Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tošs/31/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Majchráka

a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci proti obžalovanému

R. O . a spol., pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí

27. novembra 2008 v Bratislave sťažnosť, ktorú podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratú-

ry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku

z 3. novembra 2008, sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa sa sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratú-

ry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Špeciálny súd v Pezinku uznesením z 3. novembra 2008, sp. zn. , podľa

, na základe článku17 ods. 2 a článku 5 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prepustil obžalovaných J. P., nar.

X. a J. L., nar. X. z väzby na slobodu.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal prokurátor Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky(v ďalšom iba prokurátor) sťažnosť.

V jej odôvodnení poukázal na to, že špeciálny súd svoje rozhodnutie odôvodnil najmä

nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. apríla 2008 sp. zn. vo veci

R. N., ako aj následným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 22. októbra 2008.

2

V závere svojho rozhodnutia špeciálny súd konštatoval, že rešpektuje rozhodnutie najvy-

ššieho súdu a právny názor vyslovený v tejto veci, keďže režim väzby u obžalovaných

J. P. a J. L. bol totožný s režimom väzby u obžalovaného R. N. a neostávalo nič iné, len kon-

štatovať, že lehota väzby obžalovaných J. P. a J. L. uplynula dňom 28. apríla 2007, a preto

musel rozhodnúť o ich prepustení z väzby.

So závermi špeciálneho súdu sa prokurátor nestotožnil s poukazom na to, že v konkrétnej

veci bola väzba naposledy v prípravnom konaní predĺžená do 28. apríla 2007 (vrátane obža-

lovaných J. P. a J. L.) a obžaloba bola podaná dňa 27. apríla 2007.

Celková dĺžka trvania väzby v prípade obžalovaných J. P. a J. L. nesmie prekročiť štyri

roky ( ), z čoho polovica pripadá na prípravné konanie (

). , ktorý je účinný od 1. januára 2006 rozdelil trvanie väzby na časť

týkajúcu sa prípravného konania a na časť v konaní pred súdom.

Podľa názoru sťažovateľa, lehoty trvania väzby plynú samostatne v prípravnom konaní,

ako aj v konaní pred súdom. Nemožno akceptovať názor, že súdu začína plynúť lehota trvania

väzby, na ktorú bola predĺžená naposledy v prípravnom konaní.

Platný nestanovuje súdu lehotu v akej má v prípadoch, kedy sa obžalo-

ba predbežne prejednáva ( ods. I ), rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby obvineného

( ). Zdôraznil pritom, že súčasný neukladá súdu povin-

nosť predlžovať lehotu trvania väzby v konaní pred údom.

Akceptácia názoru, že by mal prokurátor podávať obžalobu s takým časovým predsti-

hom, aby mal súd objektívne možnosť včas rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby, aby zabezpečil

kontinuitu väzby, by znamenala, že prokurátor by sa musel „dobrovoľne“ vzdať časti lehoty

trvania väzby v prípravnom konaní aj napriek tomu, že mu túto lehotu pri-

znáva bez obmedzení, v plnom rozsahu. Mohol by tak nastať prípad, že by prokurátor (najmä

3

v rozsiahlych trestných veciach) nesprávne „odhadol“ čas potrebný na rozhodnutie o ďalšom

trvaní väzby obvineného.

Čo sa týka časti odôvodnenia napadnutého uznesenia o tom, že je tu totožnosť režimu

väzby obžalovaných J. P. a J. L. s režimom väzby obžalovaného R. N., sťažovateľ namietal,

že tu špeciálny súd pri argumentácii nenáležite použil analogicky zásadu dobrodenia

v súvislosti (benefícium cohaesionis), ktorá je však v súčasnej podobe výrazne zúžená oproti

minulosti len na zmenu v prospech spoluobvineného z dôvodu porušenia jeho práva na obha-

jobu ( ).

Sťažovateľ preto vyslovil názor, že v tomto prípade s poukazom na vyššie uvedené, došlo

práve podaním obžaloby k neprerušenej kontinuite trvania väzby u obžalovaných J. P. a J. L.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr.

por. zrušil napadnuté uznesenie špeciálneho súdu a sám rozhodol o ďalšom trvaní väzby ob-

žalovaných J. P. a J. L.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti prokurátora preskúmal podľa

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ po-

dal sťažnosť a konanie, ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo a dospel

k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu je celkom zrejmé, tak ako sa na

to poukazuje aj v podanej sťažnosti, že k rozhodnutiu o prepustení obžalovaných J. P. a J. L.

dospel po vyhodnotení rozhodnutia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. sep-

tembra 2008, sp. zn. a na neho nadväzujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slo-

venskej republiky z 22. októbra 2008, sp. zn. , týkajúcich sa obžalovaného

R. N.

4

Z uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v zmysle čl. 17

ods. 2 a 5 , článku 5 ods. 1 dohovoru nemôže byť titulom pre držanie vo väzbe zname-

najúce obmedzenie osobnej slobody len skutočnosť, že bola podaná obžaloba bez toho, aby sa

o ďalšom trvaní väzby výslovne konajúcim súdom rozhodlo ešte pred tým, než uplynie leho-

ta, na ktorú bola väzba v prípravnom konaní naposledy predĺžená.

Samotná skutočnosť, že vec bola stupená súdu, nie je podľa Ústavného súdu Slovenskej

republiky postačujúca na splnenie kritéria „zákonnosti“ väzby v zmysle či. 5 ods. dohovoru

a nemôže bez príslušného súdneho rozhodnutia odôvodniť ďalšie trvanie väzby

Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň interpretoval súčasné znenie ustanovenia § 76

ods. 5 tak, že je povinnosťou všeobecného súdu rozhodnúť po podaní obžaloby ďal-

šom trvaní väzby najneskôr do uplynutia termínu posledného predĺženia väzby v prípravnom

konaní. Bez takéhoto rozhodnutia totiž nemožno považovať väzbu za zákonnú, pretože táto sa

nemôže zakladať iba na podaní obžaloby. Musí sa vždy opierať o rozhodnutie súdu.

V posudzovanej trestnej veci bola väzba v prípravnom konaní predĺžená naposledy

do 28. apríla 2007 a obžaloba bola podaná Špeciálnemu súdu v Pezinku iba deň predtým, teda

27. apríla 2007.

Pokiaľ v takejto situácii pre krátkosť času nebolo možné, aby súd naštudoval a rozhodol

o ďalšom trvaní väzby, potom mali byť obvinení prepustení z väzby. Inak povedané, prokurá-

tor mal podať obžalobu s takým časovým predstihom, aby súd mal objektívne možnosť včas

rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby, a tak zaistiť jej kontinuitu.

Ak podal obžalobu tesne pred skončením lehoty väzby v prípravnom konaní, musí počí-

tať prepustením obvinených z väzby.

Záverom spomínaného nálezu Ústavný súd Slovenskej republiky dal do pozornosti Naj-

vyššieho súdu Slovenskej republiky (a tým aj ostatných súdov) skutočnosť, že v právnom

5

štáte, rešpektujúc postavenie a pôsobnosť všeobecných súdov a ústavného súdu je neprípust-

né, aby prepiaty interpretačný formalizmus zamedzil rešpektovaniu právneho názoru vyslo-

veného Ústavným súdom Slovenskej republiky iba preto, že sa tento názor v rovnakých súvis-

lostiach týkal nie tej istej osoby.

V uvedených súvislostiach nemožno súdu prvého stupňa vytknúť, že pri rešpektovaní

už skôr uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky a naň nadväzujúceho roz-

hodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 22. októbra 2008, sp. zn.

) rozhodol o prepustení obžalovaných J. P. a J. L. z väzby, pretože okolnosti

týkajúce sa ich väzby boli de facto totožné s rozhodnutím o väzbe obžalovaného R. N.,

čo Ústavný súd Slovenskej republiky považoval za nesúladné s

a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Špeciálny súd v uvedených súvislostiach neurobil nič iné než to, že rešpektoval závery

nadriadeného súdu a názor Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na uvedené dospel k záveru, že sťažnos-

ťou napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto sťažnosť prokurátora,

ktorú proti nemu podal, ako nedôvodnú podľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 27. novembra 2008.

JUDr. Juraj M a j c h r á k , v.r.

predseda senátu

Za správnost vyhotovenia: Kristína Cíchová