Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
918/373621.910afa.pdf
PDF · 91.33 KB
No categories available
2Cdo/176/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 176/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : V., spol. s r.o.,
P., proti žalovanej : O., IČO: X., zast. JUDr. A., advokátkou so sídlom v T.,
o zaplatenie 1 154 352,60 Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
11 C 46/2002, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
z 30. apríla 2007 sp. zn. 23 Co 94/2007
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave uznesením z 30. apríla 2007 č.k. 23 Co 94/2007-145 potvrdil
rozsudok Okresného súdu v Trnave z 8. februára 2007 č.k. 11 C 46/2002-126 vo výroku
o trovách konania. Odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd rozhodol správne na
pojednávaní 8.2.2007 tak, že žalobcovi uložil povinnosť žalovanej zaplatiť náhradu trov
konania, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia, teda čakal, či právna
zástupkyňa žalovanej tieto trovy nevyčísli a keďže tak v lehote troch dní neurobila, správne
potom v písomnom vyhotovení rozhodnutia uviedol, že sa jej priznáva 0,- Sk. Táto
skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 149 O.s.p.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku o trovách konania podala žalovaná dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodňovala
ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., teda to, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať
pred ním, keď nemala možnosť uplatnenia a špecifikovania trov konania v lehote troch dní
od vyhlásenia rozhodnutia. Uviedla, že svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas
ospravedlnila, pričom nemohla predpokladať, že predmetná vec bude skončená. Žiadala
zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie prvostupňového súdu v tejto časti
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca sa k dovolaniu žalovanej nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok žalovanej
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním, pretože podľa § 236 ods. 1
O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to
pripúšťa zákon.
Žalovaná vo svojom dovolaní napada výrok odvolacieho súdu o trovách konania.
Prípustnosť dovolania proti výroku odvolacieho súdu o trovách konania treba posudzovať
podľa § 239 O.s.p., nie podľa § 238 O.s.p. Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia
v zmysle § 167 ods. 1 O.s.p., a to aj v prípade, že je pojaté do rozsudku o veci samej. Ani
v takom prípade nezmení rozhodnutie o trovách konania svoju procesnú povahu, preto
z hľadiska prípustnosti dovolania treba na neho hľadieť ako na uznesenie. Ustanovenie § 239
ods. 3 O.s.p. ale výslovne ustanovuje, že predchádzajúce odseky 1 a 2 (pripúšťajúce
dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu
uzneseniu, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písm. a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, ak sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred
súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým,
že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou
v § 237 O.s.p., ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou
v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.
So zreteľom na žalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že
v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Z obsahu spisu je zrejmé, že právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní pred
prvostupňovým súdom dňa 7.12.2006 zobrala na vedomie termín pojednávania dňa 8.2.2007,
na ktorom sa však nezúčastnila z dôvodu zdravotných problémov, z neúčasti sa ospravedlnila,
avšak nežiadala pojednávanie odročiť. Na pojednávaní dňa 8.2.2007 bol prvostupňovým
súdom vyhlásený rozsudok vo veci samej a boli aj žalovanej priznané trovy konania. Keďže
právna zástupkyňa žalovanej trovy v lehote troch dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslila,
prvostupňový súd jej priznal trovy vo výške 0,- Sk.
Pre posúdenie, či žalovanej bola odňatá možnosť konať pred súdom prvého stupňa,
je rozhodné to, či právna zástupkyňa žalovanej mala možnosť sa o vyhlásení rozhodnutia
dozvedieť (jedná sa o rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci samej). Z obsahu spisu je
zrejmé, ako už bolo hore uvedené, že právna zástupkyňa žalovanej brala termín
pojednávania na deň 8.2.2007 na vedomie, pojednávania sa nezúčastnila, ospravedlnila sa zo
zdravotných dôvodov, bez toho, aby žiadala odročiť toto pojednávanie. Po pojednávaní dňa
8.2.2007 právna zástupkyňa žalovanej nevykonala žiaden úkon, ktorým by bola zistila, že
vo veci bolo vyhlásené rozhodnutie a mohla včas uplatniť trovy konania žalovanej. Podľa
názoru dovolacieho súdu postavenie v akom sa ocitla si privodila sama. Postupom
prvostupňového ani odvolacieho súdu nebola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom
Keďže prípustnosť dovolania žalovanej nemožno v prejednávanej veci vyvodiť ani
z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
jej opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p. So zreteľom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým
rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti z dôvodov žalovanou
namietaných.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi síce vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p
a § 142 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd ale napriek tomu žalobcovi nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, pretože tieto si neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: