Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/62/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu: I.I., a. s. „v konkurze“,

B.R., o prihláške pohľadávky veriteľa S., v zastúpení M., Š., o odvolaní veriteľa S.,

v zastúpení M.M.Š., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. apríla 2010, č. k.

51-24K 83/00-Kl, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. apríla 2010, č. k.

51-24K 83/00-Kl sa p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že pohľadávka S. v zastúpení

M. vo výške 717.588,13 Eur (21.618.060,-- Sk) uplatnená proti úpadcovi ako pohľadávka

proti podstate, je vylúčená z uspokojenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že veriteľ S. v zastúpení M. si podaním zo

dňa 20. apríla 2009, doručeným súdu dňa

27. apríla 2009 prihlásil proti úpadcovi pohľadávku vo výške 717.588,13 Eur

(21.618.060,-- Sk) ako pohľadávku proti podstate a prihlášku pohľadávky odôvodnil tak, že

sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu

a z hľadiska právneho dôvodu ju podradil pod ustanovenie § 31 ods. 3 písm. a/ zákona

č. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKV).

Pohľadávka predstavuje náhradu trov konania, ktorá bola prihlasovateľovi pohľadávky

priznaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn.

-208 zo dňa 19. októbra 2004.

2

Konkurzné konanie vedené vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu I.I., a. s.

„v konkurze“, B., vzhľadom na čas podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, sa spravuje

zákonom o konkurze a vyrovnaní v znení platnom

od 1. februára 1998 do 1. augusta 2000. Platná právna úprava ZVK pre toto konanie

a aj v znení platnom od 1. augusta 2000 v ustanovení § 33 ods. 1 písm. e/ kogentne upravuje,

že z uspokojenia sú vylúčené nároky veriteľov uplatnené po prejednávaní konečnej správy

súdom.

Vychádzajúc z výkladu tohto zákonného znenia, všetky nároky veriteľov, bez ohľadu

na to, či ide o nároky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu alebo pred jeho vyhlásením, sú

vylúčené z uspokojenia, ak boli uplatnené až po prejednaní konečnej správy, pričom konečná

správa nemusí byť ani právoplatne schválená.

V tomto konkurznom konaní bola konečná správa prejednaná a schválená

na pojednávaní konanom dňa 20. februára 2008 (uznesenie o schválení konečnej správy

nadobudlo právoplatnosť dňa 4. apríla 2008). Naviac vo veci konkurzný súd vydal dňa

25. júla 2008 rozvrhové uznesenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. decembra 2008 dňa

4. februára 2009.

Na základe vyššie uvedených dôvodov konkurzný súd v súlade s ustanovením

§ 33 ods. 1 písm. e/ ZKV rozhodol, že pohľadávka prihlasovateľa vo výške 717.588,13 Eur,

je vylúčená z uspokojenia.

Proti tomuto uzneseniu podal veriteľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie podaním

zo dňa 18. mája 2010, z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec mu

vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

V odvolaní veriteľ poukázal, že pohľadávku uplatnil ako pohľadávku proti podstate

podľa o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ZVK“), nakoľko sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení

konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu.

3

Pohľadávka vo vyššie uvedenej výške, vznikla voči úpadcovi na základe rozsudku

Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. -313 zo dňa 19. februára 2009, v ktorom

si úpadca uplatňoval nárok na náhradu škody titulom nezákonných rozhodnutí v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo

jeho nesprávnym úradným postupom.

Úpadca sa žalobou zo dňa 13. apríla 1996 domáhal proti S. zastúpenej M. náhrady

škody vo výške 3.400.802.000,-- Sk podľa Úpadca opieral svoj nárok

na náhradu škody o dve rozhodnutia M., ktoré boli zrušené Najvyšší súdom Slovenskej

republiky. V priebehu konania došlo k zmene osoby účastníka konania žalobcu.

Pôvodný žalobca I. listom z 25. júna 1997 oznámil, že zmluvou

z 25. apríla 1996 previedol právo na náhradu škody uplatňované žalobou na spoločnosť F., s.

r. o., B.. Súčasne požiadal, aby súd pokračoval v konaní s firmou F., s. r. o., B. ako

s účastníkom konania – žalobcom. Súd nástupníctvo akceptoval a pokračoval v konaní

s účastníkom na strane žalobcu – spoločnosťou F., s. r. o., B..

Následne súd uznesením z 3. mája 2002 sp. zn. -186 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2003 sp. zn. -195 právoplatne

rozhodol o tom, že namiesto doterajšieho žalobcu - spoločnosti F., s. r. o., B., nastúpil J. H.,

správca konkurznej podstaty I..

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. -208 zo dňa 19. októbra

2004 súd žalobu zamietol a žalobcovi určil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške

21.618.060,-- Sk.

Voči predmetnému rozsudku sa odvolal správca konkurznej podstaty. Krajský súd

Bratislava rozsudkom sp. zn. -313 zo dňa 19. februára 2009 rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil. Uvedený rozsudok bol na M. doručený dňa

9. apríla 2009.

V napadnutom uznesení súd konštatuje, že vylučuje pohľadávku veriteľa

z uspokojenia na základe § 33 ods. 1 písm. e/ ZKV. V napadnutom rozhodnutí sa súd

4

nevysporiadal s relevantným právnym predpisom, ktorý sa použije v danej právnej veci.

Rozhodnutie je zmätočné.

Súd sa nezaoberal možnosťou a právnym stavom, ktorý platil do 31. januára 1998,

v zmysle ktorého z uspokojenia na základe § 33 ods. 1 ZKV boli vylúčené:

a) úroky z pohľadávok veriteľov vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ak prirástli

v čase od vyhlásenia konkurzu;

b) trovy účastníkov konania vzniknuté im účasťou na konkurznom konaní;

c) nároky veriteľov z darovacích zmlúv;

d) mimozmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu.

Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 51-24K 83/00 zo dňa 29. apríla 2010 zrušiť a vec mu vrátiť

na nové konanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie podľa ustanovenia bez nariadenia pojednávania v zmysle

ustanovenia a dospel k záveru, že odvolanie veriteľa nie je dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, že veriteľ S. v zastúpení M. si podaním zo dňa 27. apríla

2009, doručeným súdu dňa 27. apríla 2009 prihlásila proti úpadcovi pohľadávku vo výške

717.588,13 Eur (21.618.060,-- Sk), ako pohľadávku proti podstate a prihlášku pohľadávky

odôvodnil tak, že sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná

v priebehu konkurzu a z hľadiska právneho dôvodu ju podradil pod ustanovenie § 31 ods. 3

písm. a/ o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Pohľadávka predstavuje náhradu trov konania, ktorá bola prihlasovateľovi pohľadávky

priznaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. -208 zo dňa

19. októbra 2004. Prihlasovateľ pohľadávky je toho názoru,

že ZKV umožňuje, aby súd preskúmal aj prihlášky, ktoré došli po prihlasovacej dobe, pričom

uvedené trovy nevznikli v konkurznom konaní a v konaní súvisiacom s konkurzným konaním.

Súd v napadnutom uznesení uviedol, že konkurzné konanie vedené vo veci

vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu I.I., a. s. „v konkurze“, B., vzhľadom na čas

podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, sa spravuje ZKV v znení platnom od 1. februára

5

1998 do 1. augusta 2000. Platná právna úprava ZVK pre toto konanie a aj v znení platnom od

1. augusta 2000 v ustanovení § 33 ods. 1 písm. e/ kogentne upravuje, že z uspokojenia sú

vylúčené nároky veriteľov uplatnené po prejednávaní konečnej správy súdom.

Z obsahu odvolania vyplynulo, že odvolateľ ako odvolací dôvod uviedol, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle

ustanovenia

Odvolací súd je toho názoru, že tento odvolací dôvod nie je daný.

Konkurzné konanie vedené vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu I.I., a. s.

„v konkurze“, R. B.,

IČO: X. začalo doručením návrhu na súd dňa 24. marca 2000, a preto tento konkurz sa

spravuje o konkurze a vyrovnaní v znení zmien a doplnkov platnom

ku dňu 24. marca 2000 (účinný zákon v znení platnom od 1. decembra 1999

do 31. júla 2000).

Zákon o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom od 1. decembra 1999 do 31. júla 2000

v ustanovení § 33 ods. 1 písm. e/ z uspokojenia vylučuje nároky veriteľov uplatnené

po prejednaní konečnej správy súdom.

Nárok veriteľa S. v zastúpení M., ktorý si podaním zo dňa 20. apríla 2009, doručeným

súdu dňa 27. apríla 2009 prihlásil proti úpadcovi pohľadávku, bol uplatnený až po prejednaní

konečnej správy, ktorú súd v zmysle ustanovenia § 29 ZKV uznesením z 20. februára 2008

schválil a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. apríla 2008.

Naviac vo veci konkurzný súd vydal v konkurznej veci rozvrhové uznesenie, ktoré

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

17. decembra 2008 nadobudlo právoplatnosť dňa 4. februára 2009. Správca splnil rozvrhové

uznesenie a podaním zo dňa 10. marca 2009 predložil súdu doklady o speňažení rozvrhového

uznesenia a navrhol súdu v zmysle ust. § 44 ods. 1 písm. b/ zákona o konkurze a vyrovnaní

zrušiť konkurz po splnení rozvrhového uznesenia a zbaviť správcu konkurznej podstaty

funkcie v súlade s ust. § 44 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní.

6

Vzhľadom na uvedené skutočnosti uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol, že

pohľadávka proti podstate veriteľa S. v zastúpení M. je vylúčená z uspokojenia, je správne.

Súd prvého stupňa pre posúdenie danej veci použil správny právny predpis a správne ho aj

vyložil. Preto námietka odvolateľa, že súd

sa nezaoberal možnosťou a právnym stavom, ktorý platil do 31. januára 1998, je nedôvodná.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219

ako vecne správne potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 27. júla 2010

JUDr. Anna M a r k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková