Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/244/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne O. S., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. D. P., advokátom v B., proti žalovanej J. T., bývajúcej v D.,

zastúpenej JUDr. D. D., advokátom v P., o zaplatenie sumy 374 110,- Sk s prísl., vedenej na

Okresnom súde v Považskej Bystrici pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 9. mája 2007 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie žalovanej v zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu týkajúcej sa istiny

171 548,- Sk ako aj príslušenstva vo výške 3 % za obdobie od 1.2.1994 do 20.6.1999

o d m i e t a .

Z r u š u j e rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o príslušenstve pohľadávky vo

výške 17,6 % z omeškania za obdobie od 20.6.1999 do zaplatenia a v rozsahu zrušenia vracia

vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom z 27. septembra 2005 č.k. 9 C 97/1994-

184 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 232 258,- Sk s 3 % úrokom z omeškania ročne od

1.2.1994 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol.

Vyslovil, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 14 964,- Sk

a trovy právneho zastúpenia vo výške 57 297,- Sk na účet právneho zástupcu žalobkyne

JUDr. D. P., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Uznesením z 5. decembra 2005 č.k. -187 Okresný súd v Považskej

Bystrici opravil výrok rozsudku č.k. -184 zo dňa 27. septembra 1995 tak, že

správna výška istiny, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná žalobkyni je 241 929,- Sk.

V ostatných častiach zostáva rozsudok nezmenený.

Na odvolanie žalobkyne a žalovanej Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 9. mája

2007 č.k. -217 rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením

zmenil tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni 171 548,- Sk s 3 % úrokom z omeškania

od 1.2.1994 do 20.6.1999 a zo 17,6 % úrokom z omeškania od 20.6.1999 do zaplatenia všetko

do troch dní. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni trovy

konania v sume 36 733,- Sk k rukám JUDr. D. P., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Odvolací súd berúc do úvahy pôvodnú výšku požičanej sumy 291 500,- Sk a výšku

postupne vrátených súm na pôžičke, t.j. 119951,90 Sk má za to, že žalovaná má povinnosť

zaplatiť žalobkyni ešte sumu 171 548,- Sk. Uvedené skutočnosti ho viedli k tomu, že zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 171 548,- Sk žalobkyni.

Ohľadom príslušenstva pohľadávky mal za to, že k omeškaniu s plnením peňažného dlhu

došlo pred nadobudnutím účinnosti Nariadenia vlády č. a omeškanie s plnením

peňažného dlhu trvá, teda od účinnosti uvedeného nariadenia sa stanovuje výška úrokov z

omeškania predmetným nariadením (§ 10 ods. 2 Nariadenia

vlády č. ). Predmetné nadobudlo účinnosť

1.5.1995. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobkyňa upravila návrh v súvislosti s úrokom

z omeškania dňa 20.6.2002. Keďže úrok z omeškania je tiež majetkovým právom, ktoré sa

premlčuje a keďže žalovaná vzniesla na odvolacom pojednávaní námietku premlčania

ohľadne úpravy úroku z omeškania vo výške 17,6 % od 1.5.1995, odvolací súd jej priznal

úrok z omeškania vo výške 17,6 % z priznanej sumy až od 20.6.1993 (tri roky spätne

od zmeny návrhu ohľadne príslušenstva pohľadávky).

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Pokiaľ ide o prípustnosť,

poukázala na ustanovenie odôvodňujúc ho tým, že odvolací súd zaujal

mylný právny názor pri aplikácii námietky premlčania v zmysle § 100 a 101 Občianskeho

zákonníka (ďalej ), ako aj pri započítaní plnenia, ktoré na základe zrušenej exekúcie

poskytla a teda neaplikoval ustanovenia , teda že na strane žalobkyne vzniklo

bezdôvodné obohatenie z plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V konaní bolo

preukázané, že vyplatila žalobkyni 150 150,- Sk a do uvedenej pohľadávky 291 500,- Sk

ostáva doplatiť ešte 141 350,- Sk, ktoré si žalobkyňa vyčerpala a nikdy ich jej neodovzdala

s vyúčtovaním o ich účelnosti. Namietala pochybenie odvolacieho súdu tým, že jej

nezohľadnil platby 11 715,- Sk a 18 483,10 Sk, pričom v tejto časti jeho odôvodnenie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení. Ohľadne príslušenstva pohľadávky vzniesla námietku

premlčania, keďže nárok oproti pôvodne uplatnenej výške 3 % od 1.2.1994 bol na súde

uplatnený na 17,6 % až dňa 20.6.2002. Vznesením námietky premlčania sa premlčujú všetky

majetkové práva vrátane príslušenstva pohľadávky. Navrhla, aby dovolací súd napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, pretože

odvolací súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň žiadala, aby

dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobkyňa navrhla dovolanie žalovanej zamietnuť a priznať jej trovy právneho

zastúpenia v tomto konaní.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, pripúšťa

ustanovenie § 237 písm. a/ až g/ dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie, v ktorom

bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných, v ňom vymenovaných procesných vád

(ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného spôsobu začatia konania, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka

pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným

súdom). Žiadna z vymenovaných procesných vád nie je v dovolaní namietaná a nezistil ju ani

dovolací súd. Dovolanie žalovanej preto v zmysle prípustné nie je.

Po zistení, že v prejednávanej veci nie je daný dôvod zakladajúci v zmysle uvedeného

ustanovenia prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, skúmal

dovolací súd, či sú splnené zákonné podmienky, stanovené

osobitne pre prípad, ak dovolanie smeruje proti rozsudku. V zmysle ustanovenia

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozhodnutie

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ) alebo rozsudok, potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd vysloví vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu ( ).

Pre posúdenie prípustnosti dovolania predmetnej veci treba zdôrazniť, že napadnutým

rozsudkom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v časti, ktorou bola žalovanej

uložená povinnosť zaplatiť rozsudkom v spojení s opravným uznesením žalobkyni 241 929,-

Sk s 3 % úrokom z omeškania od 1.2.1994 do zaplatenia a to tak, že žalovaná je povinná

zaplatiť žalobkyni 171 548,- Sk s 3 % úrokom z omeškania od 1.2.1994 do 20.6.1999

a zo 17,6 % úrokom z omeškania od 20.6.1999 do zaplatenia.

Žalovaná dovolaním napadá rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti,

týkajúcej sa istiny ako aj príslušenstva pohľadávky.

Výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zmenený je síce označený ako zmeňujúci z hľadiska obsahového, ale za zmeňujúci ho

možno považovať len sčasti.

Vzhľadom na naznačenú vnútornú rozpornosť dovolania dovolací súd považoval za

potrebné bližšie uviesť, že predpokladom prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 238

ods. 1 je taká zmena rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom odvolacieho súdu, pri

ktorej z porovnania obsahu rozhodnutí súdov oboch stupňov je zrejmé, že práva a povinnosti

účastníkov konania boli odlišne konštituované alebo deklarované. Rozhodujúcim preto nie je

formálne hľadisko – to, ako odvolací súd napr. z hľadiska slovného vyjadrenia označil,

zostavil a zoštylizoval výrok svojho rozhodnutia, ale vecné (obsahové) hľadisko – to, či

odvolací súd svojim rozsudkom niečo vecne zmenil na tom, čo pred nim deklaroval alebo

konštituoval súd prvého stupňa. Z hľadiska prípustnosti dovolania možno za zmenu rozsudku

súdu prvého stupňa odvolacím súdom považovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd

vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa a nahrádza ho svojim iným rozhodnutím

o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne

rozhodnutie o veci samej (pozri R 12/1994).

V prejednávanej veci musel preto dovolací súd v rámci posúdenia prípustnosti

dovolania žalovanej z hľadiska ustanovenia najskôr vyriešiť otázku, či

rozsudok odvolacieho súdu z hľadiska formálneho jednoznačne označený ako zmeňujúci, je

v plnom rozsahu zmeňujúci aj z hľadiska vecného. Vychádzal z porovnania obsahu práv

a povinností, ktoré súdy oboch stupňov konštituovali výrokmi svojich rozsudkov a dospel

k záveru, že odvolací súd v prípade žalovanej rozhodol zhodne so súdom prvého stupňa v tej

časti, ktorou žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcom 171 548,- Sk s 3 % úrokom z omeškania

a od 1.2.1994 do 20.6.1999 (v tejto časti ide teda o potvrdzujúci výrok odvolacieho súdu,

ktorý by bolo možné napadnúť len za podmienok uvedených v ; tie však

v tomto prípade splnené nie sú) a rozdielne od súdu prvého stupňa v tom, že žalobkyni priznal

17,6 % úrok z omeškania od 20.6.1999 do zaplatenia (len v tejto časti ide o zmeňujúci výrok

odvolacieho súdu, ktorý možno napadnúť dovolaním v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1

).

Výrok rozsudku odvolacieho súdu týkajúci sa istiny 171 548,- Sk s 3 % úrokom

z omeškania od 1.2.1994 do 20.6.1999 je (tak z hľadiska formálneho, ako aj obsahového)

jednoznačne potvrdzujúci výrok, ktorý nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v § 238

, preto prípustnosť dovolania, ktoré proti nemu smeruje nemožno vyvodiť z tohto

ustanovenia. Keďže teda prípustnosť dovolania uvedenej časti nemožno vyvodiť

z ustanovenia ale ani z ustanovenia , dovolací súd dovolanie žalovanej

v tejto časti odmietol ( v spojení s ) ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou predmetného výroku

rozsudku odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené v ďalšom preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu len v jeho zmeňujúcej časti, t.j. vo výroku o príslušenstve

pohľadávky vo výške 17,6 % z omeškania za obdobie od 20.6.1999 do zaplatenia.

V súlade so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych

rozhodnutí musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia právnu otázku sám vyriešiť,

musí vysvetliť z akých dôvodov z viacerých v konaní vyslovených právnych názorov

považoval za správny ten, z ktorého pri posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, jeho

rozhodnutie je nepreskúmateľné, čo treba považovať za inú vadu konania, ku ktorej musí

dovolací súd prihliadnuť v zmysle veta druhá z úradnej moci.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu týkajúce sa príslušenstva pohľadávky

vo výške 17,6 % z omeškania za obdobie od 20.6.1999 do zaplatenia nie je v súlade s vyššie

uvedenými zásadami; nie je totiž riadne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené. Z dôvodov

rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že návrh na priznanie úrokov z omeškania vo výške

17,6 % žalobkyňa podala dňa 20.6.2002 a s prihliadnutím na námietku premlčania jej

odvolací súd priznal tento úrok tri roky spätne od zmeny návrhu ohľadne príslušenstva

pohľadávky, čo je však podľa odvolacieho súdu od 20.6.1993. Odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu ohľadne príslušenstva pohľadávky v tejto časti je v priamom rozpore

s enunciátom jeho rozhodnutia, kde bolo priznané príslušenstvo vo výške 17,6 % z omeškania

od 20.6.1999.

So zreteľom na uvedené, dovolaciemu súdu nezostalo iné, ako zrušiť napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o príslušenstve pohľadávky vo výške 17,6 %

z omeškania za obdobie od 20.6.1999 do zaplatenia podľa a v rozsahu

zrušenia vrátiť vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom na výskyt inej vady

konania v zmysle ustanovenia nemohol dovolací súd pristúpiť

k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie vo výroku o príslušenstve pohľadávky spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: