Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f75/368671.033e2c.pdf
PDF · 101.13 KB
No categories available
4Obdo/39/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obdo 39/2007
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M.M. – K., miesto
podnikania N.X., B.B., IČO: X., zast. JUDr. J.G., advokátom, D.X., B.B., proti odporcovi v 1.
rade: A., s.r.o., T.X., Z., IČO: X. zast. Mgr. R.U., advokátom, N.X., Z. a odporkyni v 2. rade:
PharmDr. A.D. – A., miesto podnikania S.X., Z., IČO: X., zast.
Mgr. L.U., advokátkou, N.X., Z., o uloženie povinnosti vymeniť vadnú vec, na odvolanie
navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 3. augusta 2007
č.k.43 Cob 196/97–75, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd vo Zvolene uznesením zo dňa 14. marca 2007 č.k. 12 Cb 35/06-57
konanie voči odporkyni v 2. rade zastavil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporkyni v 2. rade trovy konania vo výške 21 942 Sk.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcom práva
na výmenu osobného motorového vozidla Mercedes Benz C 270 CDI ev. č. X. za nové
rovnakého typu resp. výmeny motora v uvedenom vozidle za rovnaký typ.
Odporkyňa v 2. rade vzniesla námietku nedostatku pasívnej legitimácie v konaní.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 4. decembra 2006 vzal návrh späť voči odporkyni
v 2. rade, preto súd v tejto časti konanie podľa § 96 ods.1,3 O.s.p. zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.2 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal
odporkyni v 2. rade za 3 úkony právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v celkovej
výške 21 942 Sk (jeden úkon za 7150 Sk).
Navrhovateľ podal proti uzneseniu odvolanie podaním zo dňa 5. apríla 2007,
v ktorom uviedol, že k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania a odporkyni
v 2. rade nevznikli také trovy, ako jej boli priznané.
Odporkyňa v 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázala na ust. § 146 ods. 2
a navrhla uznesenie v napadnutej časti potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením zo dňa 3. augusta 2007
uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti trov konania zmenil tak, že odporkyni
v 2. rade priznal trovy prvostupňového konania vo výške 4605 Sk a navrhovateľovi trovy
odvolacieho konania 1160 Sk.
Odvolací súd vec prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné, nakoľko rozhodnutie
prvostupňového súdu v napadnutej časti trov konania nie je z hľadiska priznanej výšky trov
konania správne. Prvostupňový súd pri určovaní trov právneho zastúpenia postupoval
správne, keď odporkyni v 2. rade priznal trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej
pomoci, avšak pochybil pri určení výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci a to
vzhľadom na predmet konania, ktorý nie je možné vyjadriť v peniazoch a uplatnený
alternatívny petit, preto mal postupovať podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z.
Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
výroku o trovách konania podľa § 220 ods. 1 O.s.p. zmenil a odporkyni v 2. rade priznal
náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v sume 4605 Sk.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi priznal trovy odvolacieho konania 1160 Sk podľa pomeru úspechu
v konaní.
Odporkyňa v 2. rade podala proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie podaním
zo dňa 28. septembra 2007 v zákonnej lehote.
V odôvodnení dovolania uviedla, že dovolanie podáva podľa § 237 O.s.p. z dôvodu,
že v konaní došlo k vadám, ako aj z dôvodu, že konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zastáva názor, že jej bola odňatá možnosť
konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Poukázala na rozhodnutie prvostupňového súdu
v časti priznaných trov konania, proti ktorému podal navrhovateľ odvolanie a odvolací
súd odvolaniu vyhovel, hoci v samotnom odvolaní nebolo uvedené, z akého dôvodu
navrhovateľ napáda uznesenie prvostupňového súdu. V dovolaní cituje z odvolacieho
rozhodnutia, ohľadne trov konania. Podľa dovolateľky odvolací súd nerešpektoval prejednací
princíp, ako základný princíp sporového konania, v zmysle ktorého sú to účastníci, ktorí
rozhodujú o tom, ktoré skutočnosti a dôkazy predložia na odôvodnenie a dokázanie
uplatneného nároku. V priebehu celého konania nikto výšku tarifnej odmeny právnej služby
nenamietol, teda nebola medzi účastníkmi sporná.
Podľa dovolateľky postupom odvolacieho súdu jej ako účastníčke konania odňal
možnosť konania pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1) vec prejednal
podľa § 242 ods. 1 a § 243 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní
uznesenia napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že
dovolanie nie je prípustné.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom zákon dovolanie pripúšťa len vo výslovne uvedených
prípadoch upravených v § 237 až § 239 O.s.p.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ust.
Z uvedených ustanovení vyplýva, za splnenia akých podmienok zákon dovolanie
pripúšťa, a to, jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch,
ak sú rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom
rozhodnutí odvolacím súdom dovolanie prípustné nie je, ak nebolo pripustené. Dovolanie
taktiež nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálne mzdy
a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo pohľadávky
sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na
prvostupňovom súde (§ 238 ods.5 O.s.p.).
Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, toto upravuje
ust. § 239 O.s.p., ktoré taxatívne vymedzuje prípustnosť dovolania, pričom podľa ods. 3
ustanovenia § 239 dovolanie nie je prípustné (okrem iného) proti rozhodnutiu o trovách
konania.
Teda pokiaľ ide o dovolacie dôvody podľa § 239 O.s.p. platí, že prípustnosť
dovolania proti zmeňujúcemu uzneseniu je založená na princípe rozdielnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu s rozhodnutím súdu prvého stupňa (§ 239 ods.1 O.s.p.), prípustnosť je tiež
daná v prípade, ak súd dovolanie pripustil ... (§ 239 ods.2 písm. a/ až c/ O.s.p.). Dovolanie je
však vylúčené v prípadoch uvedených v ust. § 239 ods. 3 O.s.p., teda i proti trovám konania.
Z uvedeného teda vyplýva, že ani v prípade zmeňujúceho uznesenia týkajúceho sa trov
konania, nie je dovolanie prípustné.
Dovolací súd skúmal splnenie dôvodov uvedených v § 237 O.s.p., na základe ktorých
je možné dovolaním napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu, bez ohľadu na formu
rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom
dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom
konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p.,
prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti (§ 242 ods.1).
V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád,
zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal.
Prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa, ale
len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne došlo.
Odporkyňa podala dovolanie proti odvolaciemu uzneseniu o trovách konania
s poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. s odôvodnením, že postupom súdu jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom.
S týmto názorom sa dovolací súd nestotožnil. Odňatím možnosti konať pred súdom sa
rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom
chránených záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. výslovne dáva odňatie možnosti
konať pred súdom do súvislosti s postupom súdu, teda procesnou činnosťou súdu vo veci
podaného odvolania, ktoré bolo prejednané spôsobom vyplývajúcim z právneho predpisu.
Teda odňatím možnosti konať pred súdom zákon rozumie znemožnenie uplatnenia
konkrétnych procesných práv účastníka, teda tých, ktoré mohol pred súdom uplatniť (a nie
odňatie potencionálnych práv, ktoré by mohol uplatňovať).
Podľa názoru dovolacieho súdu, nedošlo pri rozhodovaní odvolacím súdom k takým
procesným vadám konania, ktoré by zakladali postup podľa § 237 O.s.p. Pre úplnosť dovolací
súd vyslovuje, že pokiaľ ide o výšku tarifnej odmeny v nadväznosti na uplatnený nárok
navrhovateľa, názor vyslovený odvolacím súdom je správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie podľa § 243b
ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 4 O.s.p. tak, že úspešnému
navrhovateľovi trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 12. augusta 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková