Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/21/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí v Bratislave

22. októbra 2008 v trestnej veci obžalovaného P. H. pre trestný čin podvodu podľa § 250

ods. 1, ods. 5 v znení neskorších predpisov (Tr. zák.), o odvolaní, ktoré

podal obžalovaný proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. marca 2007, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa , v znení neskorších

predpisov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave sa zrušuje.

Podľa vec sa vracia tomuto krajskému súdu, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa

obžalovaný P. H. bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250

ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že

ako predseda predstavenstva akciovej spoločnosti A.. 27. júna 2002 v Bratislave

podvodným spôsobom vylákal od a.s. S. pôžičku 6 000 000 Sk v hotovosti, pričom za ňu mal

ručiť strojovým zariadením uskladneným v spoločnosti s ručením obmedzeným A..

na základe kúpnej zmluvy s finančným vysporiadaním najneskôr desať dní po 15. auguste

2002;

k vráteniu pôžičky firme S. nedošlo a pri prevzatí strojového zariadenia sa zistilo,

že toto vo firme U. nie je, ale patrí A.;

čím a.s. S. spôsobil škodu 6 000 000 Sk.

Krajský súd za to uložil obžalovanému podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia

slobody na päť rokov, na jeho výkon tohto podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do prvej

nápravnovýchovnej skupiny a podľa tohto zaviazal tiež k náhrade škody

v prospech poškodenej firmy v sume 6 000 000 Sk.

Proti rozsudku krajského súdu podal obžalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal

zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa. Obžalovaný poukázal

na nedostatky v dokazovaní, resp. jeho jednostranné hodnotenie; uviedol pritom aj ďalšie

dôkazy, vykonanie ktorých považuje za nevyhnutné v záujme zistenia skutkového stavu.

Výsledkom tohto dokazovania by mal byť potvrdený názor obžalovaného, že nekonal

v podvodnom úmysle, ale že ide o obchodnoprávny vzťah.

Najvyšší súd postupujúci v intenciách teraz účinného

( v znení neskorších predpisov) ako súd odvolací primárne konštatoval,

že odvolanie je prípustné ( ) a že nezistil dôvod na rozhodnutie podľa

alebo ods. 3 ; v zmysle preto preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj jemu predchádzajúce konanie,

prihliadajúc pritom aj na nedostatky odvolaním nevytýkané, pričom dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné.

Obžalovaný v doterajšom konaní tvrdil, že nekonal v úmysle uviesť poškodenú firmu

(S.) do omylu a obohatiť sa na jej úkor. Tvrdil, že poškodená strana vedela o skutočnom

vlastníkovi strojového zariadenia, ktorým bolo ručené za pôžičku.

Obžalovaný súdu na dôkaz reálnosti svojej verzie predložil kópiu svojho listu

datovaného dňom 29. júla 2002 adresovaného predsedovi predstavenstvu poškodenej firmy,

v ktorom s poukazom na zmluvu o pôžičke z 27. júna 2002 a prijaté závery na rokovaní

zmluvných strán zasiela ako prílohy kópiu zmluvy zo 16. mája 2002 uzavretej medzi ním a A.

ako aj splátkový kalendár.

Obžalovaný za dôvod nesplatenia pôžičky poškodenej firmy označil vypovedanie

zmluvy firmou L., ktorá bola uzavretá 16. mája 2002 medzi ňou a firmou B. (o leasingu

strojov), resp. aj dodatku zmluvy; tento krok označil za bezdôvodný. Ďalším F. vzniknutého

stavu podľa obžalovaného je aj to, že medzi firmou B. a firmou S. existovali rôzne

pohľadávky, ktoré chcel započítať aj na konto prevzatej pôžičky v sume 6 000 000 Sk.

Týmto tvrdeniam obžalovaného nebola venovaná patričná pozornosť, hoci ich

objasnenia môžu mať vplyv na posúdenie úmyslu obžalovaného, že totiž (podľa obžaloby)

už pri uzavretí zmluvy o pôžičke 27. júna 2002 konal v podvodnom úmysle. Existenciu

takého úmyslu pri trestnom čine podvodu spáchaného pôžičkou je potrebné zistiť už v štádiu

začatia predmetného skutku; neskoršie nesplatenie pôžičky z titulu nedoriešených

obchodnoprávnych vzťahov medzi účastníkmi (pôžičky), resp. aj medzi ďalšími subjektmi

(vznik platobnej neschopnosti) nie je možné bež ďalšieho pripočítať v neprospech osoby

obžalovanej zo spáchania podvodu.

V rozhodovanej veci situácia medzi obidvomi aktérmi pôžičkového (resp.

quasipôžičkového) vzťahu nie je jednoznačne objasnená.

Poškodená firma, resp. svedkovia z jej okruhu tvrdili, že obžalovaný ich uviedol

do omylu tvrdením o vlastníctve predmetného strojového zariadenia firmou B.,

čo nezodpovedalo realite.

Je potrebné akcentovať výpoveď svedka Ing. J. F., že celá transakcia začala na podnet

K. K., v tej dobe osoby významne podnikajúcej v danej oblasti. Jemu (Ing. F. ako

predstaviteľovi firmy S.) ponúkol predaj strojového zariadenia od s.r.o. B. zastupovanej

obžalovaným. Za poškodenú firmu potom zmluvu podpisom uzavrel aj Ing. F. Z., vtedy

vedúca osobnosť tejto spoločnosti, ktorý podľa výpovede svedka Ing. J. F. mal mať vedomosť

o vlastníckych vzťahoch pokiaľ ide o predmetné strojové zariadenie; svedok Ing. Z. sa k tejto

otázke nevyjadril jasne.

Je potrebné tiež akcentovať aj výpoveď svedka K. K., ktorý uvádzal,

že iniciatíva k transakcii vzišla od obžalovaného, on sám len sprostredkoval jeho stretnutie

s Ing. Z. a ďalším významným činiteľom poškodenej firmy Ing. R. V.; o ďalších veciach mal

rokovať s nimi priamo obžalovaný.

Svedok Ing. V. (rovnako ako svedok Ing. F. a nepriamo tiež svedok

Ing. Z.) však vypovedal, že predmetnú technológiu priamo ponúkol na predaj K. K.. Bolo

pritom preukázané (svedok JUDr. R. H.), že tieto strojové zariadenia patrili firmám, ktorých

hlavným činiteľom bol práve K. K..

Tieto okolnosti je potrebné hodnotiť z hľadiska postavenia obžalovaného v rámci celej

transakcie a z pohľadu záverov o jeho úmysle uviesť iného do omylu a tak sa obohatiť

na cudzí úkor. Rovnako je potrebné hodnotiť aj to, že Ing. Z. motivoval účasť poškodenej

firmy na transakcii aj zastavením K. K. v odbore. Svedok Ing. F. pritom tiež uviedol, že bol

oslovený aj K. K. s tým, že chce oživiť a odkúpiť spoločnosť B. a že poškodenej firme

následne odpredá technológiu na výrobu mäsových výrobkov.

Výpoveď svedka K. je potrebné zohľadniť aj z iného pohľadu, že totiž priniesol

ako osoba činná v danom odbore aj pohľad na obchodné praktiky. Svedok totiž uviedol,

že pri obdodných zmluvách sa partneri navzájom kontrolujú, a preto vyslovil názor,

že poškodená firma (jej činitelia) musela vedieť o režime leasingu vo vzťahu k predmetnej

technológii.

Odvolací súd tiež poznamenáva, že podľa výroku napadnutého rozsudku obžalovaný

mal vylákať od poškodenej firmy 6 000 000 Sk ako pôžičku. Podľa textu zmluvy

z 27. júna 2002 však jej predmetom je prevod vlastníctva za odplatu (technológie) firmy B.

na poškodenú firmy dňom uzavretia zmluvy. Vyplatená suma 6 000 000 Sk predstavuje podľa

zmluvy len zálohu, pričom však cena predmetu zmluvy je stanovená na tú istú sumu. Javí

sa, že ide o kúpnu zmluvu, ktorá by mohla kryť vlastne pôžičku, ako o tom svedčia jej ďalšie

ustanovenia (záväzok predávajúceho – obžalovaného – o spätnom odkúpení technológie

do 15. augusta 2002, s faktickou sankciou pre predávajúceho 100 000 Sk v prípade

neuskutočnenia spätného odkupu zariadenia v tejto lehote, v prípade ak táto zmluva právne

nesprávne kryla len faktickú pôžičku, táto suma by sa dala vykladať ako dohodnutý úrok).

Týmto okolnostiam nezodpovedá potom publikované zistenie súdu prvého stupňa,

že predmetná technológia predstavovala ručenie za pôžičku. Vyjasnenie naznačených

právnych otázok musí mať odraz aj v rozhodnutí súdu v merite veci.

Nepreskúmaná zostala tiež ďalšia časť obhajoby obžalovaného, totiž preukazovanie

a nezatajovanie leasingového režimu predmetného strojového zariadenia listinami,

ktoré podľa dôkazu predloženého obžalovaným mali byť poškodenej firme doručené

9. augusta 2002 spolu so sprievodným listom datovaným dňom 29. júla 2002. Krajský súd

sa v tomto smere uspokojil len s konštatovaním že táto písomnosť u poškodenej firmy

sa neeviduje a že jej doručenie nie je podstatné, lebo sa tak stalo až 9. augusta 2002,

teda po uzavretí zmluvy 27. júna 2002 a prevzatí sumy 6 000 000 Sk obžalovaným. Tento

záver nie je relevantný, lebo doručenie písomností poškodenej firme (túto možnosť bolo

potrebné preverovať aj ďalšími dôkazmi) by dávalo určitú dimenziu obhajobe obžalovaného,

že totiž firma S. bola informovaná o vlastníctve predmetných strojných zariadení. Vyplýva to

z textu sprievodného listu, ktorý sa odvoláva jednak na zmluvu uzavretú 27. júna 2002

a jednak na prijaté závery na rokovaní zmluvných strán; z tohto pohľadu nie je nelogické,

že písomnosti mali byť doručené až po uvedenom dátume.

Verdikt krajského súdu o spáchaní trestného činu podvodu obžalovaným teda nie je

úplne jednoznačný najmä z hľadiska preverenia jeho obhajoby a zistenia jeho úmyslu

už pri uzavretí zmluvy z 27. júna 2002. Nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení

napadnutého rozsudku, nevyrovnanie sa súdu prvého stupňa so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie ( ), resp. pochybnosti o správnosti

skutkových zistení a na objasnenie veci je potrebné dôkazy opakovať či vykonávať ďalšie,

čo v odvolacom konaní by vlastne nahrádzalo činnosť súdu prvého stupňa (§ 258 ods. 1

písm. c/ ), sú dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku.

Najvyšší súd takto rozhodol a keďže je vo veci potrebné prijať nové rozhodnutie,

v zmysle vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. októbra 2008

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová