Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
68c/372815.f41f34.pdf
PDF · 131.89 KB
No categories available
5MObdo/2/2008
Najvyšší súd5 MObdo 2/2008 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a sudcov JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Zdenky Kohútovej,
v právnej veci žalobcu: J., zast. J., advokátom, M., Bratislava, proti žalovanému: B.,
Bratislava, zast. J., Bratislava, o zaplatenie istiny 630.990,-- Sk s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 26Cb 16/2002, na mimoriadne dovolanie
Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 27. apríla 2007 č. k. 7Cob 3/07-152, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie z a m i e t a.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II dňa 3. októbra 2001 sa žalobca
domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 630 990,-- Sk s príslušenstvom titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Prvostupňový súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k.
33Rob/2505/01-22, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 630 990,-- Sk
s príslušenstvom, ako aj trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Proti platobnému
rozkazu podal žalovaný odpor. Po prejednaní žaloby prvostupňový súd rozsudkom
z 26. októbra 2006 č. k. 26 Cb 16/2002-127 žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 630 990,-- Sk s úrokom z omeškania vo výške 18,8 % ročne z dlžnej sumy
od 28. septembra 2001 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 31 545,-- Sk a trovy
právneho zastúpenia vo výške 44 400,-- Sk k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že v konaní bolo
preukázané, že pracovník žalovaného M. M. sa dopustil trestných činov podvodu
a sprenevery a v trestnom konaní bolo žalobcovi v rámci adhézneho konania priznané voči
nemu právo na náhradu škody, čím ale nie je dotknuté uplatnené právo žalobcu voči
žalovanému.
Odvolací súd na odvolanie žalovaného rozsudkom č. k. 7 Cob 3/07-152 zo dňa
27. apríla 2007 zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že žalobu zamietol a žalobcu
zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 37 851,-- Sk
k rukám právnej zástupkyne žalovaného v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastníci konania uzavreli dňa 05. 06. 2001
lízingovú zmluvu č. 9687/21, ktorej predmetom bola návesová súprava, a ktorú za žalovaného
podpísal M. M. v postavení jeho obchodného zástupcu. Jemu aj žalobca zaplatil nultú splátku
vo výške 615 000,-- Sk spolu s províziou 15 900,-- Sk na základe faktúr
č. 219687600 a č. 219687100. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca poskytol plnenie
fyzickej osobe, ktorá nebola oprávnená v takomto rozsahu konať za žalovaného. Žalobcovi
preto nevzniklo voči žalovanému právo v zmysle ust. § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka
na vrátenie poskytnutého plnenia, keď navyše takéto plnenie zo strany žalobcu v zmysle
leasingovej zmluvy žalovanému poskytnuté nebolo. Žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne
neobohatil, nakoľko v konaní bolo preukázané, že platbu na základe vystavených faktúr
č. 219687600 a č. 219687100 realizoval žalobca neoprávnenému subjektu a v rozpore
s uzavretou leasingovou zmluvou a Všeobecnými zmluvnými podmienkami, pretože podľa
zmluvy mal žalobca plniť prevodným príkazom a len platba prevodným príkazom podľa
§ 324 ods. 1 v spojení s ust. § 335 Obchodného zákonníka znamenala riadne splnenie
záväzku.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal na podnet žalobcu Generálny prokurátor
Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie s návrhom uvedené rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 630 990,-- Sk s príslušenstvom z dôvodu,
že nedošlo k plneniu predmetu leasingovej zmluvy č. 9687/21 z 5. júna 2001, a to k prenájmu
motorového vozidla – návesová súprava, ťahač IVECO a náves ASCO, pričom žalobca
uhradil zástupcovi žalovaného pánovi M. M. 5. júna 2001 v hotovosti
630 990,-- Sk na základe ním vystavených faktúr č. 219687600 a č. 219687100. Osoba
konajúca v mene žalovaného pán M. M. vystavil toho istého dňa dva príjmové pokladničné
doklady na vyššie uvedené sumy, ktoré sú označené pečiatkou s obchodným menom
žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu
z leasingovej zmluvy a nevrátil ani peniaze, žalobca 21. septembra 2001 od zmluvy odstúpil.
Až z listu žalovaného z 20. septembra 2001 sa žalobca dozvedel, že pán M. M. konal bez
akéhokoľvek oprávnenia, resp. súhlasu žalovaného, a preto žalovaný neuznáva žiadne právne
účinky z konania pána M. M., hoci sa o prekročení oprávnenia obchodného zástupcu v dobe
od 15. júna 2001 do 21. júna 2001 dozvedel celkom trikrát. Poukázal na zavedenú prax, podľa
ktorej prvá platba lízingu sa označuje ako akontácia alebo záloha na lízing, ktorou bola
v tomto prípade aj nultá splátka v zmysle čl. II bodu 6 lízingovej zmluvy. Žalovaný pri
lízingových zmluvách zaviedol obchodnú zvyklosť, že akontácia
sa splácala v hotovosti, čo potvrdil aj M. M. vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom, a tiež
skutočnosť, že žalobca už v minulosti uzavrel so žalovaným lízingovú zmluvu a akontáciu
zaplatil v hotovosti, preto aj v tomto prípade išlo o dovolený spôsob úhrady. Nemožno
súhlasiť ani so záverom odvolacieho súdu, že žalobca zaplatil osobe neoprávnenej konať za
žalovaného v uskutočnenom rozsahu, a preto sa žalovaný v zmysle
§ 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu. Zo spisu je zrejmé,
že žalobca zaplatil v prevádzkarni žalovaného riadne označenej jeho obchodným menom
k rukám zástupcu žalovaného v dobromyseľnosti, že platil žalovanému. Rozsah oprávnenia
zástupcu žalovaného je obsiahnutý v zmluve o obchodnom zastúpení a nie v lízingovej
zmluve, ani vo Všeobecných podmienkach lízingu. Oprávnený preto nemohol vedieť, keď
platil zástupcovi žalovaného, že pre tento konkrétny prípad platil nad rámec jeho oprávnenia.
Je nepochybné, že žalobca zaplatil do rúk zástupcu žalovaného z hľadiska oprávnenia síce
ako neoprávnenej osobe, ale zaplatil v prevádzkarni žalovaného žalovaným riadne označenej
jeho obchodným menom, preto žalovaný je konaním svojho zástupcu aj ako neoprávnenej
osoby v zmysle ustanovenia § 16 Obchodného zákonníka viazaný. Dôsledky prekročenia
oprávnenia obchodného zástupu upravuje § 33 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého,
ak splnomocnenec prekročil rozsah oprávnenia, je tým splnomocniteľ viazaný iba vtedy,
ak takýto úkon dodatočne schválil (ratihabícia). Na takto dodatočne schválený právny úkon
sa hľadí ako na úkon platný od začiatku, kedy bol zmocnencom urobený. Ak splnomocniteľ
nesúhlasí s prekročením oprávnenia, tak len čo sa o prekročení dozvie, má povinnosť bez
zbytočného odkladu svoj nesúhlas oznámiť subjektu, s ktorým v jeho mene splnomocnenec
konal. Ak tak neurobil vôbec, alebo až po zbytočnom odklade, nastupuje nevyvrátiteľná
právna domnienka, že prekročenie splnomocnenca schválil. Dôkazné bremeno v prípade
tvrdenia, že nesúhlas s prekročením oprávnenia oznámil druhej strane včas, je na strane
splnomocniteľa, v tomto prípade žalovaného. Žalovaný nepredložil súdu dôkaz, že bez
zbytočného odkladu oznámil oprávnenému nesúhlas s prekročením oprávnenia svojho
obchodného zástupcu. Úkon tohto oznámenia žalovaný urobil až listom z 20. septembra 2001,
teda až tri mesiace potom, ako sa o prekročení dozvedel.
S poukazom na uvedené skutočnosti a za podmienok uvedených v § 243e ods. 1
v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ OSP podal generálny prokurátor Slovenskej republiky
mimoriadne dovolanie, nakoľko rozhodnutím odvolacieho súdu bol porušený zákon a ochranu
práv a právom chránených záujmov účastníka konania nie je možné dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd dovolací (§ 10a ods. 3
OSP), po zistení, že boli splnené procesné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania
generálnym prokurátorom Slovenskej republiky v zmysle ustanovení § 243e OSP, prejednal
vec bez nariadenia pojednávania podľa § 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 OSP a dospel
k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.
Dôvody, na ktorých bolo založené mimoriadne dovolanie, sú zamerané na nesprávne
právne posúdenie veci odvolacím súdom, pokiaľ ide o právne dôsledky prekročenia
oprávnenia obchodného zástupcu a o otázku splnenia peňažného záväzku žalobcu platbou
v hotovosti vo väzbe na lízingovú zmluvu a obchodné zvyklosti. Mimoriadne dovolanie
sa však vôbec nedotýka otázky viazanosti súdu právoplatným rozhodnutím súdu o spáchaní
trestného činu, hoci v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 OSP súd je okrem iného viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal.
Podľa ust. § 135 ods. 2 OSP, inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu,
môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom
rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Ako vyplýva z obsahu spisu, Okresný súd v Trenčíne dňa 19. novembra 2002
rozsudkom č. k. 1T/455/2001 rozhodol, že obžalovaný M. M., nar. X. v Trenčíne, bytom T.,
je vinný, že dňa 5. júna 2001 v Trenčíne v priestoroch kancelárie pobočky B. L. a. s.,
Bratislava ako obchodný zástupca spoločnosti B. L.. a. s., Bratislava na základe zmluvy
o obchodnom zastúpení zo dňa 11. apríla 2001 uzatvoril lízingovú zmluvu číslo 9687/21 s J.
K., predmetom ktorej bola návesová súprava ťahač IVECO, následne od neho zobral hotovosť
vo výške
630 990,-- Sk, z čoho 615 000,-- Sk predstavovala záloha na L. a 15 990,-- Sk predstavovala
provízia za uzatvorenie leasingovej zmluvy, pričom vedel, že leasingovú zmluvu nezaeviduje
v počítačovom systéme B. L. a peňažné prostriedky použil pre vlastnú potrebu, čím
poškodenému J. K. spôsobil škodu vo výške 630 990,-- Sk, teda na škodu cudzieho majetku
seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú
škodu, čím spáchal trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b/ Trestného zákona
a prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak
na cudzom majetku značnú škodu, čím spáchal pokračovací trestný čin sprenevery podľa
§ 248 ods. 1, 4 písm. c/ Trestného zákona. Z odôvodnenia vyplýva, že nakoľko si poškodený
J. K. uplatnil voči obžalovanému náhradu škody v adhéznom konaní, jeho výška bola
vykonaným dokazovaním v trestnom konaní preukázaná a obžalovaný M. M.
ich uznal čo do základu i výšky, preto ho súd v tomto trestnom rozsudku zaviazal
aj na náhradu škody, a to tak, že podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný
povinný nahradiť poškodenému J. K., nar. 18. júna 1951, bytom Horné Srnie
č. 48, škodu vo výške 630 990,-- Sk s 18 % úrokom z omeškania od 6. júna 2001. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. januára 2005.
Z uvedeného vyplýva, že náhradu škody si žalobca úspešne uplatnil v adhéznom
konaní proti vtedy obžalovanému M. M., ktorý bol obchodným zástupcom žalovaného,
a ktorý v mene spoločnosti konal za žalovaného, teda uzatváral lízingovú zmluvu aj prevzal
finančnú hotovosť vo výške 630 990,-- Sk. Hoci sa dovolací súd stotožňuje s právnym
názorom, vysloveným v mimoriadnom dovolaní, o zodpovednosti žalovaného
za konanie jeho obchodného zástupcu, vrátane názoru o splnení peňažného záväzku
hotovostnou platbou z dôvodov v ňom uvedených, považuje za správne rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, i keď z iného dôvodu. Vychádzajúc
z viazanosti právoplatným súdnym rozhodnutím o tom, že bol v tejto veci spáchaný trestný
čin a kto ho spáchal, má dovolací súd za to, že je preň záväzný aj záver, že na úkor žalobcu
sa bezdôvodne obohatil M. M., voči ktorému má žalobca exekučný titul. Žalobca mal právo
voľby, či si svoj nárok uplatní v adhéznom konaní, alebo v občianskom súdnom konaní voči
žalovanej obchodnej spoločnosti (ktorá by mala právo regresu voči obchodnému zástupcovi).
Pretože je nesporné, že ide o totožné plnenie, i keď z rôznych právnych dôvodov, vyhovením
žalobe, čo by znamenalo vznik ďalšieho exekučného titulu, považuje za výkon práva
odporujúceho dobrým mravom.
S odkazom na ustanovenie § 243b ods. 1 OSP, preto dovolací súd mimoriadne
dovolanie zamietol.
Žalovanému, ktorý mal v konaní o mimoriadnom dovolaní úspech, dovolací súd
nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo si ich náhradu neuplatnil (§ 243i ods. 2
v spojení s § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. novembra 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.