Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)289/372842.948d83.pdf
PDF · 131.63 KB
No categories available
1Sžo/108/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a z členov JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej
veci žalobcu: J., bytom P., okr. M., zastúpený advokátom JUDr. O., Advokátska kancelária
v K., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. p. KM-22/PK-2006 zo dňa
28. februára 2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2
S 179/2006-78 zo dňa 4. marca 2008 takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Bratislave
č. k. 2S 179/2006-78 zo dňa 4. marca 2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. p. KM-22/PK-2006
zo dňa 28.2.2006, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil personálny rozkaz č. 741/2005
zo dňa 22.12.2005 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru
podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č.73/1998 Z.z. a rozklad žalobcu zamietol. Žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd z listinných dôkazov
tvoriacich obsah administratívneho spisu mal preukázané, že žalobca bol personálnym
rozkazom Ministra vnútra SR č. 741 zo dňa 22.12.2005 prepustený zo služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru (PZ) podľa § 192 ods. 1, písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.
o štátnej službe príslušníka PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon) s tým, že jeho služobný pomer končí podľa § 194 ods. 3 dňom doručenia
rozhodnutia z dôvodov, že porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti zvlášť hrubým
spôsobom tým, že nebol čestný a disciplinovaný príslušník PZ, keď počas výkonu štátnej
služby v mesiaci október 2005 opakovane ako starší referent oddelenia hraničnej kontroly
Policajného zboru Vyšné Nemecké na pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné
motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do Slovenskej republiky, kontrolu riadne nevykonal,
pretože najmenej v troch prípadoch a to dňa 16.10.2005, 18.10.2005 a 31.10.2005 prevzal
z cestovného pasu nestotožnených občanov Ukrajiny peniaze nezistenej meny a hodnoty,
alebo iné nezistené predmety, ktoré im nevrátil a ponechal si ich pre vlastnú potrebu
a následne umožnil týmto osobám bezproblémový vstup na územie Slovenska a túto
skutočnosť bezodkladne neoznámil príslušnému orgánu napriek tomu, že podľa § 168
Trestného zákona bol takto povinný urobiť; na základe rozkladu žalobcu proti tomuto
personálnemu rozkazu Minister vnútra Slovenskej republiky preskúmavaným rozhodnutím
zo dňa 28.2.2006 č. p. KM-22/PK-2006 rozklad žalobcu zamietol a napadnutý personálny
rozkaz potvrdil, stotožniac sa so skutkovým a právnym stavom veci.
Krajský súd poukázal na znenie ustanovenia § 17 ods. 1 zákona, z ktorého vyplýva,
že obsahom služobnej prípravy policajta je sľub vernosti Slovenskej republiky, čestnosti,
statočnosti a disciplinovanosti, sľub, že všetky svoje sily a schopnosti vynaloží na to,
aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj nasadením vlastného
života a sľub, že sa bude riadiť Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Konštatoval, že žalobca pri vzniku služobného
pomeru policajta zložil služobnú prísahu, v ktorej okrem iného sľúbil, že bude čestný,
statočný a disciplinovaný, ako aj, že pod služobnou disciplínou v zmysle zákona sa rozumie
dôsledné plnenie povinností ustanovených ústavou SR, ústavnými zákonmi ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnými rozkazmi, nariadeniami, príkazmi
a pokynmi nadriadených, z ktorých dôvodov svedomité, riadne a včasné plnenie úloh
uložených uvedenými normami patrí aj medzi základné povinnosti policajta.
Na základe zisteným okolností krajský súd dospel k záveru, že konanie
prvostupňového i druhostupňového služobného úradu bolo v súlade so zákonom,
pri zachovaní predpísaných lehôt a obe napadnuté rozhodnutia vychádzajú z objektívne
zisteného a preukázaného skutočného stavu veci. Stotožnil sa s argumentáciou služobných
orgánov, že v konaní žalobcu je potrebné vidieť porušenie služobnej prísahy a služobnej
povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, a preto jeho prípadné ponechanie v služobnom pomere
by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Námietky žalobcu uvedené v žalobe
nepovažoval za opodstatnené, pretože skutkový stav bol zadokumentovaný legálnymi
prostriedkami a tieto dôkazy boli žalovaným i náležite posúdené v zmysle zákona. Uviedol,
že návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru bol prerokovaný i príslušným
odborovým orgánom, preto ani neobstojí námietka žalobcu, že ustanovenia zákona v § 225
ods. 2, písm. c/ neboli dodržané.
Aj podľa názoru krajského súdu konanie, ktorého sa žalobca dopustil tak, ako je
uvedené v oboch napadnutým rozhodnutiach, je v príkrom rozpore s obsahom služobnej
prísahy a nezodpovedá tiež ani uvedeným služobným povinnostiam príslušníka policajného
zboru.
Konštatoval, že trestné konanie a konanie o prepustení zo služobného pomeru
sú samostatné konania s osobitnou právnou úpravou, ako aj, že v konaní o prepustenie
zo služobného pomeru vydané rozhodnutie nemožno viazať a podmieňovať rozhodnutiami
orgánov činných v trestnom konaní. Z týchto dôvodov neprihliadol na námietku žalobcu,
že trestné konanie nebolo doposiaľ skončené a preto nadriadené orgány nemali rozhodnúť
o jeho prepustení zo služobného pomeru.
Podľa názoru krajského súdu v danej veci dôvody na zmenu resp. zrušenie oboch
napadnutých rozhodnutí neboli takého charakteru, aby odôvodňovali zmenu napadnutých
rozhodnutí s prihliadnutím na vyššie uvedené skutkové a právne zistenia, a preto žalobu
zamietol.
Rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.
Žalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal pre jeho neúspech v konaní.
Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zruší
a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia a z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia,
ako aj, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., pretože súd prvého stupňa
nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie dôkazy. Uviedol, že v čase
prepustenia zo služobného pomeru, ani v čase podania žaloby nebola mu daná možnosť
oboznámiť sa s údajnými dôkazmi, ktoré mali preukazovať jeho domnelé korupčné správanie.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že vzhľadom na odstup času mohol náležite vyhodnotiť
jednotlivé dôkazy, ktoré boli podkladom pre jeho prepustenie, predovšetkým sa oboznámiť
s analýzou videozáznamov, vykonanou v trestnom konaní znaleckým posudkom KEÚ PZ
Bratislava, č. p. PPZ-6075/KEÚ-BA-EXP-2006 zo dňa 31.6.2006, čo však nevykonal.
Vyhodnotenie jeho konania súdom prvého stupňa považoval preukázateľne v objektívnom
rozpore s dôkazmi, čo potvrdzuje nesprávne vyhodnotenie dôkazov v danej veci. Nesúhlasil
s argumentáciou súdu prvého stupňa, že hoci v danej veci nie je ukončené trestné konanie
voči žalobcovi, žalovaný dôvodne pristúpil k jeho prepusteniu zo služobného pomeru,
a to z dôvodov, že jeho konanie je v príkrom rozpore s obsahom služobnej prísahy
a služobným povinnostiam príslušníka PZ. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval
za nepreskúmateľný. Uviedol, že vždy konal v súlade s obsahom služobnej prísahy
a služobnými povinnosťami príslušníka PZ, a nie je mu zrejmé, z ktorých relevantných
dôkazov má vyplývať opak. Tvrdil, že konštatovanie súdu prvého stupňa, že ponechanie
žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, vychádza
z nesprávne zisteného skutkového stavu, z ktorého následne vyvodil nesprávny právny záver.
Na odvolanie žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnutý rozsudok
krajského súdu potvrdiť. Poukázal na to, že krajský súd sa vysporiadal so všetkými
námietkami žalobcu a jeho rozhodnutie preto považuje za správne. Uviedol, že žalobcovi bola
daná možnosť, aby sa oboznámil s dôkazmi preukazujúcemu mu protiprávne konanie a to dňa
16.12.2005, pričom žalobca s predloženým návrhom na prepustenie nesúhlasil, avšak v lehote
stanovenej žalovaným sa nevyjadril a na svoju obranu nepredložil žiadny dôkaz, čím tak
nevyužil zákonnú možnosť danú mu § 238 zákona a taktiež dňa 20.12.2005 bol oboznámený
aj s doplnenými dôkazmi, avšak v lehote stanovenej mu žalovaným opätovne nepredložil
žiadne vyjadrenie a nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, ktoré by ospravedlňovali jeho
konanie. Poukázal na to, že v samotnom personálnom konaní vedenom podľa zákona, tento
priamo očakáva aktivitu účastníka v konaní pri zisťovaní skutočného stavu veci, keďže
účastník konania svojou výpoveďou, návrhmi na vykonanie dokazovania, vyjadreniami
má prispieť k jeho objasneniu, pričom z pasivity účastníka sa tiež vyvodzujú právne následky.
Ďalej uviedol, že o prepustení policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1, písm. e/
zákona rozhoduje príslušný nadriadený, a to minister vnútra SR, ktorý si podľa zákona robí
vlastný úsudok a pri zisťovaní a posudzovaní konania policajta nie je viazaný žiadnym
procesným úkonom orgánov činných v trestnom konaní, ako aj, že v personálnom konaní
rozhoduje nezávisle na výsledku prípadného trestného konania. Konštatoval, že zákonné
predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé
od výsledkov prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy,
resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Súčasne
poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím žalobcovi nebola vyslovená vina zo spáchania
trestného činu, ale bolo rozhodnuté o jeho ďalšom zotrvaní v služobnom pomere príslušníka
PZ.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel
k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu Ministra vnútra SR č. p. KM-22/PK-2006
zo dňa 28.2.2006, ktorým bol personálny rozkaz č. 741 zo dňa 22.12.2005 (o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998
Z.z.) potvrdený a rozklad žalobcu zamietnutý, z ktorých dôvodov odvolací súd v medziach
odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam
predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými
námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne
posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Podľa § 47 zákona služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení
povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi
a pokynmi nadriadených.
Podľa § 48 ods. 3 zákona policajt je povinný: a) plniť svedomite úlohy, ktoré
sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne,
riadne a včas, c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú
alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, d) zakročiť, ak hrozí škoda
a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni
dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,
e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne
k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania,
ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami,
najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech
alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania,
ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne, j) poskytnúť
Policajnému zboru osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností
vyplývajúcich zo služobného pomeru, k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený
základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade,
že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka, l) byť pri výkone štátnej služby
ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku, m) oznámiť bezodkladne bezprostredne
nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného
pomeru, n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny
súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby, p) predložiť bezodkladne nadriadenému
rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti, r) oznámiť bez zbytočného odkladu
nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného
odznaku, s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému
vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, t) nastúpiť
do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru
a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného.
Podľa § 233 zákona o štátnej službe príslušníkov policajného zboru oprávnený orgán
postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci;
na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán
pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu
na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 238 zákona o štátnej službe príslušníkov policajného zboru za dôkaz môžu
slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú
v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane
účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia
orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať
na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v danej veci
postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav
a zo skutkových okolností vyvodili správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd prvého
stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j
ods. 1 O.s.p.
Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že Minister vnútra
Slovenskej republiky Personálnym rozkazom č. 741 zo dňa 22.12.2005 prepustil žalobcu
podľa § 192 ods. 1, písm. e/ zákona zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru,
s tým, že služobný pomer mu končí dňom doručenia rozhodnutia podľa § 194 ods. 3 tohto
zákona; v dôvodoch uviedol skutok kladený žalobcovi za vinu; zvlášť hrubé porušenie
služobnej prísahy videl v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom
policajného zboru, keď v záujme získať finančné prostriedky zneužil svoje služobné
postavenie a bez zákonného dôvodu prevzal od osôb pri vstupe z Ukrajiny na územie
Slovenskej republiky finančný obnos nezistenej hodnoty a meny, alebo nezistený predmet,
tieto si ponechal pre seba, pričom tieto skutočnosti neoznámil svojmu nadriadenému
ani inému príslušnému orgánu; ponechanie žalobcu v služobnom pomere považoval na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných
povinností dôsledkom dodržiavania služobnej disciplíny a všeobecne záväzných právnych
predpisov všetkými príslušníkmi policajného zboru, konštatujúc, že by bolo v príkrom
rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt,
ktorý vzatím finančného obnosu ohrozil aj svoju nestrannosť z hľadiska výkonu svojej
služobnej činnosti pri ochrane vonkajšej štátnej hranice Európskej únie, pričom toto konanie
neospravedlňujú ani predchádzajúce dobré výsledky v jeho služobnej činnosti.
Na základe rozkladu žalobcu Minister vnútra Slovenskej republiky preskúmavaným
rozhodnutím č. p. KM-22/PK-2006 z 28.2.2006 rozklad ako nedôvodný zamietol a napadnuté
rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že protiprávne konanie žalobcu
zakladajúce dôvod jeho prepustenia mu bolo preukázané zákonným spôsobom. Na námietky
žalobcu neprihliadol z dôvodu ich neopodstatnenosti. Uviedol, že jeho konanie bolo
preukázané viacerými dôkazmi, najmä však použitými informačno-technickými
prostriedkami, ktorých použitie bolo realizované zákonným spôsobom a to na základe
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, vydaného pod č. KS KE-V-338-3/2005-6-Ntt
324/2005 zo dňa 4.10.2005 a o hodnovernosti a o výsledkoch použitia ITP, sa presvedčila
v odvolacom konaní aj Poradná komisia ministra vnútra SR, ktorá z ich prehliadnutia
vyhotovila úradný záznam. Konštatoval, že rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného
pomeru príslušníka policajného zboru je personálnym konaním a preto toto konanie nemožno
spájať s trestným konaním, keďže ide o dve samostatné konania, ktoré vzhľadom na svoj
charakter majú odlišnú právnu úpravu a líšia sa od seba vo viacerých znakoch, porušenie
služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom samo o sebe
nevyžaduje, aby sa policajt dopustil konkrétneho trestného činu. Postup a rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa považoval za správne a v súlade so zákonom.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov postupovali
v preskúmavacom konaní v súlade so zákonom, keďže z vykonaného dokazovania v danej
veci bolo preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania tak, ako je uvedené
v napadnutých rozhodnutiach. Protiprávne konanie žalobcu, ktorého sa dopustil v mesiaci
október 2005, keď pri výkone štátnej služby prevzal a ponechal si pre seba finančné obnosy
nezistenej hodnoty a meny, alebo nezistené predmety od neznámych občanov z Ukrajiny
pri jej vstupe na územie Slovenskej republiky preukazujú informačno-technické prostriedky,
o ktorých vierohodnosti sa presvedčila poradná komisia ministra vnútra SR, ktorú skutočnosť
potvrdila vo svojom stanovisku. Nemožno nechať bez povšimnutia skutočnosť, že žalobca
v správnom konaní vo vyjadrení uviedol, že nie je si vedomý porušenia služobnej prísahy,
a preto sa k veci viac nevyjadruje, nesúhlasil s tým, aby sa konalo vo veci prepustenia
zo služobného pomeru, avšak nepredložil a ani nenavrhol taký dôkaz, ktorým by relevantným
spôsobom vyvrátil skutkový stav kladený mu vinu, alebo ospravedlnil svoje protiprávne
konanie, pričom z listinných dôkazov vyplýva, že žalobca svojím nadriadeným bol
oboznámený so začatím personálneho konania a z výsledkami zisťovania a teda aj z dôvodmi
prepustenia zo služobného pomeru dňa 16.12.2005 a s doplneným dokazovaním dňa
20.12.2005. Pokiaľ žalobca namietal v preskúmavacom konaní, že žalované správne orgány
nezistili skutkový stav dostatočne a ani dôkazy neboli zabezpečené v súlade s právnymi
predpismi, súd prvého stupňa správne na ne neprihliadol a ani odvolací súd nemohol na jeho
námietku prihliadnuť, pretože protiprávnosť konania žalobcu vyplýva z listinných dôkazov
zadovážených správnymi orgánmi v súlade s § 238 zákona. Dôkazy zadovážené v správnom
konaní nevybočovali z rámca dôkazných prostriedkov ustanoveného v § 238 zákona a boli
získané legálnym spôsobom, najmä treba zdôrazniť, že použitie ITP bolo schválené
rozhodnutím súdu a sprostredkovane zadokumentované policajným orgánom v úradnom
zázname z 19.12.2005 a súčasne z konania správnych orgánov vyplýva, že žalobcovi bolo
v priebehu tohoto konania umožnené právo na vyjadrenie, ktoré žalobca však nevyužil,
pretože okrem toho, že uviedol, že nie je si vedomý porušenia služobnej prísahy
a že nesúhlasí s personálnym konaní o prepustení, sa k podstate samej vo veci nevyjadril,
z ktorých dôvodov správne orgány správne vzhľadom na pasívny postoj žalobcu vychádzali
len zo zistených skutočností zadovážených nimi v personálnom konaní. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu správny orgán zadovážené dôkazy vykonal a vyhodnotil spôsobom, ktorý
zodpovedá ustanoveniu § 238 zákona, podľa vlastnej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a preto na základe takto vykonaného dokazovania dôvodne
dospel k záveru, že žalobca v rozhodnutí popísaným spôsobom neoprávnene vyberal z pasov
alebo preberal bankovky od občanov Ukrajiny, ktorým umožnil bezproblémový vstup
na územie Slovenskej republiky a bankovky si ponechal alebo sa o ne delil s kolegom, pričom
žalobca neprodukoval dôkazy, ktoré by tento záver vyvrátili. Rozhodnutie žalovaných
správnych orgánov obsahuje všetky formálne aj obsahové náležitosti, ktoré vyžaduje
ustanovenie § 241 zákona, najmä, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými
úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a použití predpisov, na základe
ktorých rozhodol. Námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozhodnutia žalovaného.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu konanie, ktorého sa žalobca dopustil je v rozpore
s obsahom služobnej prísahy a služobnými povinnosťami policajta a preto správne orgány
vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu správne kvalifikovali jeho konanie ako zvlášť
hrubé porušenie služobnej prísahy podľa § 192 ods. 1, písm. e/ zákona.
Odvolací súd neprihliadol ani na námietku žalobcu, že nebol mu preukázaný skutok,
kladený mu za vinu, pretože trestné konanie doposiaľ nie je ukončené, z dôvodov, že v danej
veci súd na základe žaloby preskúmava v zmysle § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v spojení s §§ 247
a nasl. postup správnych orgánov, ktoré je personálnym konaním a nie je možné ho spájať
s trestným konaním. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti samo o sebe
nevyžaduje, aby sa policajt dopustil trestného činu. Otázka trestno-právnej zodpovednosti
nemusí byť zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie personálneho
opatrenia. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom
nemožno podmieňovať spáchaním trestného činu. Z uvedených dôvodov neukončenie
trestného konania vedeného voči žalobcovi vo veci skutku, ktorého sa mal dopustiť v mesiaci
október sám osebe nie je dôkazom, že žalobca sa nedopustil protiprávneho konania
uvedeného v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného.
Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo
k vadám konania podľa § 221 ods. 1 O.s.p., pretože súd prvého stupňa nevykonal ním
navrhovaný dôkaz a to sám sa neoboznámil s analýzou videozáznamu, podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvého stupňa postupoval v preskúmavacom konaní v súlade
Podľa § 250i ods. 1, 2, 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže
vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci
vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7
ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je
viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových
zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo
vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.
Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie
vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.
Z uvedenej právnej normy vyplýva, že zákonodarca ponecháva na úvahe súdu,
či vykoná dôkazy potrebné za účelom preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu súdom.
Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu vyplýva,
že na zistenie skutočného stavu veci si správne orgány oboch stupňov zadovážili dostatok
skutkových podkladov, náležite zdokumentovali skutok, v ktorom videli protiprávne konanie
žalobcu v rozpore so služobnou prísahou a služobnými povinnosťami, pričom z tohto spisu
súčasne vyplýva, že správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali v súčinnosti žalobcu,
ktorý však sa k veci samej odmietol vyjadriť, v správnom konaní bol nečinný, nepredložil
a ani nenavrhoval žiadne dôkazy, pričom s predmetom personálneho konania bol
oboznámený. Z vykonaných dôkazov a to predovšetkým z prepisu videozáznamu
a z výpovede svedka tvoriaceho obsah administratívneho spisu aj podľa názoru odvolacieho
súdu protiprávne konanie žalobcu v rozpore so služobnou prísahou a so služobnými
povinnosťami bolo dostatočne preukázané, a preto súd prvého stupňa nepochybil, pokiaľ
nevyhovel návrhu žalobcu na zopakovanie dôkazu oboznámením sa s videozáznamom.
Súčasne odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa sa v preskúmavacom konaní
oboznámil so znaleckým posudkom KEÚ PZ Bratislava, č. p. PPZ-6075/KEÚ-BA-EXP-2006
zo dňa 31.6.2006, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní a v preskúmavacom konaní
predložený žalobcom, a súčasne v rámci odvolacieho konania sa s ním oboznámil aj odvolací
súd.
I keď sa v posúdení správania žalobcu dňa 16.10.2005 znalec v znaleckom posudku
a poradná komisia ministra nezhodujú, keď znalec povinný skúmaním technických otázok
na rozdiel od členov komisie profesionálne činných v colnom prostredí v správaní žalobcu
podozrivé aktivity nevidel, v kontexte s ďalším posudzovaným správaním žalobcu,
kde sa zhodli znalec a komisia, ako aj s výpoveďou svedka Júna, ktorému nebol dôvod
neveriť, odvolací súd dospel k názoru, že záver správnych orgánov o tom, že „žalobca
neoprávnene vyberal z pasov alebo preberal bankovky od občanov Ukrajiny, ktorým umožnil
bezproblémový vstup na územie Slovenskej republiky a bankovky si ponechal alebo sa o ne
delil s kolegom“ bol dôvodný a námietky žalobcu neboli spôsobilé tento záver vyvrátiť.
Napokon samotný žalobca potvrdil, že zo znaleckého posudku vykonaného v trestnom konaní
vyplýva popis skutku, ktorého sa dopustil dňa 18.10.2005, ktorý sám osebe by bol
dostatočným dôkazom na preukázanie skutočností jeho protiprávneho konania proti služobnej
prísahe a plnenia si služobných povinností príslušníka policajného zboru.
Odvolací súd opätovne dáva do pozornosti, že personálne konanie o prepustení
príslušníka policajného zboru v štátnej službe je nezávislé od výsledkov trestného konania.
Rozhodnutím ministra vnútra SR o prepustení zo služobného pomeru sa nerozhoduje o vine
príslušníka PZ z hľadiska jeho trestnej zodpovednosti podľa Trestného zákona, ale o jeho
zotrvaní, resp. nezotrvaní v služobnom pomere, pretože svojim protiprávnym konaním
sa spreneveril služobnej prísahe a služobným povinnostiam, a preto ani prípadné oslobodenie
policajta spod obžaloby z trestného činu neznamená, že tento neporušil zákon.
Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietku žalobcu, že súd prvého
stupňa sa dopustil chyby v konaní podľa § 221 ods. 1 O.s.p., za nedôvodnú.
Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd za neopodstatnenú považoval aj ďalšiu
námietku žalobcu, a to, že konštatovanie súdu prvého stupňa, že jeho ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, vychádza
z nesprávneho zistenia skutkového stavu a z nesprávneho posúdenia, pretože protiprávnosť
konania žalobcu žalovaným správnym orgánom bola dostatočne preukázaná a aj podľa názoru
odvolacieho súdu prípadné ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ krajský súd žalobu
zamietol z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne a právne správne,
rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1
potvrdil.
Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c
ods. 1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože mu v tomto konaní
nevzniklo právo na ich náhradu, keďže v tomto konaní bol neúspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 2. decembra 2008
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r.
Ľubica Kavivanovová predseda senátu