Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f6f/373618.28c70d.pdf
PDF · 111.95 KB
No categories available
2Cdo/164/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej
v exekučnej veci oprávnenej S., a.s., so sídlom v B., proti povinnému M. W., bývajúcemu
v M., o vymoženie 17 206,- Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Martin
pod sp. zn. 17 Er 1565/2007, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline
z 29. januára 2008 sp. zn. 8 CoE 82/2007
t a k t o :
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. januára 2008 sp. zn.
8 CoE 82/2007 a uznesenie Okresného súdu Martin z 23. augusta 2007 sp. zn.
17 Er 1565/2007 a vec vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.
Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Martin z 22. mája 2008 sp. zn.
O d ô v o d n e n i e
Podaním 23. apríla 2007 požiadal súdny exekútor Okresný súd Martin o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie vymožením 17 206,- Sk istiny a trov exekúcie na
základe exekučného titulu – platobného výmeru S. z 13.2.2004 č. X. a 17.2.2005 č. výmeru
X., ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok na
poistnom. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučné tituly, úradne overenú
fotokópiu plnomocenstva udeleného vtedajšej zástupkyni oprávnenej, fotokópiu zmluvy
o postúpení pohľadávok a dohodu o započítaní, ktorú medzi sebou uzavreli 30. novembra
2005 S., a.s., a V., a.s., a napokon fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú medzi
sebou uzavreli 30. decembra 2005 V., a.s., a S., a.s.
Okresný súd Martin uznesením z 23. augusta 2007 č.k. 17 Er 1565/2007-29 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekučnom
úrade pod sp. zn. Ex 867/2007 zamietol. V odôvodnení uviedol, že oprávnený nepreukázal
spôsobom, ktorý vyžaduje Exekučný poriadok, že na neho prešlo právo vyplývajúce
z rozhodnutia súdu v dôsledku čoho nie je možné exekúciu v jeho prospech vykonať.
Fotokópie oboch zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré oprávnený predložil, nebolo možné
akceptovať ako preukazujúce prechod pohľadávok, pretože ich predmet, t.j. špecifikácia
jednotlivých postupovaných pohľadávok sa nachádza v prílohe č. 1, ktoré súdu vôbec neboli
predložené a ktoré aj napriek tomu, že zmluvy ich označujú za svoju neoddeliteľnú súčasť
nie sú so zmluvou pevne spojené spôsobom ako to predpokladá ustanovenie § 44 ods. 3
Notárskeho poriadku. Jednotlivé pohľadávky uvedené v takomto výtlačku je teda možné
kedykoľvek meniť a dopĺňať. Z tohto dôvodu považuje súd dohodu o postúpení pohľadávky
v časti jej predmetu za nejasnú a neurčitú.
Na základe podaného odvolania oprávnenou, Krajský súd v Žiline uznesením
z 29. januára 2008 č.k. 8 CoE 82/2007-48 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že oprávnený nepreukázal prechod
práva na svoju osobu, ktoré podľa exekučného titulu prináleží inej osobe, pretože oprávnený
uložil u súdu len jednu notársky overenú fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok, a druhá
zmluva nebola totožná s predloženou a to bez akejkoľvek prílohy, pričom práve súčasťou
prílohy mala byť bližšia špecifikácia postupovanej pohľadávky predstavujúca jej
identifikovateľnosť.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorého prípustnosť
odôvodňovala ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. z dôvodu, že postupom odvolacieho súdu jej
bola odňatá možnosť konať pred súdom. Postupom súdov jej bolo odopreté právo na súdnu
ochranu. Súdy v konaní spochybnili jej procesné postavenie oprávnenej z takých dôvodov,
ktoré nemajú zákonný podklad. Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok) ani žiadny iný zákon neukladajú
v exekučnom konaní povinnosť preukázať prevod (prechod) práva originálom alebo overenou
kópiou listiny. Takýto prevod (prechod) môže byť preukázaný aj inak než len originálom
listiny alebo jej úradne overenou kópiou. Z uvedených dôvodov žiadala napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 a nasl. O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle § 239 O.s.p.
platí, že dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojim uznesením
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu
uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1
a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania oprávnenej prichádzala do úvahy len ak by
v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné.
Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľka namieta, že konanie je v danom prípade postihnuté závažnou procesnou
vadou, lebo v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký
nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní,
ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať)
procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní na súdoch nižších stupňov
k odňatiu možnosti oprávneného konať, vzal dovolací súd na zreteľ, že vada konania v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd). Za porušenia tohto práva treba považovať aj rozhodnutie exekučného
súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, lebo takýmto
rozhodnutím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného
rozhodnutia.
Zo spisu vyplýva, že v predmetnom konaní došlo k dovolateľkou namietanej procesnej
vade.
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15-tich dní od doručenia alebo
odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
(§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné.
Podľa § 37 ods. 3 prvá až tretia veta Exekučného poriadku proti inému, než tomu kto je
v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, než toho, kto je v rozhodnutí
označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu len ak sa preukázalo, že naňho prešla
povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých
základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného
titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto
skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo
prechod práv alebo povinností. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno
vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo
z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku).
Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska ich súladu so zákonom. V súvislosti s tým najmä skúma, či návrh na vykonanie
exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením
(doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený
a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, či oprávnený v prípade ak nie je totožný
s osobou, ktorej bolo priznané právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú
osobu, než ktorej bola uložená povinnosť v exekučnom titule, tvrdil v návrhu na vykonanie
exekúcie prechod (prevod) práva alebo povinnosti a či na preukázanie svojho tvrdenia
predkladá alebo navrhuje dôkaz, či oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú
alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že
oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie vzájomnej povinnosti a ďalej, či sú splnené
všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p.
Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 341/2005 Z.z.
t.j. do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinností alebo práva
možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva
priamo z právneho predpisu (za daného právneho stavu bolo pripojenie takejto listiny
procesným predpokladom riadneho návrhu na vykonanie exekúcie). Od účinnosti tejto novely
Exekučný poriadok od tejto požiadavky upustil. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti,
na základe ktorých dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich
z exekučného titulu po začatí exekučného konania, stanovil požiadavku doložiť prevod alebo
prechod práv a povinností originálom alebo osvedčenou fotokópiou listiny (§ 37 ods. 3
tretia veta v spojení s § 37 ods. 4 Exekučného poriadku v znení do 30. novembra 2006);
od účinnosti novely vykonanej zákonom č. 585/2006 Z.z., teda od 1. decembra 2006 už
nevyžaduje predloženie takejto listiny v origináli alebo osvedčenej fotokópie. To znamená, že
od 1. septembra 2005 oprávnený nie je povinný preukazovať prechod alebo prevod práva
alebo povinnosti, ku ktorému malo dôjsť pred začatím exekučného konania, predložením
listiny vydanej alebo overenej oprávneným orgánom ani predložením jej originálu alebo
osvedčenej fotokópie.
Zo systematiky a jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že tento
zákon rozlišuje viaceré štádia exekučného konania. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku)
sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu.
Účastník exekučného konania tvrdí, že došlo k prechodu práv alebo povinností z exekučného
titulu, súd neskúma, či prechod skutočne nastal; v tomto štádiu je postačujúce, ak je prechod
dostatočne osvedčený okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených (aj
len neoverených) fotokópií listín a časti ich príloh. Tým prirodzene nie je dotknutá otázka
prípadne neskôr nastolenej potreby dôsledného skúmania (verifikácie pravdivosti tvrdeného)
prechodu práva alebo povinnosti v neskorších štádiach exekučného konania (napr. pri
posudzovaní opodstatnenosti prípadných námietok povinného proti exekúcii alebo pri
posudzovaní dôvodov pre zastavenie exekúcie).
V prejednávanej veci bol v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdený prechod práva
z exekučného titulu postúpením pohľadávky zo S., a.s., na V., a.s., a napokon na S., a.s.
Oprávnená na preukázanie tohto tvrdenia označila dôkazy – predložila kópie zmlúv
o postúpení pohľadávok (vrátane časti prílohy). Pokiaľ sa súdy v danej procesnej situácii
napriek vyššie uvedenému pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neobmedzili
len na to, čo v tomto štádiu exekučného konania mali (a mohli) skúmať ale sa (už) v ňom
neprípustne a bez zákonného podkladu zaoberali tým, čo mohli skúmať (až) v neskorších
štádiach tohto konania mal ich procesný postup znaky odopretia spravodlivosti (denegatio
iustitiae) oprávnenej a viedol k odňatiu jej možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm.
f/ O.s.p.
Uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom
pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto zrušil tak potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu ako aj ním
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
(§ 243b ods. 1 a 2 O.s.p.). Ako od zrušovaného rozhodnutia závislé (§ 242 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) zrušil tiež uznesenie, ktorým bola v danej veci zastavená exekúcia.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: