Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c2f/371493.7278da.pdf
PDF · 105.42 KB
No categories available
3Sžp/4/2008
Najvyšší súd 3 Sžp 4/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ J. Ď., 2/ E. Ď., obaja
bytom S., proti žalovanému: Krajskému úradu životného prostredia v Žiline, odbor
zložiek životného prostredia, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1, Žilina, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2006/00428/On zo dňa 10.4.2006,
o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/7/2006-88 zo dňa 28.
februára 2008 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 20S/7/2006-88 zo dňa 28. februára 2008 p o t v r d z u j e .
Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 2006/00428/On zo dňa 10.04.2006 z dôvodu, že žalobcovia
nezaplatili súdny poplatok. za podanú žalobu v sume 1 000,-- Sk spoločne a nerozdielne
podľa položky č. 10 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov (ďalej len sadzobník súdnych poplatkov). Krajský súd poukázal na priebeh konania
v predmetnej právnej veci, v ktorej žalobcovia v prvom a druhom rade požiadali
o oslobodenie od súdnych poplatkov. O ich žiadosti rozhodol krajský súd uznesením
č.k. 20 S 7/2006-60 zo dňa 15. novembra 2006 tak, že žalobcom oslobodenie od súdnych
poplatkov nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2 Sžo 24/2007-81 zo dňa 24. októbra 2007
tak, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 20 S 7/2006-60 zo dňa
15. novembra 2006 potvrdil.
Následne krajský súd výzvou zo dňa 05.02.2008, doručenou žalobcom dňa
06.02.2008, vyzval žalobcov, aby spoločne a nerozdielne zaplatili súdny poplatok za podanú
žalobu v sume 1 000,-- Sk podľa položky 10 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
Na túto výzvu reagovali žalobcovia ďalšou žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov
zo dňa 11.02.2008. Nakoľko žalobcovia v opakovanej žiadosti neuviedli oproti prvej žiadosti
o oslobodenie od súdnych poplatkov žiadne nové skutočnosti, krajský súd, zdôrazňujúc
skutočnosť, že o prvej žiadosti už bolo právoplatne rozhodnuté, konštatoval, že v danom
prípade neexistuje skutkový ani právny dôvod na rozhodnutie o opakovanej žiadosti žalobcov.
Keďže žalobcovia súdny poplatok za podanú žalobu v sume 1 000,-- Sk nezaplatili
ani napriek výzve súdu na jeho zaplatenie a poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho
poplatku, krajský súd konanie zastavil.
V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia voči uvedenému uzneseniu odvolanie,
v ktorom žiadali napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Žalobcovia, rovnako ako vo svojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov,
znovu popisovali svoje majetkové a osobné pomery, ktoré podľa nich zakladajú dôvod
na oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedli, že vzhľadom na väčší počet konaní,
v ktorých vystupujú ako navrhovatelia, nemôžu mať dostatok finančných prostriedkov
na zaplatenie súdnych poplatkov vo všetkých konaniach vedených na súdoch, a preto sa cítia
postupom súdov diskriminovaní, čo je v rozpore s čl. 12 a 13 Ústavy Slovenskej republiky.
Žalobcovia sa vo veľmi zlej sociálnej situácii nachádzajú v dôsledku porušovania
ich základných práv a slobôd zo strany spoluobčanov, obce a iných správnych orgánov,
pričom im bola spôsobená škoda na majetku (odobratím invalidného dôchodku),
ale aj iná ujma v dôsledku poškodzovania ich osobnostných práv. Na bránenie svojich
základných práv a slobôd pritom žalobcovia nevidia iné východisko ako domáhať sa ochrany
svojich práv súdnou cestou, čo je spojené s výdavkami na poštovné, cestovné, kopírovanie
listín a pod. v súvislosti s podaniami na obec, správne orgány, prokuratúru a súdy, vrátane
Ústavného súdu SR a ES v Štrasburgu. Okrem toho musia uhrádzať aj povinné poplatky
spojené s chodom domácnosti, a preto si museli požičiavať finančné prostriedky na zabez-
pečenie ich výživy, čo je v rozpore s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky. Odmietaním
ich podaní je porušované aj ich ďalšie právo vyplývajúce z čl. 40 Ústavy Slovenskej
republiky, nakoľko takéto konanie súdov pôsobí stresujúco na ich zdravotný stav,
ktorý sa neustále zhoršuje. K odvolaniu žalobcovia priložili fotokópie preukazov občana
s ťažkým zdravotným postihnutím č. 146222 a 146189, posudok Úradu práve, sociálnych vecí
a rodiny Žilina z 11. marca 2005 o miere funkčnej poruchy žalobcu v 1. rade, list občanov
obce S. – H. adresovaný riaditeľovi Sociálnej poisťovne so žiadosťou o prešetrenie
zdravotného stavu žalobcu v 1. rade a jeho nároku na invalidný dôchodok, rozhodnutie
Sociálnej poisťovne zo 17. septembra 2001 o odňatí invalidného dôchodku žalobcovi
v 1. rade, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 4.októbra 2004 o priznaní predčasného
starobného dôchodku žalobkyni v 2. rade, rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 18.júna 2004
o priznaní a zvýšení predčasného starobného dôchodku žalobcovi v 1. rade, potvrdenie T. pre
Z. Ď. (dcéra žalobcov) o navštevovaní denného štúdia v akademickom roku 2006/2007 a
2007/2008, rozhodnutie T. zo 6. decembra 2006 o nepriznaní sociálneho štipendia Z. Ď.,
fotokópie príkazov na úhradu finančných prostriedkov z účtu žalobcu v 1. rade v prospech
iných účtov, upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 329/2007-1, znalecký posudok znalca
z odboru Geodézia a kartografia Ing. J. V., CSc., odpoveď obce S. – H. na žiadosť žalobcov
o sprístupnenie informácie, rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Žiline č. ŽP
B 2006/00060-Han zo dňa 16. februára 2006 o priestupku, rozhodnutie Obce S. – H. č. SÚ
15/2005 z 18. januára 2006 o priestupku a následné zrušujúce rozhodnutie Obvodného úradu
pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline č. 2006/00622-005/MUN
z 31. mája 2006, vyjadrenie obce S. - H. k uzneseniu č. 17C 182/05-42 ohľadom poplatku za
odber vody z obecného vodovodu, vyjadrenie obce S. – H. k odvolaniu proti rozsudku OS
Žilina č.k. 17 C 2005-76 zo dňa 17. januára 2007, správa o povesti žalobcov vystavená
starostom obce S. – H. dňa 29.marca 2007, správa o povesti žalobcu v 1. rade vystavená
Obvodným úradom v Žiline dňa 28. marca 2007, žiadosť žalobcu v 1. rade o poskytnutie
informácií adresovaná obci S. – H. zo dňa 30. marca 2007, odvolanie proti fiktívnemu
odmietavému rozhodnutiu obce o sprístupnenie informácií, poskytnutie informácií obcou S. –
H. zo dňa 11. júna 2007 adresované žalobcovi v 1. rade, opakovaná žiadosť žalobcu v 1. rade
o sprístupnenie informácií zo dňa 15. júla 2007 adresovaná obci S. – H. a následná odpoveď
na túto žiadosť zo dňa 03.08.2007, oznámenia spoločnosti S. E., a.s. o zmene dátumov
odpočtu a perio-dicity fakturácie a rozloženia preddavkových platieb, faktúry vystavené
spoločnosťou S. T., a.s. za telekomunikačné služby, zmluva o kontokorentnom úvere uzavretá
medzi S., a.s. ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi, potvrdenia o zaplatení účtov, časť
zdravotnej dokumentácie žalobcu v 1. rade.
Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal
napadnuté rozhodnutie krajského súdu v zmysle ustanovenia § 212 v spojení s § 246c
Občianskeho súdneho poriadku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech.
Z obsahu súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobou podanou
na Krajskom súde v Žiline sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. 2006/00428/On zo dňa 10.04.2006, pričom žalobcovia zároveň požiadali o oslobodenie
od súdnych poplatkov. O žiadosti krajský súd rozhodol uznesením č.k. 20 S 7/2006-60 zo dňa
15. novembra 2006 a oslobodenie od súdnych poplatkov žalobcom nepriznal. Odvolaním
napadnuté uznesenie krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil uznesením
č.k. 2 Sžo 24/2007-81 zo dňa 24. októbra 2007. Odvolací súd sa stotožnil so záverom
krajského súdu, že u žalobcov nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov. S prihliadnutím na výšku súdneho poplatku odvolací súd konštatoval,
že jeho zaplatením nenastane u žalobcov situácia, ktorá by podstatne nepriaznivo ovplyvnila
ich osobné a majetkové pomery a pokiaľ ide o výdavky spojené s početným uplatňovaním
ochrany svojich práv cestou príslušných správnych orgánov, súdov a prokuratúr,
táto skutočnosť nie je zákonným dôvodom na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
Po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného uznesenia krajský súd výzvou č.k. 20S 7/2006-85
zo dňa 5. februára 2008 vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu spoločne
a nerozdielne v sume 1 000,-- Sk podľa položky č. 10 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov
a zároveň žalobcov poučil o následku nezaplatenia súdneho poplatku v zmysle ustanovenia
§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Žalobcovia zhodne prevzali výzvu dňa
06. februára 2008. Na výzvu reagovali podaním zo dňa 11. februára 2008, v ktorom opätovne
požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd s prihliadnutím na pôvodnú
žiadosť žalobcov o oslobodenie od súdnych poplatkov vyhodnotil ich opakovanú žiadosť
za obsahovo totožnú a nesvedčiacu o zmene pomerov žalobcov, a preto o tejto opakovanej
žiadosti nerozhodol a konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z dôvodu nezaplatenia
súdneho poplatku zastavil.
Podľa názoru odvolacieho súdu bol tento postup súdu prvého stupňa, keď pomery
uvádzané v opakovanej žiadosti žalobcov o oslobodenie od súdnych poplatkov vyhodnotil
ako totožné s pomermi uvádzanými v prvej žiadosti, bez predloženia nových skutočností,
ktoré by mohli v predmetnej veci ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech žalobcov, dôvodný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že z práva na prístup k súdu
nemožno odvodzovať právo na bezplatné súdne konanie, a preto aj požiadavku zaplatiť súdny
poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva na prístup k súdu.
Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť aj výšku súdneho poplatku (1 000,-- Sk) a skutočnosť,
že súdny poplatok mali žalobcovia zaplatiť spoločne a nerozdielne a nie jednotlivo.
Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd pri zastavení konania
postupoval v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch (§ 10 ods. 1) a týmto postupom
neodoprel žalobcom právo na prístup k súdu v zmysle ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, pretože ich žiadosť ako aj opakovanú žiadosť o oslobodenie
od súdnych poplatkov vyhodnotil zákonným spôsobom.
Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté
uznesenie Krajského súdu v č. k. 20S/7/2006-88 zo dňa 28. februára 2008 podľa § 219 O. s. p.
ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia
§ 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešným
žalobcom ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto druhu konania náhrada trov konania
neprináleží.
P O U Č E N I E : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
v Bratislave, dňa 19. novembra 2008
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
za správnosť opisu:
Alena Augustiňáková