Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/1/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí v Bratislave

14. septembra 2011 v trestnej veci obžalovaného M. Ď. pre prípravu trestného činu

vraždy podľa , v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.), o odvolaniach krajského prokurátora v Košiciach a obžalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 24. septembra 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa v znení neskorších predpisov odvolania

prokurátora a obžalovaného M. Ď. sa z a m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach ako súdu prvého stupňa z 24. septembra

2010, sp. zn. , obžalovaný M. Ď. bol uznaný za vinného zo spáchania prípravy

trestného činu vraždy podľa § 7 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom

základe, že

od októbra 2002 do 5. januára 2005 v K. a na iných miestach nadviazal kontakt

s mužom s menom M., u ktorého za dohodnutú finančnú odmenu 200 000 Sk objednal

usmrtenie jeho bývalej manželky JUDr. R. Ď., a preto tomuto mužovi dal identifikačné údaje

o bývalej manželke ako aj zálohu 25 000 Sk na výdavky a napokon určil aj termín usmrtenia

po 15. januári 2003, k čomu však nedošlo pre zásah polície.

Krajský súd za to obžalovanému uložil podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 40

ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody na päť rokov, na jeho výkon obžalovaného zaradil podľa

§ 39a ods. 3 Tr. zák. do druhej nápravnovýchovnej skupiny; podľa § 73 ods. 1 písm. d/

Tr. zák. uložil tiež ochranné opatrenie (zhabanie peňažnej hotovosti 25 000 Sk – 829,85 €)

v prospech štátu.

2

Proti rozsudku krajského súdu podali odvolania krajský prokurátor v Košiciach

a obžalovaný M. Ď..

Prokurátor sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 258 ods. 1 písm. b/,

písm. d/ a rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci ( ); s poukazom

na predchádzajúce rozhodnutia vo veci obžaloba jednak žiadala, aby konanie obžalovaného

bolo právne posúdené podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. a jednak namietala aplikáciu

§ 40 ods. 2 Tr. zák., na základe čoho bol obžalovanému uložený mimoriadne znížený trest.

Obžalovaný M. Ď. v odvolaní sa taktiež domáhal zrušenia napadnutého rozsudku

a meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu v smere oslobodenia spod obžaloby. Obžalovaný

pritom poukázal na svoju doterajšiu obhajobu, že totiž jeho konanie bolo vyprovokované

policajným agentom. Túto jeho aktivitu podľa názoru obžalovaného nie je možné posúdiť

ako trestný čin; poukázal tiež na to, že predpokladaný vražedný útok na poškodenú sa snažil

sám zastaviť (prostredníctvom SMS správy), teda že upustil od ďalšieho konania smerujúceho

k spáchaniu skutku a odstránil nebezpečenstvo vzniknuté z prípravy, čím zanikla trestnosť

činu.

Najvyšší súd v intenciách teraz účinného

( v znení neskorších predpisov) ako súd odvolací primárne konštatoval,

že odvolania sú prípustné ( ) a že nezistil dôvod na rozhodnutie podľa

alebo ods. 3; preto v zmysle preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto

predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na prípadné pochybenia odvolaniami nevytýkané, pričom

zistil, že opravné prostriedky nie sú dôvodné.

Odvolací súd už opakovane konštatuje, že posudzovaná trestá vec bola viackrát

prerokovaná a rezultovaná súdom prvého stupňa, resp. skúmaná opakovane v odvolacom

konaní alebo aj v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.

Počas celého dlhšie trvajúceho procesu bol skutkový stav vykonanými dôkazmi

dostatočne zistený v rozsahu potrebnom na rozhodnutie (v súlade s ustanovením § 2 ods. 5

Tr por.) a neprichádza už reálne do úvahy potreba a možnosť ďalšieho dokazovania. Tento

3

záver je v súčasnosti správne vyjadrený v posudzovanom rozsudku krajského súdu

z 24. septembra 2010.

Genézu teraz odvolaniami napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odrážajú

predchádzajúce rozhodnutia vo veci.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 24. septembra 2003, sp. zn. ,

konanie obžalovaného bolo právne posúdené ako príprava na trestný čin vraždy podľa § 7

ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. v podstate na skutkovom základe už uvedenom, avšak

so záverom, že obžalovaný inkriminovaným konaním chcel vyriešiť majetkové spory

po rozvode manželstva a snahou zachovať si vylúčenú dispozíciu s domom na M., ktorý bol

predmetom sporu medzi bývalými manželmi.

Rozsudok súdu prvého stupňa z 24. septembra 2003 aplikoval pri rozhodovaní o treste

aj ustanovenie § 40 ods. 2 Tr. zák. a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na päť rokov.

Následne v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku (sťažnosti pre porušenie

zákona) Najvyšší súd sa vyslovil k otázke legálneho nasadenia policajného agenta (muž

s menom M.), k možnosti vyprovokovania trestnej činnosti jeho aktivitou posúdeniu konania

obžalovaného podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. a k možnej aplikácii ustanovenia

§ 40 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o treste.

Najvyšší súd v týchto smeroch poukazuje na právne závery vyplývajúce

zo spomínaného rozhodnutia reagujúceho na sťažnosť pre porušenie zákona (rozsudok

Najvyššieho súdu z 22. júna 2004, sp. zn. ), ako aj jeho komentujúcich

a spresňujúcich rozhodnutí zo 16. novembra 2005, sp. zn. , a najmä z 29. októbra

2008, sp. zn. ; odpisy týchto rozhodnutí boli procesným stranám doručené,

a preto by bolo kontraproduktívne tam uvedené závery ešte ďalej opakovať.

Javí sa však potrebným sumárne zvýrazniť závery vyplývajúce z doterajších

spomínaných rozhodnutí Najvyššieho súdu.

4

Bolo preukázané, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok tak, ako je konštatované

v napadnutom rozsudku krajského súdu z 24. septembra 2010;

obhajoba obžalovaného nebola preukázaná a s jeho tvrdeniami uvedenými v terajšom

odvolaní odvolací súd sa už zaoberal a reagoval na tieto vo svojich rozhodnutiach;

ako už bolo konštatované, nasadenie a účinkovanie agenta v celom prípade bolo

legálne a neprichádza do úvahy jeho posúdenie ako vyprovokovanej trestnej činnosti;

právne posúdenie skutku obžalovaného ako prípravy na trestný čin vraždy podľa § 219

ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. nebolo predchádzajúcimi rozhodnutiami uzavreté a záviselo

od skutkových zistení v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj aplikovania ustanovenia

§ 88 Tr. zák.;

pri rozhodovaní o treste taktiež nebolo vylúčené použitie § 40 ods. 2 Tr. zák.

o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody.

Krajský súd dokazovaním vykonaným doteraz, najmä však pred napadnutým

rozsudkom z 24. septembra 2010, sa plne zaoberal otázkami vyplývajúcimi z dvoch posledne

vyššie vymenovaných záverov, pričom Najvyšší súd jeho rezultát plne prijíma.

Z vykonaných dôkazov vyplýva, že obžalovaný si síce objednal fyzickú likvidáciu

jeho bývalej manželky, ale nebol preukázaný jeho úmysel takto (ako dôsledok prípadnej

smrti JUDr. R. Ď.) získať majetkový prospech. Osobitne je pritom potrebné poukázať na to,

že obžalovaný sa snažil riešiť majetkový problém medzi manželmi,

resp. aj po ich rozvode v podstate na svoj úkor (jeho podiel na majetku by postúpil na dcéru

pochádzajúcu z manželstva).

Rezultát krajského súdu, že obžalovaný vo forme priameho úmyslu spáchal prípravu

na trestný čin vraždy podľa § 7 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák., je teda legálny a správny, pričom

logicky už potom neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 88 Tr. zák.

5

Odvolací súd zároveň konštatuje, že okolnostiam prípadu zodpovedá aj použitie

mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia v zmysle § 40 ods. 2 Tr. zák. (ale primerane

aj ustanovenia § 39a ods. 3 Tr. zák.) pri rozhodovaní o treste odňatia slobody a spôsobe jeho

výkonu; obidva tieto výroky napadnutého rozsudku sú zákonné.

Odvolací súd taktiež ako legálny si osvojuje rozhodnutie súdu prvého stupňa

o uložení ochranného opatrenia; zároveň konštatuje, že krajský súd počas celého procesu

konal v súlade s procesnými predpismi.

Krajský súd pritom v intenciách v odôvodnení svojho rozsudku

primerane vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové

zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania

za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, ako hodnotí rozsah dokazovania, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa

príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Vzhľadom na toto jasné odôvodnenie

rezultátu krajským súdom a jeho akceptáciu Najvyšším súdom tento na príslušné časti

písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku poukazuje a tieto si osvojuje.

Najvyšší súd zvážiac všetky rozhodné okolnosti dospel k záveru, že z týchto dôvodov

odvolanie prokurátora i odvolanie obžalovaného nie sú dôvodné, a preto ich podľa § 256

obidve zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 14. septembra 2011

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová