Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cb/32/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Martin Špak, v spore žalobcu: MIDAPA s.r.o., so sídlom Radlinského 792/17V, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 213 764, právne zastúpený Advokátska kancelária SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 51 717 395, proti žalovaným: 1. Dom Dražieb s.r.o. so sídlom Pozámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 711 933, a 2. BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, obaja právne zastúpení Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, IČO: 30 865 077, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu ležiace v k. ú. Spišská Nová Ves, Mesto Spišská Nová Ves, okr. Spišská Nová Ves zapísané: a. na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1 PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej mape:

- parc. KN - C č. XXXX/X o výmere 2512 m2 zastavaná plocha a nádvorie,

- parc. KN - C č. XXXX/X o výmere 1090 m2 zastavaná plocha a nádvorie,

- parc. KN - C č. XXXX/X o výmere 11 m2 zastavaná plocha a nádvorie,

- parc. KN - C č. XXXX/XX o výmere 2368 m2 zastavaná plocha a nádvorie,

- parc. KN - C č. XXXX/XX o výmere 538 m2 zastavaná plocha a nádvorie,

STAVBY:

- súpisné číslo 0, postavená na pozemku parc. KN - C č. XXXX/X, skladový priestor,

- súpisné číslo XXX, postavená na pozemku parc. KN - C č. XXXX/X, prevádz. budova, orientačné číslo XXV

b. na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 4513/10000

PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej mape:

- parc. KN - C č. XXXX/XX o výmere 2048 m2 zastavaná plocha a nádvorie,

c. na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 739/10000

PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej mape:

- parc. KN - C č. XXXX/XX o výmere 980 m2 zastavaná plocha a nádvorie,

d. na LV č. XXXXX v spoluvlastníckom podiele 1

PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej mape:

- parc. KN - C č. XXXX/X o výmere 51 m2 zastavaná plocha a nádvorie,

- parc. KN - C č. XXXX/XX o výmere 48 m2 zastavaná plocha a nádvorie,

STAVBY:

- bez súpisného čísla, postavená na pozemku parc. KN - C č. XXXX/X, stavba spoločná miestnosť,

- bez súpisného čísla, postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX, spoločný priestor,

e. na LV č. XXXXX v spoluvlastníckom podiele 7/10 PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej mape:

- parc. KN - C č. XXXX/X o výmere 403 m2 zastavaná plocha a nádvorie,

- parc. KN - C č. XXXX/XX o výmere 1178 m2 zastavaná plocha a nádvorie,

STAVBY:

- bez súpisného čísla, postavená na pozemku parc. KN - C č. XXXX/X, spoločný priestor

n i e s ú zaťažené záložným právom žalovaného 2. na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. F. z 23.02.2016 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu voči žalovanému 2. z a m i e t a . III. Súd žalobu voči žalovanému 1. v celom rozsahu z a m i e t a . IV. Žalovaný 1. m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V. Žalovaný 2. m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 14.05.2021 na tunajšom súde domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ležiace v k. ú. Spišská Nová Ves, Mesto Spišská Nová Ves, okr. Spišská Nová Ves, zapísané na LV č. XXXXX, XXXXX, XXXX, XXXX I. XXXX, nie sú zaťažené záložným právom žalovaného 2. vyplývajúcim zo a. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. F.1 z 28.11.2014 b. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. F. z 23.02.2016 c. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. F. z 31.08.2016. 2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že Zmluvy o zriadení záložného práva č. F. z 28.11.2014, F. z 23.02.2016 a F. z 31.08.2016 sú zmluvami, ktoré boli uzatvárané za účelom zabezpečenia plnenia povinností žalobcu ako dlžníka zo Zmlúv o úvere č. XXXX/XX z 28.11.2014, 5262/16 z 22.02.2016 a XXXX/XX z 31.08.2016, na základe ktorých mal žalovaný 1. poskytnúť žalobcovi úver. Žalobca v rámci podanej žaloby uviedol, že po oboznámení sa s obsahom úverových zmlúv mal za preukázané, že tieto zmluvy sú absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko a. v Zmluve o úvere č. XXXX/XX absentuje údaj o výške úroku, absentuje spôsob výpočtu príslušenstva, resp. sankcií čo má podľa názoru žalobcu spôsobovať neplatnosť zmluvy ako celku. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že z povahy záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu, je platnosť zmluvy o zriadení záložného práva ako akcesorického záväzku, viazaná na platnosť tzv. hlavného záväzku b. v Zmluve o úvere č. XXXX/XX z 22.02.2016 absentuje plná moc udelená splnomocnenému zástupcovi O.. H. E., čo má podľa názoru žalobcu, za následok jej neplatnosť. Obdobne ako pri Zmluve o úvere č. XXXX/XX, aj pri tejto Zmluve o úvere žalobca poukázal na absenciu spôsobu výpočtu príslušenstva, ako aj absenciu doručenia sadzobníka poplatkov c. záväzok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXX/XX z 31.08.2016 bol vysporiadaný splnením záväzku, o čom mal svedčiť list žalovaného z 15.10.2019. 3. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade, ak oprávnená strana od zmluvy odstúpi, záväzok z úverovej zmluvy zaniká a neexistencia úverového záväzku spôsobuje, že uzavretá záložná zmluva nemôže zabezpečovať záväzok, ktorý neexistuje. Podľa názoru žalobcu, súčasne s odstúpením od úverovej zmluvy, zaniká aj záväzok zo záložnej zmluvy. 4. Žalobca v ďalšom texte uvádzal aj, podľa jeho názoru, nesprávny výpočet zostatku záväzku, ktorý mal žalobca dlhovať žalovanému 2., ako aj namietal nemožnosť uplatňovania súbehu zmluvne dohodnutého úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. 5. Záverom žaloby žalobca poukázal aj na absenciu špecifikácie ročnej percentuálnej miery nákladov ( RPMN ), čo podľa jeho názoru spôsobuje neplatnosť úverových zmlúv. 6. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1. svojím podaním z 16.08.2021, v ktorom žalovaný 1. uviedol, že žalovaný 1. nebol zmluvou stranou v zmluvných dojednaniach medzi žalobcom a žalovaným 2. a vzhľadom k skutočnosti, že voči jeho osobe nenašiel v žalobe žiaden procesný útok, nedokáže použiť procesnú obranu, alebo uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu.

7. K žalobe sa vyjadril žalovaný 2. svojím podaním z 24.08.2021, ktorý úvodom svojho podania uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. uvádza presný opak tohto, čo tvrdí žalobca vo svojej žalobe, teda, že ak zmluvné dojednanie neobsahuje údaj o výške úroku, je dlžník povinný platiť úroky vo výške stanovenej . Žalovaný spochybnil dôvody, ktoré uviedol žalobca vo svojej žalobe, ktoré by mali zakladať absolútnu neplatnosť jednotlivých zmlúv o úvere. Žalovaný 2. sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že zmluvné dokumenty podpisoval iba jeden štatutár žalovaného 2, a to O.. H. E. a pri týchto zmluvných dokumentoch nebola priložená plná moc na zastupovanie žalovaného 2. Žalovaný 2. poukázal na znenie a , na základe ktorého sa osobitné splnomocnenie nevyžaduje, ak sa jedná o podnikové splnomocnenie. Ing. H. E. pôsobí o žalovaného 2. ako finančný riaditeľ a O.. I. H. ako zamestnankyňa na úverovom úseku. Žalovaný 2. záverom svojho podania uviedol, že vzhľadom k meritu veci, ktorým je určenie existencia, prípadne neexistencia záložného práva, je dokazovanie, prípadne vyjadrovanie sa k výške pohľadávky žalovaného 2. voči žalobcovi, právne irelevantné. Žalovaný 2. navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. 8. Súd umožnil procesným stranám označiť dôkazy, o ktoré opierajú svoj nárok a žalobca navrhol v konaní vypočuť štatutárneho zástupcu žalobcu a svedkyňu I. T., ktorá mala byť prítomná pri podpisovaní úverových zmlúv. Žalovaný 1. na výzvu súdu nereagoval a žalovaný 2. navrhol vykonať dokazovanie iba oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré predložili strany konania. 9. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 06.12.2021, na ktorom vykonal výsluch žalobcu O.. E. H.. Žalobca v rámci svojho výsluchu uviedol, že žalobca vlastní kogeneračnú jednotku na výrobu energie a potreboval k tejto jednotke dobudovať technológiu na výrobu tzv. "špinavej nafty". Oslovil žalovaného 2., s ktorým sa dohodol na úvere vo výške 350 000,- EUR, následne ďalšiu zmluvu o úvere vo výške 150 000,- EUR a nakoniec tretiu zmluvu o úvere vo výške 50 000,- EUR. Nakoľko sa v priebehu splácania úverov menili podmienky na výkup energie štátom, napr. zavedenie G-komponentu, žalobca začal mať problém so splácaním úverov. Následnej od žalovaného 2: obdŕžali oznámenie o "ukončení" zmluvy. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobca zaplatil žalovanému cca 470.000,- EUR, žalobca sa zúčastnil rokovaní u žalovaného 2. za účelom vyriešenia tohto problému. Žalobca rokoval aj inými osobami, ktoré prejavili záujem o kúpu všetkých hál, vrátane kogeneračnej jednotky, avšak predpokladom posunu v rokovaniach bolo určenie správnej výšky zostatku úveru a príslušenstva z jednotlivých úverových zmlúv. Žalobca dostával od žalovaného 2. vždy rôzny sumy zostatkov úveru žalobcu. Nakoniec sa žalobca nakontaktoval na právneho zástupcu žalovaného 2., tu prítomného E.. Š., ktorý ho mal vysmiať a mal mu povedať, že nech zaplatí koľko chce. Na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bola vyhlásená dražba, pričom hodnota nehnuteľností podľa znaleckého posudku mala byť 1 000 040,- EUR, avšak podľa nového znaleckého posudku mala byť hodnota nehnuteľností 1 180 000,- EUR. Žalobca ďalej uviedol, že ho mala kontaktovať pani, ktorá mala vykonať obhliadku nehnuteľností, avšak táto pani na obhliadku ani neprišla. Žalobca na otázku súdu uviedol, že podpisy na úverových zmluvách, ako aj na zmluvách o zriadení záložného práva a predpise splátok patria jemu. Na ďalšiu otázku súdu žalobca uviedol, že žalobca voči žalovanému eviduje záväzok vo výške 616 000,- EUR, avšak k presnému zostatku sa vyjadriť nevie, nakoľko žalovaný 2. na výzvy týkajúce sa vyčíslenia zostatku nereagoval, resp. žalovaný 2. stále uvádza inú sumu. Žalobca potvrdil, že mu bolo doručené odstúpenie od zmluvy, zároveň uviedol, že mu neboli doručené obchodné podmienky. 10. Právny zástupca na pojednávaní dňa 06.12.2021 zobral svoj návrh na výsluch svedkyne I. T. späť. 11. Podľa ( ďalej iba "CSP" ) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 12. Podľa v ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. 13. Podľa ( ďalej iba "ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 14. Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

15. Podľa Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. 16. Podľa Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). 17. Podľa predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra. 18. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 19. Podľa Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 20. Podľa ( ďalej iba "OZ" ) záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 21. Podľa záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vysporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. 22. Podľa v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a . 23. Podľa záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. 24. Podľa Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. 25. Podľa záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 26. Podľa záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo. 27. Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, najmä žalobným návrhom, spolu s jeho prílohami, replikou žalovaného 1. z 16.08.2021, replikou žalovaného 2. z 24.08.2021, prílohami priloženými jednotlivými stranami k svojim podaniam a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, avšak iba z časti. 28. Z obsahu žaloby a jej príloh je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným 2 boli uzatvorené tri zmluvy o úvere, na základe ktorých žalovaný 2. poskytol žalobcovi úver vo výške 350.000,- EUR ( úverová zmluva č. 5223/14 z 28.11.2014 ), ďalej žalovaný 2. poskytol žalobcovi úver vo výške 150.000,- EUR ( úverová zmluva č. 5262/16 z 22.02.2016 )a úver vo výške 50.000,- EUR ( úverová zmluva č. 5286/16 z 31.08.2016 ). 29. Žalobca v zmysle svojho žalobného návrhu, ako aj nadväzujúcich podaní uvádzal totožné dôvody, pre ktoré by mali byť zmluva o úvere č. 5223/14 a zmluva o úvere č. 5262/16 neplatné, naviac, pri zmluve o úvere č. 5262/16 žalobca uviedol, že u tejto zmluvy je prítomný ešte jeden dôvod na vyslovenie jej neplatnosti, a to absencia plnej moci osoby konajúcej za žalovaného 2., teda plnej moci O.. H. E.. 30. Súd žalobe žalobcu vyhovel iba z časti, nakoľko súd mal po oboznámení sa s obsahom Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. F. z 22.02.2016 za to, že táto zmluva je neplatným právnym úkonom avšak z iného dôvodu, aký uviedol žalobca vo svojej žalobe. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného 2. je zrejmé, že v čase podpisu Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. F. bol predsedom predstavenstva žalovaného 2. p. O.. S. W. a funkciu podpredsedu predstavenstva vykonával p. O.. H. E.. Od. 03.01.2001 v mene žalovaného 2. konajú a túto zaväzujú dvaja členovia predstavenstva spoločne. Z obsahu Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. vyplýva, že za žalovaného 2. je na strane záložného veriteľa uvedený iba podpis Ing. H. E. ako osoby konajúcej na základe plnej moci. Plnú moc doručil žalovaný 2. do súdneho spisu v rámci podania odvolania voči nariadeniu neodkladného opatrenia a táto plná moc je zaevidovaná na č. l. 182 súdneho spisu. Z obsahu plnej moci vyplýva, že O.. S. W. ako predseda predstavenstva a O.. H. E. ako podpredseda predstavenstva splnomocnili O.. H. E. ( teda splnomocniteľ a splnomocnenec je tá istá osoba ) na všetky právne úkony, v ktorých je jednou zo zmluvných strán

žalovaný 2. v rozsahu dojednávania a uzatvárania zmlúv o zriadení záložných práv, podľa ktorých sa žalovaný 2: stáva záložným veriteľom, dojednávania a uzatvárania zmlúv o zriadení vecného bremena v prospech žalovaného 2, dojednávať a uzatvárať zmluvy, ktorých obsahom je nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 2, dojednávať a uzatvárať zmluvy, ktorých obsahom je zriadenie vecných práv k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 2. , vydávať potvrdenia o úhrade dlžnej sumy úveru, alebo leasingu ( kvitancie )podpisovať návrhy na vklad záložného práva v prospech žalovaného 2, podpisovať návrhy na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 2. a vykonávania súvisiacich úkonov. Podľa názoru súdu štatutárny orgán spoločnosti nemôže platne vystaviť plnú moc na iného člena štatutárneho orgánu spoločnosti, aby ju takto splnomocnená osoba zastupovala vo vopred neurčených právnych úkonoch , čím by do značnej miery došlo nielen k ignorancií vôle spoločníka, v tomto prípade akcionára, uvedenej v stanovách spoločnosti, prípadne zakladateľskej listine, ale aj obchádzaniu kogentných ustanovení zákona. Akcionár mal pri založení akciovej spoločnosti svoje legitímne dôvody, pre ktoré vymedzil spôsob konania štatutárneho orgánu žalovaného 2. tak, že v mene spoločnosti vystupujú vždy dvaja členovia predstavenstva, napr. vzájomnou kontrolou, alebo vyššou mierou zodpovednosti osôb konajúcich v mene žalovaného 2. Z tohto dôvodu nie je možné nahradiť vôľu akcionára na vyššie uvedenú kontrolu, prípadne zodpovednosť iba jednému z nich. Takýto postup zakladá obchádzanie zákona, čoho dôsledkom je absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu. Uvedenou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd SR pod. sp. zn. z 26.11.2019 v ktorom ústavný súd v odsekoch 82 až 86 vyčerpávajúco vysvetlil porušenie pravidla štyroch očí, pričom skutkový stav v konaní pred ústavným súdom sa taktiež opieral o konanie jedného člena štatutárneho orgánu, ktorý bol na určitý právny úkon splnomocnený ďalšími dvoma členmi štatutárneho orgánu spoločnosti. Z obdobného právneho názoru vychádza aj Najvyšší súd SR v Uznesení so sp. zn. , ako aj právny názoru Ústavného súdu SR sp. zn. ( ods. 16 ). Z tohto dôvodu súd považoval Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. F. z 23.02.2016 za neplatnú zmluvu z dôvodu jej rozporu so zákonom. Súd skúmal, či z tohto dôvodu má v zmysle žalobca naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu ležiace v k. ú. Spišská Nová Ves, Mesto Spišská Nová Ves, okr. Spišská Nová Ves, zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, A. Č.. XXXX, A. Č.. XXXXX, A. Č.. XXXXX. Za týmto účelom sa súd oboznámil s obsahom listov vlastníctva, na ktorých sú zapísané nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a dospel k záveru, že v tomto prípade je daný naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom žalovaného 2. zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. F. z 23.02.2016, nakoľko k dňu vyhlásenia rozsudku toto právo žalovaného 2. je stále zapísané v katastri nehnuteľnosti a preto sa žalobca legitímnym spôsobom domáha určenia, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu ležiace v k. ú. Spišská Nová Ves, Mesto Spišská Nová Ves, okr. Spišská Nová Ves, zapísané na LV č. XXXX, A. Č.. XXXX, A. Č.. XXXX, A. Č.. XXXXX, A. Č.. XXXXX nie sú zaťažené záložným právom žalovaného 2. zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. z 23.02.2016. 31. Súd v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému 2. zamietol, nakoľko ju nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v žalobe uvádzal, že zmluvy o úvere sú neplatnými právnymi úkonmi, nakoľko v nich absentuje údaj o úroku. Tento právny názor žalobcu však nie je správny. Absencia dojednania o úrokoch z úveru nespôsobuje neplatnosť takto dojednanej úverovej zmluvy. V zmysle sa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že dlžník sa uzatvorením úverovej zmluvy zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Na toto ustanovenia nadväzuje aj ust. , v zmysle ktorého sa dlžník zaväzuje počas poskytnutia úveru, platiť z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Z citovanej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že absenciu uvedenia výšky úrokov v úverovej zmluve nie je možné sankcionovať jej absolútnou neplatnosťou, práve naopak, zákon takéto dojednanie považuje za platné dojednanie a v ust. sa zákonodarca vysporiadava aj s prípadom, ak úrok, alebo jeho výška v zmluvnom dojednaní medzi zmluvnými stranami absentuje. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že z vykonaného dokazovania z obsahu Zmluvy o úvere č. 5223/14 z 28.11.2014 z jej čl. 2.1 bol v čase jej platnosti a účinnosti určený počet mesačných splátok ( 120 ), a výška splátok je odkázaná na rozpis splátok k zmluve o úvere č. XXXX/XX, kde je celkom jednoznačne uvedená výška splátky v sume 4 821, 25 EUR a jej rozpis na istinu a úrok. 32. Pokiaľ žalobca uvádzal, že neplatnosť zmlúv o úvere spôsobuje automaticky aj neplatnosť zmlúv o zriadení záložných práv k nehnuteľnostiam, tak ani toto tvrdenie žalobcu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z obsahu čl. I. ods. 1 a čl. I. ods. 2 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č.

F. z 28.11.2014 vyplýva, že Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. N/. z 28.11.2014 sú zabezpečené pohľadávky žalovaného 2. nielen z titulu uzatvorenej úverovej zmluvy č. XXXX/XX, ale aj pre prípad nárokov žalovaného 2. na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo iných nárokov, ak záväzky z úverovej zmluvy zaniknú inak ako splnením. Toto ustanovenie jasne vymedzuje, že ak by aj došlo k vysloveniu neplatnosti príslušnej zmluvy o úvere, alebo by došli k zániku zmluvy o úvere inak ako splnením, napríklad vyhlásením jej okamžitej splatnosti v dôsledku neplnenia si uhradzovacej povinnosti dlžníka, čo je aj dané v tomto prípade, nároky, ktoré by žalovanému 2. vznikli, napr. na vydanie bezdôvodného obohatenia, by boli aj naďalej zabezpečené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. F. z 28.11.2014. Žalobca v žalobe neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by mal súd považovať Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. F. z 28.11.2014 za neplatný právny úkon. Nakoľko súd nezistil žiaden dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. F. z 28.11.2014 a zároveň, vykonaným dokazovaním výsluchom samotného žalobcu bolo preukázané, že záväzok žalobcu voči žalovanému 2. na úhradu poskytnutého úveru s príslušenstvom doposiaľ nezanikol, súd nevyhovel žalobe žalobcu týkajúcej sa určenia, že nehnuteľnosti žalobcu ležiace v k. ú. Spišská Nová Ves, Mesto Spišská Nová Ves, okr. Spišská Nová Ves, zapísané na LV č. XXXX, A. Č.. XXXX, A. Č.. XXXX, A. Č.. XXXXX, A. Č.. XXXXX nie sú zaťažené záložným právom žalovaného 2. zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. F. z 28.11.2014. 33. Žalobca sa v žalobe domáhal aj určenia že nehnuteľnosti žalobcu ležiace v k. ú. Spišská Nová Ves, Mesto Spišská Nová Ves, okr. Spišská Nová Ves, zapísané na LV č. XXXX, A. Č.. XXXX, A. Č.. XXXX, A. Č.. XXXXX, A. Č.. XXXXX nie sú zaťažené záložným právom žalovaného 2. zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. F. z 31.08.2016, a to z dôvodu, že žalobca má všetky nároky zo Zmluvy o úvere č. 5286/16 vysporiadané. Žalobca ďalej tvrdil, že ak zanikne hlavný záväzok, čo mal byť v tomto prípade Zmluva o úvere č. XXXX/XX a to tak, že došlo k splneniu povinností žalobcu ako dlžníka vyplývajúcich z tejto zmluvy, musí zaniknúť aj tzv. akcesorický záväzok, teda zmluva o zriadení záložného práva č. F.. Súd sa oboznámil s obsahom Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. F. z 31.08.2016 a dospel k záveru, že ani táto argumentácia žalobcu nie je dôvodná. Podľa čl. I. ods. 1 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. F. z 31.08.2016 "Predmetom zmluvy je zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa k špecifikovanému v bode I/4 tejto zmluvy na zabezpečenie pohľadávok, a to aj budúcich, záložného veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere č. 5223/14 zo dňa 28.11.2014, Zmluvy o úvere č. 5262/16 zo dňa 23.02.2016 a Zmluvy o úvere č. 5286/16 zo dňa 31.08.2016 uzatvorených medzi záložným veriteľom ako veriteľom a dlžníkom, vrátane ich dodatkov a zmien. Z uvedeného zmluvného dojednania je preukázané, že touto zmluvou nie sú zabezpečené iba nároky vyplývajúce zo úverovej zmluvy č. XXXX/XX z 31.08.2016, ale sú ňou zabezpečené aj nároky zo Zmluvy o úvere č. XXXX/XX z 28.11.2014 a to vrátane nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, na ktoré odkazuje ust. čl. I. ods. 2.1 Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti č. F. z 31.08.2016. Súd, tak ako pri ostatných zmluvách podrobne skúmal nielen obsah, ale aj splnenie formálnych náležitosti uzatvorenej zmluvy a nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné túto zmluvu považovať za neplatnú. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozdiely medzi konaním žalovaného pri Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. F. z 23.02.2016 a konaním žalovaného pri Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. F. z 31.08.2016. Pri Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. F. z 31.08.2016 žalovaný 2. konal prostredníctvom splnomocneného zástupcu p. I. H., ktorá konala za žalovaného 2. na základe plnomocenstva z č. l. 183. Plnomocenstvo bolo vystavené dvoma členmi predstavenstva, teda tak, ako to predpokladá zápis žalovaného 2. v obchodnom registri a bolo vystavené na zamestnanca, ktorý je poverený určitou činnosťou, čím je explicitne naplnená litera . Súd v tejto súvislosti ešte poznamenáva, že žalobca v rámci svojho výsluchu na pojednávaní z dňa 06.12.2021 uviedol, že podľa jeho účtovnej evidencie predstavuje jeho celkový záväzok voči žalovanému 2. sumu približne 616 000,- EUR a preto mal súd za nepochybné, že v čase vyhlásenia rozsudku eviduje žalobca voči žalovanému peňažný záväzok, ktorý je zabezpečovaný Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti č. N/5286/16/1 z 31.08.2016, resp. k dňu vyhlásenia rozsudku stále existuje zabezpečovaná pohľadávka, ktorá je zabezpečovaná Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti č. N/5286/16/1 z 31.08.2016. 34. Pokiaľ žalobca namietal neplatnosť úverových zmlúv od absencie uvedenia ročnej miery percentuálnych nákladov ( ďalej iba "RPMN" ) v týchto zmluvách, tak v tomto smere je dôvodné prisvedčiť právnemu názoru žalovaného 2., že RPMN je údaj, ktorý je uvádzaný v zmluvách o spotrebiteľských úveroch, teda zmluvách, ktoré uzatvára banka s osobou, ktorá pri uzatváraní týchto zmlúv nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca je nielen že podnikateľom podľa , ale aj v zmysle svojej výpovede na pojednávaní z

06.12.2021 uviedol, že úver bol použitý na výstavbu technológie na výrobu tzv. "špinavej nafty". Na základe týchto skutočností sú úvahy o neplatnosti zmlúv o úvere z dôvodu absencie RPMN nesprávne. 35. Súd zamietol žalobu voči žalovanému 1. v celom rozsahu, nakoľko súd už pri predbežnom právnom posúdení uviedol, že z obsahu podanej žaloby nie je žiadna zmienka o pasívnej legitimácií žalovaného 1. v tomto spore. Žalovaný 1. je právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je organizovanie dobrovoľných dražieb podľa o dobrovoľných dražbách. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu nie sú zaťažené záložným právom z jednotlivých zmlúv o zriadení záložného práva, ktorých zmluvnými stranami bol žalobca a žalovaný 2 a teda logicky, jediným subjektom, voči ktorému smeruje procesný útok žalobcu, je iba žalovaný 2. Aj napriek týmto skutočnostiam, súd umožnil žalobcovi vymedziť pasívnu legitimáciu žalovaného 1. v tomto spore, žalobca však žiadnym spôsobom neuviedol skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné odvodiť pasívnu legitimáciu žalovaného 1. v tomto spore a preto súd žalobu voči žalovanému 1. v celom rozsahu zamietol. 36. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 37. Podľa Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 38. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 39. Súd vo výroku č. III. žalobu voči žalovanému 1. v celom rozsahu zamietol a preto má súd za preukázané, že žalovaný 1. mal vo veci plný úspech a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v prospech žalovaného 1. v celom rozsahu. 40. Súd vo výroku č. IV. rozsudku priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 33,33%. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom z troch zmlúv o zriadení záložného práva č. N/. z 28.11.2014, č. F. z 23.02.2016 a č. F. z 31.08.2016. Súd vyhovel žalobe žalobcu iba čiastočne, teda určil, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu nie sú zaťažené iba jednou záložnou zmluvou, teda zmluvou č. F. z 23.02.2016, čím ustálil úspech žalobcu v rozsahu 33,33%, neúspech žalobcu ustálil vo výške 66,66%. Pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania súd od úspechu žalobcu odpočítal jeho neúspech, čím vznikol nárok žalovaného 2. voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 33,33%. 41. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.