Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/13/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD,

v právnej veci žalobcu H. A., G., W., právne zastúpeného JUDr. O. K., advokátom

so sídlom v B., proti žalovanému Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom

v Bratislave, Mierová č. 23, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn.

21773/04-1410 zo dňa 02.09.2004, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č.k. -45 zo dňa 15.11.2007 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -45 zo dňa 15.11.2007 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. 21773/04-1410 zo dňa 02.09.2004, ktorým žalovaný

podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov

zamietol odvolania žalobcu a potvrdil rozhodnutia Colného úradu Trenčín zn. RCD-7-6622-

04 č.j. 448-6622-04, zn. RCD-8-6622-04 č.j. 449-6622-04, zn. RCD-9-6622-04 č.j. 500-6622-

04, zn. -04 č.j. 501-6622-04, zn. RCD-11-6622-04 č.j. 502-6622-04, zn. RCD-

12-6622-04 č.j. 503-6622-04 a zn. RCD-13-6622-04 č.j. 504-6622-04 zo dňa 05.04.2004,

ktorými Colný úrad Trenčín rozhodol o colnom dlhu žalobcu, vzniknutom podľa § 198 ods. 1

Colného v znení neskorších predpisov v súvislosti s

písm. a/ Časť IV. Prílohy I Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime, uverejneného

v oznámení MZV SR č o pristúpení Slovenskej republiky k Dohovoru

o spoločnom tranzitnom režime v znení neskorších zmien a doplnkov. Colný dlh vznikol

nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu, prepravovaného v spoločnom tranzitnom

režime, keďže tovar nebol v lehote určenej colným úradom odoslania predložený colnému

úradu určenia. Žalobca v zmysle čl. 198 ods. 3, písm. d/ Colného zákona naplnil materiálne

znaky postavenia dlžníka, pretože ako hlavný zodpovedný v zmysel čl. 2, písm. d/ prílohy I

Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo spoločného

tranzitného režimu.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca v konaní

nepreukázal, že predmetný tovar bol dodaný colnému úradu určenia, inému colnému úradu,

prípadne dôkaz o tom, že by bol predmetný tovar vyvezený z územia Slovenskej republiky.

Vstup predmetného tovaru na územie Slovenskej republiky bol vo všetkých prípadoch

zaevidovaný Colným úradom Trenčín. Pretože tovar nebol colnému úradu určenia dodaný,

nebol colným úradom zaregistrovaný v registri dodaného tovaru. Colný úrad určenia

pri dodaní tovaru potvrdzuje diely č. 4 a 5 tranzitného colného dokladu, pričom diel č. 5 je

zaslaný colnému úradu odoslania. Vzhľadom na to, že diel č. 5 tranzitných dokladov nebol

zaslaný colnému úradu odoslania colný úrad odoslania začal pátrať prostredníctvom pátracích

listov zaslaných Colnému úradu Bratislava po predmetnom tovare. Žalovaný správny orgán

na odvolanie žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam špecifikovaných v napadnutom

rozhodnutí rozhodol tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutia potvrdil. Z vykonaného

dokazovania colnými úradmi je podľa názoru súdu nesporné, že v stanovenej lehote

a ani následne, žalobca ako hlavný zodpovedný, nepredložil colnému úradu určenia tovar

s požadovanými dokladmi. Tovar colnému úradu nebol dodaný vôbec.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Žalobca už v žalobe namietal,

že rozhodnutie Colného úradu Trenčín, ako aj rozhodnutie žalovaného sú nezákonné,

pretože boli vydané v rozpore s Podľa citovaného

ustanovenia na konanie začaté pred 01. júlom 2001 sa použijú doterajšie predpisy. Žalovaný

poukázal v žalobe na to, že sa konanie v ktorom boli vydané napadnuté rozhodnutia nezačalo

v čase účinnosti Konanie o vymeraní colného dlhu, ktoré začínajú colné

orgány z úradnej povinnosti a ktorého začiatok sa riadi právnymi predpismi platnými

na území SR, nie je tým istým konaním ani pokračovaním konania začatého nemeckými

colnými orgánmi. Zo skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že konanie v ktorom boli

vydané rozhodnutia, proti ktorým smerovala žaloba, nezačali pred 01.07.2001, a preto colné

orgány nemohli v konaní aplikovať právne predpisy, ktoré boli zrušené, t.j. zákon

č. , bez toho, aby colné orgány boli výslovne

zmocnené. Použitie predchádzajúceho právneho predpisu bolo podmienené splnením

zákonnej podmienky, a to konanie muselo začať pred 01.07.2001 Z.z. Z listinných dôkazov je

nesporné, že táto zákonná podmienka splnená nebola. Žalobca aj naďalej tvrdí, že ustanovenie

použitie právnych predpisov platných pred účinnosťou

povoľovalo colným orgánom len v tých prípadoch, ak aj konanie začalo

v čase platnosti Nemôže byť sporné, že colné orgány použili

na vydanie rozhodnutia predpis, ktorý v čase začatia konania nebol platný a nový zákon

použitie tohto zákona povolil len za podmienky, že konanie vo veci bolo začaté

pred 01.07.2001. Žalobca ďalej namietal nedostatok miestnej príslušnosti Colného úradu

Trenčín a colným úradom odoslania určený ako colný úrad určenia, tak miestne príslušným

konať vo veci colného dlhu, mal byť Colný úrad Bratislava podľa § 7 ods. 1 zákon

č. v spojení s ktorému mal byť tovar predložený

a ktorý tomuto colnému úradu nebol predložený.

Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že žalovanému z úradnej činnosti je známy list sp.

zn. – 890203 zo dňa 17.01.2003, z ktorého vyplýva, že colníci bol zapojení

do pašovania tovaru a preukazuje to tvrdenie žalobcu aj dopravcov, že tovar ktorý bol

prepravený v režime tranzitu, bol vždy dodaný colnému úradu určenia spolu s tranzitnými

dokladmi. Colníci colného úradu nezapisovali jeho dodanie do evidencií a potvrdzovali

dodanie tovaru na liste 5, ktorý potom zasielali colnému úradu odoslania potvrdený

v prevažnej väčšine pravými pečiatkami, alebo pečiatkami falošnými, alebo diely 5 nezasielali

colnému úradu odoslania vôbec. Tieto dôvody žalobca bližšie rozviedol v doplnení odvolania

doručeného krajskému súdu v Bratislave dňa 15.01.2008

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.02.2008 k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby najvyšší

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že colný

úrad bol povinný posudzovať okolnosti vzniku colného dlhu podľa právnych predpisov

účinných v rozhodnom čase, t.j. v čase kedy colný dlh vznikol (kedy nastali skutočnosti

majúce za následok vznik colného dlhu). V prípade, ak by colný úrad posudzoval otázku

vzniku colného dlhu podľa právnych predpisov, ktorých platnosť a účinnosť nastala

až po skutočnostiach, ktoré mali za následok vznik colného dlhu, došlo by k závažnému

porušeniu právnej istoty účastníkov konania, pretože by colné orgány vyvodzovali

ich zodpovednosť za konanie podľa právneho predpisu, ktorý toto konanie v čase,

kedy k nemu došlo vôbec neupravoval, pretože neexistoval. Z rovnakého dôvodu bol colný

úrad povinný určiť právnu kvalifikácii účastníka konania ako dlžníka podľa právnych

predpisov, ktoré boli účinné v čase vzniku colného dlhu. Právne predpisy účinné v čase

začatia konania o colnom dlhu sa aplikovali na procesnú stránku veci, čo v žiadnom prípade

nie je rozpore s intertemporálnym ustanovením ,

ani s akýmkoľvek iným ustanovením tohto právneho predpisu. Miestna príslušnosť Colného

úradu Trenčín bola daná skutočnosťou, že v jeho územnom obvode došlo ku skutočnostiam,

ktoré mali za následok vznik colného dlhu (k odňatiu tovaru spod colného dohľadu). Colný

úrad Trenčín bol zároveň posledným colným úradom, ktorého organizačná zložka predmetný

tovar (pri prestupe štátnej hranice) zaregistrovala. Tovar bol v predmetných prípadoch

prepravovaný v režime spoločný tranzit T1 a mohol byť v súlade s článkom 22 ods. 3

Prílohy I Dohovoru predložený ktorémukoľvek colnému úradu na území Slovenskej republiky

alebo v inej zmluvnej krajine, pričom tento colný úrad by sa tak stal colným úradom určenia

bez toho, aby došlo k porušeniu colných predpisov a následnému vzniku colného dlhu týmto

spôsobom. Žalobca, ktorý v predmetnom prípade vystupoval ako hlavný zodpovedný, nesie

objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých podmienok a splnenie všetkých povinností

pri preprave tovaru v režime tranzit. Inštitút hlavného zodpovedného slúži práve

na jednoduchšie a účinnejšie zabezpečenie všetkých pohľadávok, či nárokov štátu

pri preprave tovaru v režime tranzit vstupujúceho na colné územie. Žalobcom spomínaný

listinný dôkaz zn. -890203 zo dňa 17.01.2003 je podľa uvedenej spisovej značky

internou písomnosťou colného orgánu, ktorá nepreukazuje žiadne skutočnosti a nemá žiadnu

právnu záväznosť vo vzťahu k tretím osobám.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

( O.s.p, ), bez nariadenia pojednávania ( prvá

veta ) a podľa , druhá veta v spojení s ,

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonšta-

tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V odvolacom konaní boli medzi účastníkmi konania sporné tie isté otázky

ako v prvostupňovom konaní. Spornou bola právna otázka, či žalovaný správny orgán

i správny orgán prvého stupňa aplikovali v napadnutých rozhodnutiach na posúdenie vzniku

colného dlhu účinný hmotnoprávny právny predpis. Žalobca tvrdil porušenie ust. § 458 ods. 1

(Colný zákon) pretože colné konanie ohľadne vzniku colného dlhu

nezačalo za účinnosti predchádzajúceho colného

Najvyšší súd zistil, že správne orgány procesne postupovali podľa

o orgánoch štátnej správy v colníctve a Colného , účinných v čase

vydania napadnutých rozhodnutí. Na posúdenie podmienok vzniku colného dlhu a určenie

colného dlhu však správne aplikovali ust. (Colný zákon

v znení neskorších zmien a doplnkov, účinný do 30.06.2001).

Podľa (Colný zákon v znení neskorších zmien

a doplnkov) na konanie začaté pred 01. júlom 2001 sa použijú doterajšie predpisy.

Podľa (Colný zákon v znení neskorších zmien

a doplnkov) ak vznikol colný dlh iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia, colný dlh

sa oznámi dlžníkovi vydaním osobitného rozhodnutia.

Podľa (Colný zákon účinný do 30.06.2001) colný

dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká jeho nezákonným odňatím

spod colného dohľadu.

Podľa (Colný zákon účinný do 30.06.2001) colný

dlh vznikne v okamihu odňatia tovaru spod colného dohľadu.

Najvyšší súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že k odňatiu tovaru

spod colného došlo jeho nedodaním v lehote určenej colným úradom odoslania. K odňatiu

tovaru došlo za účinnosti Colného Colný dlh v danom prípade vzniká

fakticky, priamo ex lege nastaním zákonom predpokladaných skutočností (§ 198 ods. 2

). Preto rozhodnutia Colného úradu Trenčín správne túto skutočnosť

iba deklarujú a formou rozhodnutia colný dlh dlžníkovi oznamujú. Dlžníkovi sa neukladá

povinnosť konštitutívnym individuálnym správnym aktom – rozhodnutím colného úradu.

Rovnako je rozhodnutie deklaratórne i v časti určenia dlžníka – žalobcu. Žalovaný i Colný

úrad Trenčín v napadnutých rozhodnutiach konštitutívne nerozhodovali – neaplikovali

v tom čase už neúčinný právny predpis – Colný , ale iba deklaratórne

konštatovali skutočnosti, ktoré nastali za účinnosti tohto právneho predpisu, keďže colný dlh

v zmysle ust. Colného vznikol ex lege. A pokiaľ určitá

právna skutočnosť (v danom prípade colný dlh) nastáva ex lege možno jej vznik deklarovať

iba podľa právneho predpisu účinného (upravujúceho podmienky vzniku tejto právnej

skutočnosti), v období kedy nastala.

Colný úrad Trenčín konal vo veci ako príslušný orgán. V jeho územnom obvode došlo

k naplneniu právnych aj skutkových podmienok vzniku colného dlhu, t.j. ku vzniku colného

dlhu jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu.

Skutočnosti ohľadne listinného dôkazu zn. -890203 zo dňa 17.01.2003

neboli žalobcom uvedené v žalobe, ale až v odvolacom konaní. Vzhľadom na to, že súd je

pri preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného viazaný i dôvodmi žaloby (medze žaloby

v zmysle ), nie je možné tieto rozširovať ani v odvolacom konaní.

Najvyšší súd preto tieto skutočnosti nepreskúmaval.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení s

ods. 1 a Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech preto mu nevznikol

nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy žalovanému nevznikli preto mu odvolací

súd ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 04. decembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková