Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/122/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka

a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: R. S., Š.,

B., zast. JUDr. Š. Á., advokát, Š., B., proti žalovanému: JUDr. A. T., M., Pezinok, správca

konkurznej podstaty úpadcu: S., M., B., IČO: X., zast. Advokátska kancelária K. V., B.,

o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v B. zo dňa 15. mája 2008 č.k. -185 a uzneseniu zo dňa 16. júla 2008 č.k. 9 Cbi

24/04-310 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v B. zo dňa 15. mája 2008

č.k. -185 p o t v r d z u j e.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v B. zo dňa 16. júla 2008

č.k. -310 p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy odvolacieho konania v sume 23 680 Sk na

účet jeho právneho zástupu.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v B. napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného vylúčiť zo súpisu

konkurznej podstaty úpadcu v konkurze vedenom na Krajskom súde v B. sp.zn. 4

K 22/03 jednoizbový byt č. 51 na M. ul. č. 1, 6. poschodie a podiel na spoločných častiach

a zariadeniach domu vo výške 4132/591115, zapísaných v Správe katastra pre H. B. na LV č. X.

pod súpisným číslom X. v k.ú. K. obce B., mestská časť K. a zaplatiť žalobcovi trovy konania vo

výške 42 094,50 Sk.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca sa žalobou domáhal vydania napadnutého

rozhodnutia s odôvodnením, že správca konkurznej podstaty neoprávnene zahrnul do súpisu

konkurznej podstaty úpadcu aj predmetné nehnuteľnosti. Tvrdí, že v danom prípade byt nepatril

dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, ani ho počas konkurzu nenadobudol a nejedná sa ani o taký

majetok, ktorým by dlžník zabezpečil svoj záväzok. Predmetný byt preto nepatrí do konkurznej

podstaty.

Žalovaný správnosť a oprávnenosť zaradenia spornej nehnuteľnosti do súpisu konkurznej

podstaty odôvodňoval tvrdením, že nehnuteľnosť bola predmetom prevodu súboru nehnuteľností

nachádzajúcich sa v polyfunkčnom objekte postavenom na uliciach M., C. a K.9, 11 a 13 na

spoločnosť A., s.r.o. ,H., X. B., IČO: X. na základe zmluvy o postúpení práv a povinností

z 27.02.2002 a zo dňa 03.04.2002 v rozpore so zákonom na základe absolútne neplatného

právneho úkonu. Táto spoločnosť ich následne previedla na iné subjekty. Aj tieto prevody sú

absolútne neplatné. Takisto prevod, ktorým žalobca nadobudol svoj byt je absolútne neplatným

právnym úkonom. Absolútnu neplatnosť videl žalovaný v tom, že právny úkon je v rozpore so

zákonom svojím obsahom a účelom obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. S. totiž ako

dlžník dňa 18.07.2001 uzavrelo zmluvu podľa § 269ods. 2 Obch. zákonníka medzi veriteľom

I P., a.s., a veriteľom II.M., a.s.,. v znení dodatkov č. 1 a 2, ktorou sa S. zaviazalo, že od podpisu

tejto zmluvy bude realizovať všetok svoj bezhotovostný platobný styk, týkajúci sa

polyfunkčného objektu výlučne cez bežný účet č. X. resp. č. X.. Úpadca poškodil

veriteľov tým, že previedol súbor nehnuteľností na jedinú spoločnosť A. s.r.o. a za tento prevod

nebolo zaplatené. Na prevodoch týchto nehnuteľností sa podieľal ako splnomocnený zástupca

JUDr. P. Z. podpredseda predstavenstva S..

Súd uznal za preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam na základe zmluvy uzatvorenej dňa 10.10.2002 s pôvodným vlastníkom –

spoločnosťou P., s.r.o., S., B., IČO: X.. Vklad vlastníckeho práva bol katastrom nehnuteľností

povolený dňa 07.11.2002 pod číslom V., a to na návrh podaný dňa 10.10.2002.

Vychádzajúc z ust. § 6 a §19 ZKV súd považoval za nesporné, že sporné nehnuteľnosti

neboli vo vlastníctve úpadcu ani ku dňu vyhlásenia konkurzu, ani ich nenadobudol úpadca počas

konkurzu. Tieto boli od vkladu vlastníckeho práva vykonaného katastrom nehnuteľností ku dňu

07.11.2002 vo vlastníctve žalobcu. Zákon o konkurze a vyrovnaní umožňuje podľa § 18 ZKV

zapísať do súpisu i majetok úpadcu ku ktorému si uplatnili práva tretie osoby resp. u ktorého sú

pochybnosti, či do konkurznej podstaty patrí. V danom prípade však do súpisu bol v rozpore

s citovaným zákonným ustanovením zaradený i cudzí majetok - majetok tretích osôb

s odôvodnením správcu, že mal pochybnosti o platnosti právneho úkonu, na základe ktorého

žalobcovia ako vlastníci nadobudli majetok s poukazom na neplatnosť ďalších právnych úkonov,

ktoré predchádzali právnemu úkonu samému. Nešlo teda o pochybnosti či vec vo vlastníctve

úpadcu do podstaty patrí, ale o pochybnosti o platnosti nadobudnutia cudzieho majetku. Samotné

zdôvodnenie neplatnosti –absolútnej neplatnosti sa však malo týkať nenaplnenia nepomenovanej

zmluvy uzatvorenej úpadcom so svojimi veriteľmi dňa 18.07.2001 v znení dodatkov, týkajúcich

sa spôsobu splácania jeho záväzkov a realizácii jeho platobného styku, a to v dôsledku

uzatvorenia zmluvy úpadcom so spoločnosťou A., s.r.o. o prechode práv a povinností dňa

27.03.2002. Súd konštatoval, že išlo o iné subjekty zmlúv, ako boli subjekty uzatvorenej zmluvy

o prevode vlastníctva bytu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ods. l

Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný a navrhol, aby odvolací súd po vykonaní

a vyhodnotení v odvolaní navrhnutých dôkazov napadnutý rozsudok súdu l. stupňa zmenil tak, že

žalobu zamietne a žalobcu zaviaže nahradiť žalovanému trovy konania.

Predovšetkým tvrdí, že súd l. stupňa tým, že dňa 15.05.2008 konal a rozhodol v jeho

neprítomnosti mu odňal právo konať pred súdom. Uvádza, že jeho právny zástupca svoju

neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil vopred plánovanou zahraničnou cestou, pričom

v ospravedlnení uviedol, že substitučné zastúpenie vo veci nie je vhodné, pretože by sa tým

prerušila kontinuita vo vykonávaní dokazovania a zároveň uviedol, že zadovažuje ďalšie dôkazy

preukazujúce, že nehnuteľnosť patrí do súpisu konkurznej podstaty. Zdôrazňuje tiež, že išlo

o prvé pojednávanie vo veci a záujem zúčastniť sa na ňom mal aj žalovaný SKP, ktorému súd

l. stupňa neodročením pojednávania znemožnil jednoznačne preukázať oprávnenosť zaradenia

spornej nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty a tým si splniť zákonnú povinnosť. Čo do

dôkazov uvádza najmä ako nový dôkaz trestné stíhanie vedené v súvislosti s prevodmi

nehnuteľností z vlastníctva úpadcu ako aj dôkazy týkajúce sa vlastníctva spornej nehnuteľnosti,

ktoré sa uvádzajú v samotnom konaní o určenie vlastníctva, pretože súd l. stupňa zamietol návrh

žalovaného na prerušenie konania do právoplatnosti rozsudku v určovacej žalobe.

Čo do merita rozhodnutia popiera oprávnenosť súdu vyvodzovať zo zápisu vlastníckeho

práva v katastri nehnuteľností nespornosť skutočnosti, že nehnuteľnosť nebola v čase vyhlásenia

konkurzu vlastníctvom úpadcu. Tvrdí, že súd l. stupňa nesprávne vyvodil, že žalovaný namietal

iba absolútnu neplatnosť právnych úkonov a nepoukazoval na to, že nehnuteľnosť je

vlastníctvom úpadcu. Uvádza, že túto otázku mala vyriešiť aj jeho určovacia žaloba, do

právoplatnosti konania o ktorej navrhol prerušiť konanie o predmetnej veci, čo súd zamietol

a rozhodol sa s otázkou vlastníctva vysporidať ako s otázkou predbežnou , čo však podľa jeho

mienky neurobil. V odvolaní široko rozoberá vec zo svojho pohľadu na absolútnu neplatnosť

právnych úkonov prevodov práv k nehnuteľnosti z vlastníctva úpadcu a okrem rekapitulácie

v spise založených dôkazov uvádza ďalšie, pričom ich delí na tie, ktoré pripája a také, ktoré si

má zadovážiť súd za účelom ďalšieho dokazovania. Navrhuje tiež vypočutie svedkov.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok potvrdiť a žalovaného

zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania.

Upozorňuje, že konkurz vo veci súd vyhlásil v roku 2004 žaloba bola podaná v roku

2004 a vo veci sa vedie viacero vylučovacích žalôb, ktoré doteraz žalovaný prehráva. Podľa

neho súd 1. stupňa konal v súlade s ust.. , keď konal vo veci napriek všeobecnému

ospravedlneniu žalovaného.

Vo veci samej rekapituluje, že sporný byt odkúpil v októbri 2002. Konkurz bol vyhlásený

v septembri 2003 a žalovaný mal lehotu na prípadné popretie zmlúv, ktorými úpadca previedol

nehnuteľnosti na iné spoločnosti, žalovaný však túto lehotu nevyužil.Uvádza, že sporný byt

riadne zaplatil spoločnosti P. s.r.o., ktorá bola v katastri vedená ako vlastník bytu a v katastri

neboli žiadne obmedzenia týkajúce sa prevodu bytu.

Žalovaný sa odvolal aj proti uzneseniu Krajského súdu v B. zo dňa 16.07.2008 č.k. 9 Cbi

24/04-310, ktorým mu súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume

39 420,–Sk a odvolávajúc sa na ust. a ako aj

v platnom znení uvádza, že ako SKP je od poplatkovej povinnosti oslobodený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolania proti rozsudku i uzneseniu podľa

ods. l a ods.l a dospel k záveru, že nie sú dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu a vyjadrení účastníkov na odvolacom pojednávaní

odvolací súd zistil, že Krajský súd v B. uznesením zo dňa 24.09.2003 vyhlásil konkurz na

majetok dlžníka S., M. B. a žalovaný ako ustanovený správca konkurznej podstaty zahrnul do jej

súpisu aj nehnuteľnosť (byt s príslušenstvom) vedenú Katastrálnym úradom B., Správa katastra I.

na LV č.X., kat. úz. K. súp. č. X.. Krajský súd v B. preto listom zo dňa 26.02.2004 v súlade

s § 19 ods. 2 ZKV vyzval žalobcu, aby si uplatnil na súde svoje právo na vylúčenie veci

zaradenej do súpisu proti správcovi konkurznej podstaty, čo žalobca urobil žalobou došlou na

súd dňa 31.03.2004. V žalobe odvolávajúc sa na ust. § 6 ZKV tvrdí, že sporný byt nepatril

dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, ani počas konkurzu ho nenadobudol a nejedná sa ani

o taký majetok, ktorým by dlžník zabezpečil svoj záväzok. Tvrdí, že tento byt netvorí majetok

podliehajúci konkurzu a preto do súpisu nepatrí. Svoje vlastníctvo preukázal zápisom na liste

vlastníctva.

Žalovaný spornú nehnuteľnosť zaradil do súpisu podstaty preto, lebo bola predmetom

prevodu súboru nehnuteľností, nachádzajúcich sa v polyfunkčnom objekte postavenom na

uliciach M., C., K.9, 11,13 zo S. na spoločnosť A. s.r.o. B. na základe zmlúv o postúpení práv

a povinností zo dňa 27.03.2002 a 03.04.2002 v rozpore so zákonom na základe absolútne

neplatného právneho úkonu, pričom absolútnu neplatnosť vidí v tom, že v zmysle § 39 Obč. zák.

tento právny úkon svojím obsahom a účelom obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom.

Naplnenie § 39 Obč. zák. vidí v tom, že S. napriek tomu, že mala uzatvorenú zmluvu v zmysle

§ 269 ods.2 Obch. zák. s veriteľom P. a.s. a veriteľom spoločnosťou M. a.s. o tom, že všetky

platby týkajúce sa Polyfunkčného objektu pôjdu na určený účet P., previedla tento objekt na

spoločnosť A. s.r.o., ale táto spoločnosť za objekt nič nezaplatila, čo značí, že išlo o prevod

obchádzajúci zákon a priečiaci sa dobrým mravom s úmyslom poškodiť veriteľov P. a M. a.s.

Pokiaľ ide o konanie o rozhodnutie veci v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho

zástupcu sa v rozsudku uvádza, že neúčasť na pojednávaní ospravedlnil len jeden z konateľov

zastupujúcej právnickej osoby Advokátska kancelária K. s.r.o., a to bez preukázania tvrdenej

zahraničnej cesty, pričom menom zastupujúcej právnickej osoby mohol žalovaného zastupovať

ďalší z konateľov zapísaných v obchodnom registri. Odvolací súd sa s týmto postupom súdu l.

stupňa i jeho odôvodnením plne stotožnil. Splnomocnenie sa týkalo právnickej osoby a právnická

osoba splnomocnenie prijala.. Treba ešte dodať, že predvolanie na pojednávanie určené na deň

15.05.2008 prevzal právny zástupca žalovaného dňa 01.04.2008, ospravedlnenie neúčasti

a žiadosť o odročenie pojednávania zaslal JUDr. K. súdu l. stupňa faxom dňa 13.5.2008. Pokiaľ

odvolateľ namieta, že žalovaný, ktorého zastupuje by sa bol na pojednávaní zúčastnil, odvolací

súd uvádza, že právny zástupca ospravedlnením zo dňa 13.05.2008 ospravedlnil aj neúčasť

žalovaného a odvolateľovo vyjadrenie, ako by bol súd vyslovil pochybnosti o záujme

zastúpeného zúčastniť sa na pojednávaní, je neopodstatnené. Účastník má právo, nie povinnosť

sa zúčastniť pojednávania. V predmetnej právnej veci je žalovaným správca konkurznej podstaty,

ktorý sa pojednávania mal zúčastniť. Správca konkurznej podstaty je ustanovený do funkcie

v súlade s ust. § 8 ods. l ZKV a podľa § 8 ods. 2 ZKV je povinný pri výkone funkcie postupovať

s odbornou starostlivosťou, na ktorú je školený a má osobitné skúšky a do ktorej patrí aj

vedomosť podávať žaloby, zúčastňovať sa kvalifikovane na pojednávaniach bez ohľadu na to, či

ide o súdne konanie kde je žalobcom alebo žalovaným a nie je potrebné ani účelné, aby sa dal

zastupovať advokátom.

Správca konkurznej podstaty po ustanovení za správcu musí vychádzať z katastra, musí

brať zápisy v katastri nehnuteľností ako záväzné, pokiaľ sa nepreukáže inak. Taktiež uzavreté

zmluvy sú pre neho záväzné a platné. V prípade, že niektorú považuje za neplatnú, môže podať,

ak má naliehavý právny záujem, žalobu o neplatnosť zmluvy. V danom prípade správca

konkurznej podstaty takúto žalobu nepodal, čiže zmluvy sú platné. Správca konkurznej podstaty

taktiež nepreukázal opak pokiaľ ide o zápis v katastri. Stav nastal pred vyhlásením konkurzu

a nikto ho nenapadol.

Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu l. stupňa vo veci samej aj s jeho

odôvodnením. Aj tu je vyjadrenie odvolateľa „vyslovujúceho dôvodnú obavu, že súd vôbec

nesledoval spravodlivé rozhodnutie vo veci a jeho postup bol výslovne účelový , vedený výlučne

v prospech žalobcu“ neopodstatnené a predpojaté.

Odvolací súd konštatoval, že súd l. stupňa svoj výrok náležite, v súlade s ust. § 157 ods. 2

aj odôvodnil.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania je, či súd l. stupňa pochybil, keď

sa v rámci dokazovania nezaoberal otázkou platnosti resp. neplatnosti zmlúv medzi S. a A. s.r.o.

Podľa názoru odvolacieho súdu, na základe vylučovacej žaloby nie je možné vysloviť záver

o tom, kto je vlastníkom spornej veci, v danom prípade nehnuteľnosti označenej v žalobe,

nakoľko otázka vlastníctva nemôže byť v takomto konaní riešená inak než ako otázka

predbežná, a to aj za predpokladu, že má pre rozhodnutie sporu právny význam. V súpise

konkurznej podstaty je totiž vec zadržaná správcom konkurznej podstaty, nie však podľa

hmotného práva, ale na základe procesných predpisov a potrebná procesná ochrana je

poskytovaná tým, že v prípade úspešnej žaloby by bola vec z konkurznej podstaty vylúčená

a vrátená in natura na základe pokynu súdu, z čoho jednoznačne vyplýva, že ide o žalobu na

plnenie a nie žalobu určovaciu. Preto nie je dôvod, aby sa odvolací súd zaoberal ďalšími

dôkazmi, ktoré žalovaný navrhol v odvolaní.

Na základe tohto skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako

vecne správny podľa potvrdil.

Čo do odvolania žalovaného proti uzneseniu súdu l. stupňa zo dňa 16.07.2008 č.k. 9 Cbi

24/04-310, tiež nie je dôvodné.

Súd týmto uznesením vyrubil žalovanému – správcovi konkurznej podstaty súdny

poplatok za podané odvolanie. Odvolateľova mienka, že je podľa § 4 ods. 2 písm. m/ a o/

v spojení s ust. oslobodený od súdneho poplatku spočíva na

nesprávnej interpretácii a aplikácii cit. ust. Tieto ustanovenia oslobodzujú od platenia súdneho

poplatku len navrhovateľa a navrhovateľom v tejto predmetnej veci aj v odvolacom konaní

ostáva žalobca, aj keď odvolanie podal žalovaný.

Navyše, poznámka 3f/ pri ustanovení § 4 ods. 2 písm. m/ oslobodzujúcom od platenia

súdneho poplatku správcu konkurznej podstaty sa odvoláva na o konkurze

a reštrukturalizácii, na toto konanie sa však vzťahuje ust.

Na tomto základe odvolací súd napadnuté uznesenie súdu l. stupňa ako vecne správne

v súlade s § 219 O.s.p potvrdil.

Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa ods. l v spojení s ust. ods. l právo

na náhradu trov odvolacieho konania Tieto predstavujú 2 právne úkony právne pomoci po

11 650,–Sk /prevzatie a účasť na pojednávaní/ a 2 x režijný paušál po 190,–Sk. Odvolací súd

žalobcovi ich náhradu žalovaným priznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V B. 15. októbra 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.