Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
af5/375701.e0601c.pdf
PDF · 114.63 KB
No categories available
6Obo/247/2007
Najvyšší súd 6 Obo 247/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej,
v právnej veci žalobcu: S., a.s., K. (predtým S., a.s., N.), zast. JUDr. M., advokátom so sídlom
A., K. proti žalovanému: H., s.r.o., B., o návrhu na ochranu proti nezákonnému
používaniu ochranných známok, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo 16. októbra 2003, č.k. 29Cb 68/01-104, a to do častí, ktorými žalobe vyhovel,
takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 16. októbra 2003, č.k. 29Cb 68/01-104
sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. októbra 2003, č.k. 29Cb 68/01-104 zakázal
žalovanému používať ochrannú známku žalobcu registrovanú Úradom priemyselného
vlastníctva SR pod č. X., ako aj označenia s touto ochrannou známkou žalobcu zameniteľné,
a to v súvislosti s označovaním akýchkoľvek tovarov alebo služieb. Zároveň uložil
žalovanému stiahnuť z trhu všetky takto doteraz označené predmety.
Súd prvého stupňa uložil žalovanému, aby poskytol žalobcovi primerané
zadosťučinenie 1 000 000,-- Sk za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom
žalovaného do práv žalobcu z vyššie označenej ochrannej známky a priznal žalobcovi právo
zverejniť výrokovú časť tohto rozsudku na trovy žalovaného v troch denníkoch s celoštátnou
pôsobnosťou.
Zároveň uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 116 273,-- Sk.
Konanie v časti o zákaze žalovaného nepoužívať ochrannú známku žalobcu č. 181975
ako aj práva na primerané zadosťučinenie ohľadom tejto ochrannej známky zastavil.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou žiadal,
aby súd uložil žalovanému nepoužívať ochranné známky žalobcu registrované ÚPV SR pod
č. X. a X. v súvislosti s označením akýchkoľvek tovarov alebo služieb a zároveň mu uložil
stiahnuť z trhu všetky takto doteraz označené predmety. Ďalej žalobca žiadal priznať
primerané zadosťučinenie vo výške 1 000 000,-- Sk, ako aj právo uverejniť výrokovú časť
tohto rozsudku v troch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca používa vo svojom obchodnom styku a vo
svojej korešpondencii grafický formát písomností (hlavičku), súčasťou ktorej je označenie
„S.“, pričom grafické vyobrazenie tohto označenia sa úplne zhoduje s vyobrazením ochrannej
známky registrovanej ÚPV SR pod č. X. v prospech žalobcu pre tovary a služby zaradené
v zmysle medzinárodného dohovoru do tried: 03, 37, 38 a 42. Žalovaným používané
označenie sa zároveň takmer úplne zhoduje s vyobrazením ochrannej známky registrovanej
ÚPV SR pod č. X. v prospech žalobcu pre tovary a služby, zaradené v zmysle
medzinárodného dohovoru do tried 06, 09, 19, 37, 38, 42. Takýto formát používal žalovaný
minimálne v období ostatných troch rokov pri komunikácii s podnikateľskými subjektmi, ako
i štátnymi inštitúciami. Takéto konanie žalovaného môže vyvolať mylnú predstavu jednak
o určitej spojitosti medzi tovarmi a službami dodávanými žalovaným a žalobcom, jednak
o bližšom organizačnom alebo obchodnom prepojení medzi žalobcom a žalovaným.
Žalobca vzal svoju žalobu v časti o zákaz používania ochrannej známky č. X. späť,
v dôsledku čoho súd v súlade s ust. § 96 ods. 1,2 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.
Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní zistil a mal za preukázané, že žalobca
je vlastníkom ochrannej známky registrovanej ÚPV SR pod č. X. pre tovary a služby
zaradené do tried: 09, 37, 38 a 42, zapísanej 19. novembra 1997 vyobrazenej grafickým
formátom označenia „S.“.
Žalovaný používa vo svojom styku aj korešpondencii grafický formát písomností,
súčasťou ktorého je označenie zhodné s označením chráneným ochrannou známkou žalobcu.
Doklady svedčiace takémuto konaniu žalovaného sú napr.: oznámenie Ústrednému colnému
riaditeľstvu z 8. januára 1999, list adresovaný predsedovi vlády SR z 27. februára 1999, daný
na vedomie Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácii. Ďalej upozornenie adresované
Slovenským telekomunikáciám, a.s. zo 6. septembra 1999, doplnenie spisu Krajského súdu
v Bratislave z 13. januára 2000, faktúra S.T z 20. októbra 2000 a ďalšie.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach majiteľ ochrannej
známky má výlučné právo označovať svoje tovary alebo služby ochrannou známkou,
pre ktoré je zapísaná v registri alebo ju používať v spojení s týmito tovarmi alebo službami.
Bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie používať označenie zhodné
alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary alebo
služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra (§ 25 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z.).
Podľa ust. § 26 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z. majiteľ ochrannej známky sa môže voči
každému domáhať zákazu používať jeho ochrannú známku alebo označenie s ňou
zameniteľné pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby a aby sa predmety takto
označené stiahli z trhu.
Prvostupňový súd mal za preukázané, že žalovaný neoprávnene používal označenie
žalobcu, ktoré má tento chránené ochrannou známkou, pričom týmto konaním mohol reálne
spôsobiť ujmu a mohol poškodiť záujmy žalobcu.
Preto súd prvého stupňa vyhovel žalobe.
Žalovaný svojím konaním spôsobil žalobcovi aj nemajetkovú ujmu, v dôsledku čoho
súd priznal žalobcovi právo na primerané zadosťučinenie vo výške 1 000 000,-- Sk. Táto
suma sa súdu prvého stupňa javí byť primeranou z hľadiska intenzity porušenia chráneného
záujmu žalobcu žalovaným.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal
ich náhradu úspešnému účastníkovi, t.j. žalobcovi.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný,
a to do časti;
a) ktorou mu bolo zakázané používať ochrannú známku č. X.,
b) ktorou mu uložil stiahnuť z trhu všetky takto označené predmety,
c) poskytnúť primerané zadosťučinenie a
d) ktorou priznal žalobcovi právo zverejniť výrokovú časť rozsudku z týchto
dôvodov:
Žalovanému nie je známe, z akých podkladov súd prvého stupňa vychádzal, preto
rozsudok nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tovaroch a službách, ktoré by boli bývali
ochrannou známkou označené, takže uloženie povinnosti niečo nekonať, čo nemá preukázané,
postráda oporu v zákone. Taktiež sa nedajú stiahnuť z trhu nešpecifikované (neexistujúce)
predmety a za neexistujúce porušenie je nezvyčajné, ak súd sankcionuje.
Žalobca, resp. jeho právny predchodca (I., M., s.r.o.) používal ochrannú známku
v súvislosti s výkonom Zmluvy o spolupráci v oblasti vydávania telefónnych zoznamov SR
z roku 1990, resp. 1992. Platnosť a účinnosť tejto zmluvy skončí v roku 2007. Do tejto doby
je žalobca oprávnený a povinný ochrannú známku používať na telefónnych zoznamoch
a s tým súvisiacich aktivitách. Zákaz súdu je v rozpore s právom. Žalovanému patrí ochranná
známka od roku 1998, na základe priloženej zmluvy. Žalobca
od roku 2004 prešiel na používanie iného označenia a inej ochrannej známky pre svoje
výrobky a služby.
Platnosť zmluvy žalobca nespochybnil a jej realizácia je predmetom medzinárodných
sporov, preto by žalovaný na základe článku 32 Ústavy SR rozsudok ani nerešpektoval.
Preto žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť
a zakázať žalobcovi používať ochrannú známku UVO č.X., priznať žalovanému právo na
náklady žalobcu zverejniť rozsudok v troch tlačových médiách distribuovaných na Slovensku
a uhradiť mu trovy konania.
Žalobca sa písomne k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal
odvolanie žalovaného podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Žalovaný namietol v odvolaní, že v konaní neboli preukázané žiadne dôkazy
o tovaroch a službách, ktoré by boli ochrannou známkou č. 178436 označené.
Odvolací súd preto poukazuje na dôkazy založené v spise na č.l. 22,
23,26,27,28,29,30,31,32,34,35,36,37,38, ako i na podania žalovaného, napr. na č.l.
123,138,156 atď., ktoré nesporne preukazujú používanie ochrannej známky, registrovanej
ÚPV SR pod č. 178436. Žalobca taktiež preukázal vlastníctvo k ochrannej známke č. X.(č.l.
18).
Žalovaný poukazuje na Zmluvu o predaji podniku z 31. marca 1998 (č.l. 117),
v zmysle ktorej predávajúci S., štátny podnik, N., zast. F., ustanoveným riaditeľom, predali
podnik S., štátny podnik, N. kupujúcemu H., s.r.o., B., zast. Ing. I., konateľom.
Z predloženej Zmluvy o predaji podniku (č.l. 117) vyplýva, že štátny podnik S. B. bol
ustanoveným riaditeľom F. predaný žalovanému. Táto zmluva je v rozpore so zákonom č.
111/1990 Zb. o štátnom podniku, ktorý upravuje oblasť štátneho vlastníctva, pričom táto
forma platí do skončenia privatizačného procesu. Zakladateľom štátneho podniku je príslušné
ministerstvo, ktoré menuje aj štatutárneho zástupcu riaditeľa.
Zmluva predložená v predmetnom konaní je preto neplatná s poukazom na ust. § 39
Obč. zákonníka, prvostupňový súd preto postupoval správne, keď na ňu hľadel tak, ako keby
nebola vôbec urobená, a to v úradnej povinnosti (ex offo).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu
prvého stupňa, ktoré považuje právne správne, a preto rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojitosti s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní.
Úspešný účastník - žalobca si však trovy odvolacieho konania neuplatnil, a preto mu
ich odvolací súd nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 11. decembra 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.