Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MObdo/2/2008

Najvyšší súd5 MObdo 2/2008 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a sudcov JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Zdenky Kohútovej,

v právnej veci žalobcu: J., zast. J., advokátom, M., Bratislava, proti žalovanému: B.,

Bratislava, zast. J., Bratislava, o zaplatenie istiny 630.990,-- Sk s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , na mimoriadne dovolanie

Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 27. apríla 2007 č. k. -152, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II dňa 3. októbra 2001 sa žalobca

domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 630 990,-- Sk s príslušenstvom titulom vydania

bezdôvodného obohatenia. Prvostupňový súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k.

-22, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 630 990,-- Sk

s príslušenstvom, ako aj trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Proti platobnému

rozkazu podal žalovaný odpor. Po prejednaní žaloby prvostupňový súd rozsudkom

z 26. októbra 2006 č. k. -127 žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi sumu 630 990,-- Sk s úrokom z omeškania vo výške 18,8 % ročne z dlžnej sumy

od 28. septembra 2001 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 31 545,-- Sk a trovy

právneho zastúpenia vo výške 44 400,-- Sk k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že v konaní bolo

preukázané, že pracovník žalovaného M. M. sa dopustil trestných činov podvodu

a sprenevery a v trestnom konaní bolo žalobcovi v rámci adhézneho konania priznané voči

nemu právo na náhradu škody, čím ale nie je dotknuté uplatnené právo žalobcu voči

žalovanému.

Odvolací súd na odvolanie žalovaného rozsudkom č. k. -152 zo dňa

27. apríla 2007 zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že žalobu zamietol a žalobcu

zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 37 851,-- Sk

k rukám právnej zástupkyne žalovaného v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastníci konania uzavreli dňa 05. 06. 2001

lízingovú zmluvu č. 9687/21, ktorej predmetom bola návesová súprava, a ktorú za žalovaného

podpísal M. M. v postavení jeho obchodného zástupcu. Jemu aj žalobca zaplatil nultú splátku

vo výške 615 000,-- Sk spolu s províziou 15 900,-- Sk na základe faktúr

č. 219687600 a č. 219687100. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca poskytol plnenie

fyzickej osobe, ktorá nebola oprávnená v takomto rozsahu konať za žalovaného. Žalobcovi

preto nevzniklo voči žalovanému právo v zmysle ust. ,

na vrátenie poskytnutého plnenia, keď navyše takéto plnenie zo strany žalobcu v zmysle

leasingovej zmluvy žalovanému poskytnuté nebolo. Žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne

neobohatil, nakoľko v konaní bolo preukázané, že platbu na základe vystavených faktúr

č. 219687600 a č. 219687100 realizoval žalobca neoprávnenému subjektu a v rozpore

s uzavretou leasingovou zmluvou a Všeobecnými zmluvnými podmienkami, pretože podľa

zmluvy mal žalobca plniť prevodným príkazom a len platba prevodným príkazom podľa

v spojení s ust. znamenala riadne splnenie

záväzku.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal na podnet žalobcu Generálny prokurátor

Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie s návrhom uvedené rozhodnutie zrušiť a vec

vrátiť Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca sa podanou

žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 630 990,-- Sk s príslušenstvom z dôvodu,

že nedošlo k plneniu predmetu leasingovej zmluvy č. 9687/21 z 5. júna 2001, a to k prenájmu

motorového vozidla – návesová súprava, ťahač IVECO a náves ASCO, pričom žalobca

uhradil zástupcovi žalovaného pánovi M. M. 5. júna 2001 v hotovosti

630 990,-- Sk na základe ním vystavených faktúr č. 219687600 a č. 219687100. Osoba

konajúca v mene žalovaného pán M. M. vystavil toho istého dňa dva príjmové pokladničné

doklady na vyššie uvedené sumy, ktoré sú označené pečiatkou s obchodným menom

žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu

z leasingovej zmluvy a nevrátil ani peniaze, žalobca 21. septembra 2001 od zmluvy odstúpil.

Až z listu žalovaného z 20. septembra 2001 sa žalobca dozvedel, že pán M. M. konal bez

akéhokoľvek oprávnenia, resp. súhlasu žalovaného, a preto žalovaný neuznáva žiadne právne

účinky z konania pána M. M., hoci sa o prekročení oprávnenia obchodného zástupcu v dobe

od 15. júna 2001 do 21. júna 2001 dozvedel celkom trikrát. Poukázal na zavedenú prax, podľa

ktorej prvá platba lízingu sa označuje ako akontácia alebo záloha na lízing, ktorou bola

v tomto prípade aj nultá splátka v zmysle čl. II bodu 6 lízingovej zmluvy. Žalovaný pri

lízingových zmluvách zaviedol obchodnú zvyklosť, že akontácia

sa splácala v hotovosti, čo potvrdil aj M. M. vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom, a tiež

skutočnosť, že žalobca už v minulosti uzavrel so žalovaným lízingovú zmluvu a akontáciu

zaplatil v hotovosti, preto aj v tomto prípade išlo o dovolený spôsob úhrady. Nemožno

súhlasiť ani so záverom odvolacieho súdu, že žalobca zaplatil osobe neoprávnenej konať za

žalovaného v uskutočnenom rozsahu, a preto sa žalovaný v zmysle

bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu. Zo spisu je zrejmé,

že žalobca zaplatil v prevádzkarni žalovaného riadne označenej jeho obchodným menom

k rukám zástupcu žalovaného v dobromyseľnosti, že platil žalovanému. Rozsah oprávnenia

zástupcu žalovaného je obsiahnutý v zmluve o obchodnom zastúpení a nie v lízingovej

zmluve, ani vo Všeobecných podmienkach lízingu. Oprávnený preto nemohol vedieť, keď

platil zástupcovi žalovaného, že pre tento konkrétny prípad platil nad rámec jeho oprávnenia.

Je nepochybné, že žalobca zaplatil do rúk zástupcu žalovaného z hľadiska oprávnenia síce

ako neoprávnenej osobe, ale zaplatil v prevádzkarni žalovaného žalovaným riadne označenej

jeho obchodným menom, preto žalovaný je konaním svojho zástupcu aj ako neoprávnenej

osoby v zmysle ustanovenia viazaný. Dôsledky prekročenia

oprávnenia obchodného zástupu upravuje , v zmysle ktorého,

ak splnomocnenec prekročil rozsah oprávnenia, je tým splnomocniteľ viazaný iba vtedy,

ak takýto úkon dodatočne schválil (ratihabícia). Na takto dodatočne schválený právny úkon

sa hľadí ako na úkon platný od začiatku, kedy bol zmocnencom urobený. Ak splnomocniteľ

nesúhlasí s prekročením oprávnenia, tak len čo sa o prekročení dozvie, má povinnosť bez

zbytočného odkladu svoj nesúhlas oznámiť subjektu, s ktorým v jeho mene splnomocnenec

konal. Ak tak neurobil vôbec, alebo až po zbytočnom odklade, nastupuje nevyvrátiteľná

právna domnienka, že prekročenie splnomocnenca schválil. Dôkazné bremeno v prípade

tvrdenia, že nesúhlas s prekročením oprávnenia oznámil druhej strane včas, je na strane

splnomocniteľa, v tomto prípade žalovaného. Žalovaný nepredložil súdu dôkaz, že bez

zbytočného odkladu oznámil oprávnenému nesúhlas s prekročením oprávnenia svojho

obchodného zástupcu. Úkon tohto oznámenia žalovaný urobil až listom z 20. septembra 2001,

teda až tri mesiace potom, ako sa o prekročení dozvedel.

S poukazom na uvedené skutočnosti a za podmienok uvedených v § 243e ods. 1

v spojení s podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie, nakoľko rozhodnutím odvolacieho súdu bol porušený zákon a ochranu

práv a právom chránených záujmov účastníka konania nie je možné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd dovolací (§ 10a ods. 3

), po zistení, že boli splnené procesné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania

generálnym prokurátorom Slovenskej republiky v zmysle ustanovení , prejednal

vec bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel

k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.

Dôvody, na ktorých bolo založené mimoriadne dovolanie, sú zamerané na nesprávne

právne posúdenie veci odvolacím súdom, pokiaľ ide o právne dôsledky prekročenia

oprávnenia obchodného zástupcu a o otázku splnenia peňažného záväzku žalobcu platbou

v hotovosti vo väzbe na lízingovú zmluvu a obchodné zvyklosti. Mimoriadne dovolanie

sa však vôbec nedotýka otázky viazanosti súdu právoplatným rozhodnutím súdu o spáchaní

trestného činu, hoci v zmysle ustanovenia súd je okrem iného viazaný

rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný

správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal.

Podľa ust. , inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu,

môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom

rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Ako vyplýva z obsahu spisu, Okresný súd v Trenčíne dňa 19. novembra 2002

rozsudkom č. k. rozhodol, že obžalovaný M. M., nar. X. v Trenčíne, bytom T.,

je vinný, že dňa 5. júna 2001 v Trenčíne v priestoroch kancelárie pobočky B. L. a. s.,

Bratislava ako obchodný zástupca spoločnosti B. L.. a. s., Bratislava na základe zmluvy

o obchodnom zastúpení zo dňa 11. apríla 2001 uzatvoril lízingovú zmluvu číslo 9687/21 s J.

K., predmetom ktorej bola návesová súprava ťahač IVECO, následne od neho zobral hotovosť

vo výške

630 990,-- Sk, z čoho 615 000,-- Sk predstavovala záloha na L. a 15 990,-- Sk predstavovala

provízia za uzatvorenie leasingovej zmluvy, pričom vedel, že leasingovú zmluvu nezaeviduje

v počítačovom systéme B. L. a peňažné prostriedky použil pre vlastnú potrebu, čím

poškodenému J. K. spôsobil škodu vo výške 630 990,-- Sk, teda na škodu cudzieho majetku

seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú

škodu, čím spáchal trestný čin podvodu podľa ,

a prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak

na cudzom majetku značnú škodu, čím spáchal pokračovací trestný čin sprenevery podľa

, . Z odôvodnenia vyplýva, že nakoľko si poškodený

J. K. uplatnil voči obžalovanému náhradu škody v adhéznom konaní, jeho výška bola

vykonaným dokazovaním v trestnom konaní preukázaná a obžalovaný M. M.

ich uznal čo do základu i výšky, preto ho súd v tomto trestnom rozsudku zaviazal

aj na náhradu škody, a to tak, že podľa je obžalovaný

povinný nahradiť poškodenému J. K., nar. 18. júna 1951, bytom Horné Srnie

č. 48, škodu vo výške 630 990,-- Sk s 18 % úrokom z omeškania od 6. júna 2001. Toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. januára 2005.

Z uvedeného vyplýva, že náhradu škody si žalobca úspešne uplatnil v adhéznom

konaní proti vtedy obžalovanému M. M., ktorý bol obchodným zástupcom žalovaného,

a ktorý v mene spoločnosti konal za žalovaného, teda uzatváral lízingovú zmluvu aj prevzal

finančnú hotovosť vo výške 630 990,-- Sk. Hoci sa dovolací súd stotožňuje s právnym

názorom, vysloveným v mimoriadnom dovolaní, o zodpovednosti žalovaného

za konanie jeho obchodného zástupcu, vrátane názoru o splnení peňažného záväzku

hotovostnou platbou z dôvodov v ňom uvedených, považuje za správne rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, i keď z iného dôvodu. Vychádzajúc

z viazanosti právoplatným súdnym rozhodnutím o tom, že bol v tejto veci spáchaný trestný

čin a kto ho spáchal, má dovolací súd za to, že je preň záväzný aj záver, že na úkor žalobcu

sa bezdôvodne obohatil M. M., voči ktorému má žalobca exekučný titul. Žalobca mal právo

voľby, či si svoj nárok uplatní v adhéznom konaní, alebo v občianskom súdnom konaní voči

žalovanej obchodnej spoločnosti (ktorá by mala právo regresu voči obchodnému zástupcovi).

Pretože je nesporné, že ide o totožné plnenie, i keď z rôznych právnych dôvodov, vyhovením

žalobe, čo by znamenalo vznik ďalšieho exekučného titulu, považuje za výkon práva

odporujúceho dobrým mravom.

S odkazom na ustanovenie , preto dovolací súd mimoriadne

dovolanie zamietol.

Žalovanému, ktorý mal v konaní o mimoriadnom dovolaní úspech, dovolací súd

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo si ich náhradu neuplatnil (§ 243i ods. 2

v spojení s , a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. novembra 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.