Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/164/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej

v exekučnej veci oprávnenej S., a.s., so sídlom v B., proti povinnému M. W., bývajúcemu

v M., o vymoženie 17 206,- Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Martin

pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline

z 29. januára 2008 sp. zn.

t a k t o :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. januára 2008 sp. zn.

a uznesenie Okresného súdu Martin z 23. augusta 2007 sp. zn.

a vec vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Martin z 22. mája 2008 sp. zn.

.

O d ô v o d n e n i e

Podaním 23. apríla 2007 požiadal súdny exekútor Okresný súd Martin o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie vymožením 17 206,- Sk istiny a trov exekúcie na

základe exekučného titulu – platobného výmeru S. z 13.2.2004 č. X. a 17.2.2005 č. výmeru

X., ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok na

poistnom. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučné tituly, úradne overenú

fotokópiu plnomocenstva udeleného vtedajšej zástupkyni oprávnenej, fotokópiu zmluvy

o postúpení pohľadávok a dohodu o započítaní, ktorú medzi sebou uzavreli 30. novembra

2005 S., a.s., a V., a.s., a napokon fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú medzi

sebou uzavreli 30. decembra 2005 V., a.s., a S., a.s.

Okresný súd Martin uznesením z 23. augusta 2007 č.k. -29 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekučnom

úrade pod sp. zn. Ex 867/2007 zamietol. V odôvodnení uviedol, že oprávnený nepreukázal

spôsobom, ktorý vyžaduje Exekučný poriadok, že na neho prešlo právo vyplývajúce

z rozhodnutia súdu v dôsledku čoho nie je možné exekúciu v jeho prospech vykonať.

Fotokópie oboch zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré oprávnený predložil, nebolo možné

akceptovať ako preukazujúce prechod pohľadávok, pretože ich predmet, t.j. špecifikácia

jednotlivých postupovaných pohľadávok sa nachádza v prílohe č. 1, ktoré súdu vôbec neboli

predložené a ktoré aj napriek tomu, že zmluvy ich označujú za svoju neoddeliteľnú súčasť

nie sú so zmluvou pevne spojené spôsobom ako to predpokladá ustanovenie § 44 ods. 3

Notárskeho poriadku. Jednotlivé pohľadávky uvedené v takomto výtlačku je teda možné

kedykoľvek meniť a dopĺňať. Z tohto dôvodu považuje súd dohodu o postúpení pohľadávky

v časti jej predmetu za nejasnú a neurčitú.

Na základe podaného odvolania oprávnenou, Krajský súd v Žiline uznesením

z 29. januára 2008 č.k. -48 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že oprávnený nepreukázal prechod

práva na svoju osobu, ktoré podľa exekučného titulu prináleží inej osobe, pretože oprávnený

uložil u súdu len jednu notársky overenú fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok, a druhá

zmluva nebola totožná s predloženou a to bez akejkoľvek prílohy, pričom práve súčasťou

prílohy mala byť bližšia špecifikácia postupovanej pohľadávky predstavujúca jej

identifikovateľnosť.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorého prípustnosť

odôvodňovala ustanovením z dôvodu, že postupom odvolacieho súdu jej

bola odňatá možnosť konať pred súdom. Postupom súdov jej bolo odopreté právo na súdnu

ochranu. Súdy v konaní spochybnili jej procesné postavenie oprávnenej z takých dôvodov,

ktoré nemajú o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok) ani žiadny iný zákon neukladajú

v exekučnom konaní povinnosť preukázať prevod (prechod) práva originálom alebo overenou

kópiou listiny. Takýto prevod (prechod) môže byť preukázaný aj inak než len originálom

listiny alebo jej úradne overenou kópiou. Z uvedených dôvodov žiadala napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa ( a nasl. ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle

platí, že dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ). Podľa je dovolanie prípustné tiež

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojim uznesením

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu

uzneseniu uvedenému v až c/ Dovolanie preto podľa

a 2 prípustné nie je.

Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania oprávnenej prichádzala do úvahy len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka namieta, že konanie je v danom prípade postihnuté závažnou procesnou

vadou, lebo v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký

nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať)

procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní na súdoch nižších stupňov

k odňatiu možnosti oprávneného konať, vzal dovolací súd na zreteľ, že vada konania v zmysle

je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý

proces ( a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd). Za porušenia tohto práva treba považovať aj rozhodnutie exekučného

súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, lebo takýmto

rozhodnutím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného

rozhodnutia.

Zo spisu vyplýva, že v predmetnom konaní došlo k dovolateľkou namietanej procesnej

vade.

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží

tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15-tich dní od doručenia alebo

odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

(§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné.

Podľa § 37 ods. 3 prvá až tretia veta Exekučného poriadku proti inému, než tomu kto je

v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, než toho, kto je v rozhodnutí

označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu len ak sa preukázalo, že naňho prešla

povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých

základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného

titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto

skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo

prechod práv alebo povinností. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno

vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo

z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku).

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. V súvislosti s tým najmä skúma, či návrh na vykonanie

exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením

(doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený

a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, či oprávnený v prípade ak nie je totožný

s osobou, ktorej bolo priznané právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú

osobu, než ktorej bola uložená povinnosť v exekučnom titule, tvrdil v návrhu na vykonanie

exekúcie prechod (prevod) práva alebo povinnosti a či na preukázanie svojho tvrdenia

predkladá alebo navrhuje dôkaz, či oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú

alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že

oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie vzájomnej povinnosti a ďalej, či sú splnené

všeobecné podmienky konania v zmysle

Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej

t.j. do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinností alebo práva

možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva

priamo z právneho predpisu (za daného právneho stavu bolo pripojenie takejto listiny

procesným predpokladom riadneho návrhu na vykonanie exekúcie). Od účinnosti tejto novely

Exekučný poriadok od tejto požiadavky upustil. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti,

na základe ktorých dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich

z exekučného titulu po začatí exekučného konania, stanovil požiadavku doložiť prevod alebo

prechod práv a povinností originálom alebo osvedčenou fotokópiou listiny (§ 37 ods. 3

tretia veta v spojení s § 37 ods. 4 Exekučného poriadku v znení do 30. novembra 2006);

od účinnosti novely vykonanej , teda od 1. decembra 2006 už

nevyžaduje predloženie takejto listiny v origináli alebo osvedčenej fotokópie. To znamená, že

od 1. septembra 2005 oprávnený nie je povinný preukazovať prechod alebo prevod práva

alebo povinnosti, ku ktorému malo dôjsť pred začatím exekučného konania, predložením

listiny vydanej alebo overenej oprávneným orgánom ani predložením jej originálu alebo

osvedčenej fotokópie.

Zo systematiky a jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že tento

zákon rozlišuje viaceré štádia exekučného konania. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku)

sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu.

Účastník exekučného konania tvrdí, že došlo k prechodu práv alebo povinností z exekučného

titulu, súd neskúma, či prechod skutočne nastal; v tomto štádiu je postačujúce, ak je prechod

dostatočne osvedčený okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených (aj

len neoverených) fotokópií listín a časti ich príloh. Tým prirodzene nie je dotknutá otázka

prípadne neskôr nastolenej potreby dôsledného skúmania (verifikácie pravdivosti tvrdeného)

prechodu práva alebo povinnosti v neskorších štádiach exekučného konania (napr. pri

posudzovaní opodstatnenosti prípadných námietok povinného proti exekúcii alebo pri

posudzovaní dôvodov pre zastavenie exekúcie).

V prejednávanej veci bol v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdený prechod práva

z exekučného titulu postúpením pohľadávky zo S., a.s., na V., a.s., a napokon na S., a.s.

Oprávnená na preukázanie tohto tvrdenia označila dôkazy – predložila kópie zmlúv

o postúpení pohľadávok (vrátane časti prílohy). Pokiaľ sa súdy v danej procesnej situácii

napriek vyššie uvedenému pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neobmedzili

len na to, čo v tomto štádiu exekučného konania mali (a mohli) skúmať ale sa (už) v ňom

neprípustne a bez zákonného podkladu zaoberali tým, čo mohli skúmať (až) v neskorších

štádiach tohto konania mal ich procesný postup znaky odopretia spravodlivosti (denegatio

iustitiae) oprávnenej a viedol k odňatiu jej možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm.

f/

Uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom

pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto zrušil tak potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu ako aj ním

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

( a ). Ako od zrušovaného rozhodnutia závislé (

písm. b/ ) zrušil tiež uznesenie, ktorým bola v danej veci zastavená exekúcia.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: