Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
29c/373930.6b8c86.pdf
PDF · 129.57 KB
No categories available
1Sžo/109/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo 109/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD., v právnej veci
žalobcu: E. M. B., s. r. o., M. N., B., právne zastúpeného JUDr. P. M., advokátom v B., D.,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, P., B., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OŽP/2007/579/AO/MVJ zo dňa 6.9.2007, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 278/2007-41 zo dňa
20.3.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S 278/2007-41 zo dňa 20.3.2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného
č. OŽP/2007/579/AO/MVJ zo dňa 6.9.2007 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Obvodného úradu v B., odboru živnostenského podnikania, č. OŽP-A/2007/127016-4/CR1 zo
dňa 6.7.2007 o zastavení konania o vydanie živnostenského listu na predmet podnikania:
„Správa a údržba bytového fondu“ a zaviazal žalovaného k úhrade trov žalobcovi vo výške
7.554,50 Sk.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd sa stotožnil s názorom žalobcu,
že na výkon činnosti správy podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov (ďalej len zákon o bytoch) nepostačuje mať v predmete podnikania len už vydané
živnostenské oprávnenie s predmetom podnikania „Prenájom nehnuteľností s poskytovaním
iných než základných služieb spojených s prenájmom – obstarávateľské služby spojené
s prenájom a obstarávanie služieb spojených so správou a prevádzkou nehnuteľností“,
ale v zmysle § 8 ods. 1 zákona o bytoch sa od správcu obligatórne vyžaduje, aby mal
v predmete činnosti „Správu a údržbu bytového fondu“.
Krajský súd konštatoval, že povinnosťou správneho orgánu je vydať živnostenské
oprávnenie na predmet podnikania tak, ako je uvedený v § 8 ods. 1 zákona o bytoch, teda
„Správa a údržba bytového fondu“ a všetky ostatné návrhy, vysvetlenia či odporúčania
a metodické usmernenia nemôžu byť v rozpore so zákonom o bytoch ani so živnostenským
zákonom. Ďalej dôvodil, že zákonodarca zaviedol od 1.7.2007 v rámci novelizácie zákona
o bytoch pojem pre činnosť správcov „Správa a údržba bytového fondu“, z čoho vyplýva,
že správcovi vznikla povinnosť zapísať si takto označený predmet činnosti do živnostenského
a následne aj do obchodného registra, keďže zákon o bytoch túto povinnosť obligatórne
vyžaduje.
Na záver konštatoval, že keďže sa takto označený predmet podnikania nenachádza
v prílohách č. 1 až 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej
len živnostenský zákon), je nutné ju považovať v zmysle § 25 ods. 1 živnostenského zákona
za voľnú ohlasovaciu živnosť.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie. Krajskému súdu
vytýkal, že nevzal do úvahy, že dôvodom zastavenia konania bola požiadavka na určitosť
a zrozumiteľnosť ohláseného predmetu podnikania s cieľom upresniť obsah živnosti,
od ktorého závisí posúdenie charakteru ohlasovacej živnosti podľa druhového členenia
na viazané, remeselné a voľné. Dôvodil tým, že ak podľa § 25 ods. 1 živnostenského zákona
platí, že voľné živnosti sú tie, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 až 3, za voľnú živnosť
nie je možné považovať údržbu bytového fondu, pretože subsumuje remeselné živnosti
v skupine 113 uvedené v prílohe č. 1 ako aj niektoré ďalšie činnosti uvedené v prílohe č. 1 a 2
a teda bolo potrebné zistiť skutočnosti, ktoré v súlade s § 7 ods. 1 a 2, § 21 a § 22
živnostenského zákona umožňujú posúdiť splnenie a prípadne preukázanie splnenia
podmienok odbornej spôsobilosti u zákonom určeného okruhu osôb.
Namietal striktné posúdenie uplatnenia § 8 ods. 1 zákona o bytoch v znení zákona
č. 367/2004 Z. z., keď krajský súd nerešpektoval, že požiadavka na označenie predmetu
podnikania (údržba bytového fondu) nie je v rozpore so zákonom o bytoch, s poukazom na to,
že uvedené označenie možno doplniť o rozsah zodpovedajúci zámeru správcu na skutočné
vykonávanie jednotlivých druhov remeselných živností. Vyjadril názor, že účelom zákona
o bytoch nie je ukladať správcom podmienky a povinnosti vo vzťahu k živnostenskému
zákonu, ale iba podmienky a povinnosti viažuce sa k vzniku (registrácii) a výkonu činnosti
správcov bytového fondu, s čím súvisí aj povinnosť zápisu predmetu činnosti do príslušného
zakladateľského dokladu správcu a tým aj do autorizovaného registra správcov bytového
fondu v závislosti od právnej formy, v ktorej správu a údržbu bytového fondu vykonáva.
Ďalej poukázal na fakt, že od 1.7.2007 nadobudol účinnosť zákon č. 268/2007 Z. z.,
ktorým sa menil a dopĺňal zákona o bytoch, podľa ktorého v uvedenej spojitosti došlo
k vymedzeniu pojmu správy domu a podľa § 6 ods. 2 zákona o bytoch je správou domu
obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome:
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení
domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru
c) vedenie účtu domu v banke
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných
nedoplatkov
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Uviedol, že živnostenský list na obstarávanie služieb spojených so správou
a prevádzkou nehnuteľností už žalobca nadobudol 14.12.2005 pod č. OŽP-A/2005/49992-
2/CR1 a predmet podnikania v uvedenom znení bol aj zapísaný do obchodného registra.
Namietal, že správa a údržba bytového (domového) fondu nebola predmetom úpravy
zákona č. 268/2007 Z. z. ani žiadnej inej úpravy zákona o bytoch ani iného osobitného
zákona. Uviedol, že pojem pre činnosť správcov „Správa a údržba bytového fondu“
nezaviedol s účinnosťou od 1.7.2007 zákon č. 268/2007 Z. z., ako to konštatoval v rozsudku
krajský súd, ale s účinnosťou od 1.7.2004 zákon č. 367/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal
zákon o bytoch a preto nesúhlasil s názorom súdu, že správcovi vznikla povinnosť zapísať
do živnostenského alebo obchodného registra predmet podnikania s označením „Správa
a údržba bytového fondu“ v kontexte novelizácie zákona o bytoch prijatej od 1.7.2007.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na dôvodoch žaloby. Uviedol,
že zákon č. 367/2004 Z. z. zaviedol novú úpravu činnosti správcov – predmetom činnosti
je správa a údržba bytového fondu. Keďže znenie § 8 ods. 1 zákona o bytoch nebolo v súlade
so zaužívanou terminológiou ani nebolo kompatibilné s príslušnými ustanoveniami
živnostenského zákona, pri ďalšej významnej novelizácii zákona o bytoch zákonom
č. 268/2007 Z. z. účinnej od 1.7.2007 sa v § 8 ods. 1 za slovo „predmete“ vložili slová
„podnikania alebo v predmete“, čím sa v rámci pripomienkového konania akceptovala
pripomienka žalovaného, aby ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o bytoch bolo zosúladené s § 47
ods. 2 písm. d/ a ods. 4 písm. c/ živnostenského zákona, ktorý nepozná pojem „predmet
činnosti“ ako údaj živnostenského listu, ale „predmet podnikania“.
K výhradám žalovaného o určitosti a zrozumiteľnosti ohláseného predmetu činnosti
uviedol, že bolo potrebné, aby v rámci pripomienkového konania k ostatným novelám zákona
o bytoch od 1.7.2004 túto skutočnosť pripomienkoval a navrhol. Podľa žalobcu je zrejmé,
že ak správca bytového domu nemá v predmete podnikania zapísané „Správa a údržba
bytového domu“ a správu bytových domov fakticky vykonáva, koná tak v rozpore
so zákonom o bytoch, teda protiprávne.
Zotrval na svojom názore, že tento predmet podnikania je potrebné považovať
za voľnú ohlasovaniu živnosť, pretože sa nenachádza v prílohách č. 1 až 4 živnostenského
zákona a vzhľadom na § 25 ods. 1 tohto zákona sú voľné živnosti tie, „ktoré nie súd uvedené
v prílohách č. 1 až 3 zákona“ a pre prevádzkovanie tohto druhu živnosti je potrebné splniť
všeobecné podmienky, ktoré žalobca v podaní zo dňa 11.6.2007 splnil.
Nesúhlasil so záverom žalovaného, že za voľnú ohlasovaciu živnosť nie je možné
považovať časť spojenia „údržba bytového fondu“, pretože v sebe zahŕňa remeselné živnosti
aj iné činnosti v prílohách č. 1 a 2, pretože pojem „správa a údržba bytového fondu“
je dlhoročne vžitý v spoločnosti, v bežnej verbálnej aj písomnej komunikácii sa často používa
na vyjadrenie komplexnej starostlivosti o bytové domy. Vyjadril názor, že z tohto dôvodu
pravdepodobne aj zákonodarca vychádzal, keď od 1.7.2004 zaviedol novelizáciou tento
pojem pre činnosť správcov. Dodal, že podobne ako u mnohých iných živnostiach neexistuje
legálna definícia tohto pojmu a preto nesúhlasil, aby správny orgán bez opory v zákone spájal
tento pojem s možnosťou výkonu regulovaných živností alebo iných voľných živností.
Zdôraznil, že zákon o bytoch podrobne popisuje práva a povinnosti správcu a jeho činnosť
a žiadne ustanovenie tohto zákona neobsahuje právnu vetu, ktorá by umožňovala správcovi,
aby vykonával činnosti, na ktoré nemá oprávnenie, preto vyjadrenie žalovaného, že správca
by zapísaním predmetu podnikania „správa a údržba bytového fondu“ mohol vykonávať
napr. remeselnú živnosť, považoval za nepochopiteľné a nezrozumiteľné, pretože to by
v žiadnom prípade nemohol, pokiaľ by na takúto živnosť nebol držiteľom živnostenského
oprávnenia.
Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že zápis predmetu podnikania „správa a údržba
bytového fondu“ súvisí len s jeho uvedením v zakladateľskej listine správcu resp. so zápisom
do autorizovaného registra správcov bytového fondu (dodal, že taký neexistuje), pretože z § 2
ods. 1 písm. c/ v spojení s § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z. z. o obchodnom registri
vyplýva, že ak správca musí mať v zmysle § 8 zákona o bytoch uvedený určitý predmet
podnikania, tento údaj musí byť zapísaný v obchodnom registri, avšak ten ho zapíše výlučne
vtedy, ak k zápisu bude priložená listina, ktorou sa preukazuje oprávnenie na vykonávanie
tejto činnosti – teda živnostenské oprávnenie (list).
Zotrval na svojom názore, že v zmysle § 8 ods. 1 zákona o bytoch sa od správcu
obligatórne požaduje, aby mal v predmete činnosti uvedený predmet „správa a údržba
bytového fondu“, pričom voľná živnosť „obstarávanie služieb spojených so správou
a prevádzkou nehnuteľností“ nie je v zákone o bytoch uvedená ako alternatívna možnosť
k zákonom ustanovenému predmetu podnikania a nesúhlasil s názorom žalovaného,
že by tento predmet zastrešoval aj „správu a údržbu bytového fondu“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného vyplýva,
že dňa 11.6.2007 žalobca požiadal Obvodný úrad v B., odbor živnostenského podnikania,
o vydanie živnostenského listu na predmet podnikania „Správa a údržba bytového fondu“.
Žalovaný nepovažoval takto uvedený predmet podnikania za jednoznačný a určitý
a preto žalobcu listom zo dňa 14.6.2007 vyzval na špecifikáciu tohto predmetu podnikania.
Žalobca na výzvu reagoval podaním zo dňa 3.7.2007, zotrval na tom, aby správny orgán
podľa § 47 ods. 1 živnostenského zákona vydal živnostenský list na danú živnosť a poukázal
na § 8 ods. 1 zákona o bytoch, v zmysle ktorého správca musí mať v predmete činnosti
„správu a údržbu bytového fondu“, pričom zákon nepojednáva o tom, ktoré činnosti správca
vykonáva samostatne a ktoré zabezpečuje obstarávaním. Tiež uviedol, že zákonodarca takto
len označuje predmet podnikania správcu, čo však neznamená, že živnostenské oprávnenie
na takýto predmet podnikania oprávňuje správcu k výkonu činností, na ktoré nemá odbornú
spôsobilosť resp. živnostenské oprávnenie. Vyjadril tu i názor, že tento druh živnosti
je voľnou ohlasovacou živnosťou, u ktorej musia byť splnené len všeobecné podmienky
a tieto podaním zo dňa 11.6.2007 splnil.
Prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím č. OŽP-A/2007/27016-4/CR1
zo dňa 6.7.2007 zastavil konanie vo veci ohlásenia živnosti žalobcu s odôvodnením,
že predmet podnikania nebol tak špecifikovaný, aby mohol posúdiť obsah živnosti a rozsah
živnostenského oprávnenia a následne rozlíšiť splnenie podmienok na prevádzkovanie
živnosti. Daný predmet podnikania považoval za nejasný a nezrozumiteľný, nakoľko môže
mať charakter regulovaných živností, ktoré vyžadujú splnenie podmienky odbornej
spôsobilosti alebo zahŕňa predmety podnikania, ktoré majú charakter voľných živností, ktoré
nevyžadujú splnenie osobitných podmienok prevádzkovania živnosti.
Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že keďže žalobca má vydané živnostenské
oprávnenie s predmetmi podnikania „prenájom nehnuteľností s poskytovaním iných
než základných služieb spojených s prenájmom – obstarávateľské služby spojené
s prenájmom“ a „obstarávanie služieb spojených so správou a prevádzkou nehnuteľností“
a v danej veci už bolo rozhodnuté dňa 19.12.2005 pod značkou OŽP-A/2005/49992-2-CR1,
nenastali špecifikáciou predmetu podnikania nové skutočnosti, a preto žalovaný konanie
zastavil.
Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil
a v odôvodnení uviedol, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí dôsledne
postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a námietky žalobcu považoval
za neodôvodnené.
Dôvodil tým, že predmet podnikania „správa a údržba bytového fondu“ je
ohlasovacou živnosťou, ktorú je možné získať na základe ohlásenia; „údržba bytového fondu“
je však v právnom rámci § 37 ods. 1 OZ neurčitý a nezrozumiteľný pojem a zahŕňa v sebe
činnosti s rôznou mierou reglementácie a preto nebolo možné posúdiť rozsah ani obsah
živnostenského oprávnenia a teda ani to, či a v akom rozsahu je možné skúmať splnenie
osobitných podmienok. Vyjadril názor, že v tomto je zákon o bytoch nekompatibilný
s platným živnostenským zákonom a že je v záujme dotknutých osôb rešpektovať
v živnostenskom konaní povinnosť špecifikácie predmetu podnikania, z ktorej sa bude dať
posúdiť obsah činnosti a tým aj splnenie podmienky prevádzkovania živnosti.
Poukázal na znenie ustanovení § 8 ods. 1, § 8a ods. 1 písm. a/ a § 8b ods. 3 zákona
o bytoch a vyvodil z nich záver, že správca sa zaväzuje uvedené činnosti iba zabezpečiť,
čo v praxi nevyžaduje, aby nadobudol za uvedeným účelom živnostenské oprávnenie
s predmetom podnikania „Správa a údržba bytového fondu“, čo však správcu nezbavuje
povinnosti nadobudnúť príslušné živnostenské oprávnenie na obstaranie služieb spojených
s údržbou a opravami bytového fondu. Dodal, že v „údržbe bytového fondu“ ide o voľnú
ohlasovaciu živnosť, ktorú možno zapísať v znení „obstarávanie služieb spojených s údržbou
a opravami bytového fondu“. V súvislosti s činnosťou „Správa bytového fondu“ poukázal
na § 8b ods. 2 zákona o bytoch a vyjadril názor, že ide o voľnú ohlasovaciu živnosť, ktorú
možno získať na základe ohlásenia.
Podľa § 6 zákona o bytoch na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových
priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou
osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom (ods. 1).
Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo
zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení
domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných
nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome (ods. 2).
Podľa § 8 ods. 1 zákona o bytoch správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická
osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu
bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
Podľa § 5 ods. 1 živnostenského zákona živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba
(živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej
len "podnikateľ"); povolenie na prevádzkovanie živnosti (ďalej len "koncesia") sa vyžaduje
len v prípadoch vymedzených týmto zákonom.
Ustanovenie § 6 ods. 1 živnostenského zákona obsahuje všeobecné podmienky
prevádzkovania živnosti, ktoré podľa ods. 3 tohto ustanovenia musí u slovenskej právnickej
osoby spĺňať fyzická osoba alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom. a týmito sú
a) dosiahnutie veku 18 rokov,
b) spôsobilosť na právne úkony,
c) bezúhonnosť, ak tento zákon neustanovuje inak.
Osobitnými podmienkami prevádzkovania živnosti sú v zmysle § 7 ods. 1
živnostenského zákona odborná alebo iná spôsobilosť podľa tohto zákona alebo osobitných
predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje.
Podľa § 9 živnostenského zákona živnosti sú:
a) ohlasovacie, ktoré pri splnení určených podmienok sa smú prevádzkovať na základe
ohlásenia,
b) koncesované, ktoré sa smú prevádzkovať na základe koncesie.
Podľa § 25 živnostenského zákona voľné živnosti sú živnosti, ktoré nie sú uvedené
v prílohách č. 1 až 3 zákona (ods. 1).
Pre prevádzkovanie týchto živností musia byť splnené všeobecné podmienky.
Preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje (ods. 2).
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zverejní na svojej internetovej stránke
zoznam odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové
vymedzenie. Ohlasovateľ živnosti si môže zvoliť aj inú živnosť, ktorá nie je uvedená
v zozname (ods. 3).
Z ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o bytoch je zrejmé, že jednou z podmienok
nevyhnutných na to, aby správca mohol vykonávať svoju činnosť v zmysle príslušných
zákonných ustanovení je to, aby mal v predmete podnikania uvedenú správu a údržbu
bytového fondu“. Žalobca preto správne požiadal príslušný správny orgán o vydanie
živnostenského listu na tento predmet podnikania, bez ktorého by nemohol naďalej
vykonávať činnosť správcu. Žiadne zákonné ustanovenie pritom tento pojem „správa a údržba
bytového fondu“ nedefinuje a nie je ani uvedený v prílohách živnostenského zákona
vymedzujúcich živnosti remeselné, viazané, koncesované a tie, ktoré môžu vykonávať
iba osoby s osobitnou odbornou spôsobilosťou. Ako to správne uviedol i žalobca, zákon
o bytoch podrobne popisuje práva a povinnosti správcu a jeho činnosť a zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplýva pre správcu možnosť vykonávať také činnosti, na ktoré
by nemal oprávnenie. Nemožno sa preto stotožniť s dôvodmi žalovaného, ktorý tvrdí,
že pod časť názvu sporného predmetu podnikania – „údržba bytového fondu“ je možné
zaradiť také živnosti, pre výkon ktorých by musel správca spĺňať aj osobitné podmienky
podľa živnostenského zákona. Ak by správca takéto činnosti chcel vykonávať, musel byť
splniť osobitné podmienky v zmysle živnostenského zákona a požiadať o vydanie
živnostenského oprávnenia na konkrétnu činnosť. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca už má
vydané živnostenské oprávnenie s predmetom podnikania „obstarávanie služieb spojených
so správou a prevádzkou nehnuteľností“ v zmysle § 6 ods. 2 zákona o bytoch treba uviesť,
že táto skutočnosť v nijakom prípade nezbavuje žalobcu povinnosti mať v zmysle § 8 ods. 1
zákona o bytoch v predmete podnikania alebo v predmete činnosti „správu a údržbu bytového
fondu“. Zákonodarca jednoznačne vyslovil požiadavka, v zmysle ktorej každý správca musí
mať takúto činnosť uvedenú v predmete podnikania alebo v predmete činnosti a za splnenie
101Sžo 109/2008
tejto povinnosti nemožno považovať, ak má správca už vydané živnostenské oprávnenie
na nejakú inú činnosť, hoci by podľa názoru žalovaného zastrešovala i „správu a údržbu
bytového fondu“.
Vzhľadom na to, že predmet podnikania „správa a údržba bytového fondu“
sa nenachádza v žiadnej z príloh živnostenského zákona, aj podľa názoru odvolacieho súdu
je potrebné ju považovať v zmysle § 25 ods. 1 tohto zákona za voľnú ohlasovaciu živnosť
a pretože žalobca v podaní z 11.6.2007preukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ods. 2
citovaného ustanovenia, nebol dôvod na nevyhovenie jeho žiadosti o vydanie živnostenského
listu na takýto (zákonom o bytoch vyžadovaný) predmet podnikania.
Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil
so skutkovými i právnymi závermi krajského súdu, ktorý zrušil napadnuté rozhodnutia
žalovaného i prvostupňového správneho orgánu a pretože ani odvolacie námietky žalovaného
neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť jeho rozsudku, tento bolo potrebné podľa § 219
OSP potvrdiť.
Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP), preto
mu súd právo na ich náhradu (§ 250k ods. 1 v spojení s §224 ods. 1 OSP) nepriznal.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 7. októbra 2008
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu