Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/73/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v právnej veci žalobcu

Ing. Mgr. K. M., súdneho exekútora, bytom v M., právne zastúpeného JUDr. I. R.,

advokátkou v K., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so

sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. I/223/12658-77388/2007/992517-r zo dňa 12.10.2007, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č.k. -118 zo dňa 14.05.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -118 zo dňa 14.05.2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa ust. zrušil

a vrátil na ďalšie konanie rozhodnutie žalovaného č. I/223/12658-77386/ 2007/992517-r

zo dňa 12.10.2007, ktorým žalovaný podľa v znení neskorších

predpisov zamietol pre neodôvodnenosť odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému

výmeru Daňového úradu Košice V č. /ZIM zo dňa 3.11.2006, vydanému

podľa § 44 ods. 4 zákona č. 511/ 1992 Zb., ktorým bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie október 2001 v sume 65 445,-- Sk podľa § 29 ods. 6 zákona

č. žalobcovi ako daňovému subjektu. Daňový subjekt neumožnil vykonať

daňovú kontrolu, z tohto dôvodu daň nebola určená na základe výsledkov daňovej kontroly,

ale bola určená v procese určenia dane podľa pomôcok a zákonné podmienky na použitie

tohto spôsobu určenia dane boli dodržané, uviedol žalovaný.

Napadnutým rozsudkom krajský súd súčasne zrušil dodatočný platobný výmer

Daňového úradu Košice V č. /ZIM zo dňa 03.11.2006, ktorým bol určený

rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2001 v sume 65 445,-- Sk

podľa žalobcovi ako daňovému subjektu .

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že obsahu administratívneho spisu

vyplýva, že daňová kontrola kontrolovaného subjektu nebola ukončená v jednoročnej lehote

od jej začatia. Lehoty uvedené v sú procesnými lehotami,

ktoré zákon stanovil na vykonanie daňovej kontroly. Ide o lehoty počas plynutia ktorých je

daňový subjekt povinný strpieť výkon daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi

dane ustanovené daňovému subjektu v . Je preto potrebné

prijať právny záver, že daňové orgány nemôžu vykonávať daňovú kontrolu neobmedzene,

ustanovenie lehôt na vykonanie daňovej kontroly je prejavom zásady proporcionality. Súd

sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že daňová kontrola a daňové konanie sú dve odlišné

samostatne na seba nadväzujúce právne inštitúty, s inými právnymi následkami. Daňové

konanie je vymedzené definíciou podľa ust. § l a písm. d/ , podľa

ktorej daňovým konaním sa rozumie konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach

a povinnostiach daňových subjektov. Daňová kontrola formálne predchádza vyrubovaciemu

konaniu, pričom až vo vyrubovacom konaní dochádza k rozhodovaniu o hmotných právach

a povinnostiach daňových subjektov. V ostatnej časti žalobných dôvodov sa súd stotožnil

s právnym záverom žalovaného uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Ak teda bola

vykonávaná daňová kontrola u daňového subjektu po uplynutí zákonnej jednoročnej lehoty,

takýto postup správneho orgánu nebol v súlade so zákonom, ust. § 30a ods. 7, § 15 ods. 13

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Navrhoval, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že zásadným

dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa

ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu bolo nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej

kontroly vyplývajúcej z ustanovenia v znení platnom

do 31.08.2008. Daňové orgány vychádzali z právneho názoru, že lehoty na vykonanie daňovej

kontroly upravené v ustanovení § 30a ods. 7 v znení platnom do 31.8.2007 sú poriadkovými

lehotami, s ktorých nedodržaním zákon nespája právne dôsledky a už začatú kontrolu je

potrebné dokončiť. K zmene právneho názoru na lehotu na vykonanie kontroly došlo

až rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. , kde súd vyslovil právny názor, že lehota

na vykonanie daňovej kontroly je procesnou lehotou. Tento právny názor Krajský súd Košice

do odôvodnenia rozsudku v celom rozsahu prevzal bez toho, aby skúmal ďalšie skutočnosti.

Správca dane ako aj žalovaný si boli vedomí, že lehota na vykonanie kontroly nebola

dodržaná. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej uvádza, že je preto potrebné prijať právny záver,

že daňové orgány nemôžu vykonávať daňovú kontrolu neobmedzene, stanovenie lehôt

na vykonanie daňovej kontroly je prejavom zásady proporcionality K tomuto uvádza,

že na to, aby správca dane mohol vykonať daňovú kontrolu, aby bol dosiahnutý jej účel je

potrebná súčinnosť daňového subjektu.

Za zásadné pochybenie súdu však považuje skutočnosť, že daň bola určená na základe

pomôcok, čím sa súd vôbec nezaoberal. V súvislosti s určením dane podľa pomôcok považuje

za potrebné zdôrazniť nasledovné skutočnosti. Žalobca zastával nesprávny právny názor

a ten pravdepodobne prevzal aj súd, že ak je daňová kontrola začatá, vždy sa ukončí,

len výsledok kontroly závisí od toho, či kontrolovaný daňový subjekt si splní dôkaznú

povinnosť a daň sa určí na základe výsledkov dokazovania alebo si dôkaznú povinnosť

nesplní a daň sa určí na základe pomôcok. Tento právny názor je nesprávny. Podľa j 15 ods. 2

posledná veta ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu,

správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6 zákona

č. ,o takomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane

pomôcok. Proces určenia dane podľa pomôcok je odlišný samostatný proces, ktorý prebieha

mimo daňovej kontroly aj keď tu existuje v niektorých prípadoch spoločná úprava – o dani

podľa pomôcok sa vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, pri jeho doručení

a prerokovaní sa postupuje obdobne ako pri protokole o daňovej kontrole (§ 15 ods. 12, 13

zákona č ). Ide o samostatný proces mimo daňovej kontroly. Na proces určenia

dane podľa pomôcok sa lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 30a ods. 7 zákona

č. nevzťahujú. Okamih, kedy správca dane prejde z výkonu daňovej kontroly

do procesu určenia dane podľa pomôcok zákon o správe daní neupravuje. Preto sa táto otázka

posudzuje individuálne v závislosti od konkrétneho prípadu. Správca dane uviedol v zápisnici

o ústnom pojednávaní č. /Kle zo dňa 11.07.2006, kedy žalobca odmietol

predložiť doklady, že určí daň podľa pomôcok. Pričom z tohto nemožno odvodiť ako žalobca

uvádzal v žalobe, že do toho času správca dane nepovažoval postup žalobcu za taký,

ktorý neumožňuje vykonať daňovú kontrolu.

Rozsah preskúmavacej činnosti žalovaného určuje aj preskúmavaciu činnosť súdu.

Súd tak isto ako žalovaný mal skúmať len to, či boli dodržané zákonné podmienky na určenie

dane podľa pomôcok. Súd sa však týmto vôbec nezaoberal a k otázke, ktorá bola predmetom

sporu – zákonnosť určenia dane podľa pomôcok nezaujal stanovisko. Súd mal preskúmať,

či daňové orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné

hmotnoprávne a procesné predpisy.

Súd sa mal zaoberať otázkou, či nedodržanie lehoty na vykonanie kontroly má vplyv

na vecnú správnosť následne vyrubenej dane. Súd sa touto otázkou nezaoberal a nezaujal

k nej stanovisko. Podľa názoru žalovaného, ak nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej

kontroly, toto pochybenie nemôže mať vplyv na vecnú správnosť následne vydaného

rozhodnutia. O práve a povinnosti žalobcu bolo rozhodnuté vo vyrubovacom konaní

a nie v daňovej kontrole. Opakovane však zdôrazňuje že žalobcovi bola daň určená na základe

pomôcok, v procese určenia dane podľa pomôcok a nie v daňovej kontrole. O tom svedčí

protokol, v ktorom je uvedené, že je to protokol o určení dane podľa pomôcok a platobný

výmer, ktorý bol vydaný podľa Ak by bol správca dane

dokončil kontrolu bol by vydaný protokol o daňovej kontrole a dodatočný platobný výmer

podľa psím. b/ Na proces určenia dane podľa pomôcok

sa lehoty podľa nevzťahujú.

Ďalej žalovaný poukazuje na skutočnosť, že súd vydal v tej istej veci dva rozsudky

pod rozdielnym číslom konania. Rozsudkom č. zo dňa 14.05.2008 súd zrušil

rozhodnutie žalovaného č. I/223/12658-77386/2007/992517-r zo dňa 12.10.2007

a rozhodnutie Daňového úradu Košice V č. /ZIM zo dňa 03.11.2006

a rozsudkom č. -118 zo dňa 14.05.2008 zrušil tie isté rozhodnutia.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.08.2008 k odvolaniu žalovaného navrhoval,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol,

že v období, za ktoré mu napadnutým rozhodnutím bol určený rozdiel dane z pridanej

hodnoty vo výške 65 445,-- Sk, nebol osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty

podľa ustanovenia v platnom znení. Registrácia samotná

nie je právnym dôvodom na to, aby bol považovaný za osobu podliehajúcu dani,

táto skutočnosť vyplýva zo znenia v znení platnom do 31.12.2001.

Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané na základe nezákonného postupu,

ktorý mu predchádzal. Je nesporné z obsahu spisu žalovaného, že zákonná lehota

na vykonanie kontroly skončila dňa 25.05.2006. Ako vyplýva z už citovaného rozsudku

NS SR sp.zn. , po tomto termíne nebola kontrola v súlade so zákonom. Vyplýva

z toho teda, že po 25.05.2006 nemohli byť voči nemu zo strany daňových orgánov vyvodené

žiadne postihy za neposkytnutie súčinnosti v daňovej kontrole, pretože už žiadne povinnosti

nemal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

( O.s.p, ), bez nariadenia pojednávania ( prvá

veta ) a podľa ja ods. 3, druhá veta v spojení s ,

zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p vec mu vrátil.

Odvolací súd z obsahu žaloby, na základe , ktorej bolo začaté konanie zistil,

že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/12658-

77388/2007/992517-r zo dňa 12.10.2007, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 4 zákona

č. v znení neskorších predpisov zamietol pre neodôvodnenosť odvolanie

žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Košice V

č. /ZIM zo dňa 03.11.2006, ktorým bol určený rozdiel dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2001 v sume 63 416,-- Sk podľa § 29 ods. 6 zákona

č. žalobcovi ako daňovému subjektu.

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom podľa ust. § 250j ods. 2

písm. a/ zrušil a vrátil na ďalšie konanie rozhodnutie žalovaného č. I/223/12658-

77386/ 2007/992517-r zo dňa 12.10.2007, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 4 zákona

č. v znení neskorších predpisov zamietol pre neodôvodnenosť odvolanie

žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Košice V

č. /ZIM zo dňa 03.11.2006, vydanému podľa § 44 ods. 4 zákona

č. , ktorým bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

október 2001 v sume 65 445,-- Sk podľa žalobcovi

ako daňovému subjektu .

Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd zrušil v tomto konaní rozhodnutia žalovaného,

ktoré neboli predmetom konania. Ide o vadu konania podľa , ,

keďže sa nepodal návrh na začatie konania, ktorý podľa , bol potrebný.

Tento nedostatok nebolo možné odstrániť v štádiu odvolacieho konania.

Z odôvodnenie rozsudku, odvolania i vyjadrenia k odvolaniu vyplývajú právne

východiská, ktoré sú použiteľné i k predmetu konania a odvolací súd k nim uvádza

nasledovné dôvody.

Podľa o správe daní a poplatkov v znení účinnom

do 31.08.2007 správca dane ukončí daňovú kontrolu (§ 15) do šiestich mesiacov odo dňa

jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete

v zložitých prípadoch, pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov,

a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane

podľa osobitného zákona najviac o dvanásť mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán

podľa § 15 ods. 16, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že lehoty uvedené v Zb

sú zákonné procesné lehoty, ktoré zákon stanovil na vykonanie daňovej kontroly.

Keďže sú stanovené priamo zákonom, nie je možné ,aby ich správca dane nerešpektoval,

resp., aby mu boli prolongované jeho nadriadeným orgánom nad zákonom stanovenú

hranicu. Ide o lehoty počas plynutia ktorých je daňový subjekt povinný strpieť výkon

daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi dane ustanovené daňovému subjektu

v . Daňová kontrola predstavuje zásah orgánu verejnej správy

do súkromnoprávnej sféry subjektu, preto môže byť vykonaný len v rozsahu a spôsobom

ustanoveným zákonom ( SR). Daňová kontrola nemôže u daňového

subjektu prebiehať po neobmedzenú dobu. Každý zásah orgánu verejnej správy do súkromno-

právnej sféry právneho subjektu sa spravuje univerzálnou zásadou proporcionality

a ustanovenie lehôt na vykonanie daňovej kontroly je prejavom zásady proporcionality.

Najvyšší súd konštatuje, že po uplynutí ustanovených lehôt na vykonanie daňovej kontroly

Daňová kontrola po uplynutí zákonnej lehoty na jej vykonanie môže pokračovať

iba so súhlasom dotknutého daňového subjektu. V opačnom prípade môže konanie správcu

dane vytvoriť protiprávny stav v podobe nezákonného zásahu orgánu verejnej správy.

Uvedené právne názory najvyšší súd už vyslovil v právnej veci K. M. proti Daňovému

riaditeľstvu SR sp.zn. zo dňa 19.04.2007 (účastníci konania sú totožní

ako v prejednávanej veci) a poukazuje na to, že ide o ustálený právny názor senátu,

z ktorého vychádza i v iných právnych veciach.

Najvyšší súd konštatuje, že na proces určenia dane podľa pomôcok sa na lehoty podľa

o správe daní a poplatkov (v znení účinnom do 31.08.2007)

nevzťahujú. Okolnosti nasvedčujú, že správca dane nebol počas daňovej kontroly bezdôvodne

nečinný. Žalobca však zaujal k splneniu dôkaznej povinnosti pasívny postoj, a preto správca

dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v súlade s ustanovením § 29 ods. 6

S prihliadnutím ma zásadu proporcionality, ktorá predpokladá vyvážený

výklad právneho predpisu medzi záujmom štátu reprezentovaného správcom dane a záujmom

daňového subjektu najvyšší súd konštatuje, že v prípade ak daňový subjekt si svoju dôkaznú

povinnosť nesplní, neposkytne potrebnú súčinnosť počas zákonných lehôt na vykonanie

daňovej kontroly, vyplývajú pre daňový subjekt dôsledky z ustanovenia § 15 ods. 2

v nadväznosti na Zb . Vzhľadom na to daňový subjekt môže

mať právny záujem na vykonávaní daňovej kontroly i po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 4. decembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková