Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Ek/597/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, právny zástupca ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Námestie svätého Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO: 47 255 773 proti povinnému: D. C., F.. XX.XX.XXXX, Q.Ý. H. G. XXX/XX, XXX XX Š. o vymoženie 3 175,63 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.02.2022 domáhal od povinného vymoženia 3 175,63 Eur s prísl., na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 22.01.2016.

2. Okresný súd Banská Bystrica vyzval oprávneného prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 29.03.2022, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy odstránil vady návrhu na vykonanie exekúcie spočívajúce v predložení prílohy č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok č. SPA20181116 zo dna 30.11.2018 „Zoznam pohľadávok“. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu opravou vád návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 05.04.2022 len zmluvu o postúpení č. SPA20181116 bez prílohy „Zoznam pohľadávok“.

3. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

4. Podľa § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

5. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.

6. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno

navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.

7. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinnosti musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.

8. Podľa § 48 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie exekučného titulu, na základe ktorého možno viesť exekúciu, z ktorého vyplýva oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému; ak ide o právne nástupníctvo, opis skutočností, z ktorých právne nástupníctvo vyplýva.

9. Podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť listina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo; ak právne nástupníctvo vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra, postačí na ne odkázať.

10. „Zo systematiky a jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že tento zákon rozlišuje viaceré štádia exekučného konania. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. Účastník exekučného konania tvrdí, že došlo k prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu, súd neskúma, či prechod skutočne nastal; v tomto štádiu je postačujúce, ak je prechod dostatočne osvedčený okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených (aj len neoverených) fotokópií listín a časti ich príloh. Tým prirodzene nie je dotknutá otázka prípadne neskôr nastolenej potreby dôsledného skúmania (verifikácie pravdivosti tvrdeného) prechodu práva alebo povinnosti v neskorších štádiach exekučného konania (napr. pri posudzovaní opodstatnenosti prípadných námietok povinného proti exekúcii alebo pri posudzovaní dôvodov pre zastavenie exekúcie).“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. septembra 2008)

11. „V štádiu exekučného konania o vydanie poverenia exekučný súd vychádza z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu a z exekučného titulu (povinný sa o exekúcii dozvie spravidla až doručením upovedomenia o začatí exekúcie). V prípade tvrdeného prechodu práva alebo povinnosti túto skutočnosť skúma len z pohľadu existencie titulu pre výkon exekúcie v spojitosti s tvrdenou právnou skutočnosťou zakladajúcou prechod. To znamená, že v tomto štádiu konania preskúmava len to, či po vydaní exekučného titulu nastala tvrdená právna skutočnosť (spravidla podľa hmotného práva), s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností (jej existenciu), či sa prevod alebo prechod týka subjektu uvedeného v exekučnom titule a subjektu označeného v návrhu na vykonanie exekúcie, či predmetom prevodu alebo prechodu práv alebo povinností sú práve tie práva alebo povinnosti, o ktorých sa koná. V tomto štádiu konania sa dokazovanie nevykonáva a teda nie je oprávnený skúmať, či k prechodu práva alebo povinnosti skutočne došlo. Tieto otázky môžu byť až predmetom konania o námietkach povinného proti exekúcii, prípadne konania o zastavenie exekúcie. Až vtedy totiž vzniká medzi oprávneným a povinným spor o začatie exekúcie, prípadne spor o zastavenie exekúcie, kedy prichádza do úvahy vykonanie dokazovania s možnosťou účastníkov sa ho zúčastniť a vyjadriť sa k nemu. V konaní o vydanie poverenia sa preto prevod alebo prechod práv a povinností preukazuje len vo vyššie uvedenom zmysle, teda obvykle doložením alebo aspoň označením listiny, ktorá vyššie uvedené skutočnosti osvedčuje.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17. decembra 2008)

12. Exekučný súd pri preskúmavaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie preskúmava okrem existencie dôvodov na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie (§ 53 ods. 3 Exekučného poriadku) aj to či oprávnený je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, či povinný, ktorého oprávnený označil v návrhu na vykonanie exekúcie je zaviazaný oprávnenému na plnenie uvedené v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia). Ak v návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnený označený subjekt odlišný od subjektu, ktorému bolo označeným exekučným titulom priznané právo resp. v návrhu na vykonanie exekúcie je oprávneným označený ako povinný subjekt odlišný od nositeľa povinnosti z exekučného titulu, exekučný súd je oprávnený a súčasne aj povinný preskúmať prevod alebo prechod práv alebo povinnosti z exekučného titulu už v prvej fáze (štádiu) exekučného

konania - posudzovanie návrhu na vykonanie exekúcie. Táto skutočnosť je premietnutá v osobitnom dôvode zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie uvedenom v ustanovení § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku. Exekučný súd sa domnieva, že uvedená úprava je prejavom jednej zo základných procesných podmienok civilného procesu, ktorou je vecná legitimácia subjektov konania (v exekučnom konaní účastníkov konania) a súčasne zákonodarca, podľa názoru exekučného súdu, chcel posilniť jurisdikciu (právomoc exekučného súdu) už v prvotnej fáze (štádiu) exekučného konania, ktorou je posudzovanie návrhu na vykonanie exekúcie a nakoniec aj odbremeniť povinného od jeho procesnej obrany v exekučnom konaní (návrh na zastavenie exekúcie), v ktorom by namietal nedostatok vecnej legitimácie účastníka exekučného konania. Teda ak exekučný súd zistí, že oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie požaduje od povinného nárok, na ktorý mu už nesvedčí hmotnoprávna (vecná) legitimácia (napr. z dôvodu zmeny veriteľa záväzkového právneho vzťahu) je exekučný súd oprávnený a súčasne aj povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť.

13. v ustanovení upravuje procesnú úpravu postupu exekučného súdu, ak ku zmene osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu dôjde do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. V takomto prípade možno navrhnúť vykonanie exekúcie len v prospech alebo proti osobe odlišnej od nositeľa oprávnenia alebo povinnosti z exekučného titulu, „len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.“ ( in fine Exekučného poriadku). Druhý odsek uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku upravuje ako sa prevod alebo prechod práv alebo povinností z exekučného titulu (zmena osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu) preukazuje pre posúdenie zmeny osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu. Táto skutočnosť musí byť preukázaná listinnými dôkazmi preukazujúcimi hmotnoprávnu zmenu v osobe veriteľa alebo dlžníka záväzkového právneho vzťahu podľa predpisov súkromného resp. civilného práva (predovšetkým ), to neplatí ak táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona alebo z obchodného registra. Z uvedeného exekučný súd uzatvára, že už v prvotnej fáze (štádiu) exekučného konania pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie musí byť procesným postupom preukázaná zmena v osobe oprávneného (veriteľa) alebo v osobe povinného (dlžníka) z exekučného titulu, pričom explicitne (výslovne) upravuje akým spôsobom (akými dôkazmi) má byť táto skutočnosť preukázaná.

14. Vzhľadom na to, že exekučný súd poverí vykonaním exekúcie súdneho exekútora do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie (ak nezistí dôvod zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie) je zrejmé, že nie je možné v tak krátkom čase vykonať riadne dokazovanie prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu na oprávneného alebo povinného (k tomu pozri vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Preto vo fáze (štádiu) posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie postačí, ak oprávnený v návrhu na vykonanie opíše skutočnosti, z ktorých právne nástupníctvo vyplýva (§ 48 ods. 3 písm. e) za bodkočiarkou Exekučného poriadku - obsahová náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie) a k návrhu na vykonanie exekúcie pripojí listinu, ktorá preukazuje právne nástupníctvo a ak právne nástupníctvo vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra postačí na tieto skutočnosti len odkázať (§ 48 ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku - formálna náležitosť resp. povinná príloha návrhu na vykonanie exekúcie). Exekučný súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie posúdi či na základe opisu rozhodujúcich skutočností a pripojených príloh resp. odkazu na zákon alebo obchodný register došlo resp. mohlo dôjsť k zmene v osobe oprávneného (veriteľa) alebo povinného (dlžníka) z exekučného titulu a v prípade preukázania právneho nástupníctva exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku).

15. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku uviedol, že pohľadávka, ktorú oprávnený navrhuje v tomto exekučnom konaní vymôcť od povinného bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. SPA20181116 zo dňa 30.11.2018 postúpená z pôvodného veriteľa SECAPITAL S.á.r.l. na súčasného veriteľa - oprávneného v tomto exekučnom konaní. Na preukázanie prevodu pohľadávky z exekučného titulu oprávnený podľa § 48 ods. 4 písm. b) a § 36 ods. 2 Exekučného poriadku predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. SPA20181116 zo dňa 30.11.2018 (ďalej aj ako „Zmluva o postúpení pohľadávok“). Podľa bodu 1.1 Zmluvy o postúpení pohľadávok obsahujúceho definície pojmov, „Postupované pohľadávky sú všetky pohľadávky, ktoré sú postupované Postupcom na Postupníka v súlade s touto Zmluvou, a ktoré vyplývajú z Klientských zmlúv, ako sú definované vyššie, ktoré sú pred i po splatnosti, a ktoré predstavujú súčasnú alebo budúcu platobnú povinnosť Dlžníka, alebo, v prípade nesplnenia platobného záväzku jeho Ručiteľov voči Postupcovi, a ktoré zahrňujú najmä, nie však výlučne čiastku dlžnej istiny, úrok z omeškania

(zákonný nebo zmluvný), zmluvné pokuty a poplatky, ktoré je, či bude Dlžník povinný zaplatiť Postupcovi, a ktoré sú uvedené v Zozname pohľadávok tvoriacim Prílohu č. 1 tejto zmluvy.“ Na inom mieste uvedeného bodu sa nachádza aj definícia pojmu „Zoznam pohľadávok“, ktorý podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok znamená „zoznam Postupovaných pohľadávok zostavený postupcom v elektronickej forme (na CD) ku koncu rozhodného dňa (24:00:00) tvoriaci Prílohu č. 1 tejto zmluvy“ Z obsahu predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok je nepochybné, že postupca ako vlastník postupovaných pohľadávok postupuje postupníkovi všetky postupované pohľadávky spoločne so všetkými súvisiacimi právami a zabezpečeniami (2.1 Zmluvy o postúpení pohľadávok).

16. Z predložených listinných dôkazov má exekučný súd za preukázané, že medzi osobou oprávnenou z exekučného titulu a oprávneným v tomto exekučnom konaní bola dňa 30.11.2018 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok avšak nemá za preukázané či pohľadávka, ktorú oprávnený navrhuje v tomto exekučnom konaní vymôcť od povinného bola predmetom postúpenia na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok predloženej oprávneným k návrhu na vykonanie exekúcie. Na preukázanie skutočnosti, že pohľadávka, ktorú oprávnený navrhuje vymôcť od povinného v tomto exekučnom konaní bola postúpená na oprávneného je potrebné aj predloženie „Zoznamu pohľadávok“, ktoré má tvoriť prílohu č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok. Vzhľadom na to, že oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil len Zmluvu o postúpení pohľadávok bez prílohy č. 1 „Zoznam pohľadávok“, exekučný súd z predložených listinných dôkazov podľa § 36 ods. 2 a § 48 ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku nemá za preukázané, že na oprávneného prešlo právo z exekučného titulu, teda oprávnený nepreukázal že je veriteľom pohľadávky z exekučného titulu.

17. Exekučné konanie je návrhovým konaním a je ovládané dispozičnou zásadou. Návrh na vykonanie exekúcie môže podať len ten, kto je (hmotnoprávne) oprávnený požadovať splnenie nároku z predloženého exekučného titulu. Súčasne exekučný súd je pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie viazaný samotným návrhom na vykonanie exekúcie, a to nielen tým kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako oprávnený subjekt, ale aj tým ako oprávnený preukáže svoje právne nástupníctvo z exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie si nesplní svoju procesnú povinnosť spočívajúcu nielen vo vyhlásení, že je právnym nástupcom osoby oprávnenej z exekučného titulu ale aj v opise skutočností, z ktorých právne nástupníctvo vyplýva (obsahová náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 48 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku) spočívajúce v predložení listín preukazujúcich právne nástupníctvo podľa § 48 ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku (povinná príloha návrhu na vykonanie exekúcie) exekučný súd je oprávnený a súčasne aj povinný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku zamietnuť.

18. Vzhľadom na to, že oprávnený síce vyhlásil, že je právnym nástupcom osoby oprávnenej z exekučného titulu avšak svoje právne nástupníctvo riadnym spôsobom (listinnými dôkazmi preukazujúcimi postúpenie pohľadávky z exekučného titulu na oprávneného) nepreukázal exekučný súd konštatuje, že oprávnený nie je právnym nástupcom osoby uvedenej v exekučnom titule a preto súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

19. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 35 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.

24. Vzhľadom na to, že k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase do vydania poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

25. V závere súd poukazuje na ustanovenie § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom exekučného konania len oprávnený. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je však potrebné aby bol súčasne prítomný aspoň jeden oprávnený subjekt na náhradu trov konania a aspoň jeden subjekt povinný nahradiť trovy konania. Z tohto dôvodu je pojmovo a aj logicky vylúčené aby súd v tomto štádiu exekučného konania priznal náhradu trov exekučného konania oprávnenému.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.