Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3d7/373279.767c99.pdf
PDF · 115.69 KB
No categories available
4Obo/188/2007
Najvyšší súd 4Obo 188/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy
Hudobovej, v právnej veci žalobcu: D., s.r.o., Z.X., V.M., Č., zast. JUDr. D.D., advokátom,
ul. K.X., P.B., proti žalovanému: V., s.r.o., K.X., P.B., IČO: X., zast. JUDr. I.P., advokátom,
K.X., P.B., o zaplatenie 152.686,- Sk s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14. mája 2007 č.k. 20 Cb 19/2004-99, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
14. mája 2007 č.k. 20 Cb 19/2004-99 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 152.686,- Sk s 13% ročným úrokom od 19. marca 2003 do 31. decembra 2003 a 12%
úrokom z omeškania ročne od 1. januára 2004 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol
a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 54.652,70 Sk.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania sa žalobca domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť 152.686,- Sk s príslušenstvom a trovy konania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že predchodca žalobcu (D.K.) na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18. marca
2003, prenechal žalovanému sumu 152.686,- Sk pri podpise zmluvy. Žalovaný sa zaviazal
predmetnú sumu vrátiť do 31. decembra 2003 s dohodnutým ročným úrokom 15%. Žalobca
nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa
6. mája 2003.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil, že predchodca žalobcu uzavrel
so žalovaným zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške
152.686,- Sk, ktoré boli žalovanému poskytnuté jednorázovo pri podpise zmluvy, a ktoré
bol povinný vrátiť do 31. decembra 2003. Zároveň si dohodli i ročný úrok 15% a v prípade
omeškania i úrok z omeškania 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok mal súd za preukázané, že D.K. ako postupiteľ
postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi ako postupníkovi a žalovanému bola táto
skutočnosť oznámená 7. mája 2003.
Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že za žalovaného, ako spoločnosť
s ručením obmedzeným, konajú v jeho mene konatelia, a to každý samostatne, z čoho
vyplýva, že konateľ spoločnosti J.V. bol oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne.
Podľa § 133 ods. 3 Obch.Z. obmedziť konateľské oprávnenia, môže iba spoločenská
zmluva alebo valné zhromaždenie, takéto obmedzenia sú však neúčinné voči tretím osobám.
Z uvedeného súd vyvodil, že spoločnosť zaväzujú aj také úkony konateľov, ktoré boli
urobené v rozpore s internými pravidlami, pričom v takomto prípade je spoločnosť
oprávnená uplatniť svoje práva voči konateľom, ktorí konali v rozpore so spoločenskou
zmluvou alebo rozhodnutím valného zhromaždenia.
Súd v konaní vypočul ako svedka D.K., z ktorej výpovede zistil, že uzavrela so
žalovaným zmluvu o pôžičke dňa 18. marca 2003 a peniaze aj reálne odovzdala konateľovi
žalovaného, pričom o obmedzení jeho konateľských oprávnení nevedela.
Súd preskúmal zmluvu o pôžičke zo dňa 18. marca 2003 a konštatoval, že spĺňa
všetky zákonné náležitosti a zmluvné strany boli povinné sa ňou riadiť, čo sa týka základu
nároku, pokiaľ ide o úrok a úrok z omeškania, bol dojednaný v rozpore so zákonom.
V predmetnej veci sa pri rozhodovaní súd riadil režimom Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o úrok z pôžičky a úrok z omeškania, súd dospel k názoru, že výška úroku
je v rozpore resp. presahuje hranicu určenú podľa § 517 ods. 2 Obč.Z. a nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z., preto výšku úroku z omeškania priznal od 1. januára 2004 vo výške 12%
(pri diskontnej sadzbe 6%) a vo zvyšku zamietol. Taktiež úrok z pôžičky priznal do výšky
13% od 19. marca 2003 do 31. decembra 2003 (dvojnásobok platnej diskontnej sadzby) a vo
zvyšku zamietol.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie
podaním zo dňa 3. júla 2007.
V odôvodnení odvolania uviedol, že i keď prvostupňový súd vykonal dostatočné
dokazovanie, ale vyvodil nesprávny právny záver, ktorý oprel o to, že J.V., ako konateľ
spoločnosti, mohol pri prijímaní pôžičky konať za spoločnosť žalovaného samostatne.
Žalovaný zastáva názor, že pán V. uzavrel zmluvu o pôžičke dňa
9. januára 2004 t.j. v čase, keď už nebol konateľom spoločnosti, nakoľko ho ako konateľ bol
na valnom zhromaždení dňa 14. októbra 2003 odvolaný z funkcie. Súd však žalovaným
namietané skutočnosti nevyhodnotil. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie.
Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné
a v rozpore so skutočnosťou. Zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 18. marca 2003
a pohľadávka z nej bola postúpená dňa 6. mája 2003, o čom bol žalovaný
oboznámený dňa 7. mája 2003. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec podľa ust.
§ 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p., dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti právneho názoru
vysloveného súdom prvého stupňa, ktorý rozhodol tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom.
Žalovaný na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 18. marca 2003 prevzal
od p. D.K. sumu 152.686,- Sk. V predmetnej zmluve si jej účastníci dohodli
vzájomné práva a záväzky. V zmluve bola dohodnutá i lehota vrátenia pôžičky do 31.
decembra 2003. Dňa 6. mája 2003, došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej
pôžičky na žalobcu, pričom táto skutočnosť bola žalovanému oznámená. Žalovaný
nepreukázal, že by záväzok z predmetnej zmluvy splnil.
Žalovaného námietka vznesená v odvolaní sa týkala toho, že J.V. podpísal
predmetnú zmluvu 9. januára 2004, pričom ju už nemohol podpísať, pretože už nebol
konateľom. Túto skutočnosť však žalovaný nepreukázal.
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti, ako i konania, ktoré
mu predchádzalo, vyslovil názor, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav
veci a následne z neho vyvodil správny právny záver.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel
k názoru, že rozsudok v napadnutej časti je vecne správny preto ho podľa § 219
O.s.p. potvrdil.
Žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich nevyčíslil, ani
o ich náhradu nepožiadal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 17. júna 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: