Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e44/434354.3197b6.pdf
PDF · 104.13 KB
No categories available
1Cdo/75/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Cdo 74/2007
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa F., bývajúceho v N.,
proti odporcovi I., bývajúcemu v G., zastúpenému v dovolacom konaní JUDr. G., advokátkou
v N., o zaplatenie 218.283,- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany
pod sp. zn. 10 C 42/95, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre
z 23. februára 2007 sp. zn. 8 Co 21/2007 a proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 23. apríla
2007 sp. zn. 8 Co 21/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Nitre
z 23. februára 2007 sp. zn. 8 Co 21/2007 ako aj uznesenie Krajského súdu v Nitre z 23. apríla
2007 sp. zn. 8 Co 21/2007 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre uznesením z 23. februára 2007 sp. zn. 8 Co 21/2007 nepriznal
odporcovi oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie (proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany z 30. novembra 2006 č.k. 10 C 42/1995-265) a zároveň odporcu vyzval na
zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie 13.092,- Sk na účet súdu v lehote 10 dní od
doručenia pod následkom zastavenia odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
v odvolaní odporca nepoprel skutkový stav tak, ako ho konštatuje súd prvého stupňa vo
svojom rozsudku, avšak poukázal na to, že k trestnému činu bol donútený a z celej transakcie
nemal žiaden prospech, na úkor navrhovateľa sa neobohatil, ale obohatenie nadobudli s ním
žalované osoby. Odvolací súd mal za to, že „na strane odvolateľa síce jeho pomery
odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, avšak v jeho prípade toto
oslobodenie neumožňuje tá skutočnosť, že z jeho strany sa zrejme jedná o bezúspešné
uplatňovanie obrany v konaní, čím však odvolací súd prejudikovať rozhodnutie vo veci
samotnej o odvolaní nechce“. Ďalej uviedol, že súd v osobitnom konaní (27 Cb 478/01)
konštatoval tú skutočnosť, že navrhovateľ dodal tovar odporcovi a vo vzťahu
k navrhovateľovi len tento je povinný vydať mu bezdôvodné obohatenie, a to bez ohľadu, či
medzičasom došlo k jeho spotrebovaniu, zničeniu alebo k jeho prevedeniu na inú osobu tak,
ako to malo byť v tomto prípade podľa tvrdenia odporcu.
Ďalším uznesením z 23. apríla 2007 sp. zn. 8 Co 21/2007 Krajský súd v Nitre
odvolacie konanie zastavil z dôvodu, že odvolateľ (odporca) súdny poplatok za odvolanie
nezaplatil po nepriznaní mu oslobodenia od súdnych poplatkov a opätovnej výzve súdu
s poučením o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch).
Proti obom týmto uzneseniam odvolacieho súdu podal dovolanie odporca a žiadal ich
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Tvrdil, že napadnutými
rozhodnutiami mu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a že
v konaní konal nesprávne obsadený súd, konajúci prostredníctvom samosudcu, ktorý pri
rozhodnutí o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov prejudikoval a rozhodol
o odvolaní samom, nakoľko sám posúdil a zhodnotil odvolanie ako bezúspešné uplatňovanie
obrany v konaní, hoci v odvolacom konaní mal súd rozhodnúť ako senát podľa § 36 ods. 3
posledná veta za bodkočiarkou O.s.p. (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Následne po nezákonnom
uznesení o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov súd vydal uznesenie, ktorým
konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci boli dané zákonné dôvody na
priznanie oslobodenia; tým odporcovi znemožnil konať pred odvolacím súdom.
Navrhovateľ sa k dovolaniu odporcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiam,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu majú procesnú formu uznesenia. Podmienky
prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237
a § 239 O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do
úvahy, lebo tu nejde o uznesenie, ktoré je uvedené v § 239 ods. 1 O.s.p., a ani o potvrdzujúce
uznesenia vymenované v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.
Dovolací súd so zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, ktoré
pripúšťajú dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy,
ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom
vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne osadeným súdom). Vady konania
vymenované v § 237 písm. a/ až e/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo
v dovolacom konaní.
S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom
odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania (odporcu) pred súdom konať
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhlásený v oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
O vadu, ktorá je z hľadiska ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä
vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad
v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolací súd vydaním napadnutých uznesení, kde druhé
uznesenie bolo nadväzujúce (závislé na prvom), nepostupoval v súlade s platnou zákonnou
úpravou a odporcovi tak znemožnil realizáciu procesného práva priznaného mu na
zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov (práva, aby odvolací súd jeho odvolanie proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 30. novembra 2006 č.k. 10 C 42/1995-265 prejednal
a o ňom rozhodol).
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Citovaný čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý takto formuluje základné
právo účastníka konania na súdnu a právnu ochranu, je primárnou ústavnou bázou pre
zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných pre
poskytovanie právnej ochrany. Zároveň je v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy možné domáhať sa
práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom
však v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou, a súčasne
v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy o ľudských právach
a základných slobodách (vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd)
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (porovnaj
dôvody uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. februára 2003 sp. zn.
I. ÚS 22/03). Z uvedeného hľadiska vychádzal Ústavný súd Slovenskej republiky aj
v uznesení z 11. apríla 1995 sp. zn. I. ÚS 18/95, kde uviedol, že pri výklade a uplatňovaní
zákonov (rovnako ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov)
treba postupovať tak, aby boli v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy).
Nie je preto možné ani ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a ustanovenia
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov uplatňovať tak, aby došlo k porušeniu ústavnoprocesného princípu
právnej ochrany účastníka konania pred súdmi. Nepriznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov účastníkovi podľa § 138 ods. 1 O.s.p., vedúce k zastaveniu konania podľa zákona
č. 71/1992 Zb., hoci na to nebol zákonný dôvod, je odňatím možnosti účastníkovi konať pred
súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa § 138 ods. 1 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd
inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené
pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Predpokladom pre oslobodenie od súdnych poplatkov je návrh účastníka na
oslobodenie od súdnych poplatkov a preukázanie splnenia dvoch kumulatívnych podmienok,
ktoré stanovuje zákon: prvou podmienku sú pomery účastníka a druhou podmienkou je, že
účastník nesmie svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňovať alebo brániť svoje právo.
Preukazovanie splnenia prvej z uvedených podmienok vo väčšine prípadov ťažkosti
nespôsobuje, inak je to však v prípade preukazovania splnenia druhej z týchto podmienok. Ide
tu totiž o bezprostrednú súvislosť s právom na súdnu ochranu, ktoré je jedným zo základných
práv účastníka konania. Preto nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu
svojvoľného alebo zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva (ktoré posúdenie
predstavuje určitú prejudíciu výsledku sporu) treba vždy starostlivo zvažovať a aj náležite
zdôvodniť (v súlade s požiadavkou podľa § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
presvedčivo vysvetliť). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva by mali súdy
dôvody, na ktorých sú založené ich rozhodnutia, dostatočne vysvetliť, pričom rozsah, v akom
sa táto povinnosť odôvodniť rozhodnutie aplikuje, sa môže rôzniť v závislosti na povahe
rozhodnutia, vo svetle okolností konkrétneho prípadu; definícia toho, čo znamená svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, zahŕňa posúdenie skutkových
otázok (porovnaj rozsudok z 13. júna 2006 k sťažnosti č. 21302/02: Múčková proti
Slovenskej republike).
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd na základe šetrenia
ustálil u odvolateľa také nepriaznivé osobné pomery, ktoré priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov odôvodňujú, zároveň však vyslovil záver, že oslobodenie neumožňuje skutočnosť,
že zo strany odvolateľa sa jedná o zrejme bezúspešné uplatňovanie obrany v konaní.
Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu však nevyplývajú žiadne také zistenia, ktoré by
odôvodnili (presvedčivo vysvetlili) uvedený zásadný čiastkový záver, t.j. že sa tu nejedná
o akceptovateľné bránenie práva účastníkom súdneho konania (odporcom), teda o obvyklé
(bežné) domáhanie sa účasti na spravodlivom procese (čo, pravdaže, ešte nijako nezaručuje
úspešnosť - opravným prostriedkom sledovaný /navrhnutý/ výsledok - v sporovom konaní),
ale že sa tu jedná o taký výnimočný prípad, kde ide o zrejme (bez akýchkoľvek ďalších
pochybností a na prvý pohľad zjavné) bezúspešné uplatňovanie obrany odporcom v konaní.
Pokiaľ odvolací súd takto chybne postupoval, odňal uznesením z 23. februára 2007
sp. zn. 8 Co 21/2007 odporcovi možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. Zároveň za tejto situácie malo chybný základ (založený na vade v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.) konštatovanie splnenia podmienok na zastavenie
odvolacieho konania z dôvodu, že odvolateľ (odporca) súdny poplatok za odvolanie nezaplatil
po nepriznaní mu oslobodenia od súdnych poplatkov a opätovnej výzve súdu s poučením
podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Odňatie odporcovi možnosti
konať pred súdom uznesením z 23. februára 2007 sp. zn. 8 Co 21/2007 sa takto premietlo i do
uznesenia z 23. apríla 2007 sp. zn. 8 Co 21/2007 o zastavení odvolacieho konania, ktoré
uznesenie je nadväzujúce – závislé na uznesení z 23. februára 2007 sp. zn. 8 Co 21/2007
(porovnaj § 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Nebola však dôvodnou námietka odporcu, že šlo - u prvého z uvedených uznesení
odvolacieho súdu - aj o prípad rozhodovania nesprávne obsadeným súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 3 veta za bodkočiarkou O.s.p., v odvolacom konaní koná
a rozhoduje senát.
Podľa ustanovenia § 36d ods. 1 O.s.p., predseda senátu môže vo veciach
prislúchajúcich senátu vykonávať len také úkony, ktorými sa nerozhoduje vo veci.
Podľa ustanovenia § 211 ods. 2 O.s.p. (v čase rozhodovania odvolacieho súdu išlo
o § 211 ods. 3 O.s.p.), ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde
platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 23. februára 2007 sp. zn. 8 Co 21/2007
o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku za podané odvolanie, ktoré vydal predseda
senátu odvolacieho súdu, je rozhodnutím vydaným v súlade s citovanou právnou úpravou
(takéto uznesenie nie je predsa rozhodnutím vo veci). K vade konania podľa § 237 písm. g/
O.s.p. týmto postupom – vydaním uznesenia preto nedošlo.
Odvolací súd napadnutými uzneseniami teda odňal odporcovi možnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. je vždy zo zákona dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam
vydaným v konaní touto vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí
dovolací súd napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie
vydané v tomto konaní nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej
republiky z týchto dôvodov napadnuté uznesenia odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2008
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková