Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/108/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej

veci žalobcu: J., bytom P., okr. M., zastúpený advokátom JUDr. O., Advokátska kancelária

v K., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. p. KM-22/PK-2006 zo dňa

28. februára 2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2

S 179/2006-78 zo dňa 4. marca 2008 takto

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Bratislave

č. k. -78 zo dňa 4. marca 2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. p. KM-22/PK-2006

zo dňa 28.2.2006, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil personálny rozkaz č. 741/2005

zo dňa 22.12.2005 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru

podľa a rozklad žalobcu zamietol. Žalobcovi

náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd z listinných dôkazov

tvoriacich obsah administratívneho spisu mal preukázané, že žalobca bol personálnym

rozkazom Ministra vnútra SR č. 741 zo dňa 22.12.2005 prepustený zo služobného pomeru

príslušníka Policajného zboru (PZ) podľa ,

o štátnej službe príslušníka PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej

len zákon) s tým, že jeho služobný pomer končí podľa § 194 ods. 3 dňom doručenia

rozhodnutia z dôvodov, že porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti zvlášť hrubým

spôsobom tým, že nebol čestný a disciplinovaný príslušník PZ, keď počas výkonu štátnej

služby v mesiaci október 2005 opakovane ako starší referent oddelenia hraničnej kontroly

Policajného zboru Vyšné Nemecké na pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné

motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do Slovenskej republiky, kontrolu riadne nevykonal,

pretože najmenej v troch prípadoch a to dňa 16.10.2005, 18.10.2005 a 31.10.2005 prevzal

z cestovného pasu nestotožnených občanov Ukrajiny peniaze nezistenej meny a hodnoty,

alebo iné nezistené predmety, ktoré im nevrátil a ponechal si ich pre vlastnú potrebu

a následne umožnil týmto osobám bezproblémový vstup na územie Slovenska a túto

skutočnosť bezodkladne neoznámil príslušnému orgánu napriek tomu, že podľa § 168

bol takto povinný urobiť; na základe rozkladu žalobcu proti tomuto

personálnemu rozkazu Minister vnútra Slovenskej republiky preskúmavaným rozhodnutím

zo dňa 28.2.2006 č. p. KM-22/PK-2006 rozklad žalobcu zamietol a napadnutý personálny

rozkaz potvrdil, stotožniac sa so skutkovým a právnym stavom veci.

Krajský súd poukázal na znenie ustanovenia § 17 ods. 1 zákona, z ktorého vyplýva,

že obsahom služobnej prípravy policajta je sľub vernosti Slovenskej republiky, čestnosti,

statočnosti a disciplinovanosti, sľub, že všetky svoje sily a schopnosti vynaloží na to,

aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj nasadením vlastného

života a sľub, že sa bude riadiť , ústavnými zákonmi a ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Konštatoval, že žalobca pri vzniku služobného

pomeru policajta zložil služobnú prísahu, v ktorej okrem iného sľúbil, že bude čestný,

statočný a disciplinovaný, ako aj, že pod služobnou disciplínou v zmysle zákona sa rozumie

dôsledné plnenie povinností ustanovených SR, ústavnými zákonmi ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnými rozkazmi, nariadeniami, príkazmi

a pokynmi nadriadených, z ktorých dôvodov svedomité, riadne a včasné plnenie úloh

uložených uvedenými normami patrí aj medzi základné povinnosti policajta.

Na základe zisteným okolností krajský súd dospel k záveru, že konanie

prvostupňového i druhostupňového služobného úradu bolo v súlade so zákonom,

pri zachovaní predpísaných lehôt a obe napadnuté rozhodnutia vychádzajú z objektívne

zisteného a preukázaného skutočného stavu veci. Stotožnil sa s argumentáciou služobných

orgánov, že v konaní žalobcu je potrebné vidieť porušenie služobnej prísahy a služobnej

povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, a preto jeho prípadné ponechanie v služobnom pomere

by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Námietky žalobcu uvedené v žalobe

nepovažoval za opodstatnené, pretože skutkový stav bol zadokumentovaný legálnymi

prostriedkami a tieto dôkazy boli žalovaným i náležite posúdené v zmysle zákona. Uviedol,

že návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru bol prerokovaný i príslušným

odborovým orgánom, preto ani neobstojí námietka žalobcu, že ustanovenia zákona v § 225

ods. 2, písm. c/ neboli dodržané.

Aj podľa názoru krajského súdu konanie, ktorého sa žalobca dopustil tak, ako je

uvedené v oboch napadnutým rozhodnutiach, je v príkrom rozpore s obsahom služobnej

prísahy a nezodpovedá tiež ani uvedeným služobným povinnostiam príslušníka policajného

zboru.

Konštatoval, že trestné konanie a konanie o prepustení zo služobného pomeru

sú samostatné konania s osobitnou právnou úpravou, ako aj, že v konaní o prepustenie

zo služobného pomeru vydané rozhodnutie nemožno viazať a podmieňovať rozhodnutiami

orgánov činných v trestnom konaní. Z týchto dôvodov neprihliadol na námietku žalobcu,

že trestné konanie nebolo doposiaľ skončené a preto nadriadené orgány nemali rozhodnúť

o jeho prepustení zo služobného pomeru.

Podľa názoru krajského súdu v danej veci dôvody na zmenu resp. zrušenie oboch

napadnutých rozhodnutí neboli takého charakteru, aby odôvodňovali zmenu napadnutých

rozhodnutí s prihliadnutím na vyššie uvedené skutkové a právne zistenia, a preto žalobu

zamietol.

Rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle

Žalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal pre jeho neúspech v konaní.

Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zruší

a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia a z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia,

ako aj, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , pretože súd prvého stupňa

nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie dôkazy. Uviedol, že v čase

prepustenia zo služobného pomeru, ani v čase podania žaloby nebola mu daná možnosť

oboznámiť sa s údajnými dôkazmi, ktoré mali preukazovať jeho domnelé korupčné správanie.

Vytýkal súdu prvého stupňa, že vzhľadom na odstup času mohol náležite vyhodnotiť

jednotlivé dôkazy, ktoré boli podkladom pre jeho prepustenie, predovšetkým sa oboznámiť

s analýzou videozáznamov, vykonanou v trestnom konaní znaleckým posudkom KEÚ PZ

Bratislava, č. p. PPZ-6075/KEÚ-BA-EXP-2006 zo dňa 31.6.2006, čo však nevykonal.

Vyhodnotenie jeho konania súdom prvého stupňa považoval preukázateľne v objektívnom

rozpore s dôkazmi, čo potvrdzuje nesprávne vyhodnotenie dôkazov v danej veci. Nesúhlasil

s argumentáciou súdu prvého stupňa, že hoci v danej veci nie je ukončené trestné konanie

voči žalobcovi, žalovaný dôvodne pristúpil k jeho prepusteniu zo služobného pomeru,

a to z dôvodov, že jeho konanie je v príkrom rozpore s obsahom služobnej prísahy

a služobným povinnostiam príslušníka PZ. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval

za nepreskúmateľný. Uviedol, že vždy konal v súlade s obsahom služobnej prísahy

a služobnými povinnosťami príslušníka PZ, a nie je mu zrejmé, z ktorých relevantných

dôkazov má vyplývať opak. Tvrdil, že konštatovanie súdu prvého stupňa, že ponechanie

žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, vychádza

z nesprávne zisteného skutkového stavu, z ktorého následne vyvodil nesprávny právny záver.

Na odvolanie žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdiť. Poukázal na to, že krajský súd sa vysporiadal so všetkými

námietkami žalobcu a jeho rozhodnutie preto považuje za správne. Uviedol, že žalobcovi bola

daná možnosť, aby sa oboznámil s dôkazmi preukazujúcemu mu protiprávne konanie a to dňa

16.12.2005, pričom žalobca s predloženým návrhom na prepustenie nesúhlasil, avšak v lehote

stanovenej žalovaným sa nevyjadril a na svoju obranu nepredložil žiadny dôkaz, čím tak

nevyužil zákonnú možnosť danú mu § 238 zákona a taktiež dňa 20.12.2005 bol oboznámený

aj s doplnenými dôkazmi, avšak v lehote stanovenej mu žalovaným opätovne nepredložil

žiadne vyjadrenie a nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, ktoré by ospravedlňovali jeho

konanie. Poukázal na to, že v samotnom personálnom konaní vedenom podľa zákona, tento

priamo očakáva aktivitu účastníka v konaní pri zisťovaní skutočného stavu veci, keďže

účastník konania svojou výpoveďou, návrhmi na vykonanie dokazovania, vyjadreniami

má prispieť k jeho objasneniu, pričom z pasivity účastníka sa tiež vyvodzujú právne následky.

Ďalej uviedol, že o prepustení policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1, písm. e/

zákona rozhoduje príslušný nadriadený, a to minister vnútra SR, ktorý si podľa zákona robí

vlastný úsudok a pri zisťovaní a posudzovaní konania policajta nie je viazaný žiadnym

procesným úkonom orgánov činných v trestnom konaní, ako aj, že v personálnom konaní

rozhoduje nezávisle na výsledku prípadného trestného konania. Konštatoval, že zákonné

predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé

od výsledkov prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy,

resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Súčasne

poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím žalobcovi nebola vyslovená vina zo spáchania

trestného činu, ale bolo rozhodnuté o jeho ďalšom zotrvaní v služobnom pomere príslušníka

PZ.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. 246c ods. 1

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel

k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu Ministra vnútra SR č. p. KM-22/PK-2006

zo dňa 28.2.2006, ktorým bol personálny rozkaz č. 741 zo dňa 22.12.2005 (o prepustení

žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa

Z.z.) potvrdený a rozklad žalobcu zamietnutý, z ktorých dôvodov odvolací súd v medziach

odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného,

ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam

predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými

námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona policajt sa prepustí zo služobného pomeru,

ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho

ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 47 zákona služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení

povinností ustanovených , ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi

a pokynmi nadriadených.

Podľa § 48 ods. 3 zákona policajt je povinný: a) plniť svedomite úlohy, ktoré

sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi

nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne,

riadne a včas, c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú

alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, d) zakročiť, ak hrozí škoda

a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni

dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,

e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne

k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania,

ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami,

najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech

alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania,

ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,

h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne, j) poskytnúť

Policajnému zboru osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností

vyplývajúcich zo služobného pomeru, k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený

základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade,

že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka, l) byť pri výkone štátnej služby

ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku, m) oznámiť bezodkladne bezprostredne

nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného

pomeru, n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov,

o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny

súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby, p) predložiť bezodkladne nadriadenému

rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti, r) oznámiť bez zbytočného odkladu

nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného

odznaku, s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému

vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, t) nastúpiť

do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru

a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného.

Podľa § 233 zákona o štátnej službe príslušníkov policajného zboru oprávnený orgán

postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci;

na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán

pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu

na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 238 zákona o štátnej službe príslušníkov policajného zboru za dôkaz môžu

slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú

v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane

účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia

orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať

na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v danej veci

postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav

a zo skutkových okolností vyvodili správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd prvého

stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j

ods. 1

Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že Minister vnútra

Slovenskej republiky Personálnym rozkazom č. 741 zo dňa 22.12.2005 prepustil žalobcu

podľa § 192 ods. 1, písm. e/ zákona zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru,

s tým, že služobný pomer mu končí dňom doručenia rozhodnutia podľa § 194 ods. 3 tohto

zákona; v dôvodoch uviedol skutok kladený žalobcovi za vinu; zvlášť hrubé porušenie

služobnej prísahy videl v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom

policajného zboru, keď v záujme získať finančné prostriedky zneužil svoje služobné

postavenie a bez zákonného dôvodu prevzal od osôb pri vstupe z Ukrajiny na územie

Slovenskej republiky finančný obnos nezistenej hodnoty a meny, alebo nezistený predmet,

tieto si ponechal pre seba, pričom tieto skutočnosti neoznámil svojmu nadriadenému

ani inému príslušnému orgánu; ponechanie žalobcu v služobnom pomere považoval na ujmu

dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných

povinností dôsledkom dodržiavania služobnej disciplíny a všeobecne záväzných právnych

predpisov všetkými príslušníkmi policajného zboru, konštatujúc, že by bolo v príkrom

rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt,

ktorý vzatím finančného obnosu ohrozil aj svoju nestrannosť z hľadiska výkonu svojej

služobnej činnosti pri ochrane vonkajšej štátnej hranice Európskej únie, pričom toto konanie

neospravedlňujú ani predchádzajúce dobré výsledky v jeho služobnej činnosti.

Na základe rozkladu žalobcu Minister vnútra Slovenskej republiky preskúmavaným

rozhodnutím č. p. KM-22/PK-2006 z 28.2.2006 rozklad ako nedôvodný zamietol a napadnuté

rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že protiprávne konanie žalobcu

zakladajúce dôvod jeho prepustenia mu bolo preukázané zákonným spôsobom. Na námietky

žalobcu neprihliadol z dôvodu ich neopodstatnenosti. Uviedol, že jeho konanie bolo

preukázané viacerými dôkazmi, najmä však použitými informačno-technickými

prostriedkami, ktorých použitie bolo realizované zákonným spôsobom a to na základe

rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, vydaného pod č. KS KE-V-338-3/2005-6-Ntt

324/2005 zo dňa 4.10.2005 a o hodnovernosti a o výsledkoch použitia ITP, sa presvedčila

v odvolacom konaní aj Poradná komisia ministra vnútra SR, ktorá z ich prehliadnutia

vyhotovila úradný záznam. Konštatoval, že rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného

pomeru príslušníka policajného zboru je personálnym konaním a preto toto konanie nemožno

spájať s trestným konaním, keďže ide o dve samostatné konania, ktoré vzhľadom na svoj

charakter majú odlišnú právnu úpravu a líšia sa od seba vo viacerých znakoch, porušenie

služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom samo o sebe

nevyžaduje, aby sa policajt dopustil konkrétneho trestného činu. Postup a rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa považoval za správne a v súlade so zákonom.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov postupovali

v preskúmavacom konaní v súlade so zákonom, keďže z vykonaného dokazovania v danej

veci bolo preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania tak, ako je uvedené

v napadnutých rozhodnutiach. Protiprávne konanie žalobcu, ktorého sa dopustil v mesiaci

október 2005, keď pri výkone štátnej služby prevzal a ponechal si pre seba finančné obnosy

nezistenej hodnoty a meny, alebo nezistené predmety od neznámych občanov z Ukrajiny

pri jej vstupe na územie Slovenskej republiky preukazujú informačno-technické prostriedky,

o ktorých vierohodnosti sa presvedčila poradná komisia ministra vnútra SR, ktorú skutočnosť

potvrdila vo svojom stanovisku. Nemožno nechať bez povšimnutia skutočnosť, že žalobca

v správnom konaní vo vyjadrení uviedol, že nie je si vedomý porušenia služobnej prísahy,

a preto sa k veci viac nevyjadruje, nesúhlasil s tým, aby sa konalo vo veci prepustenia

zo služobného pomeru, avšak nepredložil a ani nenavrhol taký dôkaz, ktorým by relevantným

spôsobom vyvrátil skutkový stav kladený mu vinu, alebo ospravedlnil svoje protiprávne

konanie, pričom z listinných dôkazov vyplýva, že žalobca svojím nadriadeným bol

oboznámený so začatím personálneho konania a z výsledkami zisťovania a teda aj z dôvodmi

prepustenia zo služobného pomeru dňa 16.12.2005 a s doplneným dokazovaním dňa

20.12.2005. Pokiaľ žalobca namietal v preskúmavacom konaní, že žalované správne orgány

nezistili skutkový stav dostatočne a ani dôkazy neboli zabezpečené v súlade s právnymi

predpismi, súd prvého stupňa správne na ne neprihliadol a ani odvolací súd nemohol na jeho

námietku prihliadnuť, pretože protiprávnosť konania žalobcu vyplýva z listinných dôkazov

zadovážených správnymi orgánmi v súlade s § 238 zákona. Dôkazy zadovážené v správnom

konaní nevybočovali z rámca dôkazných prostriedkov ustanoveného v § 238 zákona a boli

získané legálnym spôsobom, najmä treba zdôrazniť, že použitie ITP bolo schválené

rozhodnutím súdu a sprostredkovane zadokumentované policajným orgánom v úradnom

zázname z 19.12.2005 a súčasne z konania správnych orgánov vyplýva, že žalobcovi bolo

v priebehu tohoto konania umožnené právo na vyjadrenie, ktoré žalobca však nevyužil,

pretože okrem toho, že uviedol, že nie je si vedomý porušenia služobnej prísahy

a že nesúhlasí s personálnym konaní o prepustení, sa k podstate samej vo veci nevyjadril,

z ktorých dôvodov správne orgány správne vzhľadom na pasívny postoj žalobcu vychádzali

len zo zistených skutočností zadovážených nimi v personálnom konaní. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu správny orgán zadovážené dôkazy vykonal a vyhodnotil spôsobom, ktorý

zodpovedá ustanoveniu § 238 zákona, podľa vlastnej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a preto na základe takto vykonaného dokazovania dôvodne

dospel k záveru, že žalobca v rozhodnutí popísaným spôsobom neoprávnene vyberal z pasov

alebo preberal bankovky od občanov Ukrajiny, ktorým umožnil bezproblémový vstup

na územie Slovenskej republiky a bankovky si ponechal alebo sa o ne delil s kolegom, pričom

žalobca neprodukoval dôkazy, ktoré by tento záver vyvrátili. Rozhodnutie žalovaných

správnych orgánov obsahuje všetky formálne aj obsahové náležitosti, ktoré vyžaduje

ustanovenie § 241 zákona, najmä, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými

úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a použití predpisov, na základe

ktorých rozhodol. Námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

rozhodnutia žalovaného.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu konanie, ktorého sa žalobca dopustil je v rozpore

s obsahom služobnej prísahy a služobnými povinnosťami policajta a preto správne orgány

vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu správne kvalifikovali jeho konanie ako zvlášť

hrubé porušenie služobnej prísahy podľa § 192 ods. 1, písm. e/ zákona.

Odvolací súd neprihliadol ani na námietku žalobcu, že nebol mu preukázaný skutok,

kladený mu za vinu, pretože trestné konanie doposiaľ nie je ukončené, z dôvodov, že v danej

veci súd na základe žaloby preskúmava v zmysle , , v spojení s §

a nasl. postup správnych orgánov, ktoré je personálnym konaním a nie je možné ho spájať

s trestným konaním. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti samo o sebe

nevyžaduje, aby sa policajt dopustil trestného činu. Otázka trestno-právnej zodpovednosti

nemusí byť zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie personálneho

opatrenia. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom

nemožno podmieňovať spáchaním trestného činu. Z uvedených dôvodov neukončenie

trestného konania vedeného voči žalobcovi vo veci skutku, ktorého sa mal dopustiť v mesiaci

október sám osebe nie je dôkazom, že žalobca sa nedopustil protiprávneho konania

uvedeného v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo

k vadám konania podľa , pretože súd prvého stupňa nevykonal ním

navrhovaný dôkaz a to sám sa neoboznámil s analýzou videozáznamu, podľa názoru

odvolacieho súdu súd prvého stupňa postupoval v preskúmavacom konaní v súlade

s ustanovením

Podľa , , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže

vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci

vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7

ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je

viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových

zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo

vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie

vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia.

Z uvedenej právnej normy vyplýva, že zákonodarca ponecháva na úvahe súdu,

či vykoná dôkazy potrebné za účelom preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného

správneho orgánu súdom.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu vyplýva,

že na zistenie skutočného stavu veci si správne orgány oboch stupňov zadovážili dostatok

skutkových podkladov, náležite zdokumentovali skutok, v ktorom videli protiprávne konanie

žalobcu v rozpore so služobnou prísahou a služobnými povinnosťami, pričom z tohto spisu

súčasne vyplýva, že správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali v súčinnosti žalobcu,

ktorý však sa k veci samej odmietol vyjadriť, v správnom konaní bol nečinný, nepredložil

a ani nenavrhoval žiadne dôkazy, pričom s predmetom personálneho konania bol

oboznámený. Z vykonaných dôkazov a to predovšetkým z prepisu videozáznamu

a z výpovede svedka tvoriaceho obsah administratívneho spisu aj podľa názoru odvolacieho

súdu protiprávne konanie žalobcu v rozpore so služobnou prísahou a so služobnými

povinnosťami bolo dostatočne preukázané, a preto súd prvého stupňa nepochybil, pokiaľ

nevyhovel návrhu žalobcu na zopakovanie dôkazu oboznámením sa s videozáznamom.

Súčasne odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa sa v preskúmavacom konaní

oboznámil so znaleckým posudkom KEÚ PZ Bratislava, č. p. PPZ-6075/KEÚ-BA-EXP-2006

zo dňa 31.6.2006, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní a v preskúmavacom konaní

predložený žalobcom, a súčasne v rámci odvolacieho konania sa s ním oboznámil aj odvolací

súd.

I keď sa v posúdení správania žalobcu dňa 16.10.2005 znalec v znaleckom posudku

a poradná komisia ministra nezhodujú, keď znalec povinný skúmaním technických otázok

na rozdiel od členov komisie profesionálne činných v colnom prostredí v správaní žalobcu

podozrivé aktivity nevidel, v kontexte s ďalším posudzovaným správaním žalobcu,

kde sa zhodli znalec a komisia, ako aj s výpoveďou svedka Júna, ktorému nebol dôvod

neveriť, odvolací súd dospel k názoru, že záver správnych orgánov o tom, že „žalobca

neoprávnene vyberal z pasov alebo preberal bankovky od občanov Ukrajiny, ktorým umožnil

bezproblémový vstup na územie Slovenskej republiky a bankovky si ponechal alebo sa o ne

delil s kolegom“ bol dôvodný a námietky žalobcu neboli spôsobilé tento záver vyvrátiť.

Napokon samotný žalobca potvrdil, že zo znaleckého posudku vykonaného v trestnom konaní

vyplýva popis skutku, ktorého sa dopustil dňa 18.10.2005, ktorý sám osebe by bol

dostatočným dôkazom na preukázanie skutočností jeho protiprávneho konania proti služobnej

prísahe a plnenia si služobných povinností príslušníka policajného zboru.

Odvolací súd opätovne dáva do pozornosti, že personálne konanie o prepustení

príslušníka policajného zboru v štátnej službe je nezávislé od výsledkov trestného konania.

Rozhodnutím ministra vnútra SR o prepustení zo služobného pomeru sa nerozhoduje o vine

príslušníka PZ z hľadiska jeho trestnej zodpovednosti podľa , ale o jeho

zotrvaní, resp. nezotrvaní v služobnom pomere, pretože svojim protiprávnym konaním

sa spreneveril služobnej prísahe a služobným povinnostiam, a preto ani prípadné oslobodenie

policajta spod obžaloby z trestného činu neznamená, že tento neporušil zákon.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietku žalobcu, že súd prvého

stupňa sa dopustil chyby v konaní podľa , za nedôvodnú.

Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd za neopodstatnenú považoval aj ďalšiu

námietku žalobcu, a to, že konštatovanie súdu prvého stupňa, že jeho ponechanie

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, vychádza

z nesprávneho zistenia skutkového stavu a z nesprávneho posúdenia, pretože protiprávnosť

konania žalobcu žalovaným správnym orgánom bola dostatočne preukázaná a aj podľa názoru

odvolacieho súdu prípadné ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu

dôležitých záujmov štátnej služby.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ krajský súd žalobu

zamietol z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne a právne správne,

rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa v spojení s a s

potvrdil.

Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c

ods. 1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože mu v tomto konaní

nevzniklo právo na ich náhradu, keďže v tomto konaní bol neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 2. decembra 2008

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r.

Ľubica Kavivanovová predseda senátu