Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/15/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členiek JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci

žalobcu: B. S., bytom S. 24, T. proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru,

Krajský dopravný inšpektorát, T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

KRP-23/KDI-P-2007 zo dňa 25. februára 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne č. k. -54 zo dňa 6. novembra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -54 zo dňa 6. novembra 2007 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu o preskúmanie

rozhodnutia č. KRP-23/KDI-P-2007 zo dňa 25. februára 2007, ktorým žalovaný zamietol

odvolanie žalobcu, v časti (doplnením právnej kvalifikácie priestupku v ustanovení § 21

ods. 1, písm. f/ o písm. k/ zmenil a vo zvyšku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v T. č. ORP-P-825/DI-TN-2006 zo dňa 13. decembra 2006,

ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f/

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

č. ), za čo mu podľa bola uložená pokuta

vo výške 15.000 Sk a zákaz viesť motorové vozidlo na dobu 16 mesiacov pre porušenie § 3

ods. 2 písm. c/ o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej

len ).

Z odôvodnenia jeho rozsudku vyplýva, že mal za preukázané, že žalovaný náležitým

spôsobom dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver,

nakoľko z obsahu priestupkového spisu je zrejmé, že žalobca sa dňa 9. augusta 2006

o 22.10 hod. po zaparkovaní vozidla na parkovisku odmietol podrobiť dychovej skúške

na zistenie alkoholu v krvi a nepredložil doklady potrebné na vedenie vozidla. Krajský súd

sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že vodič motorového vozidla nie je povinný poslúchnuť

výzvu policajta súvisiacu s výkonom jeho oprávnení v cestnej premávke v čase

po zaparkovaní na parkovisku, ktoré s poukazom na § 2 písm. p/, zákona o premávke

na pozemných komunikáciách je miestom mimo cesty. Rovnako neprihliadol na tvrdenie,

že v danej veci príslušníci Polície SR zneužili právomoc verejného činiteľa, pretože

po odstavení vodidla nebol vodičom. Dôvody uvádzané v žalobe spochybňujúce zistený

skutkový stav veci a tvrdenia o neobjektívnom postupe policajtov voči osobe žalobcu, označil

súd za účelové tvrdenia v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.

Proti rozsudku podal žalobca včas odvolanie, ktorým namietal nedostatočné

a povrchné posúdenie jeho argumentov, ktoré predkladal už v prvostupňovom konaní. Súdu

vytýkal, že svoje rozhodnutie oprel iba o tvrdenia dvoch príslušníkov, ktoré neboli ničím

podložené a dokázané. Ďalej uviedol zhodné argumenty ako v doplnenej žalobe (č. l. 40)

t. j., že v čase, kedy bol vyzvaný príslušníkmi Policajného zboru SR, aby podstúpil dychovú

skúšku na zistenie prítomnosti alkoholu, nebol vodičom, nakoľko neviedol motorové vozidlo.

Nachádzal sa síce vo svojom vozidle, ktoré bolo odstavené na parkovisku, ale nie na ceste

pre motorové vozidlá a nemal úmysel s ním odísť. Príslušníci Policajného zboru neboli

oprávnení žiadať ho o vykonanie dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu a svojím

postupom zneužili právomoc verejného činiteľa. Vo veci tiež absentujú objektívne

a nespochybniteľné dôkazy o tom, že odmietol podstúpiť dychovú skúšku, pretože o tom

nebol vyhotovený záznam, ktorý by bol spôsobilým dôkazom. Tvrdil, že dychovú skúšku

neodmietol, len upozornil, že príslušníci Policajného zboru SR nemali právomoc o ňu žiadať,

pretože nebol vodičom motorového vozidla. Rozsudok krajského súdu ako aj správneho

orgánu žiadal zrušiť.

Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k odvolaniu trval na tom,

že v predmetnej veci bol dostatočne a správne zistený skutkový stav a vo veci konajúce

orgány zostupovali v súlade so zákonom. Poukázal na to, že žalobca v ňom uvádza

len skutočnosti, ktoré už uviedol v žalobe, preto sa pridržiava stanoviska, ktoré k žalobe zaslal

krajskému súdu. Napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

v intenciách podaného odvolania rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 246c veta prvá a § 214 ods. 1

) v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov (, )

a dospel k záveru. že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa o priestupkoch sa priestupku dopustí ten,

kto

f) ako vodič sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva

dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi, alebo

ak sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného

biologického materiálu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, 3c)

hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

k) iným konaním, než ako je uvedené v písmenách a) až h), poruší všeobecne záväzný

právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,

Podľa § 3 ods. 2 písm. c/ zákona o premávke pozemných komunikáciách účastník

cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu, príkaz alebo požiadavku

policajta súvisiace s výkonom jeho oprávnení v cestnej premávke, strpieť výkon jeho

oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon.

Podľa ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené

inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä

podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia,

ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.

Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny

a ohliadka (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy,

ktoré sú mu známe (ods. 3). Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (ods. 4). Správny

orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5).

V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané

dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých

pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku,

či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán

dospel. Súd pri preskúmavam‘ zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Podľa názoru odvolacieho súdu si správne orgány pre svoje rozhodnutie zadovážili

zákonom stanoveným spôsobom dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých správne

ustálili skutkový stav, podľa ktorého žalobca dňa 9. augusta 2006 po zastavení vozidla

ev. č. TN 151BV na parkovisku na Rozmarínovej ul. v T. pri kontrole hliadkou PZ sa

odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v krvi a nepredložil

doklady potrebné na vedenie motorového vozidla a použitím relevantných zákonných

ustanovení dôvodne dospeli k záveru, že týmto konaním naplnil skutkovú podstaty priestupku

podľa , a

Skutkový stav bol zistený na základe správy o výsledku objasňovania priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spracovanej príslušníkom Obvodného oddelenia

PZ T. zo dňa 9.8.2006, zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 13.12.2006,

záznamu o podaní vysvetlenia žalobcom zo dňa 25.9.2006, záznamu o podaní vysvetlenia Ľ.

F. zo dňa 8.9.2006 a záznamu o podaní vysvetlenia M. N. zo dňa 11.9.2006, ktorými bolo

spáchanie priestupku dostatočne zdokumentované a preukázané a o ktorých zákonnosti nemal

súd dôvod pochybovať.

Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva (a nespochybnil to ani žalobca),

že žalobca bezprostredne po zastavení vozidla na parkovisku potom, čo bol počas jazdy

signalizáciou za ním jazdiaceho vozidla hliadky vyzvaný na zastavenie vozidla, bol

kontrolovaný k okolnostiam dodržiavania povinností vodiča motorového vozidla, teda

vzhľadom na časovú a miestnu príčinnú súvislosť s s bezprostredne predchádzajúcim

riadením motorového vozidla aj čase kontroly nepochybne napĺňal obsah pojmu vodič

a účastník cestnej premávky (j/ ) ako správne ustálil aj súd

prvého stupňa, s ktorého argumentáciou sa odvolací súd stotožnil a ako taký bol povinný

uposlúchnuť pokyn policajta k vyšetreniu na zistenie alkoholu a výzvu na predloženie

vodičského preukazu. Tento záver neboli spôsobilé spochybniť ani jeho právne nepodstatné

námietky, že v tom čase nebol vodičom, že auto bolo odstavené na parkovisku resp. že nemal

v úmysle s ním odísť, preto súd na ne neprihliadol.

Žalobca nepoprel, že o vykonanie dychovej skúšky bol príslušníkmi PZ požiadaný,

pričom nepreukázal, že by od jej vyžadovania neskôr upustili, resp. že by ju po jeho údajnom

upozornení o nedostatku ich právomoci na jej vyžadovanie napriek tomu vykonal, preto

jej nevykonanie bolo za daných okolností podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne

považované za odmietnutie a popieranie tejto skutočnosti zo strany žalobcu aj odvolací súd

považoval za nevieryhodné a účelové.

Súd prvého stupňa sa podľa názoru odvolacieho súdu náležitým spôsobom zaoberal

námietkami žalobcu, ktoré sú v podstate totožné s námietkami odvolacími a dôvodne dospel

k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv

a chránených záujmov žalobcu, pričom svoj právny záver aj náležitým spôsobom odôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219

potvrdil.

Pretože žalobca bol v konaní neúspešný súd mu právo na náhradu trov odvolacieho

konania v zmysle v spojení s a nepriznal.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30. septembra 2008

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu