Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/41/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Violy Takáčovej

v právnej veci žalobcu O. V., V., IČO: X., zastúpený JUDr. P. H., advokátom S., I. X., proti

žalovanej Sociálna poisťovňa – ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o návrhu

žalobcu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 332-4923-GC-04/2006 zo dňa 04.12.2006,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -23

z 21.03.2007 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach m e n í tak,

že rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne – ústredie v Bratislave č. 332-4923-GC-

04/2006 zo 04.12.2006 z dôvodov podľa a z r u š u j e a vec

v r a c i a na ďalšie konanie.

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Žalobca podal odvolanie proti rozsudku krajského súdu, ktorým bola zamietnutá jeho

žaloba proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného o povinnosti žalobcu zaplatiť predpísané

poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie od 01.04.2002 do 31.12.2003

v sume 257 220,–Sk. Krajský súd dôvodil tým, že žalobca zamestnával v kontrolovanom

- 2 -

období osoby na základe dohôd o pracovnej činnosti, uzatvorených podľa ustanovenia § 226a

, na dobu dlhšiu ako 6 po sebe idúcich dní, s dohodnutou odmenou 500,–Sk

a tieto osoby neboli nikde poistené a nepoberali starobný ani invalidný dôchodok. Podľa

ustanovenia vyhlášky č. , platnej k 31.12.2003 na nemocenskom poistení

sú za podmienok ďalej ustanovených zúčastnení pracovníci činní na základe dohody

o pracovnej činnosti, ak

a/ nie sú poistení (zabezpečení) už z dôvodov inej činnosti,

b/ nepoberajú starobný ani invalidný dôchodok a

c/ dohoda o pracovnej činnosti mala trvať alebo trvala dlhšie ako 6 pracovných dní po

sebe idúcich a zárobok za ňu mal dosiahnuť alebo dosiahol aspoň 400 vtedy platných Kčs.

K námietke žalobcu, pokiaľ išlo o poukázanie na ustanovenie

Zb. (krajský súd uviedol vyhlášky č. ) je podľa názoru krajského súdu

potrebné uviesť, že okruh poistených osôb vymedzoval v tom čase platný

Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov. Podľa ustanovenia § 2 písm. d/ vtedy platného

vyššie citovaného zákona boli poistené , ak boli činné na území Slovenskej republiky aj

ďalšie osoby, o ktorých to ustanovovali osobitné predpisy, napr.

Podľa ustanovenia . , platného ku dňu 31.12.2003 za

príležitostné sa považuje náhodné jednorazové zamestnanie, ktoré podľa dojednania nemá

trvať a ani netrvalo dlhšie než 5 pracovných dní po sebe idúcich. Za príležitostné sa ďalej

považuje zamestnanie, ktorého obsahom je len pracovná činnosť malého rozsahu, t.j. najmä

zamestnanie, v ktorom zárobok nedosahuje ani 120,-Kčs za kalendárny mesiac, citácia § 6

ods. 2

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva podľa názoru krajského súdu, že

na strane žalobcu nebola splnená podmienka podľa ustanovenia § 5 písm. d/ citovaného

zákona, teda aj pracovníci, ktorí v tomto prípade vykonávali prácu na dohodu, nemohli byť

vyňatí z poistenia, pretože sa nejednalo o ich príležitostné zamestnanie, ako to upravoval

vtedy platný právny predpis.

Žalobca v odvolaní žiadal prvostupňový rozsudok zmeniť a zrušiť rozhodnutie

žalovaného. Poukázal na to, že Krajský súd v Košiciach sa stotožnil s názorom žalovaného, že

- 3 -

predmetný právny predpis bola zrušená

s účinnosťou od 01. januára 2004. Krajský súd v Košiciach však podľa žalobcu nevzal do

úvahy skutočnosť, že ustanovenie § 9 zákona č. 54/1956 Sb. o nemocenskom poistení

zamestnancov bolo zrušené s účinnosťou od 01.01.1991 a práve toto ustanovenie § 9

citovaného zákona zmocnilo predpis nižšej právnej sily, vyhlášku č. upresniť

rozsah nemocenského poistenia zamestnancov. V dôsledku zániku zmocňujúceho ustanovenia

sa stali ustanovenia vyhlášky č. , ktorými sa mení rozsah nemocenského

poistenia nulitnými, nakoľko predpis nižšej právnej sily, vyhláška nemôže bez zmocňujúceho

ustanovenia, uvedeného v zákone, meniť rozsah práv a povinností, ustanovených zákonom.

Žalobca pritom poukázal na , podľa ktorého

každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo

zákon neukladá. Ďalej poukázal na ustanovenia článku 13 ods. 1., článku 120 ods. 1. a článku

123 SR a na to, že Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov

a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to

splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom,

ktorý ustanoví zákon.

Krajský súd v Košiciach však podľa žalobcu dospel k záveru, že prvostupňový

správny orgán Sociálna poisťovňa, pobočka S. právne správne predpísal poistné vo výške

257 220,–Sk na základe vyhlášky, pričom táto nemá oporu v zákone, zmocňujúce ustanovenie

na jej vydanie bolo zrušené, a teda poistné bolo predpísané na základe vyhlášky, ktorá

rozširuje okruh povinností fyzickým a právnickým osobám v rozpore s Slovenskej

republiky.

Ďalej poukázal na to, že príjem osôb zamestnávaných na základe Dohôd o pracovnej

činnosti bol podľa zistení Krajského súdu v Košiciach vo výške 500,–Sk v roku 2002, resp.

2003, pričom tento zárobok činil cca 10 % minimálnej mzdy, ktorá v roku 2002 bola vo výške

4 920,–Sk a v roku 2003 v sume 5 570,–Sk. V roku 1979 v čase prijatia predmetnej vyhlášky

minimálna mzda síce určená nebola, ale priemerná mzda nedosahovala výšku 2 500,–Kčs.

Uplatňovaním tohto ustanovenia takýmto spôsobom by bol žalobca neprimerane postihnutý

tvrdosťou zákona.

Žalovaná žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa žalovanej

okruh poistených osôb vymedzoval v spornom období zákon tak, že v zmysle § 2 písm. d/

- 4 -

zákona ďalšími osobami zaradenými do osobného rozsahu nemocenského poistenia boli

osoby taxatívne vymenované osobitným predpisom (odkaz č. 3). Podľa poznámky k odkazu č.

3 pod čiarou týmto osobitným predpisom je vyhláška Ústrednej rady odborov č.

o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského

poistenia občanov v osobitných prípadoch v znení neskorších predpisov. Do predmetnej

skupiny osôb patrili aj osoby činné na základe dohody o pracovnej činnosti. Uvedená

vyhláška bola záväzná až do jej zrušenia o sociálnom poistení,

ktorý nadobudol účinnosť od 01. januára 2004.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

s poukazom na ustanovenie

Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd vydal svoje rozhodnutie o zamietnutí

žaloby , hoci v predmetnej veci nebol riadne zistený stav veci a rozhodnutie žalovaného je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Rozhodnutím z 26.06.2006 Sociálna poisťovňa – pobočka S. predpísala žalobcovi s

poukazom na . písm. a/ bod ôsmy a .

poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie s tým, že neoddeliteľnou

súčasťou tohto rozhodnutia je príloha. V dôvodovej časti rozhodnutia prvostupňový správny

orgán s poukazom na § 14 ods. 1. písm. a/ a b/ a ods. 2 písm. a/ a b/ zákona NR SR č.

uviedol, že žalobca ako platiteľ a odvádzateľ poistného na nemocenské

poistenie a dôchodkové zabezpečenie poistné zaplatil nesprávne v nižšej sume za mesiace jún

2002 až november 2002 a jún 2003 až september 2003.

Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu namietal, že:

-v prípadoch, v ktorých správny orgán dospel k názoru, že platiteľ poistného bol

povinný poistné odvádzať, išlo o príležitostné zamestnanie a poukázal pritom na ustanovenie

§ 5 a § 6 zákona č. 54/1656 Zb. o nemocenskom poistení,

-tvrdil, že pracovnoprávne vzťahy, z ktorých sociálna poisťovňa predpísala poistné,

boli založené na dohodách o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Podľa žalobcu

- 5 -

z ustanovenia v spojení s

vyplýva, že na nemocenskom poistení sú zúčastnení len zamestnanci v pracovnom pomere a z

a vyplýva, že akýkoľvek zamestnanci sú v prípade

príležitostnej práce vyňatí z poistenia. Podľa žalobcu preto nevznikla mu povinnosť ako

zamestnávateľovi odvádzať poistné.

Sociálna poisťovňa – ústredie rozhodnutím zo 04.12.2006 zamietla odvolanie žalobcu

a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Dospela k záveru, že je v súlade so zákonom. Svoje

rozhodnutie odôvodnila ustanovením . , citáciou

ustanovenia . písm. a/ a , a ,

ods. 1. zákona a tiež /na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia) aj ustanovením § 68

vyhlášky č. (zrušenej s účinnosťou od 01.01.2004)

a dôvodila tiež Na základe vyjadrenia Inšpektorát práce

Košice súčasne žalovaná konštatovala, že žalobca uzatvoril s fyzickými osobami dohody

o pracovnej činnosti na dobu dlhšiu ako 6 pracovných dní po sebe idúcich a ich zárobok

dosiahol sumu minimálne 400,–Sk mesačne. Aj keď to druhostupňový správny orgán

v dôvodoch rozhodnutia výslovne neuviedol, zo súvislosti so znením § 68 písm. c/ vyhlášky

č. možno vyvodiť, že doplnil právny dôvod predpísania poistného práve

o ustanovenie § 68 písm. c/ vyhlášky.

Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (výrok

rozhodnutia) ani rozhodnutie odvolacieho orgánu neobsahuje uvedenie ustanovenia zákona,

na základe ktorého bolo poistné predpísané, t.j. ustanovenie , na základe ktorého bol žalobca

ako platiteľ odvádzateľ poistného povinný poistné v rozhodnom období platiť (§ 47 ods. 2

Správneho poriadku).

Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia o odvolaní žalobcu sa vôbec nezaoberal jeho

tvrdením, že išlo o príležitostné zamestnania podľa a Na

uvedené poukázal žalobca aj v podanej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného.

Podľa názoru odvolacieho súdu, tým, že sa správny orgán nevyporiadal s dôvodmi

odvolania, ktorého podstatou bolo tvrdenie o príležitostnom zamestnaní , je jeho rozhodnutie

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd pritom poznamenáva, že záver

o prekročení medzí ustanovených v . (počet dní nepretržitého

- 6 -

vykonávania práce) musí byť konkretizovaný a individualizovaný vo vzťahu k u konkrétnym

vykonávateľom tejto práce a nemôže byť nahradený len odkazom na vyjadrenie orgánu

inšpekcie práce. Skutkové zistenia, ktoré by mali byť podkladom pre rozhodnutie nie sú

súčasťou predloženého administratívneho spisu.

Ako ďalší dôvod nezákonnosti poukázal žalobca na to, že

bol zrušený už s účinnosťou od 01.01.1991 a práve toto ustanovenie zmocnilo na vydanie

predpisu nižšej právnej sily (), pričom v dôsledku zániku

zmocňujúceho ustanovenia nemožno na základe neho meniť rozsah práv a povinností

ustanovených zákonom.

Pokiaľ žalobca namietal právne posúdenie veci podľa vyhlášky č. ,

odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie , podľa ktorého

mohlo FMPaSV vyhláškou upravovať podrobnosti o osobnom rozsahu poistenia (o i. podľa

písm. d/ iných pracovníkov poistených podľa § 2 ods. 3 v znení platnom do 31.07.1991 Zb.)

stratilo platnosť a účinnosť 01.08.1991.

bola vydaná na vykonanie viacerých ustanovení zákona č.

, nielen na vykonanie zákona. Nepostačuje preto všeobecný poukaz na

skutočnosť, že vyhláška bola zrušená až s účinnosťou od 01.01.2004

Zb. Žalovaný sa však z tohto hľadiska účinnosťou ustanovenia § 68 vyhlášky pre stanovenie

okruhu poistených nezaoberal.

Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí o odvolaní dôvodil ustanovením § 2 písm. d/ zákona č.

(podľa ktorého poistení sú ďalšie osoby, o ktorých to ustanovujú osobitné

predpisy, s poukazom na vyhlášku č. ), bolo dôvodné, aby sa žalovaný s

platnosťou a účinnosťou § 68 vyhlášky vysporiadal už na základe podaného odvolania

žalobcu. Odvolací súd pritom dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 13.05.2004, ktorého právna veta znie: „Ak zákonodarca abroguje

zákon alebo ak pri derogácii zruší aj splnomocňovaciu blanketu zákona a aj ak

prostredníctvom derogačnej klauzuly výslovne nezruší vykonávacie právne predpisy,

dochádza k zániku ich platnosti a účinnosti, v dôsledku zániku účinnosti a platnosti zákona na

vykonanie ktorého boli vydané“.

- 7 -

Z týchto dôvodov odvolací súd, s poukazom na ustanovenie

zmenil rozsudok krajského súdu a rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil správnemu orgánu

na nové konanie a rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie . ,

pričom dôvody na nepriznanie náhrady trov videl v tom, že žalobca v správnom konaní

nenamietal nedostatočné skutkové zistenia žalovaného, bez ktorých je samotné právne

posúdenie veci neuskutočniteľné.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2008

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Ida Hanzelová, v. r.

Zuzana Katuščáková predsedníčka senátu