Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d0b/372679.f49e0c.pdf
PDF · 126.22 KB
No categories available
2obo/84/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 Obo 84/2008
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. a. s., L., 080 01
Prešov, IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š. AK X. X. Bratislava, proti
žalovanému: S., a. s., S. X. Bratislava, IČO: X., zastúpeného JUDr. V. K. AK E., s.
r. o. Nám. M. Bratislava, o zaplatenie 378 262 666,–Sk istiny a príslušenstva, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. decembra
2007 č. k. 34 Cb 59/02-461, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
20. decembra 2007 č k. 34 Cb 59/02-461 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 10. apríla 2008 č. k. 34 Cb 59/02-518 z r u š u j e a vec mu vracia na
ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti 115 362 916,–Sk
zastavil, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 174 229 916,--Sk spolu s 15,76 %
úrokom z omeškania od 19. 05. 2000 až do zaplatenia. V ostatnej časti súd žalobu zamietol
a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prípade zmluvy o REPO obchode zo
7.12.1997 išlo o zmluvu týkajúcu sa zaknihovaných cenných papierov vo vtedajšom
Stredisku cenných papierov Bratislava, verejne obchodovateľných cenných papierov
s prideleným ISIN. Na zavŕšenie ich prevodu sa vyžadovala v zmysle citovaných právnych
predpisov ich registrácia v stredisku. Obchod mohol medzi subjektami formou prevodu
platne prebehnúť iba na verejnom trhu, ktorými v zmysle § 8 ods. 3 bola v tom čase Burza
cenných papierov Bratislava alebo RM Systém Slovakia. Z obsahu uzatvorenej zmluvy -
REPO obchodu zo dňa 17.12.1997 je však zrejmé, že obchod sa síce mal uskutočniť cez
Burzu cenných papierov Bratislava, avšak zmluva nesledovala zavŕšenie ich prevodu
registráciou prevodu v Stredisku cenných papierov prostredníctvom Burzy cenných
papierov, ale iba blokádu akcií na účte predávajúceho. Podľa potvrdenia Burzy cenných
papierov z 2.11.2005 nebol na BCP uzatvorený žiaden obchod medzi V. a. s. ako
predávajúcim a S. a. s. ako kupujúcim - takýto obchod sa na burze teda na Burze cenných
papierov neuskutočnil. K zavŕšeniu prevodov cenných papierov registráciou v stredisku ani
v prípade prevodu v cenných papierov - verejne obchodovateľných akcií emitenta V. a. s. v
počte 1 756 098 ks, v nominálnej hodnote 1 000,--Sk/akcia ISIN: C. v prospech
majetkového účtu žalovaného, vedeného v stredisku cenných papierov (neskôr Centrálneho
depozitára), ani k spätnému prevodu v prospech majetkového účtu V. a. s. teda nedošlo.
Zákon o cenných papieroch nepoznal prevod verejne obchodovateľných zaknihovaných
cenných papierov -akcií blokádou na účte. Ďalej obchod mal byť vykonaný podľa zmluvy
o REPO na Burze cenných papierov v Bratislave. Aj podľa citovaných zákonných
ustanovení, keďže išlo o verejne obchodovateľné cenné papiere – akcie, musel byť obchod
povinne uzatvorený cez verejný trh - t. j. cez burzu ako organizátora verejného trhu. Avšak
podľa oznámenia Centrálneho depozitára CP SR, a. s. z 27. 08. 2007 takýto obchod nebol
registrovaný v stredisku. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ku kúpe cenných papierov
ani ku spätnej kúpe z takto uzatvorenej zmluvy o REPO obchode teda nedošlo a
pohľadávky z tejto zmluvy jej zmluvným stranám platne nevznikli, preto nemohli byť ani
predmetom realizácie zabezpečovacieho inštitútu akým malo byť „ručenie akciami" V.
podľa zmluvy z 27. 05. 1998, uzatvorenej s E. a. s. ako ručiteľom, ani predmetom
postupovania podľa dvoch zmlúv uzatvorených žalovaným - S. a. s. ako postupcom a
Spoločnosťami D. a C. ako postupníkmi dňa 18. 05. 2000. Žalovanému preto nemohlo
vzniknúť právo na zaplatenie odplaty za postúpené neexistujúce pohľadávky a nemohlo
dôjsť preto ani k platnému započítaniu pohľadávok na zaplatenie odplát podľa dvoch
zmlúv o započítaní uzatvorených dňa 18. 05. 2000 so subjektami D. a C.. Ďalej uviedol, že
ani registrácia záložného práva zo zmluvy o zabezpečení ručením z 27. 05. 1998 v
stredisku vykonaná nebola. Realizácia zabezpečenia bola vykonaná pripísaním akcií z
majetkového účtu E. a. s. na majetkový účet žalovaného dňa 12. 01. 1999. K realizácii
neplatného dojednaného zabezpečenia však platne na základe takto uzatvorenej zmluvy
nemohlo dôjsť aj preto, že v skutočnosti dňa 12. 01. 1999 boli akcie v celkovom počte
1 649 392 ks /časť 1 301 972 ks zo zabezpečenia REPO obchodu a časť z iného obchodu/
pripísané na majetkový účet S. a. s. - t. j. realizovaná zmena vlastníckeho práva týchto
akcií tak, ako by išlo o realizáciu zabezpečovacieho prevodu práva. Išlo, v prípade
zabezpečenia – ručenia akciami, o predstieranie - simuláciu ručenia a zastieranie
disimulovaných právnych
úkonov neplatných pre nedostatok dovolenosti zákonom (záložné právo na akcie bez
registrácie v stredisku) ako aj nedostatok vážnosti - § 37 Občianskeho zákonníka
(zabezpečenie prevodom práva) a teda o vedomú nezhodu vôle s prejavom. Ďalej
uviedol, že predchodcovia žalobcu mohli použiť na započítanie pohľadávky, ktoré vznikli
spoločnostiam D. a C. z dvoch zmlúv
o predaji akcií uzatvorených so žalovaným dňa 18. 05. 2000 a to prevody 816 131
a 235 472 ks akcií s prideleným ISIN: C. za kúpnu cenu 250,--Sk/akcia – t. j.
celkom 204 032 750,--Sk a 58 868 000,--Sk. V konaní mal súd prvého stupňa za
preukázané, že prevody týchto akcií boli podľa potvrdenia C. a. s. z 27. 10. 2005 zavŕšené
registráciou prevodu v prospech
nadobúdateľa T. a. s. Bratislava prostredníctvom obchodníka s cennými
papiermi S., a. s.
Súd prvého stupňa skúmal namietanú žalovaným neurčitosť a teda aj neplatnosť
podmieneného postúpenia pohľadávok z dvoch zmlúv o kúpe akcií uzatvorených dňa
18. 05. 2000 medzi D. a C. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim na základe
série postúpení podľa bodov 2.9. zmlúv. Súd dospel k záveru, že k platnému postúpeniu
častí pohľadávok došlo, avšak len v prípade zmluvy o postúpení časti pohľadávky
uzatvorenej medzi postupcom D. a postupníkom S. a. s. uzatvorenej dňa 30. 10. 2000 na
časť pohľadávky vo výške 115 361 916,–Sk voči S., a. s. z obchodu - predaja akcií
uzatvoreného postupcom dňa 18. 05. 2000 so žalovaným /bod 2.9./, zavŕšeného pripísaním
akcií na majetkový účet komitenta T. a. s. a zmluvy o postúpení časti pohľadávky
uzatvorenej medzi postupcom C. a postupníkom S. a. s. uzatvorenej dňa 31. 07. 2000 na
časť pohľadávky vo výške 58 868 000,–Sk voči S., a. s. z obchodu - predaja akcií V.
uzatvoreného postupcom dňa 18. 5. 2000 so žalovaným (bod 2.9.), zavŕšeného pripísaním
akcií na majetkový účet komitenta T. a. s., nakoľko nebolo možné platne postúpiť časť
pohľadávky vo výške 25 832 000,–Sk podľa zmluvy uzatvorenej medzi C. a R. A. z 29. 09.
2000, pretože takáto pohľadávka ani neexistovala. Celková kúpna cena akcií podľa zmluvy
o kúpe akcií uzatvorenej medzi C. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola
58 868 000,--Sk. Táto bola priamo postúpená celá na spoločnosť S. a. s. podľa bodu 2.9.
zmluvy uzatvorenej dňa 18. 05. 2000 medzi uvedenými subjektami. Nebolo možné platne
postúpiť ani časti pohľadávky vo výške 178 200 750,--Sk, pohľadávka totiž ani
nezodpovedala reálnemu zostatku pohľadávky, ktorá ostala po čiastočnom postúpení časti
pohľadávky 115 361 916,–Sk podľa zmluvy o postúpení uzatvorenej dňa 30.10. 2000
medzi D. ako postupcom a spoločnosťou S. a. s. ako postupníkom.
Súd prvého stupňa akceptoval určitosť označenia postúpenej pohľadávky
v označení v bodoch 2.9. a určitosť videl v tom, že pojem „pohľadávku, ktorú má voči S.,
a. s. Bratislava" neznamenal len vlastnícky vzťah k pohľadávke (ako pohľadávku patriacu
D. a C. ), ale aj označenie týchto subjektov ako účastníkov zmluvného vzťahu obchodu
uzatvoreného dňa 18. 05. 2000 so S. a.s. zo zmlúv o predaji akcií, nemohol súd určitosť
označenia postupovanej pohľadávky akceptovať v prípade zmluvy o postúpení pohľadávky
vo výške 178 200 750,–Sk uzatvorenej dňa 04. 12. 2000 R. A. ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom. Táto zmluva ničím neoznačovala skutočného zmluvného účastníka
obchodu uskutočneného dňa 18. 05. 2000, výška pohľadávky uvedená v zmluve
nezodpovedala reálnemu zostatku pohľadávky, z obsahu zmluvy neboli nijako zrejmé, že
ide o pohľadávku získanú postúpením, ani označením subjektov postupovania. Samotný
dátum označenia obchodu a dlžníka bol podľa záveru súdu nepostačujúci pre dostatočne
zrozumiteľné a určité označenie pohľadávky majúcej byť takouto zmluvou postúpenou.
Súd prvého stupňa neakceptoval námietku premlčania vznesenú žalovaným,
pretože žalobca svoje právo na zaplatenie kúpnej ceny ako pohľadávky získanej
postúpením akcií uplatnil na súde vo štvorročnej premlčacej lehote vyplývajúcej mu
z ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka a postúpenie pohľadávky získanej postúpením
vo výške 174 229 916,–Sk preukázal v konaní vedenom voči dlžníkovi v zmysle § 526
Občianskeho zákonníka uzatvorenými zmluvami. Súci v zmysle § 763a Obchodného
zákonníka v spojení s §§ 369 ods. 1 a 502 ods. 1 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi
právo na úroky z omeškania vo výške 15,76 % ročne z priznanej čiastky odo dňa
sledujúceho po uzavretí zmlúv. V ostatnej časti súd žalobu zamietol. V späťvzatej časti súd
konanie podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil.
O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 2 a § 142 ods. 3 O.s.p.
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný v časti, ktorou súd rozhodol o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 174 229 916,--Sk s úrokom z omeškania od
19. 05.2000 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania. Navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec tomuto súdu na ďalšie konanie. V odvolaní
namietol chýbajúcu aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, nakoľko listiny predložené
žalobcom súdu ako fotokópie zmlúv o postúpení pohľadávok, nie sú zmluvami o postúpení
pohľadávok a pokiaľ by nimi boli, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Súd prvého
stupňa v konaní nevykonal dôkaz týmito listinami, t. j. zmluvy o postúpení pohľadávky
proti V., akciovej spoločnosti, uzatvorených údajne dňa 31. 0.7 2000 medzi C. Ltd., ako
postupcom a S. a. s., ako postupníkom.
V uvedených zmluvách ide o absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie
písomnej formy, pretože zmluva o postúpení pohľadávky je obsiahnutá v inom právnom
úkone - v inej zmluve o postúpení pohľadávky, o ktorej sám žalobca tvrdí, že je to
neplatný právny úkon, takže ustanovenia neplatného právneho úkonu nemôžu byť súčasne
ustanoveniami, resp. obsahom platného právneho úkonu.
Ďalej uviedol, že ide o absolútne neplatný právny úkon, pretože nadobudnutie
účinnosti týchto zmlúv je viazané na nesplniteľnú odkladaciu podmienku. Bez
akýchkoľvek pochybností je totiž zistiteľné, že dňa 17. 05. 2000 S., a. s. neuzatvárala
žiadne zmluvy o postúpení pohľadávky. S., a. s. uzatvorila zmluvu o postúpení
pohľadávky s obchodnou spoločnosťou D. dňa 18. 05. 2000 a obdobne i s obchodnou
spoločnosťou C. Ltd. uzatvorila S., a. s. zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 18. 05. 2000,
Súd sa vôbec nezaoberal touto skutočnosťou a existenciu odkladacej podmienky
nadobudnutia účinnosti právneho úkonu v odôvodnení rozhodnutia nespomenul.
Ďalej namietol, že po postupných údajných postupovaniach pohľadávok postupca
(C. Ltd., resp. D., resp. R. , A.G.), si nesplnil svoju zákonom uloženú povinnosť a
neoznamoval postúpenie pohľadávky údajnému dlžníkovi, teda S., a. s. S. a. s., ako údajný
postupník, doposiaľ S., a. s. tiež nepreukázal v rozpore so zákonom, postúpenie údajných
pohľadávok od spoločností C. Ltd., resp. D., resp. R. A.G. Postúpenie pohľadávky sa stáva
účinným proti dlžníkovi až okamihom buď doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky
dlžníkovi postupcom (v tejto veci mali takéto oznámenia urobiť C. Ltd., resp. D.), alebo
preukázaním postúpenia pohľadávky postupníkom dlžníkovi (v tejto veci mal preukázanie
postúpenia urobiť S. a. s.). Až po takejto právnej skutočnosti sa nový veriteľ dostáva do
právneho vzťahu s dlžníkom a nadobúda právo dožadovať sa plnenia od dlžníka, napríklad
návrhom podaným súdu. Samotné podanie návrhu súdu novým údajným veriteľom je
právnou skutočnosťou, predpokladanou zákonom a potrebnou ku tomu, aby sa postúpenie
pohľadávky stalo účinným proti dlžníkovi, resp. žalovanému.
Žalovaný v odvolaní namietol, že údajná zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
30. 10. 2000 nebola spísaná vo forme notárskej zápisnice s poukazom na ust. § 7 ods. 4
zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom od 01. 08. 2000 do
01. 01. 2005 a nedodržanie tejto formy robí právny úkon neplatným.
Taktiež namietol, že súd prvého stupňa poskytol ochranu takému výkonu práva,
ktoré je i v prípade jeho existencie, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Žalobca sa domáha peňažného plnenia od žalovaného s odôvodňovaním, že nenadobudol
od D. a C. pohľadávku proti V., akciovej spoločnosti, v celkovej výške 378 262 666,–Sk,
pretože zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorené medzi S. a. s. a spoločnosťami D. a C.
boli neplatné právne úkony. S., a. s. mu preto má zaplatiť sumu 378 262 666,–Sk, ako
pohľadávku tiež nadobudnutú práve od D. a C., vzniknutú z titulu nezaplatenia odplaty za
kúpu cenných papierov. Súčasne žalobca tvrdí v žalobe, že zápočet vzájomných
pohľadávok medzi S. a. s. na strane jednej a D. a C., na strane druhej, je neplatný, pretože
D. a C. nenadobudli (tým samozrejme neskôr ani on) časti pohľadávok proti V., akciovej
spoločnosti, spolu vo výške 378 262 666,–Sk, a tak je potrebné uvedenú odplatu za kúpu
cenných papierov považovať za nezaplatenú. Z právoplatného rozsudku Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 07. 09. 2004, č. k. 20 Cb/03-270, ktoré prebiehalo v rovnakom čase ako
konanie pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 34 Cb 59/02, vyplýva, že S. a. s., tvrdil,
že je majiteľom pohľadávky proti obchodnej spoločnosti V. akciová spoločnosť, vo výške
378 262 666,- Sk, vyplývajúcej zo zmluvy o spätnom odkupe akcií zo dňa 17. 12. 1997,
uzatvorenej medzi S. a. s. a V. akciovou spoločnosťou, čím zároveň popierala existenciu
jeho pohľadávky proti S., a. s. Je neobvyklé, nepoctivé a neprípustné, aby žalobca v dvoch
rôznych konaniach pred súdom, rozdielne a dokonca úplne opačne popisoval stav tej istej
skutočnosti. Súd tak vytvoril svojim rozhodnutím stav, že v prípade nadobudnutia
právoplatnosti jeho rozhodnutia, môže vzniknúť na území Slovenskej republiky absolútne
absurdná právna situácia, že budú existovať dve rozhodnutia súdov v prospech S. a. s.
vychádzajúce z absolútne opačných tvrdení S. a. s., ku tej istej, pre rozhodnutie oboch
súdov rozhodujúcej skutočnosti.
Uviedol, že zmluva o repo-obchode nie je v žiadnom rozpore so zákonom. Zmluva
o repo-obchode bola uzatvorená 17. 12. 1997 bezprostredne po tom, ako S. a. s., na základe
zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 16. 12. 1997, prevzala za
V., akciovú spoločnosť, dlh vo výške 720 000 000,–Sk a tento dlh aj I. a. s., dňa 16. 12.
1997 zaplatila (bol vykonaný zápočet
vzájomnýcn záväzkov a pohľadávok medzi S. a.s. a I. a.s., na sumu 720 000 000,–Sk).
Uzatvorenie zmluvy o repo-obchode,
bolo iba reakciou na potrebu S. a.s. po vzniku pohľadávky vo výške
720 000 000,–Sk, vykonať jej zabezpečenie proti V., akciovej spoločnosti, za
rešpektovania stavu (pravdepodobne podmienky V., akciovej spoločnosti,
potrebnej pre zachovanie jej možnosti vykonávať práva akcionára vo V. a. s.), že cenné
papiere akcie emitenta V. a. s., zostanú na jej majetkovom účte vedenom v Stredisku
cenných papierov SR, Zabezpečenie záväzku sa preto vykonalo iba blokádou 1 756 098
ks akcií na účte V. akciovej spoločnosti, na jej účte majiteľa cenných papierov,
vedenom v Stredisku cenných papierov SR, S. a. s. mala nadobudnúť
skôr uvedené cenné papiere do svojho majetku prevodom na jej účet majiteľa cenných
papierov v zmysle bodu 4) zmluvy o repo-obchode, až po márnom uplynutí dohodnutej
lehoty na splatenie sumy 720 000 000,–Sk, s príslušenstvom (ku dňu 27. 02. 1998
príslušenstvo vo výške 34 999 213,–Sk). I prípadná neplatnosť zmluvy o repo-obchode
nemá a nemala žiadny vplyv na vznik a existenciu pohľadávky S. a. s.
proti V., akciovej spoločnosti (k 16. 12. 1997 vo výške 720 000 000,–Sk).
S. mala totiž dňom 16. 12. 1997 proti V., akciovej spoločnosti,
pohľadávku vo výške 720 000 000,–Sk, pretože za túto obchodnú spoločnosť uhradila
I., a. s. jej dlh vo výške 720 000 000,–Sk a s touto svojou
pohľadávkou mohla voľne nakladať. Súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval ani
ustanovenie § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, ak je neplatnosť
právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti
dovolávať iba tento účastník. Záväzky V., akciovej spoločnosti, vyplývajúce zo
zmluvy o repo-obchode, žalobca nerozporoval a dlžník V. akciová spoločnosť,
tieto uznala, keď postupne platila finančné sumy, ku ktorých zaplateniu sa postupne
dodatkami ku zmluve zaviazala. Opätovne vzniesol námietku premlčania oznámiť alebo
preukázať postúpenie pohľadávky a námietku premlčania všetkých majetkových
i nemajetkových práv, ktoré má proti žalovanému žalobca.
Súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie listinami, ktorý v odôvodnení
rozhodnutia citoval, mnohé z nich nemal ani k dispozícii, prípadne len fotokópie, ktorých
pravosť žalovaný namietal. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie správou centrálneho
depozitára zo dňa 27. 09. 2005, časťou dohody o urovnaní uzatvorenou medzi S. a. s. a E.,
a. s., správou Burzy cenných papierov zo dňa 02. 11. 2005 a oboznámil aké fotokópie listín
mu boli doručené s prečítaním niektorých častí, ktoré nie sú v zápisnici o pojednávaní
identifikované,.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Ďalej uviedol, že dôvody uvádzané
žalovaným v odvolaní považuje za účelové a tendenčné. V konaní bolo preukázané, že
žalobca bol vylučným vlastníkom akcii V. ktoré dňa 22. 10. 1999 odpredal za dohodnutú
kúpnu cenu spoločnostiam D. a C.. Zmluvným prevodom akcií vznikla žalobcovi
pohľadávka voči spoločnostiam D. a C. z titulu dohodnutej kúpnej ceny. Uvedené
spoločnosti dňa 18. 05. 2000, ešte pred zaplatením kúpnej ceny žalobcovi, predali akcie V.
žalovanému a to za rovnakú kúpnu cenu, za akú akcie kúpili od žalobcu. Týmto obchodom
vznikla spoločnostiam D. a C. pohľadávka voči žalovanému z titulu dohodnutej kúpnej
ceny. V rovnaký deň, t. j. 18. 05. 2000 žalovaný postúpil odplatne na uvedené
spoločnosti pohľadávku voči spoločnosti V. a.s. za cenu rovnajúcu sa kúpnej cene, ktorú
mal týmto spoločnostiam zaplatiť za akcie V.. Následne si žalovaný a uvedené spoločnosti
vzájomné pohľadávky započítali. Týmto obchodom sa spoločnosti D. a C. stali navonok
nositeľmi pohľadávky voči spoločnosti V. a.s., pričom túto pohľadávku ponúkli žalobcovi
na uspokojenie svojho záväzku z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za akcie V. ktoré od neho
kúpili dňa 22. 10. 1999. Žalobca (vedomý si rizika, že iné plnenie od týchto spoločností
neobdrží) s touto ponukou, ktorá sa následne realizovala postúpením a zápočtom, súhlasil,
avšak pod podmienkou, že pokiaľ by postúpené pohľadávky voči V. bolo neplatné,
postupujú spoločnosti D. a C. na žalobcu pohľadávku, ktorú majú voči žalovanému z titulu
nezaplatenej kúpnej ceny za akcie. V konaní bolo preukázané, že pohľadávky žalovaného
voči V., a. s. v čase postúpenia na spoločnosti D. a C. neexistovali a preto sa žalovaný
nemohol zbaviť svojho záväzku vec týmto spoločnostiam ich postúpením a vzájomným
zápočtom. Práve žalovaný akcie V. získal, ale dodnes za ne nezaplatil. To znamená, že
práve žalovaný konal v rozpore so zákonom a zásadami poctivého obchodného styku.
Ďalej uviedol, že pravosť listín zmluva o postúpení pohľadávky 58 868 000,–Sk medzi C.
a žalobcom z 31. 07. 2000 a zmluva o zostúpení pohľadávky 115 361 916,–Sk medzi D. a
žalobcom z 31. 10. 2000 je úradne overená dňa 06. 09. 2002 notárkou JUDrE. Taktiež
poukázal na to, že prvostupňový súd o platnosti zmluvy o repo obchode nerozhodoval, ale
jej platnosťou sa zaoberal ten ako s prejudiciálnou otázku, ktorú považoval za potrebné
vyriešiť z hľadiska meritórneho posúdenia veci kedy na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a nepotrebuje k tomu podnet žiadneho
účastníka. Ďalej poukázal na to, že aj keby zmluva o repo obchode bola platná žalovaný
evidentne postupoval pohľadávku, ktorá bola pred postúpením v prevažnej miere
uspokojená ručiteľským plnením zo strany spoločností E. a ktorú ešte naviac, pár dní pred
postúpením spoločnostiam D. a C., žalovaný zmluvne postúpil na iný právny subjekt - T.
a.s.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O.s.p./ prejednal
vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu a po prejednaní odvolania na
pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
čiastočne dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť tomuto
na ďalšie konanie.
Podľa ust. § 122 ods. 1 0,s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Súd prvého stupňa sa týmto procesným ustanovením zákona dôsledne neriadil a
preto nevykonal dokazovanie listinnými dokladmi v zmysle citovaného ustanovenia § 122
ods. 1 O.s.p. na pojednávaní, keď neboli v danej veci splnené podmienky na vydanie
rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Na základe nevykonania dokazovania predpísaným
spôsobom nemohol súd prvého stupňa dospieť inak k skutkovým a právnym záverom
uvededeným v rozhodnutí vo veci samej a odvolací súd na základe takto vadného
vykonania dokazovania nemohol odvolanie žalovaného vecne posúdiť. Na pojednávaní
dňa 02. 09. 2004 otvoril pojednávanie vo veci samej a právny zástupcovia účastníkov
predniesli svoje návrhy, na pojednávaní dňa 21. 04. 2005 žalobca predložil súdu prehľad
dokladov zakladajúcich do spisu a ďalšie doklady v zápisnici vymenované bez toho, aby
súd prvého stupňa vykonal týmito predloženými dokladmi dokazovanie oboznámením ich
obsahu. Inak ako na pojednávaní nemožno (pokiaľ nejde o vykonanie dokazovania
v zmysle ust. § 122 ods. 2 O.s.p.) dôkaz predložený žalobcom na pojednávaní vykonať. Na
pojednávaní dňa 15. 03. 2007 (č.l. 317) súd prvého stupňa vykonal dokazovanie čítaním
Správy burzy cenných papierov zo dňa 02.11. 2005. Na pojednávaní dňa 11. 10. 2007 (č. l.
410) súd prvého stupňa oboznámil s dokladmi „ktoré boli zaslané súdu od posledného
pojednávania", pri ktorom úkone zrejme malo dôjsť k vykonaniu dokazovania dohodami o
zápočte pohľadávok uzavretých medzi žalovaným a D. zo dňa 18. 05. 2000,
žalovaným a C. zo dňa 18. 05. 2000, Konfirmácia o uzatvorenom obchode zo dňa 18. 05.
2000, Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi žalovaným a T. a.s., Bratislava
zo dňa 15. 06. 2000, Komisionárska zmluva zo dňa 14. 04. 2000 a dodatok k nej,
Komisionárske zmluvy zo dňa 10. 01. 1998 a dodatok č. 1 a zo dňa 04. 05. 1998 a dodatok
č. 1, výpisy z účtov majiteľov cenných papierov zainteresovaných spoločností. Dňa 20. 12.
2008 súd prvého stupňa na pojednávaní vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Z obsahu rozsudku súdu prvého stupňa a obsahu zápisníc z pojednávania je zrejmé,
že súd prvého stupňa všetky predložené účastníkmi listinné doklady starostlivo naštudoval
a ich obsah posudzoval ale v rozpore so zákonom (§ 122 ods. 1 O.s.p.) t.j. bez vykonania
dokazovania týmito predloženými listinami na pojednávaní dospel k právnym záverom
záverom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia.
K namietanej neplatnosti právneho úkonu - postúpenia pohľadávky žalovaným pre
nedodržanie písomnej formy a nesplniteľnosť „odkladacej podmienky" odvolací súd
poznamenáva, že neplatnosť časti právneho úkonu nespôsobuje automaticky neplatnosť
právneho úkonu ako celku, ale len neplatnosť tej časti právneho úkonu, ktorá je
neplatnosťou postihnutá. Preto neplatnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky nemusí
spôsobiť neplatnosť iného právneho úkonu obsiahnutého v originálnom úkone. Taktiež
forma je zachovaná ak originálny právny úkon obsahuje písomnú časť iného právneho
úkonu, na ktorý sa písomná forma vyžaduje a podpis na originálnom právnom úkone, ktorý
obsahuje iný právny úkon dohodnutý účastníkmi a podpísaný účastníkmi platí aj pre tento
iný právny úkon. Nie je možné z hľadiska formy oddeliť právny úkon a podmienený
právny úkon v tomto obsiahnutý. Je možné oddeliť obsah a náležitosti právneho úkonu a
iného právneho úkonu v tomto obsiahnutého. Preto z tohto dôvodu namietaná absolutná
neplatnosť právneho úkonu žalovaným nie je dôvodná.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov v zmysle
ust. § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V d'alšom
konaní súd prvého stupňa vykoná dokazovanie predloženými v konaní listinnými dokladmi
predpísaným spôsobom, opätovne zváži pripojenie a oboznámenie spisu Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 20 Cb 16/2003, nakoľko sa účastníci na prednesy v tomto konaní
odvolávajú a v spise je založený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorého právoplatnosť nie
je doložená a na základe riadne vykonaného dokazovania vo veci opätovne rozhodne.
O náhrade trov rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci samej
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 12. novembra 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. N.