Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/79/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci

žalobcu: P. D. V., H., zastúpený: JUDr. J. H., advokát, L. proti žalovanému: Colné

riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 29725/2005 zo dňa 23.10.2006 a o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -45 zo dňa 13.05.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -45 zo dňa 13.05.2008 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania

rozhodnutia žalovaného č. 29725/2005 zo dňa 23.10.2006 ako aj prvostupňového rozhodnutia

Colného úradu Bratislava č. SCÚ-65/2005/P14 zo dňa 21.02.2005, ktorým žalovaný potvrdil

rozhodnutie prvostupňového colného orgánu, ktorým bolo rozhodnuté o zabezpečení liehu

v celkovom objeme 4769,5 litra z dôvodu, že dňa 10.02.2005 pri miestnom zisťovaní správcu

dane mal daňový subjekt uvedený lieh v držbe a spôsob jeho nadobudnutia nevedel

preukázať.

Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že žalobca počas colného konania až do vydania

rozhodnutia žalovaného nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia liehu, ktorý bol u neho

v držbe a ktorý bol v priestoroch žalobcu v čase miestneho zisťovania. S poukazom

na ust. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení

, v znení účinnom v čase porušenia daňových predpisov, (ďalej

len ), v spojení s citovaného zákona ustálil,

že žalobca je daňovým dlžníkom, pretože nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia

liehu, ktorý bol zistený v jeho držbe dňa 10.02.2005 v množstve litra. V zmysle

uvedeného dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup

žalovaného boli v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňujú jeho zrušenie.

Proti rozsudku krajského súdu sa včas odvolal žalobca uvádzajúc, že nájdený lieh

nebol vo vlastníctve žalobcu, ale bol vo vlastníctve jednotlivých družstevníkov, členov

družstva, pričom nájdené množstvo liehu členovia družstva ešte v rokoch 1985–2001 vypálili

a zaplatili. Išlo o lieh, ktorý bol vyrobený a spoplatnený pred účinnosťou zákonov,

o ktoré správny orgán a súd prvého stupňa svoje rozhodnutia opierajú.

Poukázal tiež na žalobu vo veci , ktorá je vedená rovnako na Krajskom

súde v Bratislave, kde predmetné rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového colného

úradu napádajú v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia šiesti družstevníci,

ktorí tvrdia, že sú vlastníci liehu a že žalobca v tomto konaní nie je daňový dlžník. Žiadali,

aby colné orgány určili, že účastníkmi konania sú vlastníci uvedeného liehu v takom rozsahu,

ako boli do administratívneho a súdneho spisu zaslané zoznamy účastníkov, ktorí v rokoch

2000- 2001 pálili lieh v pálenici vo V..

Odvolateľ navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby bez nariadenia

pojednávania zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný uvádzajúc, že za obdobie dva

a pol roka od zistenia liehu v priestoroch žalobcu, sa žalobcovi v rámci svojej dôkaznej

činnosti podarilo iba zistiť, že údajní vlastníci a evidencia liehu sa len ustaľujú, dokumentujú,

rozhodujú a podobne. Žalobca pritom na druhej strane vytýka správcom dane, resp. súdu,

že nevykonali dôkazy, ktoré pritom mal vykonať žalobca. Z obsahu odvolaní nie je jasné,

aké dôkazy sa majú vykonať, keďže potrebné evidencie, resp. osoby ako podklad pre ďalšie

dokazovanie, sa len ustaľujú a rozhodujú.

Žalovaný k nespokojnosti žalobcu s postupom súdu vo veci paralelnej žaloby,

ktorou sa niektorí členovia družstva domáhajú preskúmania zákonnosti rovnakého

rozhodnutia žalovaného ako aj colného úradu, uvádza, že súd postupoval v intenciách

ustanovenia , ďalej len , podľa ktorého súd

konanie spojiť môže, ale nemusí.

Žalobca vo svojom odvolaní proti rozsudku poukazuje na ust. ,

ktorý definuje účel družstva, z ktorého má byť zrejmé, že nádoby, dopravné prostriedky,

i ovocie zabezpečilo družstvo pre svojich členov a to výlučne ako pre fyzické osoby.

Žalovaný predložil spolu so svojim vyjadrením kópiu písomného príkazu predsedu žalobcu

č. 4/2004 zo dňa 03.09.2004 zdôrazňujúc obsah predmetného príkazu, z ktorého vyplýva,

že predseda družstva dal príkaz na zistenie príjmu množstva vypáleného alkoholu za júl

a august 2004, na porovnanie dokladov – výdajky vína na prepal a príjemky pálenky

a zároveň ich spárovať.

Na základe vyššie uvedeného žiada žalovaný Najvyšší súd Slovenskej republiky,

aby rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -45 zo dňa 13.05.2008 v celom

rozsahu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo a o odvolaní rozhodol podľa veta prvá v spojení

s veta druhá a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že Colný úrad v Bratislave dňa

21.02.2005 vydal rozhodnutie č. SCÚ-65/2005/P14, ktorým zabezpečil litra liehu

v množstve a druhu uvedenom vo výroku predmetného rozhodnutia v položke 1–28,

z dôvodu, že dňa 10.02.2005 pri miestnom zisťovaní správcu dane mal žalobca v držbe

predmetný lieh a spôsob jeho nadobudnutia nevedel preukázať. Uvedený záver vyplýva

aj zo zápisnice o miestnom zisťovaní č.j.: /P10 zo dňa 18.02.2005. Žalobca

sa k zisteniam colného úradu nevyjadril a nepredložil žiadne doklady. Predmetné rozhodnutie

bolo doručené žalobcovi dňa 24.02.2005. Proti predmetnému rozhodnutiu sa odvolal žalobca

podaním doručeným prvostupňovému orgánu dňa 14.03.2005 (na pošte podané dňa

11.03.2005), v ktorom sa okrem iného uvádza, že predmetný lieh, ktorý bol rozhodnutím

colného úradu zabezpečený patrí do vlastníctva členov P. D. V. ako fyzických osôb a nie

priamo do vlastníctva družstva P. D. V.. Z tohto dôvodu žalobca k uvedenému liehu neviedol

účtovníctvo, ale len pomocnú evidenciu členov P. D. V. ako fyzických osôb a z dôvodu, že pri

miestnom zisťovaní boli žalobcovi odobraté všetky doklady, nebol žalobca schopný ihneď

predložiť presné identifikácie liehu vo vzťahu k jednotlivým členom PD. Zároveň uviedol, že

lieh nájdený v priestoroch žalobcu bol dlhoročne skladovaný, z tohto dôvodu musí pracne

zadovážiť všetky podklady z jednotlivých páleníc, zatiaľ predkladá kópie dokladov

o nadobudnutí liehu za roky 2000 a 2001.

Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ku dôkazom predloženým

žalobcom v rámci daňového konania uviedol nasledovné: Z dokladov ktoré predložil žalobca

v rámci odvolacieho daňového konania, o tom že v roku 2000 bolo pre rôzne fyzické osoby

vypálených a vyskladnených 840 litrov liehu s alkoholometrickým titrom 60% vol. a 28 litrov

liehu s alkoholometrickým titrom 63,4% vol. a v roku 2001 pre rôzne fyzické osoby vypálené

a vyskladnené 620 litrov liehu s alkoholometrickým titrom 62% vol. uviedol,

že ak by aj colný úrad, napriek tomu, že ide o doklady staršie ako tri roky a preferoval

pravdivosť tvrdení žalobcu, že predložené doklady sa vzťahujú k zabezpečenému liehu, musel

zdôrazniť, že sporný lieh sa nachádzal v štyroch kadiach, pričom v prvej kadi bolo nájdených

435 litrov liehu o stupňovitosti 43,82%, v druhej kadi bolo nájdených 785,5 liehu

o stupňovitosti 56,63%, v kadi označenej číslom 27 bolo nájdených 1399 litrov liehu

o stupňovitosti 57,07% a v kadi označenej číslom 28 bolo nájdené 1065 litrov o stupňovitosti

50,51%. Žiadna z uvedených koncentrácií nezodpovedá koncentrácií liehu na predložených

vyskladňovacích listoch, t.j. 62%, 60% a 63,4%. Navyše v predmetných kadiach

sa nachádzali vo väčšom množstve, ako je sumár množstva jednotlivých druhov liehu

na vyskladňovaných listoch. Prvostupňový daňový orgán ďalej našiel v nádobách v objeme

50 litrov, 10 litrov a 0,5 litra lieh s inou koncentráciou alkoholu, z čoho vyplýva, že každý

z uvedených druhov bol vypálený osobitne, z inej suroviny. Z tohto dôvodu nebolo

preukázané, že predložené vyskladňovacie listy sa vzťahujú k nájdenému liehu. Z tohto urobil

záver, že predložené listinné dôkazy sa nevzťahujú na nájdený lieh a daňový subjekt

nepreukázal spôsob nadobudnutia liehu.

Z obsahu súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej zistil, že na Krajskom

súde v Bratislave prebieha samostatné konanie vedené pod sp.zn. , na základe

žaloby, ktorú podali šiesti žalobcovia: D. F., H. G., Ing. J. L., R. S., J. Š. a Ing. V. Z., ktorí

žalujú Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.

29725/2005 zo dňa 23.10.2006 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Bratislava č. SCÚ-

65/2005/P14 zo dňa 21.02.2005.

Najvyšší súd v rámci prípravy pojednávania zistil, že uvedená vec vedená

na Krajskom súde Bratislava nebola ku dňu 10.11.2008 rozhodnutá.

Podľa účastníkom konania sú žalobca a žalovaný.

Podľa ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia

na svojich právach ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu. Účastníkmi konania

sú tiež tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcom musí tiež vzťahovať

rozhodnutie a postup súdu (§ 91 ods. 2).

Najvyšší súd SR zo skutočností, ktoré sú vyššie uvedené konštatuje, že preskúmavané

rozhodnutie žalovaného bolo napadnuté dvoma samostatnými žalobami, pričom k spojeniu

veci na krajskom súde neprišlo. Obsah žaloby vedenej na krajskom súde pod č.

predložil do súdneho spisu v tejto veci odvolateľ spolu s odvolaním. Najvyššiemu súdu je

preto obsah uvedenej žaloby známy.

S poukazom na uvedené skutočnosti a na obsah administratívneho spisu dospel senát

Najvyššieho súdu SR k záveru, že v tejto veci bol dostatočne zistený skutkový stav

na posúdenie veci a vec bola správne právne posúdená. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov obsiahnutých

v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu (, ). Rovnako je názoru,

že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď preukázateľne neuviedol dôkazy

o spôsobe nadobudnutia liehu zaisteného colnými orgánmi. Nepredložil ani žiadne dôkazy,

ktorými by mohol preukázať rozdielnosť v stupňovitosti liehu, ktorý bol zabezpečený colnými

orgánmi a ktorý mal byť vypálený v Pálenici B. vo V., pri čom malo ísť o totožný lieh.

Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozsudok vydaný Krajským súdom v Bratislave je

vecne správny a rozhodnutia colných orgánov boli vydané zákonne, keďže žalobca mal

v držbe lieh, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nepreukázal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c v spojení s § 224 ods. 1

v spojení s veta prvá a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania,

keďže nemal v odvolacom konaní úspech.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 19. novembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková