Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/92/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Štefanka a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny

Petruľákovej v právnej veci žalobcu: B., spol. s r. o., N. Bratislava, IČO: X. zastúpený

advokátkou JUDr. E. G. L. Bratislava, proti žalovanému: A. spol. s r. o. (A. spol. s r.o.), N.

Bratislava, IČO: X. o zaplatenie 3 000 000,–Sk s príslušenstvom, na

odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. januára 2005

č.k. -209, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

20. januára 2005 č. k. -209 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa

10. marca 2005 č. k. -218 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume

18 814,–Sk na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. E. G. č. ú. X. SLSP do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v spojení s doplňujúcim rozsudkom

uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 3 000 000,–Sk spolu s úrokom z

omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 2 000 000,–Sk od 22. 07. 2000 do zaplatenia,

zo sumy 1 000 000,–Sk od 26. 07. 2000 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a uložil

povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 310 255,–Sk.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou podanou na

súd dňa 22. 08. 2000 zaplatenia istiny 3 000 000,–Sk spolu s úrokmi z omeškania 0,05 %

za každý deň omeškania od 21. 07. 2000 zo sumy 2 000 000,–Sk a od 25. 07. 2000 zo

sumy 1 000 000,–Sk titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému

tým, že konateľ žalobcu previedol z účtu žalobcu čiastku 2 000 000,–Sk dňa 21. 07. 2000

a čiastku 1 000 000,–Sk dňa 25. 07. 2000 na účet žalovaného s poukazom na to, že zo

strany žalovaného neobdržal žiadne protiplnenie, resp. uzavretie obchodno-záväzkového

vzťahu, keď spoločníkom žalovaného je teraz bývalý konateľ žalobcu spolu so synom S. L.

a Ing. J.. Žalovaný podaním zo dňa 25. 11. 2003 predložil súdu zmluvu o odškodnení a

dodávke č. BA 01S/SZ04 z 22. 01. 1998 s tým, že k prevodu žalovanej istiny došlo

postupom podľa bodu 7.5 a/ zmluvy, na pojednávaniach tvrdil, že suma bola zaplatená

titulom náhrady škody za porušenie bodu 6.4 písm. c/, b/, d/, tým, že kancelárie žalobcu

boli dňa 28. 07. 2000 (v deň konania valného zhromaždenia spoločnosti žalobcu, na

ktorom bol konateľ žalobcu odvolaný z funkcie konateľa) obsadené väčšinovým

spoločníkom, pričom sa zmocnil písomného materiálu tvoriaceho predmet obchodného

tajomstva, čím bola žalovanému spôsobená škoda. Žalovaný uplatnil vzájomný návrh na

zaplatenie 3 000 000,–Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej porušením

autorských práv, rozšíril návrh, ktorým uplatnil zaplatenie sumy 3 100 000,–Sk a škoda

predstavuje minimálnu cenu diela, krorú by žalobca zaplatil, keby žalovaný prísľub

odškodnenia neprijal. Súd prvého stupňa vylúčil vzájomný návrh žalovaného, ktorým sa

domáhal náhrady škody podľa autorského zákona na samostatné konanie z dôvodu vecnej

nepríslušnosti konajúceho súdu. Súd prvého stupňa pri posudzovaní zmluvy o sľube

odškodnenia zistil, že táto nespĺňa náležitosti predpokladané zákonom v citovanom ust. §

725 ods. 1 Obchod. zák., keď uzavretá zmluva o odškodnení a dodávke z 22. 01. 1998 ani

nepredpokladala také správanie príjemcu sľubu, na ktoré by nebol povinný, z ktorého by

mu mohla vzniknúť škoda, ale konanie sľubujúceho vyjadrené v ustanoveniach článku 6.4.

zmluvy. Formuláciou predmetu zmluvy nemohol podľa súdu prvého stupňa vzniknúť

platne sľub odškodnenia. Súd prvého stupňa neakceptoval ani obranu žalovaného

spočívajúcu v tvrdení, že prísľub odškodnenia bol náhradou za cenu diela, ktoré malo byť

inak poskytnuté bezplatne. Podľa zmluvy zo dňa 22. 01. 1998 malo byť žalovaným

poskytnuté dielo-zdravotnícky systém bezplatne, cena dodávky diela mala byť účtovaná

len v prípade dodávky diela ďalším užívateľom. Žalovaný však dodávku diela inému

subjektu zo strany žalobcu ani nedeklaroval. Konanie žalobcu zahrnul pod správanie, ktoré

by znamenalo porušenie povinností žalobcom v smere utajenia diel, nie teda jeho riadnu

dodávku pre ďalší subjekt. Súd preto vylúčil možnosť vzniku nároku žalovaného podľa §

725 až § 727 Obchod. zák. ako aj nároku na zaplatenie ceny diela v zmysle ust. §

546 Obchod. zák. s prihliadnutím na to, že dielo mal podľa protokolu z 0l. 04.

1998 prevziať za žalobcu Ing. L. CSc neskorší konateľ žalovaného a nie zmluvne určený

príjemca-užívateľ. Titul zaplatenia zábezpeky v zmysle bodu 7.5 zmluvy sa súdu prvého

stupňa javilo nereálnym s prihliadnutím na datovanie zmluvy 22. 01. 1998 a termínom

zhotovenia diela podľa zmluvy - inštalovanie 01. 10. 1998 v mieste užívateľa, keď hrozba

porušenia zmluvy žalobcom sa žalovanému mala stať dôvodná až po 2 rokoch po

podpísaní zmluvy a to v čase konania valného zhromaždenia dňa 28. 07. 2000, ktorý

žalovaný označoval ako dátum vzniku škodovej udalosti. V uvedenom čase sa malo dielo

nachádzať v kancelárii vtedajšieho konateľa žalobcu, ktorý výlučne za žalobcu figuroval

v zmluvnom vzťahu a na valnom zhromaždení dňa 28. 07. 2000 bol z funkcie konateľa

odvolaný. Úrok z omeškania priznal súd prvého stupňa vo výške dvojnásobku diskontnej

sadzby NB SR platnej k prvému dňu omeškania, ktorého výška bola upravená nariadením

vlády č. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zmietol.

O trovách rozhodol v zmysle ust. tak, že náhradu trov priznal

procesne úspešnému žalobcovi v konaní za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov

právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti výroku, podal odvolanie žalovaný,

navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a návrh v celom rozsahu

zamietnuť. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, pretože v ňom

nie je uvedené, že žalovaný nepreukázal právny dôvod prevodu financií, hodnotí

i okolnosti tohto prevodu, čím vyslovil aj tvrdenie o bezdôvodnom obohatení majetkovým

prospechom získaným z nepoctivých zdrojov a pravdepodobne podstatou tvrdenia súdu je

okolnosť, že tieto úkony boli v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že podľa

výpisov z obchodného registra bol konateľ žalobcu konateľom žalovanej spoločnosti

odpočiatku od 07. 06. 1991, kým konateľom žalobcu sa stal následne 07. 06. 1995, preto

z tohto nemožno usudzovať rozpor s dobrými mravmi. Ďalej uviedol, že žalobca nemohol

nainštalovať dielo užívateľovi z dôvodu začatia konania o určenie platnosti zmluvy o dielo

žalobcu a NÚT a RCH Bratislava ako žalovaného. Žalobca teda nemohol síce pokračovať

v dodávke ale z tohto dôvodu môže požívať ochranu z prísľubu odškodnenia. Žalobca

deklaroval záujem odovzdať dielo užívateľovi, čo žalovaný doložil Žiadosťou

o spoluprácu pri budovaní pracoviska z 14. 12. 1997, výtlačkom e-mailu z 13. 08. 1998,

listom žalobcu z 03. 02. 1998, zadaním dispozičného riešenia prístavby F pavilónu z

18. 11. 1997. Zmluva o sľube odškodnenia neobsahuje žiadne časové ohraničenia platnosti

jej jednotlivých článkov, preto reálnosť ohrozenia diela je daná okolnosťami tohto

ohrozenia. Taktiež v odvolaní namietol vedomosť o odvolaní konateľa na valnom

zhromaždení konanom dňa 28. 07. 2000. Odvolateľ namietol nevykonanie dôkazu

znaleckým posúdením diela M. ktoré žiadal vykonať žalovaný podaním z 15. 03.

2004, nevykonal dokazovanie k okolnostiam nevypracovania mimoriadnej účtovnej

uzávierky a inventarizácie spoločnosti k 28. 07. 2000, nevykonal dôkazy k okolnostiam, či

má žalobca v držbe agendu spoločnosti a to na preukázanie, že v tomto období, do 18. 08.

2000 agendu mali v držbe neoprávnené osoby -väčšinový vlastník spoločnosti, zodpovedné

za odcudzenie programového systému žalovaného a to prostredníctvom jeho právnej

zástupkyne JUDr. G. Ďalej uviedol, že žalobca prevod prostriedkov schválil tým, že tieto

úkony uskutočnil a zaúčtoval do účtovnej závierky žalobcu za rok 2000. Dokazovanie v

tomto smere však súd prvého stupňa nevykonal. Žalovaný namietol v ďalšom,

že vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu z 10. 11. 2003 nebolo žalovanému doručené a k

tomuto sa nemohol vyjadriť, čím bola odňatá možnosť žalovaného konať pred súdom.

Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo

vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v konaní bolo preukázané bezdôvodné obohatenie a to

obohatenie bez právneho dôvodu, nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal právny dôvod

prevzatia žalovanej sumy. Dôvod uvádzaný žalovaným a to sľub z odškodnenia nebol

v konaní zistený, keď nebolo zistené splnenie podmienky, že príjemca sľubu uskutočnil

konanie, ktoré sľubujúci od neho požadoval, príjemcovi sľubu vznikla škoda ani

podmienka vzniku škody v príčinnej súvislosti s požadovaným konaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( / prejednal

vec podľa ust. a po prejednaní odvolania bez pojednávania podľa

ods. 2 dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Návrhom podaným žalobcom na súd prvého stupňa si žalobca uplatnil vydanie

bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Občian. zák., keď žalovaný získal

prevodom 2 000 000,–Sk z 21. 07. 2000 a 1 000 000,–Sk z 25. 07. 2000 z účtu žalobcu na

účet žalovaného bez právneho dôvodu (bez „odôvodnenia oprávnenosti prevodu") a toto

obohatenie žalobcovi nevrátil. Súd prvého stupňa uplatnený protinávrh žalovaného na

zaplatenie náhrady škody 3 000 000,–Sk, zmenený podaním na zaplatenie 3 100 000,–Sk,

vzniknutú podľa žalovaného v zmysle zmluvy o odškodnení, keď dielo autora (zrejme

predchádzajúceho konateľa žalobcu Ing. L.) získali neoprávnené osoby - žalobca, vylúčil

na samostatné konanie. Súd prvého stupňa dostatočne a riadne zistil skutkový stav veci a

na základe riadne zisteného skutkového stavu správne právne vec posúdil a vo veci

rozhodol. Správne uviedol, že sľub odškodnenia predpokladá také správanie príjemcu

sľubu, na ktoré nie je povinný o ktoré ho sľubujúci žiada a z ktorého jeho konania, teda

konania príjemcu sľubu môže samotnému príjemcovi sľubu vzniknúť škoda. Žalovaný

však práve touto zmluvou v konaní dôvodil vznik škody žalovanému, avšak bez

preukázania aká škoda z konania v zmysle zmluvy - poskytnutia zdravotného

informačného systému, ktoré konanie je predmetom zmluvy, žalovanému vznikla, keď si

žiadna „tretia" osoba neuplatnila náhradu škody z tohto konania. Súd prvého stupňa riadne

zdôvodnil všetky namietané skutočnosti žalovaným a vysporiadal sa s jeho obranou

spočívajúcou v tvrdení o náhrade za cenu diela inak poskytnutého bezplatne ako aj

v tvrdení o použití zábezpeky. V zmysle zmluvy o odškodnení žalobca mal povinnosť

zaplatiť cenu za poskytnuté dielo v prípade, že žalobca obdrží platbu za dielo pri jeho

dodávke ďalším užívateľom. V konaní nebolo preukázané, že ďalším dodávateľom dielo

bolo dodané a cena diela zaplatená. V konaní neboli odvolacím súdom zistené vady

konania, ktoré by mali za následok nesprávne vecné rozhodnutie prejednávanej veci,

prípadne odňatie možnosti konať niektorého účastníka konania.

V konaní sú účastníkmi konania právnické osoby - spoločnosti s ručením

obmedzeným, za ktoré vystupujú a konajú štatutárne orgány, prípadne zvolení právny

zástupcovia. Súd prvého stupňa vykonal navrhované dôkazy žalobcom a žalovaným

v zmysle ust. , tak, že rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov

vykoná. Je povinnosťou súdu zvážiť, ktoré označené dôkazy účastníkmi je potrebné pre

zistenie skutkového a právneho stavu veci vykonať a ktoré nie sú pre toto zistenie potrebné

a sú zavádzajúce a predlžujúce konanie bez ich vecnej potreby vykonania.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa aj pokiaľ ide o otázku

určenia začiatku omeškania žalovaného a výškou určenej sadzby úroku z omeškania.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti týkajúcej sa vyhovujúceho výroku o istine a príslušenstva ako vecne správny

v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 0.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 a § 224

ods. 1 tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu

trov odvolacieho konania v sume 18 814,–Sk za 1 úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k

odvolaniu žalovaného 18 650,--Sk a paušálnu náhradu 164,--Sk, v zmysle ust. § 14 ods. 1,

, vyhl. č. v znení neskorších zmien. Ostatné uplatnené trovy

odvolacieho konania neboli žalobcovi priznané z dôvodu ich neúčelnosti vynaloženia

v tomto konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave l0. decembra 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.