Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/255/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej

veci žalobcu Mgr. Ľ. J., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. J. C., advokátom v P.,

proti žalovanej Z., B., o určenie, že neprítomnosť zamestnanca v práci

nie je neospravedlnenou absenciou a iné, vedenej na Okresnom súde Trnava pod

sp. zn. PN – , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 12. marca 2007 sp. zn. , v spojení s opravným uznesením Krajského súdu

v Trnave z 4. septembra 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom zo 7. februára 2006, č.k. PN – -118 určil,

že neprítomnosť žalobcu v práci v dňoch 19.1.2000 až 21.1.2000, 31.1.2000, 1.2.2000 až

4.2.2000, 7.2.2000 a 8.2.2000 nie je neospravedlnenou absenciou. V časti zaplatenia sumy

12 387,- Sk spolu s 15 % úrokom z omeškania ročne od 1.3.2002 až do zaplatenia návrh

zamietol. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie

odôvodnil ustanovením a ustanovením a nariadenia vlády

č. , , , ,

a V časti určenia, že neprítomnosť zamestnanca v práci

v určené dni nie je neospravedlnenou absenciou návrhu vyhovel, keď dospel k záveru, že

zamestnávateľ vedel, a to doručením pracovnej neschopnosti zamestnankyňou M., že sú

u neho prekážky brániace mu prítomnosti v práci, lebo bol povinný sa podrobiť kúpeľnej

liečbe, ktorá mu bola predpísaná. Z výpovede zdravotnej sestry V. F. vyvodil,

že žalobca objektívne nemohol osobne požiadať riaditeľku školy žalovanej o dovolenku alebo

o neplatené voľno. V čase, kedy mu bola ukončená pracovná neschopnosť ošetrujúcou

lekárkou bol v kúpeľoch T., kde bol od 24.1. do 28.1.2000 práceneschopný. Žalovaná

prostredníctvom svojej riaditeľky vedela, že žalobca má objektívne prekážky, ktoré mu

osobne bránili požiadať o dovolenku alebo neplatené voľno z dôvodu existencie prekážok

všeobecného záujmu na strane žalobcu. Postup žalovanej bol preto v rozpore s čl. 9 ako aj

základných zásad . Vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobcu

o zaplatenie sumy 12 387,- Sk s príslušenstvom dospel k záveru, že je potrebné prihliadnuť

na námietku premlčania vznesenú žalovanou. Žalobca si svoje právo mohol po prvýkrát

uplatniť žalobou na súde najskôr dňa 31.3.2000, kedy bola žalovanou žalobcovi

vyúčtovaná mzda za obdobie február 2000. Táto okolnosť vyplýva z výplatných pások

za január a február 2000 a uplynula objektívna premlčacia lehota. Prihliadol na to, že žalobca

si neuplatnil v pôvodnom návrhu svoj nárok na zaplatenie peňažného plnenia, ale ho až

uplatnil podaním návrhu, ktorým žiadal zmenu návrhu z 14.11.2004. Ide o dobu viac

ako 4 roky po tom, čo právo mohlo byť uplatnené po prvý raz. Skutočnosť, že prebiehalo

konanie o určenie, že neprítomnosť v práci v určené dni nie je neospravedlnenou absenciou

neznamenala prerušenie plynutia premlčacej lehoty.

Na odvolanie žalobcu a žalovanej Krajský súd v Trnave rozsudkom z 12. marca 2007

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalobcovi

uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 26 115,- Sk do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalovanej. Na rozdiel od súdu prvého

stupňa poukázal na to, že žalobca odcestoval na kúpeľnú liečbu bez toho, aby mal ukončenú

práceneschopnosť, pričom bolo preukázané, že na kúpeľnú liečbu nemohol byť

práceneschopný, na ktorú skutočnosť bol viackrát upozornený lekárkou, že práceneschopnosť

mu musí byť pred začatím kúpeľnej liečby ukončená. Z kúpeľného poukazu žalobcu

vyplynulo, že nešlo o kúpeľný poukaz „X“. Vzhľadom na túto okolnosť žalobca si mal vziať

dovolenku na kúpeľnú liečbu. Napokon nepožiadal zamestnávateľa ani písomne ani ústne

o dovolenku alebo pracovné voľno, či už s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy

a žiadnym spôsobom neospravedlnil svoju neprítomnosť v práci. Nebránili mu v tom žiadne

objektívne prekážky zdravotného alebo vážneho osobného charakteru. Keďže žalobca

nepostupoval v uvedenom smere, žalovaná správne kvalifikovala neprítomnosť žalobcu

v uvedené dni ako neospravedlnenú absenciu. Takisto žalovaná správne postupovala aj pokiaľ

išlo o krátenie dovolenky žalobcovi. Na základe týchto skutočností napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil podľa ustanovenia

Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca a žiadal, aby

dovolací súd ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že nemal možnosť

navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov na vyvrátenie alebo aspoň spochybnenie tvrdení

svedkyne MUDr. M.. Bola mu preto postupom súdu znemožnená realizácia jeho procesných

práv ako účastníka konania a bola mu odopretá možnosť prieskumu správnosti nových

skutkových zistení, ktoré vzal odvolací súd za rozhodujúce. Podľa jeho názoru mu postupom

odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

, ktorá skutočnosť zakladá dovolací dôvod podľa ustanovenia

ods. 2 písm. a/

Poukázal takisto na rozpory medzi tvrdeniami svedkyne MUDr. A. M. a ďalšími

vykonanými dôkazmi. Namietal, že je daný aj dovolací dôvod podľa ustanovenia

a to, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

posúdení veci.

Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátkou (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom

alebo uznesením, ustanovenie pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu, ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z vád vymenovaných pod písmenami

a/ až g/. Na tieto vady konania musí dovolací súd prihliadnuť ex officio, teda vždy, či už ich

existenciu účastník namieta alebo nie ( veta druhá ). Dovolateľ namietal

vadu podľa ustanovenia a to, že postupom odvolacieho súdu mu bolo

znemožnené navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov na vyvrátenie alebo aspoň spochybnenie

tvrdení svedkyne MUDr. M.. Dovolací súd z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím

súdom 12.3.2007 (č.l. 161 a nasl. spisu) zistil, že na tomto pojednávaní bola vypočutá

MUDr. M.. Na pojednávaní bol žalobca osobne prítomný ako aj jeho právna zástupkyňa. Mal

preto možnosť hneď reagovať spolu so svojou právnou zástupkyňou na výpoveď tejto

svedkyne. Z uvedeného vyplýva, že mu preto nebola znemožnená realizácia jeho procesných

práv ( ) odvolacím súdom navrhovať dôkazy a sa k nim vyjadrovať,

konkrétne k výpovedi MUDr. M.. Vadou uvedenej povahy v dovolacom konaní nevyšli

najavo ani iné vady uvedené v ustanovení až g/

Dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol.

Podľa je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Dovolanie žalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci

samej, preto je prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom (ak nejde o prípad

uvedený v ) je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako

ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ).

Žalobca v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle ,

tvrdiac, že napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav veci;

dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo síce aplikoval správny

právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd správne vychádzal zo zistenia, že žalobca

svojvoľne odcestoval na kúpeľnú liečbu bez toho, aby išiel ukončiť práceneschopnosť.

Na kúpeľnú liečbu nemohol nastúpiť ako práceneschopný, pričom na túto okolnosť bol

upozornený a vedel, že nejde na kúpeľnú liečbu s poukazom „X“. Odvolací súd ďalej zistil,

že žalobcovi nebránili žiadne objektívne prekážky ani zdravotného alebo osobného

charakteru, aby požiadal o dovolenku alebo neplatené voľno a tieto skutočnosti oznámil

zamestnávateľovi.

Podľa názoru dovolacieho súdu ak žalobca takto nepostupoval neprítomnosť žalobcu

v uvedené dni treba kvalifikovať ako neospravedlnenú absenciu a v tomto smere treba

súhlasiť s odvolacím súdom.

Dovolací súd takisto poukazuje v podrobnostiach na výstižné dôvody rozhodnutia

odvolacieho súdu, s ktorými sa stotožňuje. Ďalšie námietky žalobcu preto dovolací súd

považoval za právne bezvýznamné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod namietaný žalobcom podľa

ustanovenia nebol daný. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní

neboli zistené ani ďalšie dôvody, ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalobcu podľa zamietol.

Úspešnej žalovanej vzniklo v dovolacom konaní právo na náhradu trov konania proti

žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd jej však nepriznal trovy dovolacieho konania, nakoľko jej žiadne

nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: