Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/161/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok

úpadcu: I., a.s. „v konkurze“, R., o rozdelení sumy 158 958 688,14,-- Sk, na odvolanie

úpadcu a K. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. júla 2008, č.k. 51-

-3521, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. júla 2008,

č.k. -3521 sa p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Banskej Bystrici rozvrhovým uznesením z 25. júla 2008, č.k.

51-24K/83/00/Kl-3521 rozhodol o rozdelení sumy 158 958 688,14,-- Sk tak, že výdavky SKP

- pohľadávka 2 957,-- Sk sa uspokojuje vo výške 2 957,-- Sk, súdny poplatok za konkurzné

konanie - pohľadávka 60 000,-- Sk sa uspokojuje vo výške 60 000,-- Sk.

Pohľadávky proti podstate - Ing. T. - pohľadávka 60 000,-- Sk,

sa uspokojuje vo výške 60 000,-- Sk, S., pobočka Banská Bystrica - pohľadávka 70,-- Sk sa

uspokojuje vo výške 70,-- Sk.

Ďalej rozhodol o uspokojení pohľadávok IV. triedy, že - pohľadávka I. vo výške

2 559 897,39,-- Sk sa uspokojuje vo výške 2 559 897,39,-- Sk, pohľadávka S. pobočky B. vo

výške 54 512,-- Sk + 1 063,-- Sk sa uspokojuje vo výške 54 512,-- Sk + 1 063,-- Sk.

Pohľadávka I. (pôvodne uplatnená veriteľom JUDr. P., advokátom, K.) vo výške

5 036 660,40,-- Sk sa uspokojuje vo výške 5 036 660,40,-- Sk,

• pohľadávka W. (pôvodne uplatnená veriteľom P.) vo výške 5 194 145,35,-- Sk

sa uspokojuje

vo výške 5 194 145,35,-- Sk,

• pohľadávka C. (pôvodne uplatnené veriteľom W.) vo výške 72 994 691,50,--

Sk sa uspokojuje vo výške 72 994 691,50,-- Sk

• a pohľadávka I. (pôvodne uplatnená veriteľom W.) vo výške 72 994 691,50,--

Sk sa uspokojuje vo výške 72 994 691,50,-- Sk.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že uznesením č.k. 51-24K

83/00-Kl-3464 z 20. februára 2008 bola schválená konečná správa o speňažení majetku

z podstaty, vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty v rozsahu

uvedenom vo výroku predmetného uznesenia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

4. apríla 2008.

Predmetný konkurz sa spravuje v znení platnom od 1. februára

1998 do 1. augusta 2000 (ďalej len ZKV).

Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 32 ods. 1 písm. a) ZKV rozhodol o uspokojení

výdavkov správcu, a to v súlade s právoplatným uznesením o schválení konečnej správy.

Rovnako rozhodol o uspokojení súdneho poplatku za konkurzné konanie (položka 5 písm. a)

Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť ).

Ďalej prvostupňový súd rozhodol o pohľadávkach proti podstate, ktoré neboli doposiaľ

uspokojené, ako aj o pohľadávkach podľa § 32 ods. 2 ZKV. Pri aplikácii tohto ustanovenia

vychádzal prvostupňový súd z výsledkov prieskumného pojednávania z 28. mája 2001

a výsledkov incidenčných konaní.

Vo svojom rozhodnutí sa zaoberal aj námietkou prokurátora a úpadcu,

ktoré vyhodnotil ako nedôvodné.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie K. a úpadca.

Úpadca, v mene ktorého podal odvolanie Ing. J., podpredseda predstavenstva a.s. I.

navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu z týchto dôvodov:

Na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 1999, č.k.

No-63 v spojení s opravným uznesením z 22. júla 1999, č.k. -63, ktorým súd

schválil zmier, bola spoločnosť A. povinná vydať 87 449 ks akcií eminenta - I. I. a I., a.s.

Banská Bystrica mal vrátiť spoločnosti A. ich kúpnu cenu vo výške 124 614 825,-- Sk.

Spoločnosť A., a.s., akcie eminenta I. nevrátila I., ale si prihlásila do konkurzu

vedeného

I. pohľadávku vo výške 124 614 825,-- Sk.

Správca konkurznej podstaty túto pohľadávku poprel na prieskumnom pojednávaní

z dôvodu jej postúpenia na B..

Spoločnosť B. si prihlásila postúpenú pohľadávku aj s vyčísleným 22,87% úrokom

z omeškania (od 19. júla 1999 do 14. apríla 2000 v sume 21 374 558,-- Sk), pričom celkovo si

prihlásila pohľadávku vo výške 145 989 383,-- Sk.

Aj túto pohľadávku správca poprel z dôvodu postúpenia pohľadávky v časti 140 000 000,--

Sk na spoločnosť W. a časti pohľadávky 5 898 383,-- Sk v prospech W. došlo 19. decembra

2000. Túto pohľadávku v celkovej výške 145 989 383,-- Sk správca uznal, a to napriek tomu,

že A., a.s. nevrátila 87 449 ks akcií I., a.s. úpadcovi.

Preto je pohľadávka na zaplatenie 124 614 825,-- Sk voči I., a.s. právne neopodstatná

čo do dôvodu a výšky.

Spoločnosť C. nepreukázala svoju existenciu potvrdeným aktuálnym výpisom

z príslušného orgánu z C., ani zo štátu V..

Ďalej spochybnil pohľadávky spoločnosti P., a.s. a I., a.s.

Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici navrhla, aby odvolací súd rozvrhové uznesenie

v napadnutom výroku zmenil a rozhodol o neuspokojení pohľadávok označených dvoch

obchodných spoločností: C. a I., z týchto dôvodov:

Dňa 5. septembra 2000 veriteľ A., si prihlásil pohľadávku

vo výške 124 614 825,-- Sk do konkurzu vedeného na majetok úpadcu I., a.s. Banská

Bystrica.

K tomuto dňu bola hmotnoprávnym nositeľom - veriteľom pohľadávky spoločnosť A..

Táto si bola vedomá synalgmatickej povahy práv a povinností, ako aj nepostupiteľnosti týchto

práv a povinností na tretiu osobu.

Na prieskumnom pojednávaní 28. mája 2001 SKP uplatnenú pohľadávku poprel.

Veriteľ A. v stanovenej lehote nepodal incidenčnú žalobu, v dôsledku čoho jej zaniklo

postavenie účastníka konkurzu.

Následne došlo k prihlasovaniu tejto pohľadávky na základe neplatných zmlúv o jej

postupovaní medzi rôznymi cyperskými obchodnými spoločnosťami, v ktorých je pôvodná

suma (124 614 825,-- Sk) navyšovaná už aj o úrok z omeškania (t.j. o sumu 21 374 558,-- Sk)

v týchto zmluvách a následne je delená, až sa v celkovej výške aj s úrokom z omeškania,

t.j. vo výške 145 989 383,-- Sk stretla a bola pod poradovým číslom 202 SKP uznaná

v prospech obchodnej spoločnosti W.. Následne bola zmluvami o postúpení pohľadávky

rozdelená medzi ďalšie cyperské spoločnosti na dve polovice,

t.j. 72 994 691,50,-- Sk - C. a I.,

Má za to, že uznanie pohľadávky správcom konkurznej podstaty bolo nezákonné,

keďže uznal neexistujúcu pohľadávku, čo má za následok nesprávne rozhodnutie

konkurzného súdu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

názoru, že súd je povinný podriadiť svoje rozhodnutie predchádzajúcemu nezákonnému

postupu správcu konkurznej podstaty. Takýto právny názor nemá oporu ani v § 30 ods. 1

ZKV (v nadväznosti na , ), ani v žiadnom inom právnom predpise.

Správca konkurznej podstaty sa k odvolaniam písomne vyjadril a navrhol napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolania odvolateľov podľa ust. bez nariadenia pojednávania v súlade

s ust. a dospel k názoru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť.

V zmysle ustanovení v znení zmien a doplnkov, ktorým

sa v danej veci treba riadiť ako zákonom lex specialis, konkurzné konanie má niekoľko fáz.

Jednou z týchto fáz je návrh na vyhlásenie konkurzu (§ 4 ZKV) vyhlásenie konkurzu

(§ 13 ZKV), prihlasovanie pohľadávok veriteľov (§ 20 ZKV) a preskúmavanie prihlásených

pohľadávok (§ 22 ZKV).

Z ustanovenia § 23 ods. 1 ZKV vyplýva, že pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju

nepoprel správca konkurznej podstaty, ani žiaden z konkurzných veriteľov. Popretie

pohľadávky úpadcom sa poznamenáva v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie

pohľadávky význam.

Zo znenia vyššie citovaného ust. § 23 ods. 1 ZKV teda nevyplýva, že zákon

o konkurze a vyrovnaní dáva možnosť účinne poprieť prihlásenú pohľadávku

na prieskumnom pojednávaní len správcovi konkurznej podstaty a konkurzným veriteľom.

Preto ani súd, ktorý vyhlásil konkurz a vedie prieskumné pojednávanie, nie je oprávnený

skúmať prihlásené pohľadávky konkurzných veriteľov a ani tieto popierať.

Úpadca môže poprieť pohľadávku konkurznému veriteľovi, toto popretie

sa poznamená v zozname prihlášok, ale nemá význam pre zistenie pohľadávky.

Popretie pohľadávky úpadcom má význam len vo vzťahu k ust. § 45 ods. 2 ZKV,

t.j. na takto zistenú pohľadávku nie je možné viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu.

Odvolací súd poukazuje preto na ust. § 8 ods. 2 ZKV, podľa ktorého je správca

konkurznej podstaty povinný pri výkone funkcie postupovať s odbernou starostlivosťou

a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon, alebo mu ich

uložil súd.

Zákon o konkurze a vyrovnaní v ust. § 23 ods. 1 ZKV ukladá povinnosť SKP

preskúmať pohľadávku a vyjadriť sa k nej, t.j. poprieť, resp. ju nepoprieť.

Akonáhle je pohľadávka na prieskumnom pojednávaní uznaná správcom konkurznej

podstaty a nebola súčasne popretá konkurzným veriteľom, platí takáto pohľadávka pre

potreby konkurzu za trvale zistenú. Na prieskumnom pojednávaní už zistenú pohľadávku nie

je možné ani dodatočne poprieť po skončení prieskumného pojednávania a ani na osobitnom

prieskumnom pojednávaní (ak bol konkurz vyhlásený pred 1.2.1998).

Zistená pohľadávka, ak ju nepoprel úpadca, má obdobné účinky, aké zákon spája

s právoplatne priznanou pohľadávkou (§ 45 ods. 2 ZKV).

Ďalšou fázou konkurzného konania je konečná správa, ktorú SKP vypracuje

a predkladá súdu v súlade s ust. § 29 ZKV.

Súd preskúma predloženú konečnú správu na pojednávaní a rozhodne o nej

uznesením.

V danej veci bol zachovaný postup podľa ust. § 29 ZKV, keď uznesením, č.k. 51-24K

83/00-KI-3464 z 20. februára 2008 súd schválil konečnú správu o speňažení majetku

z podstaty, vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 4. apríla 2008.

Následne bol súdu prvého stupňa predložený návrh SKP na rozvrh (§ 30 ods. 1 ZKV)

a prvostupňový súd vydal rozvrhové uznesenie.

Rozvrhové uznesenie je svojim spôsobom rozhodnutie vo veci samej, keďže až

rozvrhom môže dôjsť k naplneniu účelu ZKV, t.j. k dosiahnutiu pomerného uspokojenia

veriteľov a dlžníkovho majetku (§ 2 ods. 2 ZKV). Rozvrhové uznesenie konkretizuje

prerozdelenie a uspokojenie doposiaľ voľných peňažných prostriedkov podstaty.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd prvého stupňa nemôže skúmať zistené

pohľadávky konkurzných veriteľov v rozvrhovom uznesení, môže len prerozdeliť pre

doposiaľ neuspokojené pohľadávky voľné peňažné prostriedky z výťažku konkurznej

podstaty.

Súd prvého stupňa preto postupoval v súlade s ust.§ 30 ZKV, jeho rozhodnutie

je vecne správne, a preto ho Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust.

potvrdil.

Odvolanie úpadcu odvolací súd kvalifikoval ako odvolanie podané, čo do obsahu

totožné s podaním K. v B., keďže napáda a spochybňuje pohľadávky zistené na prieskumnom

pojednávaní.

Odvolací súd preto poukazuje na vyššie uvedené, z ktorého vyplýva, že nie je možné

ani súdom preskúmavať už na prieskumnom pojednávaní zistené pohľadávky.

Odvolaciemu súdu neušlo pozornosti, že úpadca na prieskumnom pojednávaní

nepoprel pohľadávky, ktorých existenciu namieta v odvolaní. Rovnako poukazuje

na skutočnosť, že prokurátor vstúpil do konania v roku 2005, pričom od tejto doby mal

dostatočný časový priestor na začatie konania voči správcovi konkurznej podstaty, ak svojim

konaním spôsobil v konkurze škodu (uznanie neexistujúcej pohľadávky).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 17. decembra 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.