zacková s ú v y l ú č e n í
z rozhodovania o tom, či sudcovia Okresného súdu Trenčín sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci, ktorá je na ňom vedená pod sp. zn. 30 P 357/2008.
Vec – rozhodnutie o tom, či sudcovia Okresného súdu Trenčín sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá je na tomto okresnom súde vedená pod sp. zn.
30 P 357/2008 – sa prikazuje Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
O d ô v o d n e n i e
V konaní sp. zn. 30 P 357/2008 oznámili sudcovia Okresného súdu Trenčín, že sú
u nich dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14
O tom, či sudcovia Okresného súdu Trenčín sú v tejto veci vylúčení z prejednávania
a rozhodovania, mal rozhodnúť Krajský súd v Trenčíne ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1
O.s.p.) v konaní sp. zn. 8 NcC 1/2009. Pretože aj podľa oznámenia sudcov Krajského súdu
v Trenčíne sú u nich dané dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
(§ 14 ods. 1 O.s.p. a § 15 O.s.p.), bol spis predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trenčíne
(§ 16 ods.1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcov (§ 15 O.s.p.) z aspektu
existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
Vychádzal pritom z § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosti o nezaujatosti.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj
právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne
relevantnú. Je ňou určitý právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (o takýto vzťah ide
vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania
a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide napríklad vtedy, ak sudca
má určitý osobný, priateľský alebo iný vzťah so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti
o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania.
Existenciu takejto okolnosti tvrdili všetci sudcovia Krajského súdu v Trenčíne. Jej
základ niektorí z nich videli vo vzťahu k matke maloletých deti, ktorá je sudkyňou Okresného
súdu Trenčín, niektorí z nich aj vo vzťahu k otcovi maloletých detí, ktorý je advokátom,
niektorí z nich dodali, že obaja rodičia maloletých detí, resp. len jeden z nich sú (je) tiež ich
priateľmi (priateľom). Niektorí zo sudov Krajského súdu v Trenčíne uviedli, že v iných
veciach, v ktorých boli rodičia maloletých detí účastníkmi konania, boli z rozhodovania
vylúčení, napr. uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Nc 33/2008.
Všetci zhodne uviedli, že v danej veci sa cítia byť zaujatí.
Ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania
vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len
pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež
javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")].
Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z významnej
ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,
ktoré mu – napriek jeho vnútornému úsiliu – zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Samotnú skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, účastníkom ktorej je iný
sudca (sudcu toho istého súdu nevynímajúc), nemožno považovať za dôvod, vylučujúci ho
bez ďalšieho z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov navzájom sú totiž vo
všeobecnosti profesionálne, vecné. Len ak ich vzájomný vzťah prekročí hranice vecnosti
a nadobudne znaky blízkeho osobného (napríklad priateľského) vzťahu, stáva sa táto okolnosť
dôvodom, ktorý vylučuje sudcu z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle § 14 ods. 1
O.s.p. Hoci v danej veci neuviedli všetci sudcovia Krajského súdu v Trenčíne, že matka
maloletých detí, ktorú poznajú ako sudkyňu Okresného súdu Trenčín je zároveň tiež
priateľkou, všetci zhodne konštatovali, že vnútorne sa cítia byť zaujatí. Tento ich vnútorný
pocit, i keby vychádzal len zo vzťahu čisto pracovného (kolegiálneho), bolo potrebné
zohľadniť a rešpektovať, lebo ak má sudca sám subjektívne pochybnosti o dostatku svojej
schopnosti prejednať a rozhodnúť vec nestranne a nezaujato, možno mať tieto pochybnosti aj
objektívne.
V danom prípade bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že niektorí sudcovia
Krajského súdu v Trenčíne deklarovali aj priateľský vzťah k otcovi maloletých detí, čím
potvrdili existenciu vzťahu relevantného z hľadiska § 14 ods. l O.s.p. pre ich vylúčenie
z prejednávania rozhodovania danej veci. Ďalej bolo potrebné u niektorých sudcov Krajského
súdu v Trenčíne zohľadniť skutočnosť, že pre vzťah k účastníkom konania boli vylúčení
z prejednávania a rozhodovania vecí, v ktorých boli rodičia maloletých detí účastníkmi
konania (vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností voči maloletým deťom na čas po
rozvode uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2008 sp. zn.
5 Nc 28/2008, vo veci úpravy užívania vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16. decembra 2008 sp. zn.
Vychádzajúc z toho, že u všetkých sudcov Krajského súdu v Trenčíne, ktorý mal vec
prejednať a rozhodnúť, je daný dôvod vylučujúci sudcu z prejednávania a rozhodovania veci,
dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade ide o situáciu, na
ktorú dopadá § 12 ods. 1 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia ak nemôže príslušný súd o veci
konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého
stupňa. Vzhľadom na to prikázal vec (v danom prípade sa vecou rozumie rozhodnutie o tom,
či sú sudcovia Okresného súdu Trenčín vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá
je na tomto okresnom súde vedená pod sp. zn. 30 P 357/2008) Krajskému súdu v Banskej
Bystrici.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková