Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9c3/366173.5e467b.pdf
PDF · 105.81 KB
No categories available
5Obo/62/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Obo/62/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu: I.I., a. s. „v konkurze“,
B.R., o prihláške pohľadávky veriteľa S., v zastúpení M., Š., o odvolaní veriteľa S.,
v zastúpení M.M.Š., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. apríla 2010, č. k.
51-24K 83/00-Kl, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. apríla 2010, č. k.
51-24K 83/00-Kl sa p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že pohľadávka S. v zastúpení
M. vo výške 717.588,13 Eur (21.618.060,-- Sk) uplatnená proti úpadcovi ako pohľadávka
proti podstate, je vylúčená z uspokojenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že veriteľ S. v zastúpení M. si podaním zo
dňa 20. apríla 2009, doručeným súdu dňa
27. apríla 2009 prihlásil proti úpadcovi pohľadávku vo výške 717.588,13 Eur
(21.618.060,-- Sk) ako pohľadávku proti podstate a prihlášku pohľadávky odôvodnil tak, že
sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu
a z hľadiska právneho dôvodu ju podradil pod ustanovenie § 31 ods. 3 písm. a/ zákona
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKV).
Pohľadávka predstavuje náhradu trov konania, ktorá bola prihlasovateľovi pohľadávky
priznaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn.
16 C 97/96-208 zo dňa 19. októbra 2004.
Konkurzné konanie vedené vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu I.I., a. s.
„v konkurze“, B., vzhľadom na čas podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, sa spravuje
zákonom o konkurze a vyrovnaní v znení platnom
od 1. februára 1998 do 1. augusta 2000. Platná právna úprava ZVK pre toto konanie
a aj v znení platnom od 1. augusta 2000 v ustanovení § 33 ods. 1 písm. e/ kogentne upravuje,
že z uspokojenia sú vylúčené nároky veriteľov uplatnené po prejednávaní konečnej správy
súdom.
Vychádzajúc z výkladu tohto zákonného znenia, všetky nároky veriteľov, bez ohľadu
na to, či ide o nároky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu alebo pred jeho vyhlásením, sú
vylúčené z uspokojenia, ak boli uplatnené až po prejednaní konečnej správy, pričom konečná
správa nemusí byť ani právoplatne schválená.
V tomto konkurznom konaní bola konečná správa prejednaná a schválená
na pojednávaní konanom dňa 20. februára 2008 (uznesenie o schválení konečnej správy
nadobudlo právoplatnosť dňa 4. apríla 2008). Naviac vo veci konkurzný súd vydal dňa
25. júla 2008 rozvrhové uznesenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 Obo 161/2008 zo dňa 17. decembra 2008 dňa
4. februára 2009.
Na základe vyššie uvedených dôvodov konkurzný súd v súlade s ustanovením
§ 33 ods. 1 písm. e/ ZKV rozhodol, že pohľadávka prihlasovateľa vo výške 717.588,13 Eur,
je vylúčená z uspokojenia.
Proti tomuto uzneseniu podal veriteľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie podaním
zo dňa 18. mája 2010, z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec mu
vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
V odvolaní veriteľ poukázal, že pohľadávku uplatnil ako pohľadávku proti podstate
podľa § 31 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZVK“), nakoľko sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení
konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu.
Pohľadávka vo vyššie uvedenej výške, vznikla voči úpadcovi na základe rozsudku
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/40/2005-313 zo dňa 19. februára 2009, v ktorom
si úpadca uplatňoval nárok na náhradu škody titulom nezákonných rozhodnutí v zmysle
zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom.
Úpadca sa žalobou zo dňa 13. apríla 1996 domáhal proti S. zastúpenej M. náhrady
škody vo výške 3.400.802.000,-- Sk podľa zákona č. 58/1969 Zb. Úpadca opieral svoj nárok
na náhradu škody o dve rozhodnutia M., ktoré boli zrušené Najvyšší súdom Slovenskej
republiky. V priebehu konania došlo k zmene osoby účastníka konania žalobcu.
Pôvodný žalobca I. listom z 25. júna 1997 oznámil, že zmluvou
z 25. apríla 1996 previedol právo na náhradu škody uplatňované žalobou na spoločnosť F., s.
r. o., B.. Súčasne požiadal, aby súd pokračoval v konaní s firmou F., s. r. o., B. ako
s účastníkom konania – žalobcom. Súd nástupníctvo akceptoval a pokračoval v konaní
s účastníkom na strane žalobcu – spoločnosťou F., s. r. o., B..
Následne súd uznesením z 3. mája 2002 sp. zn. 16 C 97/96-186 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2003 sp. zn. 12 Co 410/02-195 právoplatne
rozhodol o tom, že namiesto doterajšieho žalobcu - spoločnosti F., s. r. o., B., nastúpil J. H.,
správca konkurznej podstaty I..
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16 C 97/96-208 zo dňa 19. októbra
2004 súd žalobu zamietol a žalobcovi určil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške
21.618.060,-- Sk.
Voči predmetnému rozsudku sa odvolal správca konkurznej podstaty. Krajský súd
Bratislava rozsudkom sp. zn. 8 Co/40/2005-313 zo dňa 19. februára 2009 rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil. Uvedený rozsudok bol na M. doručený dňa
9. apríla 2009.
V napadnutom uznesení súd konštatuje, že vylučuje pohľadávku veriteľa
z uspokojenia na základe § 33 ods. 1 písm. e/ ZKV. V napadnutom rozhodnutí sa súd
nevysporiadal s relevantným právnym predpisom, ktorý sa použije v danej právnej veci.
Rozhodnutie je zmätočné.
Súd sa nezaoberal možnosťou a právnym stavom, ktorý platil do 31. januára 1998,
v zmysle ktorého z uspokojenia na základe § 33 ods. 1 ZKV boli vylúčené:
a) úroky z pohľadávok veriteľov vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ak prirástli
v čase od vyhlásenia konkurzu;
b) trovy účastníkov konania vzniknuté im účasťou na konkurznom konaní;
c) nároky veriteľov z darovacích zmlúv;
d) mimozmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu.
Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 51-24K 83/00 zo dňa 29. apríla 2010 zrušiť a vec mu vrátiť
na nové konanie a rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie veriteľa nie je dôvodné.
Z obsahu spisu je zrejmé, že veriteľ S. v zastúpení M. si podaním zo dňa 27. apríla
2009, doručeným súdu dňa 27. apríla 2009 prihlásila proti úpadcovi pohľadávku vo výške
717.588,13 Eur (21.618.060,-- Sk), ako pohľadávku proti podstate a prihlášku pohľadávky
odôvodnil tak, že sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná
v priebehu konkurzu a z hľadiska právneho dôvodu ju podradil pod ustanovenie § 31 ods. 3
písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
Pohľadávka predstavuje náhradu trov konania, ktorá bola prihlasovateľovi pohľadávky
priznaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 16 C 97/96-208 zo dňa
19. októbra 2004. Prihlasovateľ pohľadávky je toho názoru,
že ZKV umožňuje, aby súd preskúmal aj prihlášky, ktoré došli po prihlasovacej dobe, pričom
uvedené trovy nevznikli v konkurznom konaní a v konaní súvisiacom s konkurzným konaním.
Súd v napadnutom uznesení uviedol, že konkurzné konanie vedené vo veci
vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu I.I., a. s. „v konkurze“, B., vzhľadom na čas
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, sa spravuje ZKV v znení platnom od 1. februára
1998 do 1. augusta 2000. Platná právna úprava ZVK pre toto konanie a aj v znení platnom od
1. augusta 2000 v ustanovení § 33 ods. 1 písm. e/ kogentne upravuje, že z uspokojenia sú
vylúčené nároky veriteľov uplatnené po prejednávaní konečnej správy súdom.
Z obsahu odvolania vyplynulo, že odvolateľ ako odvolací dôvod uviedol, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.
Odvolací súd je toho názoru, že tento odvolací dôvod nie je daný.
Konkurzné konanie vedené vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu I.I., a. s.
„v konkurze“, R. B.,
IČO: X. začalo doručením návrhu na súd dňa 24. marca 2000, a preto tento konkurz sa
spravuje zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien a doplnkov platnom
ku dňu 24. marca 2000 (účinný zákon v znení platnom od 1. decembra 1999
do 31. júla 2000).
Zákon o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom od 1. decembra 1999 do 31. júla 2000
v ustanovení § 33 ods. 1 písm. e/ z uspokojenia vylučuje nároky veriteľov uplatnené
po prejednaní konečnej správy súdom.
Nárok veriteľa S. v zastúpení M., ktorý si podaním zo dňa 20. apríla 2009, doručeným
súdu dňa 27. apríla 2009 prihlásil proti úpadcovi pohľadávku, bol uplatnený až po prejednaní
konečnej správy, ktorú súd v zmysle ustanovenia § 29 ZKV uznesením z 20. februára 2008
schválil a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. apríla 2008.
Naviac vo veci konkurzný súd vydal v konkurznej veci rozvrhové uznesenie, ktoré
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 161/2008 zo dňa
17. decembra 2008 nadobudlo právoplatnosť dňa 4. februára 2009. Správca splnil rozvrhové
uznesenie a podaním zo dňa 10. marca 2009 predložil súdu doklady o speňažení rozvrhového
uznesenia a navrhol súdu v zmysle ust. § 44 ods. 1 písm. b/ zákona o konkurze a vyrovnaní
zrušiť konkurz po splnení rozvrhového uznesenia a zbaviť správcu konkurznej podstaty
funkcie v súlade s ust. § 44 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol, že
pohľadávka proti podstate veriteľa S. v zastúpení M. je vylúčená z uspokojenia, je správne.
Súd prvého stupňa pre posúdenie danej veci použil správny právny predpis a správne ho aj
vyložil. Preto námietka odvolateľa, že súd
sa nezaoberal možnosťou a právnym stavom, ktorý platil do 31. januára 1998, je nedôvodná.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219
O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 27. júla 2010
JUDr. Anna M a r k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková