Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/53/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M., so sídlom v B., proti

odporcovi T. T., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. P. E., advokátom so sídlom v B.,

o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2004 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla

2003 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 24. októbra 2002 č. k. -75 uložil

odporcovi povinnosť vypratať byt č. 8 nachádzajúci sa na druhom poschodí v domovej

nehnuteľnosti na C. (spolu so všetkými osobami užívajúcimi byt) bez pridelenia bytovej

náhrady a zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 500,- Sk do 3 dní. Vykonaným

dokazovaním mal preukázané, že odporca nesplnil zákonné podmienky prechodu nájmu bytu

po zomrelom otcovi (T. T.), keď nežil s ním v spoločnej domácnosti a mal vlastný byt (§ 706

ods. 1 ). Na základe toho dospel k záveru o dôvodnosti návrhu

navrhovateľa. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. apríla 2004 sp. zn. odvolanie

odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa odmietol ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1

písm. a/ ). Z obsahu spisu zistil, že napadnutý rozsudok po neúspešnom pokuse

o doručenie zástupcovi odporcu (Ing. D. V.) bol uložený 12. 11. 2002 na pošte.

Preto pokladal rozsudok za doručený mu tretím dňom po uložení zásielky na pošte t. j.

15.11.2002 v súlade s (v znení platnom do 15.10.2008) napriek vyjadreniu

zástupcu odporcu, podľa ktorého sa v čase doručovania rozsudku zdržiaval na adrese

prechodného bydliska (V.), pretože na plnej moci a všetkých písomnostiach uvádzal adresu

bydliska V., na ktorej prevzal aj všetky predvolania súdu. Zákonom stanovená lehota na

podanie odvolania potom začala odporcovi plynúť 16.11.2002 a posledným dňom na podanie

odvolania bol 2.12.2002 (pondelok), pretože koniec 15-dňovej lehoty pripadol na 30.11.2002

(sobota). Odporca podal odvolanie až 3.12.2002, teda oneskorene.

Proti tomuto uzneseniu krajského súd podal dovolanie odporca. Žiadal ho zrušiť a vec

vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/

, pretože odmietnutím odvolania mu krajský súd odňal možnosť konať pred súdom.

Poukázal na to, že v konaní bol zastúpený zástupcom Ing. D. V., bytom V.. Vzhľadom

k tomu, že v čase doručovania rozsudku súdu prvého stupňa sa v mieste doručovania na tejto

adrese nezdržiaval, čo bolo vykonaným dokazovaním preukázané, rozsudok prevzal na pošte

22.11.2002, na základe upovedomenia o uložení zásielky na pošte. Tento dátum bol

rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania. Preto bolo odvolanie podané

3.12.2002 v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania. Namietal aj závažné

pochybenie doručovateľa, ktorý jeho zástupcu neinformoval o opakovanom doručení zásielky

s uvedením dňa a hodiny opakovaného doručenia, čo má za následok neúčinné doručenie.

Teda v predmetnej veci nebol zachovaný postup podľa ustanovenia

a krajský súd, ktorý odmietol odvolanie, týmto svojím postupom mu znemožnil realizáciu

jeho zo zákona vyplývajúcich práv na podanie odvolania a na konanie pred odvolacím súdom,

v ktorom by sa riadnym spôsobom podané odvolanie preskúmalo.

Navrhovateľ považoval rozhodnutie krajského súdu za vecne správne a dovolanie za

nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané v lehote určenej v osobou oprávnenou na tento

procesný úkon, skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktoré podľa zákona možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. )

a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu

treba zrušiť.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V predmetnej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na

prerušenie konania podľa

Podľa ods. 2 dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo

znakov uznesení uvedených v citovanom ustanovení (napadnuté bolo uznesenie o odmietnutí

odvolania odporcu) je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom dovolanie

podľa § 239 nepripúšťa.

V prejednávanej veci odporca odôvodnil prípustnosť dovolania vadou uvedenou v § 237

písm. f/

Z §-u 242 ods. 1 veta prvá vyplýva pre dovolací súd povinnosť prihliadnuť vždy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v , teda i v prípade ak to účastník

konania nenamieta. Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil len na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ale zaoberal sa aj otázkou,

či podané dovolanie nie je prípustné podľa V zmysle tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo o veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený

sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zaoberal jeho námietkou, že konanie trpí vadou uvedenou

v Teda, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť

konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle treba rozumieť

taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom

občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia

spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať

pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd

nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za skutočnosť určujúcu začiatok lehoty na podanie

odvolania treba považovať deň doručenia rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa (platného do 15. 10. 2008) do vlastných rúk treba doručiť

písomnosti, pri ktorých to ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa ods. 2 ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý,

hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu

zásielku príde znovu doručiť v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus

o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce

a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od

uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa

adresát o uložení nedozvedel.

Citované ustanovenie upravuje zákonnú fikciu doručenia, podľa ktorej sa za tam

stanovených podmienok písomnosť považuje za doručenú uplynutím trojdňovej lehoty

počítanej odo dňa, kedy bola písomnosť uložená na pošte. Ide nepochybne o procesnú lehotu

určenú podľa dní, za začiatok ktorej treba považovať deň nasledujúci po uložení písomnosti

na pošte a ktorá končí uplynutím jej posledného dňa.

Odporca uviedol, že odvolací súd odmietol jeho odvolanie bez toho, aby bolo pri

náhradnom doručení zásielky - rozsudku - určenej do vlastných rúk postupované v súlade

s ods. Namietal nesplnenie zákonných predpokladov uvedených v tomto

ustanovení pre náhradné doručenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. A to

nezdržiavanie sa zástupcu v mieste bydliska v čase doručovania rozsudku súdu prvého stupňa

v dňoch 11. a 12. 11. 2002 a postup doručovateľa v rozpore so zákonným postupom

upraveným v tomto ustanovení.

Ako vyplýva z obsahu spisu, zásielka s rozsudkom súdu prvého stupňa bola zástupcovi

odporcu doručovaná na adresu jeho bydliska V. najskôr 11. 11. 2002 a potom opakovane

12. 11. 2002. Oba pokusy zostali neúspešné a zásielka s rozsudkom bola uložená na pošte

12. 11. 2002. Zástupca odporcu si zásielku prevzal dňa 22. 11. 2002.

Na základe výzvy podaním z 12. 3. 2003 oznámil súdu, že v dňoch 11. a 12. 11. 2002 sa

nachádzal počas pracovnej doby v zamestnaní a po jej ukončení na jeho prechodnej adrese

- V.. Pripojil výpis z LV č. X. preukazujúci vlastníctvo bytu nachádzajúceho sa na tejto adrese

a prehlásenie manželky o tom, že v dňoch 11. a 12. 11. 2002 sa zdržiaval spolu s rodinou

na prechodnej adrese (V.). Podaním z 24. 7. 2004 (čl. 96) doplnil oznámenie o skutočnosť,

že darovacou zmluvou z 19. 12. 2001 previedol byt nachádzajúci sa na V. na dcéru Z., ktorá

sa stala dňom 9. 1. 2002 jeho vlastníčkou, na preukázanie ktorej pripojil darovaciu zmluvu

a LV č. X..

Z uvedeného je zrejmé, že nemožno mať za to, že v čase pokusu doručovateľa o doručenie

rozsudku súdu prvého stupňa sa zástupca odporcu zdržiaval v mieste doručenia. Odvolací súd

bez posúdenia pravdivosti dôkazov (podanie z 12. 3. 2003 a jeho prílohy) objektívne

existujúcich v čase jeho rozhodnutia, keď za rozhodujúcu považoval skutočnosť, aká adresa

bola zástupcom odporcu uvádzaná na všetkých jeho písomnostiach a kde si preberal

predvolania súdu, nemohol vychádzať z fikcie doručenia rozsudku uplynutím tretieho dňa

od jeho uloženia na pošte ( v znení platnom do 15. 10. 2008).

Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a právom chránených

záujmov účastníkov (, ). Ak nie je záver o dodržaní zákonom

ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo

rozumných pochybností, musí všeobecný súd vychádzať z predpokladu, že opravný

prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (). V danom prípade možno mať

pochybnosti takéhoto charakteru. Obsah predložených dôkazov vyvoláva pochybnosti

o splnení jednej z podmienok uplatnenia fikcie doručenia v zmysle

a to podmienky zdržiavania sa adresáta zásielky v mieste doručovania. Keďže sa nemohla

uplatniť uvedená fikcia, za deň riadneho doručenia rozsudku súdu prvého stupňa bolo

potrebné považovať deň, v ktorom adresát prevzal rozsudok na pošte - 22. 11. 2002.

Odvolacia lehota v dôsledku toho začala plynúť odporcovi 23. 11. 2002 a skončila 9. 12.

2002. Odvolanie, ktoré podal odporca 3. 12. 2002 osobne na súde prvého stupňa, bolo preto

podané v odvolacej lehote ( ).

Ak za tohto stavu odvolací súd odmietol odvolanie odporcu ako oneskorene podané, odňal

mu tým možnosť konať pred súdom ( ). Výskyt tejto procesnej vady

zakladá jednak prípustnosť dovolania a tiež je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť správne. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto uznesenie krajského súdu podľa , zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

.