Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/68/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. J. Baricovej a členov senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej

v právnej veci žalobcu P., s. r. o., so sídlom B., právne zastúpeného JUDr. O. K., advokátom

v B. proti žalovanému Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Bratislava, Mierová č.

23 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. z 20. novembra

2007 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Trnava sp. zn. -5891 z 11. júla 2007

tak, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 12. februára 2009, č. k.

-63, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 12. februára 2009, č. k. -63 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného Colného riaditeľstva SR pod č. 46164/2007

zo dňa 20. novembra 2007, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené

prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 32335/2007-5891 z 11. júla 2007

o prepadnutí 2.688 ks spotrebiteľského balenia liehu označeného falzifikátom kontrolnej

známky v prospech štátu.

Rozhodol tak podľa a o spotrebnej

dani z liehu a o zmene a doplnení o výrobe a uvádzaní liehu na trh

v znení v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Z. z.“), , , , , a , , , a

Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), keď na základe vykonaného

dokazovania skonštatoval, že žalobné dôvody nepovažuje za dôvodné. Pri svojom

rozhodovaní krajský súd prihliadol na skutočnosť, že na výkon daňovej kontroly colnými

orgánmi v špecifickej oblasti nakladania s liehom sa používa ako

všeobecný právny predpis upravujúci všeobecne postup správcu dane pri vykonávaní daňovej

kontroly a že pri jeho aplikácii však nie je možné neprihliadať na možnosť použitia

dôkazných prostriedkov a osobitosti daného konania. To sa týka najmä námietky žalobcu,

že mu nebolo umožnené vyvrátiť závery Colného laboratória Colného riaditeľstva Slovenskej

republiky (ďalej len „CR SR“) o tom, že všetky predložené vzorky vybrané štandardným

a všeobecne akceptovaným spôsobom sú falzifikátmi a z toho vyvodeného záveru, že všetky

spotrebiteľské balenia liehu zabezpečené pri výkone daňovej kontroly sú označené

falzifikátmi ochranných známok. Podľa názoru krajského súdu nie je možné ani účelné

domáhať sa formálne dôslednej aplikácie príslušné ustanovenia

v nadväznosti na ustanovenia § 14 upravujúceho prepadnutie tovaru a veci. Zákon síce

ustanovuje, že majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci má v lehote do 15 dní od právoplatnosti

rozhodnutia o zabezpečení možnosť odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru

a veci, avšak v danom prípade pochybnosť spočívajúcu v tom, či zabezpečené spotrebiteľské

balenia liehu (ďalej aj len „SBL“) boli označené falzifikátmi známok, bolo možné odstrániť

iba znaleckým dokazovaním vykonaným Colným laboratóriom CR SR alebo Kriminalisticko-

3

expertíznym v Banskej Bystrici, pričom nie je preukázaný žiadny zákonný dôvod

na spochybňovanie správnosti a nezaujatosti záverov akreditovaného zariadenia Colného

laboratória CR SR.

Čo sa týka spochybňovania, že vzorky boli vzaté zo zabezpečených SBL

a na expertízu boli zaslané práve tieto vzorky známok, súd prvého stupňa považoval takéto

námietky za ničím nepodložené a účelové. Súd nespochybnil právo žalobcu navrhnúť

a predložiť dôkazy a súhlasil s ním, že nemožno zamieňať procesné oprávnenie orgánu

s právom žalobcu na predkladanie dôkazov. Avšak v konaní nebolo preukázané,

že by žalobcovi bolo odňaté právo predkladať relevantné dôkazy. To vyplýva

aj zo skutočnosti, že za daných okolností ani v zmysle nebolo

možné predložiť iný relevantný dôkaz osvedčujúci, resp. vyvracajúci pochybnosti,

ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, nakoľko základnou pochybnosťou bola pochybnosť o tom,

či sa jedná o falzifikát kontrolnej známky. Zhodne so žalovaným súd konštatoval, že zákon

nestanovuje povinnosť, aby pri odoberaní vzorky bol prítomný žalobca ani nestanovuje

povinnosť, aby boli podrobené expertíze všetky zabezpečené SBL; bez ďalšieho z tohto

nemožno vyvodiť pochybnosť o správnosti záverov prijatých na základe zabezpečených

expertíz vzoriek. Okrem toho by bez ďalšieho bol takýto postup nehospodárny, nelogický

a negujúci význam existencie všeobecne akceptovaných štatistických metód zisťovania

používaných aj pre expertízy na účely colného konania. Podľa prvostupňového súdu

nie je možné považovať za dôvodnú ani námietku, že Colné laboratórium CR SR

je organizačnou zložkou žalobcu, jedná sa o nezávislú inštitúciu, ktorá má príslušnú atestáciu

na poskytovanie, resp. vykonávanie expertízneho skúmania.

Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku, že colné orgány sa nezaoberali

im z úradnej činnosti známou skutočnosťou, že pri miestnom zisťovaní kontrolované známky

sa za použitia prostriedkov, ktoré colné orgány bežne používajú na zisťovanie ich pravosti,

správali po použití lepidla odlišne. Koniec koncov ani príslušné colné orgány vykonávajúce

miestne zisťovanie neboli odborníkmi v danej oblasti a vzniknuté pochybnosti boli odstránené

tým. že vzorky príslušných známok boli zaslané na expertízne skúmanie.

Len pre úplnosť krajský súd uviedol, že v konaní doložené uznesenie

ČVS: ORP-497/OEK-DS-2006 zo dňa 30. marca 2007 je dokladom iba o tom, že popísaný

skutok nie je trestným činom a podkladom pre tento záver, že výroková veta uznesenia bola

sformulovaná nejasne.

4

Žalobcovi s poukazom na ustanovenie nepriznal právo na náhradu

trov konania, nakoľko nebol v konaní úspešný.

Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie

namietajúc, že podľa súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vytýkal krajskému súdu, že sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi žalovaného

a žalobcom uvádzané žalobné dôvody nepovažoval súd za dôvodné. S poukazom

na ustanovenia a vytýkal krajskému súdu, že právo

majiteľa tovaru preukázať, pochybnosti zmenil tak, že oprávnenie žalobcu zrealizuje správny

orgán napriek jednoznačnej dikcií citovaného ustanovenia. Súd podľa názoru žalobcu poprel

jeho zákonné právo a rovnako ako žalovaný a colný úrad aj krajský súd nerozlišuje úkony

správneho orgánu a žalobcu. Uviedol, že nespochybňuje právo správneho orgánu

na vykonávanie dokazovania, avšak bolo mu správnymi orgánmi, teraz aj súdom odňaté

zákonné právo vyvrátiť pochybnosti. Právny názor súdu je v rozpore s § 14a zákona

č. v spojení s , , , ale aj s ustanovením a citovaného

zákona.

Namietal, že podľa súdu nie je preukázaný žiadny zákonný dôvod na spochybnenie

správnosti a nezaujatosti záverov akreditovaného zariadenia. Súd ale neuviedol aký zákonný

dôvod a podľa ktorého predpisu musí existovať a nevysvetlil, ako sa dá spochybniť výsledok

expertízneho skúmania, keď od samotného začiatku je žalobcovi odopierané zákonom dané

oprávnenie uvedené v § 14a a súd vo svojej argumentácií sa stotožní s tým, že zákon

neustanovuje povinnosť, aby pri odoberaní vzorky prítomný žalobca, ani neustanovuje

povinnosť, aby boli podrobené expertíze všetky SBL.

Pripustil, že zákon neustanovuje, aby pri odoberaní vzorky bol prítomný žalobca,

na druhej strane zákon ani nezakazuje, aby pri odoberaní žalobca bol. Za tohto stavu,

ak pripustíme výklad súdu, správny orgán môže dať akékoľvek SBL na expertízne skúmanie

a žalobca sa musí stotožniť s tým, že predmetom expertízneho skúmania bol lieh, ktorý

mu bol zabezpečený. Žalobca sa musí stotožniť s tým, že vzorka bola odobratá tak, ako

je to popísané bez toho, aby sa mohol vyjadriť k spôsobu odoberania.

5

Mal za to, že nerešpektovaním základných zásad daňového konania a vyššie

citovaných ustanovení, ako aj neprizvanie žalobcu k odoberaniu vzorky, colný úrad sám

spochybnil objektívnosť vykonaných dôkazov aj závery colného laboratória, že znaleckému

skúmaniu bolo predložené SBL zabezpečené žalobcovi a ich závery sú postavené len

na tvrdení. Za preukázané sa nedá považovať ani to, že vzorky boli odobraté spôsobom,

ktorý by umožňoval prijať záver, že na základe týchto vzoriek všetky zabezpečené SBL

žalobcovi boli označené falošnými kontrolnými známkami a použitá metóda ich falošnosť

potvrdzuje.

Podľa žalobcu nemôže byť pochýb, že jediný spôsob ako mohol žalobca zrealizovať

svoje zákonné právo uvedené v § 14a ods. 3 a odstrániť pochybnosti, bolo to, že mu colný

úrad umožní predložiť kontrolné známky znaleckému skúmaniu a tiež mu umožní byť

pri odoberaní vzoriek, aby jednak došlo k naplneniu jeho zákonného práva a odstránenie

pochybnosti, či pri odoberaní vzoriek postupoval colný úrad podľa pravidiel planých

pre použitie konkrétnej metódy expertízneho skúmania a tiež pochybností, či znaleckému

skúmaniu boli predložené skutočne SBL, ktoré boli žalobcovi zabezpečené.

Naďalej tvrdil, že mu colné orgány mali umožniť realizovať jeho zákonné právo,

a to minimálne tak, aby rovnaké množstvo vzoriek odobratých colnými orgánmi

a za rovnakých podmienok mohol predložiť znaleckému skúmaniu ňom vybratej skúšobni,

napr. aj v Kriminalisticko-expertíznom ústave. Až v rámci hodnotenia dôkazov bolo podľa

žalobcu možné nim predložený výsledok skúmania ako dôkaz hodnotiť. Zvolený postup

colných orgánov podľa žalobcu spochybnil pravdivosť záverov.

Vyslovil polemiku, že ak súd nespochybňuje právo žalobcu predkladať dôkazy,

tak musí pripustiť, že pravosť známky mohol žalobca preukázať minimálne rovnakými

technickými prostriedkami a metódami ako colný úrad a mal by pripustiť to, že ak nemohol

žalobca odobrať vzorky ani byť prítomný pri ich odbere, že jeho právo vyvrátiť pochybnosti

uvedené v porušené bolo a postup colných orgánov bol

nezákonný. Žalobca aj naďalej tvrdil, že lieh bol označený pravými kontrolnými známkami,

ktoré mu boli dodané osobou oprávnenou dodávať kontrolné známky, a má dôvodné

pochybnosti o tom, že skúmaniu neboli podrobené spotrebiteľské balenia liehu, ktoré boli

zabezpečené. Ak by colný úrad podrobil znaleckému skúmaniu zabezpečené spotrebiteľské

balenie nepochybne by žalobcovi nebolo upierané právo podľa 14a

ani prítomnosť pri odbere vzoriek.

6

Navrhoval preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského

súdu v Trnave, č. k. zo dňa 12. februára 2009 tak, že zruší rozhodnutie Colného

riaditeľstva SR sp. zn. zo dňa 20. novembra 2007 ako aj rozhodnutie Colného

úradu Trnava sp. zn. -5891 zo dňa 11. júla 2007 a vec vrátil žalovanému. Zároveň

žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že má za to, že skutkové a právne

okolnosti daňového prípadu uvádzané žalobcom v odvolaní predstavujú opakované tvrdenia,

ku ktorým sa žalovaný dostatočne vyjadril už v predchádzajúcich daňových konaniach

a v konkrétnom súdnom spore, v podobe písomných rozhodnutí, vyjadrení, resp. priamo

na súdnom pojednávaní vo veci.

Žalovaný naďalej považuje žalobcove právne konštrukcie, žiadosti a konštatovania

o údajnom znemožnení realizácie zákonných práv, za účelové prostredníctvom vytrhávania

častí viet a slovných spojení zo bez kontextu celej právnej normy

a dotknutého prípadu.

Žalovaný má naďalej za to, že spochybňovanie objektívnosti vykonaných dôkazov

v spore prostredníctvom Colného laboratória CR SR len na základe „dôvodných

pochybností“, že žalobca nebol účastný pri odbere vzoriek a že žalovaný neakceptoval návrhy

žalobcu o vlastnú expertízu zabezpečených SBL, je bez ďalšieho právne irelevantné.

Navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

v medziach podaného odvolania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré

mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ),

keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol v súlade s a v spojení s

ods. 1 veta prvá a zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,

www.nsud.sk, a zistil, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.

Podľa spotrebiteľským balením liehu (ďalej len

„spotrebiteľské balenie“) sa na účely tohto zákona rozumie uzavretý spotrebiteľský obal

naplnený liehom určeným na priamu ľudskú spotrebu.

7

Podľa kontrolnou známkou sa na účely tohto

zákona rozumie slovenská kontrolná známka určená na označovanie spotrebiteľského balenia,

ktorá spĺňa ostatné náležitosti v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym

predpisom vydaným podľa odseku 38. Kontrolná známka má na účely tohto zákona povahu

ceniny.

Podľa spotrebiteľské balenie označené

pretrhnutou kontrolnou známkou, falzifikátom kontrolnej známky alebo kontrolnou známkou,

ktorá nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným

podľa odseku 38 a spotrebiteľské balenie, na ktorom nie je nalepená kontrolná známka,

alebo ktorého označenie nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym

predpisom vydaným podľa odseku 38, sa na účely tohto zákona považuje za neoznačené.

Za neoznačené spotrebiteľské balenie sa považuje aj každé spotrebiteľské balenie

s pretrhnutou kontrolnou známkou, ktoré pri predaji zo spotrebiteľského balenia na priamu

ľudskú spotrebu na mieste vrátane skladových a iných účelových priestorov prevyšuje jeden

otvorený kus z jedného sortimentu spotrebiteľského balenia s pretrhnutou kontrolnou

známkou.

Podrobnosti o vyhotovení kontrolných známok na označovanie spotrebiteľského

balenia liehu a o grafických prvkoch a údajoch na kontrolnej známke ustanovuje vyhláška

Ministerstva financií Slovenskej republiky č. , ktorá presne určuje, z akého

materiálu sa kontrolná známka vyhotovuje, aké má rozmery, aké ceninové farby sa použijú

na jej vyhotovenie, čo je na nej umiestnené (včítane hologramu) a ako sa nalepí.

Podľa colný úrad vykonáva daňový dozor,

ktorým je výkon dozoru nad držbou a pohybom liehu, tlačou a distribúciou kontrolných

známok, a tiež daňovú kontrolu.

Podľa na správu dane sa použije osobitný predpis

(t. j. v tomto prípade ), ak tento zákon neustanovuje inak.

8

Podľa zamestnanec správcu dane môže

zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní;

správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený tovar a veci riadne opatrovať. Toto

opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru

alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností

v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo

zabezpečiť, môže správca dane na náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať previezť

na miesto vhodné na tento účel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec

správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky

zabezpečených vecí. Odobraté vzorky sa po expertíze, či obhliadke vrátia, ak to ich povaha

pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa postupuje primerane podľa § 36.

Podľa správca dane vydá o zabezpečení tovaru

alebo veci rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia tovaru alebo

veci. Proti rozhodnutiu o zabezpečení sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.

Podľa ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci

v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni pochybnosti,

ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení

rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania;

proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci

v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti,

ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto

tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno

odvolať.

Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 21.07.2006

v čase od 07:30 h do 13:15 h a v čase od 10:40 h do 15:10 h Colný úrad Trnava (ďalej aj

len „správca dane“) vykonal na základe o orgánoch štátnej správy

v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

a miestne zisťovanie v zmysle

9

za prítomnosti J. C., vodiča obchodnej spoločnosti P. s. r. o., JUDr. J. S. konateľa obchodnej

spoločnosti P. s. r. o., ako aj tretích osôb F. R., skladníka obchodnej spoločnosti P. s. r. o.,

a Ing. E. M., účtovníčky obchodnej spoločnosti P. s. r. o., pri ktorom bolo zistené, že sa na

tovare v prevádzke odvolateľa nachádzajú spotrebiteľské balenia liehu označené kontrolnými

páskami, u ktorých vzniklo najprv podozrenie, že sa jedná o SBL, neoznačené podľa zákona

č. . Zo zápisníc o miestnom zisťovaní jednoznačne vyplýva, že tak vodič J. C.

ako aj zúčastnené osoby F. R. a Ing. E. M. podali vo veci vysvetlenie a že žiadne vyjadrenia,

návrhy alebo námietky, a to ani zo strany konateľa žalobcu vznesené neboli.

Skutočnosti o neoznačení tovaru podľa boli potvrdené

a preukázané v rámci skúmania Colného laboratória CR SR, ktorý vydal dňa 17.08.2006

odborné vyjadrenie, z obsahu ktorého vyplynulo, že odohrané vzorky – kontrolné pásky boli

falzifikáty.

Vydaniu preskúmavaného rozhodnutia v danej veci predchádzalo rozhodnutie Colného

úradu Trnava z 23. júla 2006 č. 28842/2006-5891 o zabezpečení tovaru, ktoré na základe

odvolania žalobcu bolo v rámci autoremedúry zmenené rozhodnutím Colného úradu Trnava

z 05. septembra 2006 č. 34960/2006-5831. Toto rozhodnutie v dôsledku opätovného

odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím zo 04. júna 2007 č. 40550/2006 potvrdil;

toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. júna 2007, jeho preskúmania súdom

sa žalobca nedomáhal, hoci aj rozhodnutia o zabezpečení tovaru bývajú predmetom súdneho

prieskumu (napr. konania vo veciach sp. zn. , , );

na tejto skutočnosti nič nemení ani nesprávne, resp. neúplné (nedostatočné) poučenie

žalovaného uvedené v jeho potvrdzujúcom rozhodnutí.

Následne Colný úrad Trnava vydal dňa 11. júla 2007, pod č. 32335/2007-5891

rozhodnutie o prepadnutí 2.688 ks spotrebiteľského balenia liehu označeného falzifikátom

kontrolnej známky v prospech štátu. Colný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia

vychádzajúc z výsledkov odbornej expertízy - Colného laboratória CR SR zo 17.08. 2006

– Protokolov o skúške č. VOE-5716/06 0668/06-CL, VOE-577/06 0668/06-CL,

VOE-5718/06 0668/06-a a VOE-5719/06 0668/06-CL, v ktorých Colné laboratórium

skonštatovalo, že predložené kontrolné známky liehu, ktoré boli odobraté zo zabezpečeného

tovaru, boli preskúmané z hľadiska ochranných prvkov, tlačiarenskej techniky, kvality

a tlačových detailov a porovnané s pravými kontrolnými známkami, pričom vzájomným

porovnaním bolo zistené, že sa jedná o úplné falzifikáty kontrolných známok. Colný úrad

v intenciách konštatoval, že žalobca neodstránil

10

pochybnosti u zabezpečeného tovaru, z tohto dôvodu bolo vydané rozhodnutie správcu dane

o prepadnutí sporného tovaru.

Žalovaný správny orgán odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu

z 11. júla 2007, č. 32335/2007-5891 a toto rozhodnutie potvrdil vyporiadajúc sa podrobne

so všetkými námietkami žalobcu v jeho odvolaní uvedenými.

Napriek námietkam žalobcu i podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

bol v správnom konaní skutkový stav veci dostatočne zistený a preukázaný a správne orgány

z neho vyvodili i správny právny záver, ktorý si osvojil vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd

v Trnave.

Právna úprava spotrebnej dane z liehu vždy považovala a považuje zistenie

skladovania neoznačených SBL za protiprávny stav bez ohľadu na iné okolnosti prípadu.

Už len samotné zistenie, resp. podozrenie colného úradu z neoznačenosti SBL zistených

u žalobcu predstavovalo zistenie/podozrenie z protiprávneho stavu. Zistený stav colným

úradom v podobe neoznačených SBL mu „dával istotu“, že ide o protiprávny stav,

a to na základe vyššie uvedenej právnej úpravy (najmä § 10 ods. 7 veta prvá zákona

č. ). Žalobca ako daňový subjekt je za zistený stav v zmysle ustanovenia

ods. 1 písm. c/ v znení účinnom od 01.07.2006 zodpovedný

objektívne, už len z titulu zistenia dispozície s neoznačenými SBL.

Obsahom spisu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného bolo nesporne

preukázané, že žalobca je osobou, ktorá získala a držala neoznačený tovar (spotrebné balenie

liehu), pričom žalobca bol tiež osobou povinnou tovar predložiť colnému úradu dôkazy,

ktoré, ako žalobca tvrdí, by mohli preukázať opak záverov žalovaného, keďže postavenie

účastníka v colnom konaní je založené na povinnosti obstarať všetky dôkazy a podklady

potrebné na preukázanie pravdivosti tvrdených skutočností.

Z listinných dôkazov, ktoré mal Najvyšší súd Slovenskej republiky k dispozícii

v administratívnom i v súdnom spise, nevyplýva, že by colné orgány bránili žalobcovi

v predkladaní dôkazov alebo, že by mu neumožnili sa vyjadriť, resp., že by odmietli jeho

účasť pri odbere vzoriek, ktoré mali byť podrobené znaleckému skúmaniu, keď pri miestnom

11

zisťovaní bol zástupca žalobcu – konateľ spoločnosti prítomný, mal možnosť vyjadriť

sa a vzniesť prípadné námietky proti postupu colného orgánu. Takto potom tvrdenie žalobcu,

podľa ktorého výsledky odbornej expertízy nepreukazujú, že predmetom skúmania boli

kontrolné známky, ktoré boli nalepené na zaistenom spotrebiteľskom balení liehu (SBL),

ani to že tieto kontrolné známky sú falošné a ani to, že falošné sú aj kontrolné známky

na všetkých baleniach zaisteného SBL, nemá nad rámec špekulatívnej úvahy žalobcu žiadnu

oporu vo vykonaných dôkazoch. Ide iba o tvrdenie žalobcu, resp. o jeho názor.

Námietky žalobcu sa pohybujú viac v teoretickej, resp. hypotetickej rovine a nemajú

oporu v obsahu administratívneho spisu, z ktorého nesporne vyplýva, že žalobcovi bol daný

dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení, avšak tiež z neho vyplýva, že tento priestor

účinne nevyužil a nevyužil túto možnosť ani v konaní pred súdom, keď ani na ústne

pojednávanie nariadené krajským súdom sa nedostavil pre „ďalšie pracovné povinnosti

právneho zástupcu, ktoré sa nedajú odložiť“ a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho

neprítomnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považoval

námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené,

ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci žalovaným ani krajským súdom. Súc viazaný

tiež rozsahom a dôvodmi odvolania ( v spojení s veta prvá )

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu v odôvodnení rozsudku (§ 219

ods. 2 v spojení s veta prvá ), ktoré považuje za úplné a vecne

správne. Na uvedenom závere nič nemení ani obsah podaného odvolania, pretože neobsahuje

také nové tvrdenia a dôkazy, s ktorými by sa nebol krajský súd podrobne vyporiadal

a ktoré by mohli vyvrátiť skutkové zistenia a závery jeho rozhodnutia .

Preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení s

veta druhá ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

veta prvá , a s poukazom na

tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko neúspešný

12

žalobca právo na náhradu trov odvolacieho konania nemá a žalovanému v odvolacom konaní

žiadne trovy nevznikli a ani si ich neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. júna 2010

JUDr. J. Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková