Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8ff/371401.8d3e3e.pdf
PDF · 127.42 KB
No categories available
3Sžf/73/2008
Najvyšší súd 3 Sžf 73/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v právnej veci žalobcu
Ing. Mgr. K. M., súdneho exekútora, bytom v M., právne zastúpeného JUDr. I. R.,
advokátkou v K., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so
sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. I/223/12658-77388/2007/992517-r zo dňa 12.10.2007, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č.k. 7S/110/2007-118 zo dňa 14.05.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 7S/110/2007-118 zo dňa 14.05.2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil
a vrátil na ďalšie konanie rozhodnutie žalovaného č. I/223/12658-77386/ 2007/992517-r
zo dňa 12.10.2007, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 4 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov zamietol pre neodôvodnenosť odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému
výmeru Daňového úradu Košice V č. 709/230/36930/06/ZIM zo dňa 3.11.2006, vydanému
podľa § 44 ods. 4 zákona č. 511/ 1992 Zb., ktorým bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie október 2001 v sume 65 445,-- Sk podľa § 29 ods. 6 zákona
č. 511/1992 Zb. žalobcovi ako daňovému subjektu. Daňový subjekt neumožnil vykonať
daňovú kontrolu, z tohto dôvodu daň nebola určená na základe výsledkov daňovej kontroly,
ale bola určená v procese určenia dane podľa pomôcok a zákonné podmienky na použitie
tohto spôsobu určenia dane boli dodržané, uviedol žalovaný.
Napadnutým rozsudkom krajský súd súčasne zrušil dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Košice V č. 709/230/36930/06/ZIM zo dňa 03.11.2006, ktorým bol určený
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2001 v sume 65 445,-- Sk
podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. žalobcovi ako daňovému subjektu .
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že daňová kontrola kontrolovaného subjektu nebola ukončená v jednoročnej lehote
od jej začatia. Lehoty uvedené v § 30a ods. 7 zák.č. 511/1992 Zb. sú procesnými lehotami,
ktoré zákon stanovil na vykonanie daňovej kontroly. Ide o lehoty počas plynutia ktorých je
daňový subjekt povinný strpieť výkon daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi
dane ustanovené daňovému subjektu v § 15 ods. 6 zák.č. 511/1992 Zb.. Je preto potrebné
prijať právny záver, že daňové orgány nemôžu vykonávať daňovú kontrolu neobmedzene,
ustanovenie lehôt na vykonanie daňovej kontroly je prejavom zásady proporcionality. Súd
sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že daňová kontrola a daňové konanie sú dve odlišné
samostatne na seba nadväzujúce právne inštitúty, s inými právnymi následkami. Daňové
konanie je vymedzené definíciou podľa ust. § l a písm. d/ zák.č. 511/1992 Zb., podľa
ktorej daňovým konaním sa rozumie konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach
a povinnostiach daňových subjektov. Daňová kontrola formálne predchádza vyrubovaciemu
konaniu, pričom až vo vyrubovacom konaní dochádza k rozhodovaniu o hmotných právach
a povinnostiach daňových subjektov. V ostatnej časti žalobných dôvodov sa súd stotožnil
s právnym záverom žalovaného uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Ak teda bola
vykonávaná daňová kontrola u daňového subjektu po uplynutí zákonnej jednoročnej lehoty,
takýto postup správneho orgánu nebol v súlade so zákonom, ust. § 30a ods. 7, § 15 ods. 13
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Navrhoval, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že zásadným
dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa
ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu bolo nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej
kontroly vyplývajúcej z ustanovenia § 30a ods. 7 zákona č.511/1992 Zb. v znení platnom
do 31.08.2008. Daňové orgány vychádzali z právneho názoru, že lehoty na vykonanie daňovej
kontroly upravené v ustanovení § 30a ods. 7 v znení platnom do 31.8.2007 sú poriadkovými
lehotami, s ktorých nedodržaním zákon nespája právne dôsledky a už začatú kontrolu je
potrebné dokončiť. K zmene právneho názoru na lehotu na vykonanie kontroly došlo
až rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 3 Sžf 9/2007, kde súd vyslovil právny názor, že lehota
na vykonanie daňovej kontroly je procesnou lehotou. Tento právny názor Krajský súd Košice
do odôvodnenia rozsudku v celom rozsahu prevzal bez toho, aby skúmal ďalšie skutočnosti.
Správca dane ako aj žalovaný si boli vedomí, že lehota na vykonanie kontroly nebola
dodržaná. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej uvádza, že je preto potrebné prijať právny záver,
že daňové orgány nemôžu vykonávať daňovú kontrolu neobmedzene, stanovenie lehôt
na vykonanie daňovej kontroly je prejavom zásady proporcionality K tomuto uvádza,
že na to, aby správca dane mohol vykonať daňovú kontrolu, aby bol dosiahnutý jej účel je
potrebná súčinnosť daňového subjektu.
Za zásadné pochybenie súdu však považuje skutočnosť, že daň bola určená na základe
pomôcok, čím sa súd vôbec nezaoberal. V súvislosti s určením dane podľa pomôcok považuje
za potrebné zdôrazniť nasledovné skutočnosti. Žalobca zastával nesprávny právny názor
a ten pravdepodobne prevzal aj súd, že ak je daňová kontrola začatá, vždy sa ukončí,
len výsledok kontroly závisí od toho, či kontrolovaný daňový subjekt si splní dôkaznú
povinnosť a daň sa určí na základe výsledkov dokazovania alebo si dôkaznú povinnosť
nesplní a daň sa určí na základe pomôcok. Tento právny názor je nesprávny. Podľa j 15 ods. 2
posledná veta zákona č. 511/1992 Zb. ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu,
správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6 zákona
č. 511/1992 Zb. ,o takomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane
pomôcok. Proces určenia dane podľa pomôcok je odlišný samostatný proces, ktorý prebieha
mimo daňovej kontroly aj keď tu existuje v niektorých prípadoch spoločná úprava – o dani
podľa pomôcok sa vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, pri jeho doručení
a prerokovaní sa postupuje obdobne ako pri protokole o daňovej kontrole (§ 15 ods. 12, 13
zákona č 511/1992 Zb.). Ide o samostatný proces mimo daňovej kontroly. Na proces určenia
dane podľa pomôcok sa lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 30a ods. 7 zákona
č. 511/1992 Zb. nevzťahujú. Okamih, kedy správca dane prejde z výkonu daňovej kontroly
do procesu určenia dane podľa pomôcok zákon o správe daní neupravuje. Preto sa táto otázka
posudzuje individuálne v závislosti od konkrétneho prípadu. Správca dane uviedol v zápisnici
o ústnom pojednávaní č. 709/320/25454/06/Kle zo dňa 11.07.2006, kedy žalobca odmietol
predložiť doklady, že určí daň podľa pomôcok. Pričom z tohto nemožno odvodiť ako žalobca
uvádzal v žalobe, že do toho času správca dane nepovažoval postup žalobcu za taký,
ktorý neumožňuje vykonať daňovú kontrolu.
Rozsah preskúmavacej činnosti žalovaného určuje aj preskúmavaciu činnosť súdu.
Súd tak isto ako žalovaný mal skúmať len to, či boli dodržané zákonné podmienky na určenie
dane podľa pomôcok. Súd sa však týmto vôbec nezaoberal a k otázke, ktorá bola predmetom
sporu – zákonnosť určenia dane podľa pomôcok nezaujal stanovisko. Súd mal preskúmať,
či daňové orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy.
Súd sa mal zaoberať otázkou, či nedodržanie lehoty na vykonanie kontroly má vplyv
na vecnú správnosť následne vyrubenej dane. Súd sa touto otázkou nezaoberal a nezaujal
k nej stanovisko. Podľa názoru žalovaného, ak nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej
kontroly, toto pochybenie nemôže mať vplyv na vecnú správnosť následne vydaného
rozhodnutia. O práve a povinnosti žalobcu bolo rozhodnuté vo vyrubovacom konaní
a nie v daňovej kontrole. Opakovane však zdôrazňuje že žalobcovi bola daň určená na základe
pomôcok, v procese určenia dane podľa pomôcok a nie v daňovej kontrole. O tom svedčí
protokol, v ktorom je uvedené, že je to protokol o určení dane podľa pomôcok a platobný
výmer, ktorý bol vydaný podľa § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Ak by bol správca dane
dokončil kontrolu bol by vydaný protokol o daňovej kontrole a dodatočný platobný výmer
podľa § 44 ods. 6 psím. b/ zákona č. 11/1992 Zb. Na proces určenia dane podľa pomôcok
sa lehoty podľa § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. nevzťahujú.
Ďalej žalovaný poukazuje na skutočnosť, že súd vydal v tej istej veci dva rozsudky
pod rozdielnym číslom konania. Rozsudkom č. 7 S 108/2007 zo dňa 14.05.2008 súd zrušil
rozhodnutie žalovaného č. I/223/12658-77386/2007/992517-r zo dňa 12.10.2007
a rozhodnutie Daňového úradu Košice V č. 709/230/36930/06/ZIM zo dňa 03.11.2006
a rozsudkom č. 7 S 110/2007-118 zo dňa 14.05.2008 zrušil tie isté rozhodnutia.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.08.2008 k odvolaniu žalovaného navrhoval,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol,
že v období, za ktoré mu napadnutým rozhodnutím bol určený rozdiel dane z pridanej
hodnoty vo výške 65 445,-- Sk, nebol osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty
podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 289/1995 Z.z. v platnom znení. Registrácia samotná
nie je právnym dôvodom na to, aby bol považovaný za osobu podliehajúcu dani,
táto skutočnosť vyplýva zo znenia zákona č. 289/1995 Z.z. v znení platnom do 31.12.2001.
Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané na základe nezákonného postupu,
ktorý mu predchádzal. Je nesporné z obsahu spisu žalovaného, že zákonná lehota
na vykonanie kontroly skončila dňa 25.05.2006. Ako vyplýva z už citovaného rozsudku
NS SR sp.zn. 3 Sžf 9/2007, po tomto termíne nebola kontrola v súlade so zákonom. Vyplýva
z toho teda, že po 25.05.2006 nemohli byť voči nemu zo strany daňových orgánov vyvodené
žiadne postihy za neposkytnutie súčinnosti v daňovej kontrole, pretože už žiadne povinnosti
nemal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu
(§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá
veta O.s.p.) a podľa § 250 ja ods. 3, druhá veta O.s.p. v spojení s § 221 ods.1, písm. e/ O.s.p.
zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p vec mu vrátil.
Odvolací súd z obsahu žaloby, na základe , ktorej bolo začaté konanie zistil,
že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/12658-
77388/2007/992517-r zo dňa 12.10.2007, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 4 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zamietol pre neodôvodnenosť odvolanie
žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Košice V
č. 709/230/36932/06/ZIM zo dňa 03.11.2006, ktorým bol určený rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2001 v sume 63 416,-- Sk podľa § 29 ods. 6 zákona
č. 511/1992 Zb. žalobcovi ako daňovému subjektu.
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom podľa ust. § 250j ods. 2
písm. a/ O.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie rozhodnutie žalovaného č. I/223/12658-
77386/ 2007/992517-r zo dňa 12.10.2007, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 4 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zamietol pre neodôvodnenosť odvolanie
žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Košice V
č. 709/230/36930/06/ZIM zo dňa 03.11.2006, vydanému podľa § 44 ods. 4 zákona
č. 511/1992 Zb., ktorým bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
október 2001 v sume 65 445,-- Sk podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. žalobcovi
ako daňovému subjektu .
Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd zrušil v tomto konaní rozhodnutia žalovaného,
ktoré neboli predmetom konania. Ide o vadu konania podľa § 221 ods. 1, písm. a/ O.s.p.,
keďže sa nepodal návrh na začatie konania, ktorý podľa § 249 ods. 1, 2 O.s.p. bol potrebný.
Tento nedostatok nebolo možné odstrániť v štádiu odvolacieho konania.
Z odôvodnenie rozsudku, odvolania i vyjadrenia k odvolaniu vyplývajú právne
východiská, ktoré sú použiteľné i k predmetu konania a odvolací súd k nim uvádza
nasledovné dôvody.
Podľa § 30a ods. 7 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení účinnom
do 31.08.2007 správca dane ukončí daňovú kontrolu (§ 15) do šiestich mesiacov odo dňa
jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete
v zložitých prípadoch, pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov,
a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane
podľa osobitného zákona najviac o dvanásť mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán
podľa § 15 ods. 16, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.
Najvyšší súd zdôrazňuje, že lehoty uvedené v § 30a ods. 7 zák.č. 511/1992 Zb
sú zákonné procesné lehoty, ktoré zákon stanovil na vykonanie daňovej kontroly.
Keďže sú stanovené priamo zákonom, nie je možné ,aby ich správca dane nerešpektoval,
resp., aby mu boli prolongované jeho nadriadeným orgánom nad zákonom stanovenú
hranicu. Ide o lehoty počas plynutia ktorých je daňový subjekt povinný strpieť výkon
daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi dane ustanovené daňovému subjektu
v § 15 ods. 6 zák.č. 511/1992 Zb.. Daňová kontrola predstavuje zásah orgánu verejnej správy
do súkromnoprávnej sféry subjektu, preto môže byť vykonaný len v rozsahu a spôsobom
ustanoveným zákonom (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Daňová kontrola nemôže u daňového
subjektu prebiehať po neobmedzenú dobu. Každý zásah orgánu verejnej správy do súkromno-
právnej sféry právneho subjektu sa spravuje univerzálnou zásadou proporcionality
a ustanovenie lehôt na vykonanie daňovej kontroly je prejavom zásady proporcionality.
Najvyšší súd konštatuje, že po uplynutí ustanovených lehôt na vykonanie daňovej kontroly
Daňová kontrola po uplynutí zákonnej lehoty na jej vykonanie môže pokračovať
iba so súhlasom dotknutého daňového subjektu. V opačnom prípade môže konanie správcu
dane vytvoriť protiprávny stav v podobe nezákonného zásahu orgánu verejnej správy.
Uvedené právne názory najvyšší súd už vyslovil v právnej veci K. M. proti Daňovému
riaditeľstvu SR sp.zn. 3 Sžf 9/2007 zo dňa 19.04.2007 (účastníci konania sú totožní
ako v prejednávanej veci) a poukazuje na to, že ide o ustálený právny názor senátu,
z ktorého vychádza i v iných právnych veciach.
Najvyšší súd konštatuje, že na proces určenia dane podľa pomôcok sa na lehoty podľa
§ 30a ods. 7 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (v znení účinnom do 31.08.2007)
nevzťahujú. Okolnosti nasvedčujú, že správca dane nebol počas daňovej kontroly bezdôvodne
nečinný. Žalobca však zaujal k splneniu dôkaznej povinnosti pasívny postoj, a preto správca
dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v súlade s ustanovením § 29 ods. 6
zák.č. 511/1992 Zb. S prihliadnutím ma zásadu proporcionality, ktorá predpokladá vyvážený
výklad právneho predpisu medzi záujmom štátu reprezentovaného správcom dane a záujmom
daňového subjektu najvyšší súd konštatuje, že v prípade ak daňový subjekt si svoju dôkaznú
povinnosť nesplní, neposkytne potrebnú súčinnosť počas zákonných lehôt na vykonanie
daňovej kontroly, vyplývajú pre daňový subjekt dôsledky z ustanovenia § 15 ods. 2
v nadväznosti na § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb . Vzhľadom na to daňový subjekt môže
mať právny záujem na vykonávaní daňovej kontroly i po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 4. decembra 2008
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková