Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
374/375685.493ddf.pdf
PDF · 113.11 KB
No categories available
6Obo/161/2008
Najvyšší súd 6 Obo 161/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok
úpadcu: I., a.s. „v konkurze“, R., o rozdelení sumy 158 958 688,14,-- Sk, na odvolanie
úpadcu a K. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. júla 2008, č.k. 51-
24K/83/00-Kl-3521, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. júla 2008,
č.k. 51-24K/83/00-Kl-3521 sa p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Banskej Bystrici rozvrhovým uznesením z 25. júla 2008, č.k.
51-24K/83/00/Kl-3521 rozhodol o rozdelení sumy 158 958 688,14,-- Sk tak, že výdavky SKP
- pohľadávka 2 957,-- Sk sa uspokojuje vo výške 2 957,-- Sk, súdny poplatok za konkurzné
konanie - pohľadávka 60 000,-- Sk sa uspokojuje vo výške 60 000,-- Sk.
Pohľadávky proti podstate - Ing. T. - pohľadávka 60 000,-- Sk,
sa uspokojuje vo výške 60 000,-- Sk, S., pobočka Banská Bystrica - pohľadávka 70,-- Sk sa
uspokojuje vo výške 70,-- Sk.
Ďalej rozhodol o uspokojení pohľadávok IV. triedy, že - pohľadávka I. vo výške
2 559 897,39,-- Sk sa uspokojuje vo výške 2 559 897,39,-- Sk, pohľadávka S. pobočky B. vo
výške 54 512,-- Sk + 1 063,-- Sk sa uspokojuje vo výške 54 512,-- Sk + 1 063,-- Sk.
Pohľadávka I. (pôvodne uplatnená veriteľom JUDr. P., advokátom, K.) vo výške
5 036 660,40,-- Sk sa uspokojuje vo výške 5 036 660,40,-- Sk,
• pohľadávka W. (pôvodne uplatnená veriteľom P.) vo výške 5 194 145,35,-- Sk
sa uspokojuje
vo výške 5 194 145,35,-- Sk,
• pohľadávka C. (pôvodne uplatnené veriteľom W.) vo výške 72 994 691,50,--
Sk sa uspokojuje vo výške 72 994 691,50,-- Sk
• a pohľadávka I. (pôvodne uplatnená veriteľom W.) vo výške 72 994 691,50,--
Sk sa uspokojuje vo výške 72 994 691,50,-- Sk.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že uznesením č.k. 51-24K
83/00-Kl-3464 z 20. februára 2008 bola schválená konečná správa o speňažení majetku
z podstaty, vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty v rozsahu
uvedenom vo výroku predmetného uznesenia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
4. apríla 2008.
Predmetný konkurz sa spravuje zák. č. 328/1991 Zb. v znení platnom od 1. februára
1998 do 1. augusta 2000 (ďalej len ZKV).
Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 32 ods. 1 písm. a) ZKV rozhodol o uspokojení
výdavkov správcu, a to v súlade s právoplatným uznesením o schválení konečnej správy.
Rovnako rozhodol o uspokojení súdneho poplatku za konkurzné konanie (položka 5 písm. a)
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zák. č. 71/1992 Zb.).
Ďalej prvostupňový súd rozhodol o pohľadávkach proti podstate, ktoré neboli doposiaľ
uspokojené, ako aj o pohľadávkach podľa § 32 ods. 2 ZKV. Pri aplikácii tohto ustanovenia
vychádzal prvostupňový súd z výsledkov prieskumného pojednávania z 28. mája 2001
a výsledkov incidenčných konaní.
Vo svojom rozhodnutí sa zaoberal aj námietkou prokurátora a úpadcu,
ktoré vyhodnotil ako nedôvodné.
Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie K. a úpadca.
Úpadca, v mene ktorého podal odvolanie Ing. J., podpredseda predstavenstva a.s. I.
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu z týchto dôvodov:
Na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 1999, č.k. 33Cb 186/96-
No-63 v spojení s opravným uznesením z 22. júla 1999, č.k. 33Cb 186/96-63, ktorým súd
schválil zmier, bola spoločnosť A. povinná vydať 87 449 ks akcií eminenta - I. I. a I., a.s.
Banská Bystrica mal vrátiť spoločnosti A. ich kúpnu cenu vo výške 124 614 825,-- Sk.
Spoločnosť A., a.s., akcie eminenta I. nevrátila I., ale si prihlásila do konkurzu
vedeného
I. pohľadávku vo výške 124 614 825,-- Sk.
Správca konkurznej podstaty túto pohľadávku poprel na prieskumnom pojednávaní
z dôvodu jej postúpenia na B..
Spoločnosť B. si prihlásila postúpenú pohľadávku aj s vyčísleným 22,87% úrokom
z omeškania (od 19. júla 1999 do 14. apríla 2000 v sume 21 374 558,-- Sk), pričom celkovo si
prihlásila pohľadávku vo výške 145 989 383,-- Sk.
Aj túto pohľadávku správca poprel z dôvodu postúpenia pohľadávky v časti 140 000 000,--
Sk na spoločnosť W. a časti pohľadávky 5 898 383,-- Sk v prospech W. došlo 19. decembra
2000. Túto pohľadávku v celkovej výške 145 989 383,-- Sk správca uznal, a to napriek tomu,
že A., a.s. nevrátila 87 449 ks akcií I., a.s. úpadcovi.
Preto je pohľadávka na zaplatenie 124 614 825,-- Sk voči I., a.s. právne neopodstatná
čo do dôvodu a výšky.
Spoločnosť C. nepreukázala svoju existenciu potvrdeným aktuálnym výpisom
z príslušného orgánu z C., ani zo štátu V..
Ďalej spochybnil pohľadávky spoločnosti P., a.s. a I., a.s.
Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici navrhla, aby odvolací súd rozvrhové uznesenie
v napadnutom výroku zmenil a rozhodol o neuspokojení pohľadávok označených dvoch
obchodných spoločností: C. a I., z týchto dôvodov:
Dňa 5. septembra 2000 veriteľ A., si prihlásil pohľadávku
vo výške 124 614 825,-- Sk do konkurzu vedeného na majetok úpadcu I., a.s. Banská
Bystrica.
K tomuto dňu bola hmotnoprávnym nositeľom - veriteľom pohľadávky spoločnosť A..
Táto si bola vedomá synalgmatickej povahy práv a povinností, ako aj nepostupiteľnosti týchto
práv a povinností na tretiu osobu.
Na prieskumnom pojednávaní 28. mája 2001 SKP uplatnenú pohľadávku poprel.
Veriteľ A. v stanovenej lehote nepodal incidenčnú žalobu, v dôsledku čoho jej zaniklo
postavenie účastníka konkurzu.
Následne došlo k prihlasovaniu tejto pohľadávky na základe neplatných zmlúv o jej
postupovaní medzi rôznymi cyperskými obchodnými spoločnosťami, v ktorých je pôvodná
suma (124 614 825,-- Sk) navyšovaná už aj o úrok z omeškania (t.j. o sumu 21 374 558,-- Sk)
v týchto zmluvách a následne je delená, až sa v celkovej výške aj s úrokom z omeškania,
t.j. vo výške 145 989 383,-- Sk stretla a bola pod poradovým číslom 202 SKP uznaná
v prospech obchodnej spoločnosti W.. Následne bola zmluvami o postúpení pohľadávky
rozdelená medzi ďalšie cyperské spoločnosti na dve polovice,
t.j. 72 994 691,50,-- Sk - C. a I.,
Má za to, že uznanie pohľadávky správcom konkurznej podstaty bolo nezákonné,
keďže uznal neexistujúcu pohľadávku, čo má za následok nesprávne rozhodnutie
konkurzného súdu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
názoru, že súd je povinný podriadiť svoje rozhodnutie predchádzajúcemu nezákonnému
postupu správcu konkurznej podstaty. Takýto právny názor nemá oporu ani v § 30 ods. 1
ZKV (v nadväznosti na § 132, § 153 ods. 1 O.s.p.), ani v žiadnom inom právnom predpise.
Správca konkurznej podstaty sa k odvolaniam písomne vyjadril a navrhol napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal
odvolania odvolateľov podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k názoru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť.
V zmysle ustanovení zák. č. 328/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov, ktorým
sa v danej veci treba riadiť ako zákonom lex specialis, konkurzné konanie má niekoľko fáz.
Jednou z týchto fáz je návrh na vyhlásenie konkurzu (§ 4 ZKV) vyhlásenie konkurzu
(§ 13 ZKV), prihlasovanie pohľadávok veriteľov (§ 20 ZKV) a preskúmavanie prihlásených
pohľadávok (§ 22 ZKV).
Z ustanovenia § 23 ods. 1 ZKV vyplýva, že pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju
nepoprel správca konkurznej podstaty, ani žiaden z konkurzných veriteľov. Popretie
pohľadávky úpadcom sa poznamenáva v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie
pohľadávky význam.
Zo znenia vyššie citovaného ust. § 23 ods. 1 ZKV teda nevyplýva, že zákon
o konkurze a vyrovnaní dáva možnosť účinne poprieť prihlásenú pohľadávku
na prieskumnom pojednávaní len správcovi konkurznej podstaty a konkurzným veriteľom.
Preto ani súd, ktorý vyhlásil konkurz a vedie prieskumné pojednávanie, nie je oprávnený
skúmať prihlásené pohľadávky konkurzných veriteľov a ani tieto popierať.
Úpadca môže poprieť pohľadávku konkurznému veriteľovi, toto popretie
sa poznamená v zozname prihlášok, ale nemá význam pre zistenie pohľadávky.
Popretie pohľadávky úpadcom má význam len vo vzťahu k ust. § 45 ods. 2 ZKV,
t.j. na takto zistenú pohľadávku nie je možné viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu.
Odvolací súd poukazuje preto na ust. § 8 ods. 2 ZKV, podľa ktorého je správca
konkurznej podstaty povinný pri výkone funkcie postupovať s odbernou starostlivosťou
a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon, alebo mu ich
uložil súd.
Zákon o konkurze a vyrovnaní v ust. § 23 ods. 1 ZKV ukladá povinnosť SKP
preskúmať pohľadávku a vyjadriť sa k nej, t.j. poprieť, resp. ju nepoprieť.
Akonáhle je pohľadávka na prieskumnom pojednávaní uznaná správcom konkurznej
podstaty a nebola súčasne popretá konkurzným veriteľom, platí takáto pohľadávka pre
potreby konkurzu za trvale zistenú. Na prieskumnom pojednávaní už zistenú pohľadávku nie
je možné ani dodatočne poprieť po skončení prieskumného pojednávania a ani na osobitnom
prieskumnom pojednávaní (ak bol konkurz vyhlásený pred 1.2.1998).
Zistená pohľadávka, ak ju nepoprel úpadca, má obdobné účinky, aké zákon spája
s právoplatne priznanou pohľadávkou (§ 45 ods. 2 ZKV).
Ďalšou fázou konkurzného konania je konečná správa, ktorú SKP vypracuje
a predkladá súdu v súlade s ust. § 29 ZKV.
Súd preskúma predloženú konečnú správu na pojednávaní a rozhodne o nej
uznesením.
V danej veci bol zachovaný postup podľa ust. § 29 ZKV, keď uznesením, č.k. 51-24K
83/00-KI-3464 z 20. februára 2008 súd schválil konečnú správu o speňažení majetku
z podstaty, vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 4. apríla 2008.
Následne bol súdu prvého stupňa predložený návrh SKP na rozvrh (§ 30 ods. 1 ZKV)
a prvostupňový súd vydal rozvrhové uznesenie.
Rozvrhové uznesenie je svojim spôsobom rozhodnutie vo veci samej, keďže až
rozvrhom môže dôjsť k naplneniu účelu ZKV, t.j. k dosiahnutiu pomerného uspokojenia
veriteľov a dlžníkovho majetku (§ 2 ods. 2 ZKV). Rozvrhové uznesenie konkretizuje
prerozdelenie a uspokojenie doposiaľ voľných peňažných prostriedkov podstaty.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd prvého stupňa nemôže skúmať zistené
pohľadávky konkurzných veriteľov v rozvrhovom uznesení, môže len prerozdeliť pre
doposiaľ neuspokojené pohľadávky voľné peňažné prostriedky z výťažku konkurznej
podstaty.
Súd prvého stupňa preto postupoval v súlade s ust.§ 30 ZKV, jeho rozhodnutie
je vecne správne, a preto ho Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 219 O.s.p.
potvrdil.
Odvolanie úpadcu odvolací súd kvalifikoval ako odvolanie podané, čo do obsahu
totožné s podaním K. v B., keďže napáda a spochybňuje pohľadávky zistené na prieskumnom
pojednávaní.
Odvolací súd preto poukazuje na vyššie uvedené, z ktorého vyplýva, že nie je možné
ani súdom preskúmavať už na prieskumnom pojednávaní zistené pohľadávky.
Odvolaciemu súdu neušlo pozornosti, že úpadca na prieskumnom pojednávaní
nepoprel pohľadávky, ktorých existenciu namieta v odvolaní. Rovnako poukazuje
na skutočnosť, že prokurátor vstúpil do konania v roku 2005, pričom od tejto doby mal
dostatočný časový priestor na začatie konania voči správcovi konkurznej podstaty, ak svojim
konaním spôsobil v konkurze škodu (uznanie neexistujúcej pohľadávky).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 17. decembra 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.