Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/75/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa F., bývajúceho v N.,

proti odporcovi I., bývajúcemu v G., zastúpenému v dovolacom konaní JUDr. G., advokátkou

v N., o zaplatenie 218.283,- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany

pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

z 23. februára 2007 sp. zn. a proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 23. apríla

2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Nitre

z 23. februára 2007 sp. zn. ako aj uznesenie Krajského súdu v Nitre z 23. apríla

2007 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre uznesením z 23. februára 2007 sp. zn. nepriznal

odporcovi oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie (proti rozsudku Okresného

súdu Topoľčany z 30. novembra 2006 č.k. -265) a zároveň odporcu vyzval na

zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie 13.092,- Sk na účet súdu v lehote 10 dní od

doručenia pod následkom zastavenia odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že

v odvolaní odporca nepoprel skutkový stav tak, ako ho konštatuje súd prvého stupňa vo

svojom rozsudku, avšak poukázal na to, že k trestnému činu bol donútený a z celej transakcie

nemal žiaden prospech, na úkor navrhovateľa sa neobohatil, ale obohatenie nadobudli s ním

žalované osoby. Odvolací súd mal za to, že „na strane odvolateľa síce jeho pomery

odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, avšak v jeho prípade toto

oslobodenie neumožňuje tá skutočnosť, že z jeho strany sa zrejme jedná o bezúspešné

uplatňovanie obrany v konaní, čím však odvolací súd prejudikovať rozhodnutie vo veci

samotnej o odvolaní nechce“. Ďalej uviedol, že súd v osobitnom konaní ()

konštatoval tú skutočnosť, že navrhovateľ dodal tovar odporcovi a vo vzťahu

k navrhovateľovi len tento je povinný vydať mu bezdôvodné obohatenie, a to bez ohľadu, či

medzičasom došlo k jeho spotrebovaniu, zničeniu alebo k jeho prevedeniu na inú osobu tak,

ako to malo byť v tomto prípade podľa tvrdenia odporcu.

Ďalším uznesením z 23. apríla 2007 sp. zn. Krajský súd v Nitre

odvolacie konanie zastavil z dôvodu, že odvolateľ (odporca) súdny poplatok za odvolanie

nezaplatil po nepriznaní mu oslobodenia od súdnych poplatkov a opätovnej výzve súdu

s poučením o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku (

o súdnych poplatkoch).

Proti obom týmto uzneseniam odvolacieho súdu podal dovolanie odporca a žiadal ich

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Tvrdil, že napadnutými

rozhodnutiami mu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa a že

v konaní konal nesprávne obsadený súd, konajúci prostredníctvom samosudcu, ktorý pri

rozhodnutí o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov prejudikoval a rozhodol

o odvolaní samom, nakoľko sám posúdil a zhodnotil odvolanie ako bezúspešné uplatňovanie

obrany v konaní, hoci v odvolacom konaní mal súd rozhodnúť ako senát podľa § 36 ods. 3

posledná veta za bodkočiarkou ( ). Následne po nezákonnom

uznesení o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov súd vydal uznesenie, ktorým

konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci boli dané zákonné dôvody na

priznanie oslobodenia; tým odporcovi znemožnil konať pred odvolacím súdom.

Navrhovateľ sa k dovolaniu odporcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiam,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu majú procesnú formu uznesenia. Podmienky

prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237

a Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do

úvahy, lebo tu nejde o uznesenie, ktoré je uvedené v , a ani o potvrdzujúce

uznesenia vymenované v až c/

Dovolací súd so zreteľom na ustanovenie druhá veta ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, ktoré

pripúšťajú dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy,

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom

vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne osadeným súdom). Vady konania

vymenované v až e/ neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo

v dovolacom konaní.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom

odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania (odporcu) pred súdom konať

( ).

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhlásený v oznámení

Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. ).

O vadu, ktorá je z hľadiska ustanovenia významná, ide najmä

vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad

v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolací súd vydaním napadnutých uznesení, kde druhé

uznesenie bolo nadväzujúce (závislé na prvom), nepostupoval v súlade s platnou zákonnou

úpravou a odporcovi tak znemožnil realizáciu procesného práva priznaného mu na

zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov (práva, aby odvolací súd jeho odvolanie proti

rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 30. novembra 2006 č.k. -265 prejednal

a o ňom rozhodol).

Podľa , každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Citovaný , ktorý takto formuluje základné

právo účastníka konania na súdnu a právnu ochranu, je primárnou ústavnou bázou pre

zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných pre

poskytovanie právnej ochrany. Zároveň je v zmysle možné domáhať sa

práv podľa len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom

však v súlade s musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s , a súčasne

v zmysle c ods. 1 majú príslušné medzinárodné zmluvy o ľudských právach

a základných slobodách (vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd)

prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (porovnaj

dôvody uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. februára 2003 sp. zn.

). Z uvedeného hľadiska vychádzal Ústavný súd Slovenskej republiky aj

v uznesení z 11. apríla 1995 sp. zn. , kde uviedol, že pri výklade a uplatňovaní

zákonov (rovnako ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov)

treba postupovať tak, aby boli v súlade s ( ).

Nie je preto možné ani ustanovenia a ustanovenia

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov uplatňovať tak, aby došlo k porušeniu ústavnoprocesného princípu

právnej ochrany účastníka konania pred súdmi. Nepriznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov účastníkovi podľa , vedúce k zastaveniu konania podľa zákona

č. , hoci na to nebol zákonný dôvod, je odňatím možnosti účastníkovi konať pred

súdom podľa

Podľa , na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti

oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd

inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené

pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Predpokladom pre oslobodenie od súdnych poplatkov je návrh účastníka na

oslobodenie od súdnych poplatkov a preukázanie splnenia dvoch kumulatívnych podmienok,

ktoré stanovuje zákon: prvou podmienku sú pomery účastníka a druhou podmienkou je, že

účastník nesmie svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňovať alebo brániť svoje právo.

Preukazovanie splnenia prvej z uvedených podmienok vo väčšine prípadov ťažkosti

nespôsobuje, inak je to však v prípade preukazovania splnenia druhej z týchto podmienok. Ide

tu totiž o bezprostrednú súvislosť s právom na súdnu ochranu, ktoré je jedným zo základných

práv účastníka konania. Preto nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu

svojvoľného alebo zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva (ktoré posúdenie

predstavuje určitú prejudíciu výsledku sporu) treba vždy starostlivo zvažovať a aj náležite

zdôvodniť (v súlade s požiadavkou podľa v spojení s

presvedčivo vysvetliť). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva by mali súdy

dôvody, na ktorých sú založené ich rozhodnutia, dostatočne vysvetliť, pričom rozsah, v akom

sa táto povinnosť odôvodniť rozhodnutie aplikuje, sa môže rôzniť v závislosti na povahe

rozhodnutia, vo svetle okolností konkrétneho prípadu; definícia toho, čo znamená svojvoľné

alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, zahŕňa posúdenie skutkových

otázok (porovnaj rozsudok z 13. júna 2006 k sťažnosti č. 21302/02: Múčková proti

Slovenskej republike).

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd na základe šetrenia

ustálil u odvolateľa také nepriaznivé osobné pomery, ktoré priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov odôvodňujú, zároveň však vyslovil záver, že oslobodenie neumožňuje skutočnosť,

že zo strany odvolateľa sa jedná o zrejme bezúspešné uplatňovanie obrany v konaní.

Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu však nevyplývajú žiadne také zistenia, ktoré by

odôvodnili (presvedčivo vysvetlili) uvedený zásadný čiastkový záver, t.j. že sa tu nejedná

o akceptovateľné bránenie práva účastníkom súdneho konania (odporcom), teda o obvyklé

(bežné) domáhanie sa účasti na spravodlivom procese (čo, pravdaže, ešte nijako nezaručuje

úspešnosť - opravným prostriedkom sledovaný /navrhnutý/ výsledok - v sporovom konaní),

ale že sa tu jedná o taký výnimočný prípad, kde ide o zrejme (bez akýchkoľvek ďalších

pochybností a na prvý pohľad zjavné) bezúspešné uplatňovanie obrany odporcom v konaní.

Pokiaľ odvolací súd takto chybne postupoval, odňal uznesením z 23. februára 2007

sp. zn. odporcovi možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ Zároveň za tejto situácie malo chybný základ (založený na vade v zmysle

ustanovenia ) konštatovanie splnenia podmienok na zastavenie

odvolacieho konania z dôvodu, že odvolateľ (odporca) súdny poplatok za odvolanie nezaplatil

po nepriznaní mu oslobodenia od súdnych poplatkov a opätovnej výzve súdu s poučením

podľa o súdnych poplatkoch. Odňatie odporcovi možnosti

konať pred súdom uznesením z 23. februára 2007 sp. zn. sa takto premietlo i do

uznesenia z 23. apríla 2007 sp. zn. o zastavení odvolacieho konania, ktoré

uznesenie je nadväzujúce – závislé na uznesení z 23. februára 2007 sp. zn.

(porovnaj ).

Nebola však dôvodnou námietka odporcu, že šlo - u prvého z uvedených uznesení

odvolacieho súdu - aj o prípad rozhodovania nesprávne obsadeným súdom v zmysle

ustanovenia

Podľa ustanovenia veta za bodkočiarkou , v odvolacom konaní koná

a rozhoduje senát.

Podľa ustanovenia , predseda senátu môže vo veciach

prislúchajúcich senátu vykonávať len také úkony, ktorými sa nerozhoduje vo veci.

Podľa ustanovenia (v čase rozhodovania odvolacieho súdu išlo

o ), ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde

platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 23. februára 2007 sp. zn.

o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku za podané odvolanie, ktoré vydal predseda

senátu odvolacieho súdu, je rozhodnutím vydaným v súlade s citovanou právnou úpravou

(takéto uznesenie nie je predsa rozhodnutím vo veci). K vade konania podľa § 237 písm. g/

týmto postupom – vydaním uznesenia preto nedošlo.

Odvolací súd napadnutými uzneseniami teda odňal odporcovi možnosť konať pred

súdom v zmysle Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v

je vždy zo zákona dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam

vydaným v konaní touto vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí

dovolací súd napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie

vydané v tomto konaní nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej

republiky z týchto dôvodov napadnuté uznesenia odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania (243d ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková