Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/10/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E NI E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v Bratislave

24. marca 2010 v trestnej veci obžalovaného P. H. pre trestný čin podvodu podľa § 250

ods. 1, ods. 5 v znení neskorších predpisov (Tr. zák.), o odvolaní

obžalovaného P. H. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. septembra 2009, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa v znení neskorších predpisov

, z dôvodov uvedených v , z r u š u j e

sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa vec sa v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa z 25. septembra

2009, sp. zn. , obžalovaný P. H. bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu

podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že

v B. 27. júna 2002 od A. vylákal hotovostnú pôžičku 6 000 000 Sk, za ktorú ručil

strojovým zariadením; toto však bolo vo vlastníctve inej firmy a keďže požičanú sumu

nevrátil, veriteľovi vznikla škoda 6 000 000 Sk (199 163,51 €).

Krajský súd podľa § 250 ods. 5 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák.,

obžalovanému za to uložil súhrnný trest odňatia slobody na päť rokov, na výkon ktorého tohto

podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny; zrušil

vo výroku o treste právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo 16. septembra 2008,

sp. zn. , ako aj nadväzujúce rozhodnutia; podľa bol obžalovaný

zaviazaný na náhradu škody v prospech poškodenej firmy v sume 199 163,51 €.

Proti rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého

rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolateľ

vyslovil názor, že súd hodnotil len dôkazy vyznievajúce v jeho neprospech, neprihliadol

na opačné dôkazy, resp. nesnažil sa odstrániť rozpory v jednotlivých dôkazoch a nevykonal

v plnom rozsahu dokazovanie nariadené predchádzajúcim rozhodnutím odvolacieho súdu

v rozhodovanej veci.

Najvyšší súd postupujúci v intenciách teraz účinného

( v znení neskorších predpisov) ako súd odvolací nezistil dôvod

na rozhodnutie podľa alebo ods. 3 , a preto v zmysle

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu

predchádzajúceho konania, prihliadajúc pritom aj na prípadné chyby odvolaním nevytýkané,

pričom dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné; zároveň konštatoval, že zistené vady

nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí, a preto podľa konal

na zasadnutí neverejnom.

Obžalovaný v doterajšom konaní tvrdil, že nekonal v úmysle uviesť poškodenú firmu

do omylu a obohatiť sa na jej úkor, pričom uvádzal, že táto firma vedela o skutočnom

vlastníkovi strojového zariadenia, ktorým bolo ručené za pôžičku.

Keďže týmto tvrdeniam obžalovaného nebola venovaná patričná pozornosť, hoci

ich objasnenia majú vplyv na posúdenie úmyslu obžalovaného, že totiž (podľa obžaloby)

už pri uzavretí zmluvy o pôžičke 27. júna 2002 konal v podvodnom úmysle, predchádzajúcim

uznesením Najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho v posudzovanej veci z 22. októbra 2008,

sp. zn. , boli naznačené intencie, v rámci ktorých malo byť dokazovanie

doplnené. V súčasnom konaní odvolací súd poukazuje na už uvedené svoje predchádzajúce

rozhodnutie s konštatovaním, že príkazy odvolacieho súdu neboli dôsledne realizované.

Predmetom skúmania mal byť list z 29. júla 2002 obžalovaným zaslaný predsedovi

predstavenstva poškodenej firmy, v ktorom s poukazom na zmluvu o pôžičke z 27. júna 2002

a prijaté závery na rokovaní zmluvných strán zaslal ako prílohy kópiu zmluvy

zo 16. mája 2002 uzavretej medzi ním (obžalovaným) A., ktorá mala byť vlastníkom tohto

strojového zariadenia.

Krajský súd sa síce pokúsil ako dôkaz zaobstarať knihy došlej pošty poškodenej firmy

a vzor pečiatky na podania tam prichádzajúce, avšak uspokojil sa len s vyjadrením

A., že poštová kniha sa v archíve už nenachádza, rovnako ako podanie prezentované

obžalovaným spolu s prílohami. Krajský súd sa uspokojil tiež s výpoveďou svedka Ing. Z.,

že totiž nevie, či vôbec poštová kniha bola vedená, resp. kde sa teraz nachádza; podľa

výpovede tohto svedka poštu preberal výkonný riaditeľ firmy alebo jeho sekretárka.

V tomto smere, ktorý sa javí podstatným z hľadiska preverenia obhajoby

obžalovaného, sa krajský súd už ďalej naznačenými otázkami nezaoberal a nevykonal žiadne

ďalšie do úvahy prichádzajúce dôkazy.

Krajský súd sa ďalej nevyrovnal s otázkou výpovede zmluvy firmou A., ktorá nebola

v doterajšom konaní skúmaná a objasnená, ako to uvádza už predchádzajúce rozhodnutie

odvolacieho súdu.

Odvolací súd v tomto predchádzajúcom rozhodnutí poukázal na nejasnosť zisteného

stavu pokiaľ ide o rozpory vo výpovediach svedkov Ing. J. F., Ing. F. A. Z. a K. K., resp.

Ing. R. V.. V ďalšom konaní bude potrebné zaujať jednoznačné stanovisko k týmto

výpovediam a k rozporom, ktoré z nich vyplývajú.

Odvolací súd napokon v predchádzajúcom svojom rozhodnutí poukázal na rozpor

medzi tvrdením, že suma 6 000 000 Sk predstavovala pôžičku, hoci podľa textu zmluvy

z 27. júna 2002 išlo o prevod vlastníctva (technológie) za odplatu firmy B. na poškodenú

firmu dňom uzavretia zmluvy. Vyplatená suma podľa textu uvedenej zmluvy predstavovala

len zálohu, pričom však cena predmetu zmluvy bola stanovená na tú istú sumu.

S naznačenými otázkami v napadnutom rozsudku sa krajský súd taktiež nevyrovnal

a nereagoval tak na pochybnosti o celej transakcii uvedené v predchádzajúcom rozhodnutí

odvolacieho súdu.

Krajský súd teda nevykonal dôsledne požadované dokazovanie, resp. jeho závery

sú nejasné alebo neúplné, pričom sa súd tiež nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie; vzhľadom na tieto pochybnosti treba dôkazy opakovať, alebo

vykonávať ďalšie dôkazy, a preto odvolací súd na základe § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/

zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. marca 2010

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová