Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/13/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí v Bratislave 29. októbra 2008

v trestnej veci obžalovaného M. Ď. pre prípravu na trestný čin vraždy podľa § 7 ods. 1,

, v znení neskorších predpisov (Tr. zák.),

o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 1. marca 2007, sp .zn.

, takto

rozhodol:

Podľa , v znení neskorších

predpisov napadnutý rozsudok Krajskému súdu v Košiciach sa zrušuje.

Podľa vec sa vracia tomuto krajskému súdu, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach ako súdu prvého stupňa z 1. marca 2007,

č. k. -812, obžalovaný M. Ď. bol uznaný za vinného zo spáchania prípravy na trestný

čin vraždy podľa § 7 ods. 1, § 219 ods. 2 písm. j/ Tr. zák. v podstate na tom skutkovom

základe, že

od októbra 2002 do 5. januára 2003 v Košiciach a na iných miestach nadviazal kontakt

s mužom s menom M., u ktorého za dohodnutú finančnú odmenu 200 000 Sk objednal

usmrtenie jeho bývalej manželky JUDr. R. Ď., pričom takto chcel vyriešiť majetkové spory

po rozvode manželstva, v snahe zachovať si výlučnú dispozíciu s domom na M.; preto

uvedenému mužovi dal identifikačné údaje o bývalej manželke ako aj zálohu 25 000 Sk

na výdavky a napokon určil aj termín usmrtenia po 15. januári 2003, k čomu však nedošlo

pre zásah polície.

Krajský súd obžalovanému podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody

na dvanásť rokov, podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. na výkon trestu tohto zaradil do druhej

nápravnovýchovnej skupiny; podľa § 73 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. rozhodol tiež o zhabaní veci

(sumy 25 000 Sk).

Proti rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého

rozhodnutia a finálneho rezultátu o oslobodení spod obžaloby. Obžalovaný v odvolaní

namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom, resp. nesprávne hodnotenie

vykonaných dôkazov najmä v tom smere, že bol konštatovaný ako jeho motivačný moment

získanie majetkového prospechu, čo považoval za nepreukázané. Obžalovaný poukázal tiež

na to, že bol obeťou manipulácie či zo strany poškodenej alebo aj polície, resp.

že k usmrteniu poškodenej vzhľadom na činnosť polície ani reálne nemohlo dôjsť.

Najvyšší súd v intenciách teraz účinného (zák. č.

v znení neskorších predpisov) ako súd odvolací primárne konštatoval,

že odvolanie je prípustné ( ) a že nezistil dôvod na rozhodnutie podľa

alebo ods. 3 ; a preto v zmysle preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto

predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na možné pochybenia odvolaním nevytýkané, pričom

zistil, že opravnému prostriedku obžalovaného je potrebné vyhovieť.

Odvolací súd konštatuje, že predmetná vec už bola viackrát posúdená v konaní

pred súdom prvého stupňa, resp. skúmaná opakovane v odvolacom konaní alebo aj v konaní

o mimoriadnom opravnom prostriedku. Počas celého tohto procesu skutkový stav bol v jeho

základných znakoch objasnený, a preto sú správne závery vo veci konajúcich súdov,

že konanie obžalovaného vykazuje znaky prípravy na trestný čin vraždy.

V otázke skutkových okolností je potrebné upozorniť (na základe odvolacej námietky

obžalovaného, že vlastne v rámci celého jeho konania bol pod dozorom polície a že teda išlo

o určitú manipuláciu jeho osoby), že už rozsudkom Najvyššieho súdu z 22. júna 2004, sp. zn.

, a následne aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho

zo 16. novembra 2005, sp. zn. , bola táto otázka vyriešená. Odvolací súd preto

v súčasnosti poukazuje na tam uvedené právne závery týkajúce sa použitia polície

pri odhaľovaní zamýšľaného konania obžalovaného a konštatuje, že v tomto smere procesný

postup bol vedený lege artis, teda v súlade s príslušnými predpismi.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 24. septembra 2003, sp. zn. , bolo

konanie obžalovaného právne posúdené ako príprava na trestný čin vraždy podľa § 7 ods. 1,

§ 219 ods. 1 Tr. zák. v podstate na skutkovom základe uvedenom aj v teraz napadnutom

rozsudku súdu prvého stupňa. Spomínaným rozsudkom krajského súdu z 24. septembra 2003

bol pri použitej právnej kvalifikácii skutku obžalovanému uložený podľa § 219 ods. 1

Tr. zák., s použitím § 40 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody na päť rokov so zaradením

na jeho výkon do druhej nápravnovýchovnej skupiny (§ 39a ods. 3 Tr. zák.).

Tento rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu absencie odvolaní obžalovaného alebo

prokurátora sa stal právoplatným a nebol preskúmaný v odvolacom konaní.

Generálny prokurátor však napriek tomu podal neskôr proti nemu sťažnosť

pre porušenie zákona, ktorou sa domáhal, aby konanie obžalovaného bolo posúdené

ako príprava na trestný čin vraždy podľa § 7 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák.,

teda že obžalovaný konal v úmysle získať majetkový prospech. Na základe tejto sťažnosti

pre porušenie zákona rozsudkom Najvyššieho súdu z 22. júna 2004, sp. zn. , bol

predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušený a tomuto bolo prikázané vec

v potrebnom rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť. Najvyšší súd v tomto rozsudku

vyhodnotil obhajobu obžalovaného, resp. aj použitie agenta (ako už bolo spomínané), pričom

v otázke snahy páchateľa trestným činom získať majetkový prospech uviedol, že tejto otázke

súd prvého stupňa nevenoval patričnú pozornosť. Najvyšší súd poukázal tiež na to,

že na naplnenie okolnosti podmieňujúcej použitie prísnejšej trestnej sadzby (na základe § 219

ods. 2 písm. j/ Tr. zák.) z formálneho hľadiska je dostatočné zistenie, že konanie páchateľa

bolo vedené úmyslom získať majetkový prospech, aj keď k jeho získaniu reálne nemuselo

dôjsť. Zároveň bolo judikované, že v prípade malej pravdepodobnosti získania majetkového

prospechu, alebo dokonca vylúčenia takej možnosti, bude potrebné uvedenú okolnosť

hodnotiť v rámci tzv. materiálnej podmienky uvedenej v § 88 Tr. zák. a posúdiť, či spomenutá

okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby pre svoju závažnosť podstatne zvyšuje

stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť.

Otázka právneho posúdenia konania obžalovaného podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/

Tr. zák., teda aj po rozhodnutí súdu rozhodujúceho o mimoriadnom opravnom prostriedku

zostala otvorená a bolo potrebné naznačeným právnym názorom sa riadiť až po patričnom

zistení skutkového stavu veci.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 3. júna 2005, sp. zn. , bol

obžalovaný M. Ď. uznaný za vinného z prípravy na trestný čin vraždy podľa § 7 ods. 1, § 219

ods. 1 Tr. zák. (na skutkovom základe uvedenom už v rozsudku tohto súdu

z 24. septembra 2003); obžalovanému bol podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 40 ods. 2

Tr. zák., uložený trest odňatia slobody na päť rokov so zaradením na jeho výkon do druhej

nápravnovýchovnej skupiny.

Odvolanie obžalovaného proti rozsudku krajského súdu z 3. júna 2006 bolo vedené

v intenciách jeho obhajoby; prokurátor sa odvolaním domáhal posúdenia skutku

obžalovaného aj v zmysle § 219 ods. 2 písm. j/ Tr. zák. Vo veci opätovne rozhodoval

Najvyšší súd ako súd odvolací, ktorý uznesením zo 16. novembra 2005, sp. zn. ,

predchádzajúci rozsudok krajského súdu z 3. júna 2006 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V tomto rozsudku odvolací súd

opakovane hodnotil obhajobu obžalovaného, incl. použitie agenta, a to v súlade so závermi

rozhodnutia súdu konajúceho o mimoriadnom opravnom prostriedku.

Najvyšší súd zároveň naznačil, že po formálnej stránke by mohli byť naplnené znaky

skutkovej podstaty prípravy na trestný čin vraždy v smere, ktorý žiadal prokurátor, avšak

zároveň jednoznačne konštatoval, že je potrebné skúmať ustanovenie § 88 Tr. zák., teda

či táto okolnosť pre svoju závažnosť podstatne zvyšuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti

činu.

Krajský súd v Košiciach po určitom dokazovaní rozsudkom z 1. marca 2007, sp. zn.

, zistil, že obžalovaný konal v úmysle vyriešiť majetkové spory po rozvode

manželstva a v snahe zachovať si výlučnú dispozíciu s majetkom (nehnuteľnosťou

na M.), a preto podnikol opísané kroky, ktorých cieľom malo byť usmrtenie jeho bývalej

manželky. Krajský súd svojim rozsudkom konanie obžalovaného právne kvalifikoval

ako prípravu na trestný čin vraždy podľa § 7 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák.,

obžalovanému podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. mu uložil trest odňatia slobody na dvanásť rokov

so zaradením na jeho výkon do druhej nápravnovýchovnej skupiny a rozhodol tiež

o ochrannom opatrení.

Na základe odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý

bol teraz napadnutý odvolaním obžalovaného, Najvyšší súd ako súd odvolací konštatuje,

že Krajský súd v Košiciach správne pri ukladaní trestu neaplikoval ustanovenie § 40 ods. 2

Tr. zák., ale absentuje hodnotenie celej veci z hľadiska kritérií stanovených v § 88 Tr. zák.

K naznačenej otázke je potrebné poznamenať, že na základe určitých dôkazov sa javí,

že obžalovaný sa reálne ani nepriblížil k možnosti získať majetkový prospech, aj keď táto

okolnosť pre použitie danej právnej kvalifikácie skutku nie je zásadná, ako už bolo

konštatované najmä v predchádzajúcich rozhodnutiach Najvyššieho súdu. Na druhej strane

však pri posúdení stupňa spoločenskej nebezpečnosti daného trestného činu najmä z hľadiska

použitia vyššej trestnej sadzby (§ 88 Tr. zák.) je potrebné vziať do úvahy aj tieto okolnosti.

Javí sa, že nehnuteľnosť, ktorú chcel obžalovaný získať do sféry svojej výlučnej dispozície,

zostala vo faktickej držbe jeho bývalej manželky a nie je zrejmé, akým spôsobom bolo

definitívne rozhodnuté v konaniach občianskoprávnych, ktoré sa týkali tejto nehnuteľnosti.

Bolo preto potrebné, aby krajský súd jednak zistil definitívny stav vlastníckych práv

k tejto nehnuteľnosti (z pohľadu vzťahov obžalovaného a poškodenej), kto z nich

od inkriminovaného skutku, teda počas šiestich rokov túto nehnuteľnosť užíval a bral z nej

úžitok. Vykonaním týchto dôkazov, resp. aj ďalších, ktorých potreba sa preukáže, sa zistí

skutkový stav dostatočne na rozhodnutie, či sú naplnené konaním obžalovaného aj znaky

uvedené v § 88 Tr. zák. pri posúdení jeho skutku, resp. či nepreukázanie takých okolností

nebude mať vplyv na trest, ktorý bude obžalovanému uložený. Ak aj tento konal v úmysle

usmrtením poškodenej získať majetkový prospech, odvolací súd poukazuje na závery

týkajúce sa tejto okolnosti vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu konajúceho

o mimoriadnom opravnom prostriedku, že totiž malá pravdepodobnosť získania majetkového

prospechu, alebo až jej vylúčenie, má vplyv na aplikáciu ustanovenia § 88 Tr. zák.

Odvolací súd v týchto súvislostiach konštatuje, že k zisteniu týchto aspektov

smerovalo aj predchádzajúce uznesenie odvolacieho súdu z 16. novembra 2005.

Napadnutý rozsudok krajského súdu je teda nejasný, skutkové zistenia nie sú úplné,

súd prvého stupňa sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie

a na objasnenie veci treba dôkazy opakovať alebo vykonávať ďalšie dôkazy, pričom ich

vykonávanie pred odvolacím súdom by bolo na úkor kompetencií súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd ako súd odvolací preto podľa ,

zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 1. marca 2007 a tomuto podľa § 259

ods. 1 vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. októbra 2008

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenie: Anna Halászová