Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5ba/373244.0e8d6b.pdf
PDF · 153.5 KB
No categories available
3To/6/2008
N a j v y š š í s ú d 3 To 6/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa
17. decembra 2008 v Bratislave v trestnej veci proti obžalovanému N. Z. a spol. pre trestný
čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (zákona
číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 1. júla 1998) a iné, rozhodol
o odvolaniach krajského prokurátora v Nitre a obžalovaného N. Z. proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre zo dňa 20. novembra 2007, sp. zn. 2 T 6/2004
t a k t o :
Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov účinných do 31. decembra 2005 vrátane) sa napadnutý rozsudok
z r u š u j e .
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný prokurátor v Šali podal dňa 25. februára 2004 pod sp. zn. Pv 1/2003-21,
na Okresný súd v Šali obžalobu (č. l. 53577 spisu), v ktorej obvineným N. Z. a M. K. kládol
za vinu spáchanie trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1,
ods. 4 Tr. zák. v súbehu s trestným činom neoprávneného podnikania spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2, § 118 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom
do 1. júla 1998), ktorých sa obaja mali dopustiť na rovnakom skutkovom základe, a to že :
v presne nezistenom dni koncom mesiaca marca až začiatkom mesiaca apríl roku 1997
sa obaja navzájom v Štúrove a Chľabe dohodli, že budú vykonávať sprostredkovania predaja
dlhopisov Fondu národného majetku Slovenskej republiky a preto N. Z. požiadal
na Okresnom úrade – odbor živnostenský a ochrany spotrebiteľa Nové Zámky o vydanie
živnostenského listu, ktorý mu bol dňa 1. apríla 1997 vydaný pod č. Ž. a tento ho oprávňoval
na vykonávanie ohlasovacej živnosti v oblasti kúpy tovaru za účelom jeho predaja konečnému
spotrebiteľovi
- maloobchod v rozsahu voľných živností, kúpy tovaru za účelom jeho predaja inému
prevádzkovateľovi živností,
- veľkoobchod v rozsahu voľných živností a maloobchodu mimoriadnej predajne v rozsahu
voľných živností s vyznačeným dňom začatia živností od 9. apríla 1997 s obchodným
menom I. – N. Z., so sídlom v C..
Po vybavení živnosti N. Z. požiadal Daňový úrad v Štúrove o registráciu a pridelenie
daňového identifikačného čísla. Na základe tejto žiadosti mu bolo dňa 16. apríla 1997 vydané
osvedčenie Daňového úradu v Štúrove č. X. o registrácii a pridelení daňového identifikačného
čísla X..
V pobočke V. si N. Z. otvoril podnikateľský účet č. X..
Napriek tomu, že firmu I. – N. Z. ani M. K. citované živnostenské oprávnenie
neoprávňovalo k sprostredkovaniu predaja dlhopisov FNM SR, rozhodli sa dlhopisy Fondu
národného majetku Slovenskej republiky vykupovať.
Vzhľadom k tomu, že N. Z. sám nemal skúsenosti s obchodom s cennými papiermi,
požiadal o pomoc M. K., ktorý v minulosti pracoval ako díler pre A. a mal v tejto oblasti
určité skúsenosti. M. K. vyhotovil pre N. Z. predtlač zmluvy o spolupráci o poskytnutí
služieb, ktorú mali podpisovať záujemci o sprostredkovanie predaja dlhopisov FNM SR
s firmou I. – N. Z. ako i predtlač mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera,
ktorú mali podpisovať záujemci o predaji dlhopisov FNM SR podľa udania Z. a K. s firmou,
ktorá by dlhopisy v budúcnosti odkúpila. Tieto zmluvy M. K. spôsobom, že ich upravil
pre potreby firmy I. – N. Z. úpravou hlavičky s údajmi zmluvných strán, dokonca
do mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera uviedol do kapitoly V. –
nakladanie s dlhopisom – oprávnenie obstarávať dlhopisy FNM SR č. X., ktoré oprávnenie
firma I. – N. Z. nikdy nemala, nakoľko išlo o zmluvu o obstaraní obchodov s dlhopismi FNM
SR uzatvorenú medzi FNM SR a spoločnosťou A..
Po vyhotovení predtlače týchto zmlúv sám N. Z. začal s vykupovaním dlhopisov FNM
SR od konkrétnych osôb v obciach Vlčany a Neded dňa 28. apríla 1997 a pokračoval
v obciach Tvrdošovce a Selice 29. apríla 1997, Veľký Kýr a Branč 16. mája 1997, Veľké
Lovce a Bešeňov 27. mája 1997, Diakovce, Trnovec nad Váhom a v Šali 28. mája 1997,
kde celkove uzatvoril 136 zmlúv o obstaraní predaja dlhopisov FNM SR a od každého
záujemcu inkasoval v hotovosti na príjmový pokladničný doklad alebo poštovou poukážkou
na svoj podnikateľský účet províziu vo výške 1 000 Sk.
Vzhľadom k tomu, že o predaj dlhopisov FNM SR bol zo strany občanov veľký záujem,
najmä preto, že N. Z. ponúkol v spomenutých zmluvách záväzok za každý jeden dlhopis FNM
SR uhradiť do jedného mesiaca čiastku 8 160 Sk, rozhodol sa začať s vykupovaním dlhopisov
FNM SR vo väčšom rozsahu vytvorením dílerskej siete na území celej Slovenskej republiky.
Z uvedeného dôvodu podal do rôznych denníkov na celom území Slovenskej republiky
inzerát o hľadaní záujemcov na sprostredkovanie predaja dlhopisov pre firmu I. – N. Z.
a po prihlásení dostatočného počtu záujemcov organizoval s M. K. školenia dílerov, ktoré
vykonával v podstate M. K. za pomoci N. Z. a L. K.. Na týchto školeniach N. Z. a M. K.
oboznamovali záujemcov s podmienkami predaja dlhopisov, poučili záujemcov o spôsobe
vyplňovania zmlúv, pričom každému záujemcovi predložili K. vyhotovené predtlače zmluvy
o spolupráci a o poskytnutí služieb a mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera.
Záujemcov o dílerskú činnosť usmernili k tomu, aby od každého záujemcu o predaj dlhopisu
FNM SR vyžadovali kópiu dlhopisu, resp. výpisu zo Strediska cenných papierov, uhradenie
provízie vo výške 1 000 Sk poštovou poukážkou, čo mali dokladovať ústrižkom poštovej
poukážky a vypísanie zmluvy o spolupráci a poskytnutí služieb podľa občianskeho preukazu
a vypísanie mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera, kde v položke mandatára
nemali vypisovať žiadne údaje. Na mandátne zmluvy vyžadovali aj overenie podpisu notárom
alebo na matrike. Tu sa mali dopisovať údaje firmy, ktorá by dlhopis kúpila v budúcnosti.
S každým, kto prejavil záujem o spoluprácu potom uzavreli zmluvu o dílerskej činnosti
so záväzkom uhradiť za každý sprostredkovaný predaj dlhopisu 200 Sk pre dílera.
Takýmto spôsobom začali díleri vykupovať dlhopisy FNM SR od občanov na celom
území Slovenskej republiky a zoznamy s osobnými údajmi občanov s uvedením čísla
dlhopisu, kópie zmlúv, poukážky o úhrade provízie predkladali osobne alebo poštou do sídla
firmy I. – N. Z. už v Š., kde mali prenajatú kanceláriu. Províziu vo výške 1 000 Sk za každý
dlhopis zasielali díleri buď poštovou poukážkou, prevodom z účtu, alebo ich hradili občania
poštovými poukážkami firmy I. – N. Z. priamo na účet vo V.. Takýmto spôsobom N. Z. a M.
K. osobne alebo prostredníctvom dílerskej siete uzatvorili na celom území Slovenskej
republiky 13 819 zmlúv o spolupráci a poskytnutí služieb a mandátnych zmlúv o obstaraní
predaja cenných papierov v období od 28. apríla 1997 do konca októbra 1997 a získali
majetkový prospech vo výške 13 819 000 Sk. Svoje záväzky o obstaraní predaja dlhopisov
FNM SR zakotvené v zmluvách nedodržali ani v jednom prípade, nikomu doposiaľ neuhradili
prisľúbenú čiastku 8 160 Sk za dlhopis FNM SR, ani sprostredkovanie predaja dlhopisu
neobstarali.
Dílerom vyplácali odmeny sporadicky a čiastočne, rozhodne nie v zmluvne zakotvených
sumách, čím uviedli do omylu 130 občanov Slovenskej republiky, dílerov firmy I. – N. Z..
Uznesením, č. k. 6 T 6/2004-53587, Okresný súd v Šali dňa 28. apríla 2004 podľa § 188
ods. 1 písm. a/ Tr. por. vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť konať vo veci a postúpil
ju na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Nových Zámkoch. Toto uznesenie
je opatrené doložkou právoplatnosti dňom 21. mája 2004.
Po tom, čo Okresný súd v Nových Zámkoch uznesením z 25. júna 2004, č. k.
2 T 81/04-53.593, (správne per analogiam) podľa § 188 ods. 1 písm. a/ Tr. por. neuznal svoju
miestnu príslušnosť, s právoplatnosťou dňom 30. júla 2004 rozhodol obom okresným súdom
spoločne nadriadený Krajský súd v Nitre uznesením, č. k. 6 Nto 3/2004-53.605, že príslušným
na prejednanie veci je Okresný súd v Šali.
Až na písomné upozornenie krajského prokurátora v Nitre (č. l. 53.607 spisu)
prostredníctvom okresného prokurátora v Šali uznesením z 13. októbra 2004, č. k.
6 T 6/2004-53.613, Okresný súd v Šali podľa § 188 ods. 1 písm. a/ Tr. por. predmetnú trestnú
vec postúpil ako vecne i miestne príslušnému Krajskému súdu v Nitre. Uznesenie o postúpení
veci nesie doložku právoplatnosti dňom 26. októbra 2004.
Krajský súd v Nitre vedie predmetnú trestnú vec ako prvostupňový súd
od 13. decembra 2004 pod sp. zn. 2 T 6/2004.
Krajský súd v Nitre vykonal vo veci hlavné pojednávania v dňoch 14. novembra 2006
(č. l. 53.646-53.648 spisu), 22. a 23. januára 2007 (č. l. 53.655 -53.667 spisu),
11. a 12. apríla 2007 (č. l. 53.688-53.694 spisu), 22. a 23. mája 2007 (č. l. 53.704-53.710
spisu), 17. septembra 2007 (č. l. 53.731-53.732 spisu), 26. októbra 2007 (č. l. 53.739-53.745
spisu) a 20. novembra 2007 (č. l. 53.748-53.756 spisu), kedy vyhlásil vo veci rozsudok.
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 20. novembra 2007, č. k. 2 T 6/2004-53.760, bol
v bode I. obžalovaný N. Z. uznaný za vinného naproti obžalobe zo spáchania trestného činu
sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorého sa mal
dopustiť tým, že si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a tak spôsobil škodu veľkého
rozsahu, pričom skutok mal spáchať na tom skutkovom základe, že v období od 28. apríla
1997 do októbra 1997 na území Slovenskej republiky pod obchodným menom I. – N. Z. sám
ako aj prostredníctvom siete dílerov uzatváral zmluvy o spolupráci a poskytovaní služieb
s 13 819 vlastníkmi dlhopisov, od ktorých za sprostredkovanie predaja dlhopisov prijal
po 1 000 Sk, ktoré sa zaviazal poškodeným vrátiť do 30 dní v prípade, že nedôjde k realizácii
predaja dlhopisov. I napriek tomu, že k realizácii predaja dlhopisov neprišlo, obžalovaný
poškodeným peniaze nevrátil, ale tieto použil pre svoju potrebu, čím 13 819 poškodeným
spôsobil celkove škodu v sume 13 819 000 Sk.
Za to mu prvostupňový súd uložil podľa § 248 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere šesť rokov, na výkon ktorého ho podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do prvej
nápravnovýchovnej skupiny.
Rovnakým rozsudkom v bode II. krajský súd obžalovaného M. K. podľa § 266
písm. c/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora v Šali sp. zn. 1 Pv 1/2003,
zo dňa 17. februára 2004 pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a trestný čin
neoprávneného podnikania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 118 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom dni koncom mesiaca marca až začiatkom mesiaca apríl roku 1997
spoločne s N. Z. sa navzájom v Štúrove a Chľabe dohodli, že budú vykonávať
sprostredkovanie predaja dlhopisov Fondu národného majetku Slovenskej republiky, a preto
N. Z. požiadal na Okresnom úrade – odbor živnostenský a ochrany spotrebiteľa Nové Zámky
o vydanie živnostenského listu, ktorý mu bol dňa 1. apríla 1997 vydaný pod č. Ž. a tento
ho oprávňoval na vykonávanie ohlasovacej živnosti v oblasti kúpy tovaru za účelom jeho
predaja konečnému spotrebiteľovi
- maloobchod v rozsahu voľných živností, kúpy tovaru za účelom jeho predaja inému
prevádzkovateľovi živností,
- veľkoobchod v rozsahu voľných živností a maloobchodu mimoriadnej predajne
v rozsahu voľných živností s vyznačeným dňom začatia živností od 9. apríla 1997
s obchodným menom I. – N. Z., so sídlom v C..
Po vybavení živnosti N. Z. požiadal Daňový úrad v Štúrove o registráciu a pridelenie
daňového identifikačného čísla. Na základe tejto žiadosti mu bolo dňa 16. apríla 1997 vydané
osvedčenie Daňového úradu v Štúrove č. X. o registrácii a pridelení daňového identifikačného
čísla X..
V pobočke V. si N. Z. otvoril podnikateľský účet č. X..
Napriek tomu, že firmu I. – N. Z. ani M. K. citované živnostenské oprávnenie
neoprávňovalo k sprostredkovaniu predaja dlhopisov FNM SR, rozhodli sa dlhopisy Fondu
národného majetku Slovenskej republiky vykupovať.
Vzhľadom k tomu, že N. Z. sám nemal skúsenosti s obchodom s cennými papiermi,
požiadal o pomoc M. K., ktorý v minulosti pracoval ako díler pre A. a mal v tejto oblasti
určité skúsenosti. M. K. vyhotovil pre N. Z. predtlač zmluvy o spolupráci o poskytnutí
služieb, ktorú mali podpisovať záujemci o sprostredkovanie predaja dlhopisov FNM SR
s firmou I. – N. Z., ako i predtlač mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera,
ktorú mali podpisovať záujemci o predaji dlhopisov FNM SR podľa udania Z. a K. s firmou,
ktorá by dlhopisy v budúcnosti odkúpila. Tieto zmluvy M. K. spôsobom, že ich upravil
pre potreby firmy I. – N. Z. úpravou hlavičky s údajmi zmluvných strán, dokonca
do mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera uviedol do kapitoly V. –
nakladanie s dlhopisom – oprávnenie obstarávať dlhopisy FNM SR č. X., ktoré oprávnenie
firma I. – N. Z. nikdy nemala, nakoľko išlo o zmluvu o obstaraní obchodov s dlhopismi
FNM SR uzatvorenú medzi FNM SR a spoločnosťou A..
Po vyhotovení predtlače týchto zmlúv sám N. Z. začal s vykupovaním dlhopisov FNM
SR od konkrétnych osôb v obciach Vlčany a Neded dňa 28. apríla 1997 a pokračoval
v obciach Tvrdošovce a Selice 29. apríla 1997, Veľký Kýr a Branč 16. mája 1997, Veľké
Lovce a Bešeňov 27. mája 1997, Diakovce, Trnovec nad Váhom a v Šali 28. mája 1997,
kde celkove uzatvoril 136 zmlúv o obstaraní predaja dlhopisov FNM SR a od každého
záujemcu inkasoval v hotovosti na príjmový pokladničný doklad alebo poštovou poukážkou
na svoj podnikateľský účet províziu vo výške 1 000 Sk.
Vzhľadom k tomu, že o predaj dlhopisov FNM SR bol zo strany občanov veľký záujem,
najmä preto, že N. Z. ponúkol v spomenutých zmluvách záväzok za každý jeden dlhopis
FNM SR uhradiť do jedného mesiaca čiastku 8 160 Sk, rozhodol sa začať s vykupovaním
dlhopisov FNM SR vo väčšom rozsahu vytvorením dílerskej siete na území celej Slovenskej
republiky. Z uvedeného dôvodu podal do rôznych denníkov na celom území Slovenskej
republiky inzerát o hľadaní záujemcov na sprostredkovanie predaja dlhopisov pre firmu
I. – N. Z. a po prihlásení dostatočného počtu záujemcov organizoval s M. K. školenia dílerov,
ktoré vykonával v podstate M. K. za pomoci N. Z. a L. K.. Na týchto školeniach N. Z. a M. K.
oboznamovali záujemcov s podmienkami predaja dlhopisov, poučili záujemcov o spôsobe
vyplňovania zmlúv, pričom každému záujemcovi predložili K. vyhotovené predtlače zmluvy
o spolupráci a o poskytnutí služieb a mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera.
Záujemcov o dílerskú činnosť usmernili k tomu, aby od každého záujemcu o predaj dlhopisu
FNM SR vyžadovali kópiu dlhopisu, resp. výpisu zo Strediska cenných papierov, uhradenie
provízie vo výške 1 000 Sk poštovou poukážkou, čo mali dokladovať ústrižkom poštovej
poukážky a vypísanie zmluvy o spolupráci a poskytnutí služieb podľa občianskeho preukazu
a vypísanie mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera, kde v položke mandatára
nemali vypisovať žiadne údaje. Na mandátne zmluvy vyžadovali aj overenie podpisu notárom
alebo na matrike. Tu sa mali dopisovať údaje firmy, ktorá by dlhopis kúpila v budúcnosti.
S každým, kto prejavil záujem o spoluprácu potom uzavreli zmluvu o dílerskej činnosti
so záväzkom uhradiť za každý sprostredkovaný predaj dlhopisu 200 Sk pre dílera.
Takýmto spôsobom začali díleri vykupovať dlhopisy FNM SR od občanov na celom
území Slovenskej republiky a zoznamy s osobnými údajmi občanov s uvedením čísla
dlhopisu, kópie zmlúv, poukážky o úhrade provízie predkladali osobne alebo poštou do sídla
firmy I. – N. Z. už v Š., kde mali prenajatú kanceláriu. Províziu vo výške 1 000 Sk za každý
dlhopis zasielali díleri buď poštovou poukážkou, prevodom z účtu alebo ich hradili občania
poštovými poukážkami firmy I. – N. Z. priamo na účet vo V.. Takýmto spôsobom N. Z.
a M. K. osobne alebo prostredníctvom dílerskej siete uzatvorili na celom území Slovenskej
republiky 13 819 zmlúv o spolupráci a poskytnutí služieb a mandátnych zmlúv o obstaraní
predaja cenných papierov v období od 28. apríla 1997 do konca októbra 1997 a získali
majetkový prospech vo výške 13 819 000 Sk. Svoje záväzky o obstaraní predaja dlhopisov
FNM SR zakotvené v zmluvách nedodržali ani v jednom prípade, nikomu doposiaľ neuhradili
prisľúbenú čiastku 8 160 Sk za dlhopis FNM SR, ani sprostredkovanie predaja dlhopisu
neobstarali.
Dílerom vyplácali odmeny sporadicky a čiastočne, rozhodne nie v zmluvne zakotvených
sumách, čím uviedli do omylu 130 občanov Slovenskej republiky, dílerov firmy I. – N. Z..
Predmetný oslobodzujúci výrok rozsudku doplnil ozrejmením, že takto postupoval
preto, lebo nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný K..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie krajský prokurátor
v neprospech oboch obžalovaných a odvolanie vo svoj prospech podal aj obžalovaný N. Z..
Dňa 20. júna 2008 doručil Krajskému súdu v Nitre písomné dôvody odvolania krajský
prokurátor v Nitre. V nich namietal, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal
so všetkými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie a produkované dôkazy nevyhodnotil
správne jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 6
Tr. por. Nekriticky a jednostranne pritom podľa odvolateľa bez ďalšieho vychádzal
z rozporuplnej výpovede obžalovaného N. Z. z prípravného konania zo dňa 27. júla 1998,
v ktorej tvrdil, že na podnet známych ho napadlo sprostredkovať predaj dlhopisov Fondu
národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len FNM), že si sám vybavil živnosť,
že od známych získal predtlač mandátnej zmluvy, ktorú si upravil pre svoje potreby,
že s vykupovaním dlhopisov začal sám, že z vlastnej iniciatívy v mandátnej zmluve neuvádzal
názov firmy z dôvodu, že nevedel presného nákupcu dlhopisov, že sám vyvíjal činnosť
pre firmu P., že pre ňu následne sám vytváral dílerskú sieť, že sám vyberal poplatok 1 000 Sk,
a to všetko za situácie, že nevedel o tom, že by nemal oprávnenie na obchodovanie
s dlhopismi FNM, ďalej že peniaze od poškodených zo svojho účtu vyberal len sám a tieto
si ponechával pre seba doma pre nedôveru k bankám a napokon, že poškodeným ich nemohol
vrátiť, pretože ich mal investovať do neúspešného obchodu s cigaretami.
Podľa názoru odvolateľa sa prvostupňový súd nevysporiadal s neskoršou zmenenou
výpoveďou obžalovaného N. Z. z prípravného konania zo dňa 29. júla 1999, v ktorej
jednoznačne uviedol, že zosnovateľom celej akcie bol spoluobžalovaný M. K., ktorý mal
kontakty na zabezpečenie obchodu s dlhopismi, ktorý mu pomohol vybaviť živnosť, ktorý
sám vyhotovil, resp. upravil potrebné zmluvy a napokon ktorý aj vytvoril sieť dílerov.
Krajský súd nechal bez povšimnutia tvrdenie obžalovaného Z., že v čase, keď sa na jeho účte
vyskytovala suma okolo troch miliónov Sk od poškodených, žiadal K., aby s takouto
činnosťou prestali, ale až do zásahu polície v nej musel pokračovať.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Z. potvrdil pravdivosť svojej prvej výpovede
z prípravného konania, pričom súčinnosť spoluobžalovaného K. obmedzil len na vytváranie
zmlúv a školenie dílerov. Ani v tomto štádiu konania však nevedel vysvetliť, čo bolo
predmetom zmluvy so spoločnosťou P..
Obžalovaný M. K. sa vo všetkých svojich výpovediach obhajoval tým, že konal iba
na základe požiadania svojho priateľa N. Z., a to vyhotovením - úpravou dostupných zmlúv
a školením dílerov, pričom celú kooperačnú činnosť údajne robil bez nároku na zisk
a bez akejkoľvek dohody.
Krajský prokurátor v dôvodoch odvolania vyjadril názor, že súd prvého stupňa
v kontexte ďalších produkovaných dôkazov nesprávne uveril obhajobným tvrdeniam oboch
obžalovaných a kvázi bez reálnej diskusie ich napokon prevzal do svojho prvostupňového
rozsudku. Naproti ním má za to, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne obom
obžalovaným preukázané protiprávne konanie v skutkovom rozsahu uvedenom v obžalobe
okresného prokurátora v Šali z 25. februára 2004, sp. zn. Pv 1/2003-21.
Prokurátor predovšetkým považoval za nevierohodný ten záver, že jedinou osobou,
ktorá vyvíjala túto (sofistikovanú) protiprávnu činnosť, bol obžalovaný N. Z., ktorý má nízke
pracovné zaradenie a ktorému nesporne chýbajú znalosti a skúsenosti z oblasti obchodovania
s cennými papiermi, čo napokon potvrdil aj vo všetkých svojich výpovediach. Prokurátor
trval na tom, že výsledky dokazovania nesporne ozrejmujú fakt, že spoluobžalovaný M. K.
vo všetkých naznačených smeroch vyvíjal aktívnu činnosť, čim sa spolupodieľal na vzniku
protiprávneho stavu. Naviac práve on, ako jediný zo spoluobžalovaných v minulosti aj mal
s inkriminovanou problematikou skúsenosti, lebo pracoval ako díler A.. Dokazovanie
preukázalo, že obžalovaný K. zaobstaral predtlače zmlúv, zmluvy upravil do konečnej podoby
podľa potreby firmy I. – N. Z., organizoval a vykonával školenia dílerov. V týchto
súvislostiach odvolateľ tvrdí, že nie je dôvodné uveriť, že celý rozsah činnosti
po inkriminované obdobie vykonával z čisto kamarátskych vzťahov a na nej nijako
neparticipoval.
Krajský prokurátor namietal v postupe súdu prvého stupňa i nekritické podhodnotenie
určitých dôkazov, keď konkrétne jeho záverom vyčítal pri rozhodovaní úplné opomenutie
faktu, že vykonané dokazovanie preukázalo, že obžalovaný M. K. mal dispozičné právo
vo vzťahu k podnikateľskému účtu spolupáchateľa N. Z. číslo X., vedenom vo V. na základe
podpisových vzorov nachádzajúcich sa na čísle listu 552-553 spisu, a to už dňom
16. apríla 1997, teda ešte predtým, ako došlo k uzatváraniu zmlúv o spolupráci.
Aj svedok L. K. v priebehu trestného konania potvrdil, že ho oslovil obžalovaný M. K.
s tým, že potrebuje pomoc a s týmto obžalovaným aj chodil na školenia dílerov.
Krajský prokurátor vzhľadom na preukázané aktivity oboch obžalovaných vyjadril
právny názor, že obaja spoločne už v čase uzatvárania zmlúv s poškodenými konali v úmysle
tieto nezrealizovať a získané peniaze si ponechať pre svoju potrebu. V zmluvách o obstaraní
predaja cenných papierov sa zaviazali do jedného mesiaca obstarať predaj dlhopisov za cenu
po 8 160 Sk, pričom za sprostredkovanie predaja prijímali od jednotlivých vlastníkov
dlhopisov províziu vo výške po 1 000 Sk, hoci museli vedieť a vedeli, že tento záväzok
v dohodnutej dobe nebudú môcť splniť, keďže nikde nemali objektívne zabezpečené,
že dlhopisy predajú. Aj zo samotných mandátnych zmlúv o obstaraní predaja cenného
papiera, kde nebol uvádzaný obchodný názov mandatára je zrejmé, že v čase uzatvárania
týchto zmlúv nemali obžalovaní konkrétneho obchodníka s cennými papiermi. Pritom listinné
dôkazy preukázali, že jediným oprávneným obchodníkom na obchodovanie s cennými
papiermi bola v inkriminovanom období spoločnosť A.. Zástupcovia tejto spoločnosti –
svedkovia Ing. Z. J. a Mgr. P. V. – vypovedali, že obžalovaných nepoznali a s firmou
I. – N. Z. nikdy nerokovali.
Krajský prokurátor uviedol, že pokiaľ ide o okolnosť, že obžalovaní nevykupovali
dlhopisy, ale iba vykonávali sprostredkovateľskú činnosť na podklade zmluvy o spolupráci
uzatvorenej so spoločnosťou P. s tým, aby prostredníctvom tejto spoločnosti, ktorá mala zasa
uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou D. a táto zmluvu s obchodníkom s cennými papiermi A.
a takto realizovali predaj dlhopisov, túto okolnosť považuje na základe vykonaných dôkazov
za spochybnenú. V týchto súvislostiach dal do pozornosti fakt, že predmetná zmluva
o sprostredkovaní medzi spoločnosťami I. – N. Z. a P. bola uzatvorená až s dátumom
8. septembra 1997 (odhliadnuc od verzie výpovede obžalovaného Z. zo dňa 29. júla 1999.
Prokurátor sa preto nestotožnil s konštatovaním prvostupňového súdu, že obžalovaní
vykonávali iba sprostredkovateľskú činnosť, na ktorú nebolo potrebné osobitné povolenie,
keďže s uzatváraním zmlúv s jednotlivými poškodenými začali už dňa 28. apríla 1997 v čase,
keď žiadna sprostredkovateľská zmluva neexistovala, a teda predstierali okolnosti, ktoré
neboli v súlade so skutočným stavom veci. V posledne uvedenej skutočnosti prokurátor
poukázal aj na výpoveď svedka Mgr. B. R., ktorý mal s obžalovaným Z. uzavrieť zmluvu
o sprostredkovaní služieb so spoločnosťou D. pre tretie osoby. Svedok najskôr tvrdil,
že predmetom zmluvy nemali byť dlhopisy FNM, avšak až pri konfrontácii s obžalovaným Z.
vypovedal, že dohoda medzi ním na jednej strane a obžalovanými Z. a K. pojednávala
o sprostredkovaní predaja dlhopisov.
Krajský prokurátor v Nitre s ohľadom na všetky tieto skutočnosti vyslovil názor,
že obaja obžalovaní svojím protiprávnym konaním po objektívnej aj subjektívnej stránke
naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a trestného činu
neoprávneného podnikania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 118 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,
keďže v období od 28. apríla 1997 do októbra 1997 na území Slovenskej republiky
pod obchodným menom I. – N. Z. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vykonávali
a následne aj prostredníctvom siete dílerov uzatvárali s jednotlivými vlastníkmi dlhopisov
FNM celkom 13 819 zmlúv o obstaraní predaja cenných papierov, v ktorých sa zaviazali
uhradiť za dlhopis v lehote do jedného mesiaca sumu 8 160 Sk napriek tomu, že vedeli,
že tento záväzok v dohodnutej lehote nebudú môcť splniť, keďže v rozpore s údajmi nimi
deklarovanými v zmluvách nemali oprávnenie k sprostredkovaniu predaja dlhopisov FNM,
pričom za sprostredkovanie predaja dlhopisu prijímali od jednotlivých vlastníkov dlhopisov
províziu vo výške 1 000 Sk, získané finančné prostriedky použili pre svoju potrebu,
čím 13 819 vlastníkom dlhopisov spôsobili celkove škodu vo výške 13 819 000 Sk.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto prokurátor navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.
napadnutý rozsudok zrušil a trestnú vec podľa ustanovenia § 259 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný N. Z. v písomných dôvodoch odvolania doručených prostredníctvom
obhajkyne JUDr. V. S. priamo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 18. augusta 2008
uviedol nasledovné. Podľa jeho názoru krajský súd pri hodnotení dôkazov nevychádzal
dôsledne zo základných zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 odsek 6
Trestného poriadku. Prezentoval obhajobu v tom smere, že v inkriminovanom období
vykonával podľa neho bežnú sprostredkovateľskú činnosť. Jeho úlohou v rámci povolenia
na podnikanie vydaného živnostenským úradom bolo sprostredkovať predaj dlhopisov
pre jednotlivých záujemcov. Tvrdil, že vzťahy medzi ním a záujemcami o vykonávanie
činnosti končiace vyhľadaním ďalších záujemcov o následný odpredaj dlhopisov Fondu
národného majetku boli obvyklé a jeho postup tým štandardný, a to aj za situácie, že v čase
jeho sprostredkovateľskej činnosti nebol známy ani obchodník s cennými papiermi, ktorý by
dlhopisy odkúpil.
Skutočnosť, že predaj dlhopisov sa nepodaril zrealizovať nehodnotí ako svoj zlý úmysel
a myslí si, že ak by orgány prípravného konania od neho nežiadali ukončenie vtedajších
podnikateľských aktivít, prezentovanej činnosti a odovzdanie živnostenského oprávnenia
s výzvou na zastavenie ďalšej činnosti, taká jeho sprostredkovateľská činnosť by naplnila svoj
účel a jednotliví záujemcovia by dostali dohodnutý finančný obnos za predaj dlhopisu.
Vyslovil názor, že súd prvého stupňa pochybil, keď jeho konanie kvalifikoval
ako trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného
do 1. januára 2006, a to z toho dôvodu, že finančné prostriedky prevzaté od jednotlivých
záujemcov vo výške po 1 000 Sk (či už osobne alebo prostredníctvom dílerskej siete) použil
na vyplatenie provízií dílerom, na poštovné a iné náklady spojené so sprostredkovateľskou
činnosťou. Má za to, že toto konanie napĺňa občianskoprávny vzťah medzi ním a jednotlivými
záujemcami, avšak nie vzťah trestnoprávny.
Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý odsudzujúci výrok
rozsudok krajského súdu zrušil a domáhal sa svojho oslobodenia spod obžaloby aplikovaním
ustanovenia § 226 písm. b/ Trestného poriadku.
Obžalovaný M. K. sa k odvolaniu krajského prokurátora podaného v jeho neprospech
písomne vyjadril dňa 2. septembra 2008 tak, že s ním nesúhlasí a v plnom rozsahu považuje
za správny naň vzťahujúci sa oslobodzujúci výrok rozsudok Krajského súdu v Nitre, nakoľko
tento prvostupňový súd výsluchom svedkov a posúdením celého prípadu presne a pravdivo
posúdil jeho nevinu a správne ho oslobodil spod obžaloby.
Podľa § 254 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 253 Tr. por.,
preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže
odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku,
prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení
predovšetkým zistil, že odvolanie proti rozsudku krajského súdu podali osoby na to zo zákona
oprávnené, že ich odvolania smerovali proti výrokom, proti ktorým ho podať mohli
a napokon, že tak urobili aj v lehote ustanovenej v zákone (§ 248 ods. 1 Tr. por.).
Podľa § 2 ods. 5 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite
zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou
starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré
svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán.
Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať
všetky okolnosti prípadu.
V zmysle ustanovenia § 2 ods. 6 uvedeného Tr. por. orgány činné v trestnom konaní
hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány
činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Podľa § 89 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky
a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací
pokus, ohliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie (§ 59 ods. 2), použitie
informačno-technických prostriedkov (§ 12 odsek 13) a prostriedkov operatívno-pátracej
činnosti (§ 12 odsek 14).
Podľa § 91 ods. 1 Tr. por. výsluch obvineného sa vykonáva tak, aby poskytol, pokiaľ
možno, úplný a jasný obraz o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. K výpovedi
alebo k priznaniu nesmie byť obvinený nijakým spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba
rešpektovať jeho osobnosť. Pravdivosť priznania obvineného orgány činné v trestnom konaní
overia inými dôkazmi.
Podľa § 92 ods. 2 Tr. por. obvinenému musí byť daná možnosť k obvineniu
sa podrobne vyjadriť, najmä súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť
okolnosti, ktoré obvinenie zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.
Podľa § 92 ods. 3 Tr. por. obvinenému sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede
alebo na odstránenie neúplnosti, nejasností a rozporov. Otázky sa musia klásť jasne
a zrozumiteľne, bez predstierania klamlivých a nepravdivých okolností, nesmie sa v nich
naznačiť, ako na ne odpovedať.
Podľa § 94 ods. 1 Tr. por. ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí
s výpoveďou svedka alebo spoluobvineného a rozpor nemožno vyjasniť ináč, môže byť
obvinený postavený týmto osobám tvárou v tvár.
Všetkými týmito procesnoprávnymi ustanoveniami sa prvostupňový súd v rámci
postupu svojho konania dôsledne neriadil a predčasne vyniesol vo veci vo vzťahu
k obžalovanému N. Z. modifikovaný odsudzujúci rozsudok a vo vzťahu k obžalovanému
M. K. oslobodzujúci rozsudok.
Procesný postup pri oslobodení obžalovaného K. spod obžaloby naviac nemá podklad
v použitom zákonnom ustanovení, nakoľko v tejto časti Krajský súd v Nitre aplikoval
ustanovenie § 266 písm. c/ Tr. por., čo vyplýva jednak z vyhotovenia napadnutého rozsudku
(viď č. l. 53.761 spisu), ale jednak predovšetkým zo zápisnice o hlavnom pojednávaní na č. l.
53.753 spisu, takže v takejto podobe bol oslobodzujúci výrok vyhlásený.
Ustanovenie § 266 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 vrátane (tzv. starý Trestný
poriadok) pojednáva v 17 hlave ôsmeho oddielu o v súčasnosti prakticky neaktuálnej
sťažnosti pre porušenie zákona, teda bývalom mimoriadnom opravnom prostriedku, takže
nemá nič spoločné s postupom odôvodňujúcim oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.
Nový Trestný poriadok (účinný od 1. januára 2006) v ustanovení § 266 naproti tomu
pojednáva o poučení svedka so sluchovou, resp. rečovou vadou, vykonávajúceho prísahu,
takže ani toto procesnoprávne ustanovenie nemá súvislosť s aplikáciou oslobodzujúceho
procesu.
Z uvedeného vyplýva, že v naznačenom smere ide o zrejmú nezákonnosť, nesprávnosť
a jasné pochybenie v postupe Krajského súdu v Nitre, ktorý konal (po podaní obžaloby dňa
25. februára 2004) podľa Trestného poriadku v zmysle zákona číslo 141/1961 Zb. v znení
účinnom do 31. decembra 2005.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej zistil, že vyhláseniu napadnutého rozsudku
predchádzalo konanie, ktoré je nutné označiť za chybné, vzhľadom na porušenie tých
zákonných ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Rovnako možno
konštatovať, že rozsudok vykazuje viaceré chyby, jeho skutkové zistenia vo vzťahu k obom
obžalovaným sú nejasné a neúplné, pričom konajúci prvostupňový súd sa ani nevyrovnal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Procesné súdne konanie i rozsudok
vykazujú zásadné pochybnosti o správnosti prijatých skutkových zistení, pričom je evidentné,
že na objasnenie veci treba niektoré dôkazy opakovať.
Nepreskúmateľné a nedostatočné je aj odôvodnenie rozsudku, v ktorom prevažuje
reprodukovanie výpovedí. S poukazom na ustanovenie § 125 Tr. por. v jeho dôvodoch
absentuje výklad o tom, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a predovšetkým akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z hľadiska celosti a úplnosti
posúdenia problematiky veci treba konštatovať, že v niektorých prípadoch ide
o reprodukovanie iba časti výpovedí vyslúchaných osôb (resp. jednej z ich viacerých verzií),
ktoré však nedávajú na dôkaznú situáciu ucelený pohľad a nemôžu byť smerodajnými
z hľadiska spravodlivého hodnotenia takýchto dôkazov. S ďalšími protichodnými, resp.
odlišnými verziami výpovedí sa konajúci prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia
nezaoberal. Markantné je to na príklade postupných výpovedí obžalovaného N. Z., pretože
krajský súd do dôvodov rozsudku zapracoval výlučne jednu z verzií tvrdení tohto
obžalovaného (zo dňa 27. júla 1998 - č. l. 222-231 spisu), resp. sa v dôvodoch rozhodnutia
zaoberal iba s takouto jednostrannou verziou a odlišnú výpoveď bez patričného zdôvodnenia
ignoroval.
Protichodná je totiž výpoveď tohto obžalovaného zo dňa 29. júla 1999 (viď č. l.
233-236 spisu), s obsahom ktorej sa konajúci krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku
nezaoberal. V tejto výpovedi obžalovaný N. Z. jednak poprel svoje predchádzajúce tvrdenia
z 27. júla 1998 (výlučne smerodajné pre prvostupňový súd) a jednak uviedol také detaily,
z ktorých vyplývajú odôvodnené závery o spolupráci i participácii spoluobžalovaného M. K.
na spáchaní žalovanej súdenej trestnej činnosti. Krajský súd sa nevysporiadal s tvrdením
obžalovaného Z., že zosnovateľom celej akcie s vykupovaním dlhopisov FNM SR mal byť
M. K., ktorý mu už v rokoch 1995-1996 oznámil, že má skúsenosti s vykupovaním dlhopisov
v minulosti, rovnako ako kontakty s inými osobami (K.), pretože sa v takomto prostredí
už pohyboval. Spoluobžalovaný K. mu mal ozrejmiť kontakty na zabezpečenie obchodu
s dlhopismi, predostrel mu perspektívu finančného ohodnotenia i zisku z provízií
za sprostredkovanie predaja dlhopisov, zasvätil ho do takejto činnosti, vybavil mu živnosť,
radil mu, vozil ho na príslušné úrady, bol prítomný pri vybavovaní potrebných formalít,
po získaní živnostenského listu vyhotovil zmluvy nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise,
zmluvy preformuloval podľa predlôh, ktoré mal vo výlučnej dispozícii z minulosti práve
výlučne K.. Preto si spoločne prenajali priestory v obciach, kde cez obecný rozhlas spoločne
nechali vyhlásiť činnosť smerujúcu k vykupovaniu dlhopisov, K. ho vozil svojím vozidlom
Opel Vectra modrej farby, pričom takto spoločne mali už v mesiacoch apríl – máj 1997 získať
140 záujemcov o predaj dlhopisov, ktorí podpísali jednak zmluvy o spolupráci a poskytnutí
služieb a jednak aj mandátne zmluvy o obstaraní predaja cenných papierov, pričom na mieste
v hotovosti zaplatili po 1 000 Sk, a to všetko za situácie, že im zase len spoločne vypísali
príjmové pokladničné doklady firmy I.. V konsenze použili získané peniaze na rozvoj ďalšej
dílerskej siete, zariadenie kancelárie a ostatné náklady spojené s rozbehnutím firmy I.. Sám K.
bol osobou, ktorá ho ubezpečila, že tieto zmluvy bude vedieť zrealizovať, pretože sám s tým
nemal žiadne skúsenosti a nepoznal postupnosti.. Na podnet spoluobžalovaného K. vytvorili
z dôvodu obrovského záujmu o predaj dlhopisov dílerskú sieť, K. podal inzerát v denníkoch
a časopisoch a spolu zriadili kanceláriu v Štúrove i priamo u K., K. rozposlal listy s uvedením
termínov školenia dílerov, tieto zorganizoval a aj osobne viedol a výlučne K. ich pomáhal
naplniť K.. Na školeniach K. rozdával predlohy zmlúv, ktoré opatril pečiatkou firmy I.,
pričom sám K. nahradil podpis Z. použitím jeho mena, čo je na podpisoch podľa
obžalovaného Z. zreteľne rozoznateľné. Sám K. jednotlivým dílerom nakázal,
aby v mandátnych zmluvách do kolonky s údajmi kupujúceho vyplnili firmu I., a to všetko
v dobe keď neexistoval žiaden doklad o tom, ktorá konkrétna firma tieto dlhopisy preberie. K.
až dodatočne po zasiahnutí činnosti polície predostrel zmluvu medzi I. a P. s antidatovaným
dňom 8. septembra 1997, pričom túto zmluvu mal N. Z. od K. dostať až po tlaku polície
na predloženie dôkazu o odbyte dlhopisov. Podľa tejto verzie výpovede obžalovaného Z. to
bol výlučne obžalovaný K., ktorý ho nútil pokračovať v prezentovanej činnosti aj v čase,
keď sám vyjadril svoj záporný postoj k takémuto obchodovaniu, čo bolo konkrétne v období,
keď na účet vo V. nabehli peniaze v objeme viac ako jeden milión Sk. Ani v čase.
keď nepoznal záujemcov o kúpu dlhopisov, pričom vyinkasovaná čiastka už prevyšovala
sumu tri milióny Sk, sa nátlaku K. neubránil a tento ho k ďalšej spolupráci prinútil. Na jeho
podnet bol nútený vyplatiť úplatky, výpalné v sumáre 3,5 až 4 milióny Sk, čo nechcel
špecifikovať a podľa svojich vlastných slov to ani v súčasnosti nevie vierohodne inak
dokumentovať a dokázať. K. ho neskôr hrozbami fyzického nátlaku i likvidácie držal
v takejto situácii.
Konajúci prvostupňový súd v súvislosti s týmito tvrdeniami obžalovaného Z. takmer
bez povšimnutia a bez akéhokoľvek zdôvodnenia ponechal rovnako výpovede samotného
spoluobžalovaného K., ktorý okrem iných dôkazov, v priebehu trestného konania sám
vypovedal, že z minulosti mal skúsenosti s takýmto druhom činností cez A., pričom
už podnikal v oblasti sprostredkovania predaja dlhopisov aj akcií prvej vlny kupónovej
privatizácie a poznal i predtlač zmluvy práve od A..
Popri iných významných dôkazoch prvostupňový súd vôbec nereagoval ani na ten fakt,
že obžalovaný K. mal už dňom 16. apríla 1997 dispozičné právo k podnikateľskému účtu
obžalovaného Z., vedenému vo V. pod číslom X., čo dokumentujú podpisové vzory
zaznamenané na č. l. 552 a 553 spisu.
Pochybenie v doterajšom konaní pred súdom prvého stupňa predstavuje aj absencia
zákonného vykonania niektorých významných výsluchov, a to i v spojení s vyššie
uvádzanými listinnými dôkazmi. Krajský súd podcenil dôležitosť týchto dôkazov z hľadiska
ustanovenia § 2 ods. 5 , ods. 6 Tr. por. a v uvedených súvislostiach okrem iných porušil
zásady ústnosti, bezprostrednosti, práva na obhajobu, práva na zákonný a spravodlivý proces,
kontradiktórnosť procesu i tzv. rovnosť zbraní. Rovnako technika zákonnosti vedenia
hlavného pojednávania v predmetných prípadoch je nezlučiteľná so správnou praxou.
V globále a pre úplnosť treba uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
sa s odvolaním krajského prokurátora voči napadnutému rozsudku plne stotožňuje, jeho
odvolacie námietky si osvojuje a v rámci postupu svojho konania na ne, ako na správne
v plnom rozsahu odkazuje. Naviac zastáva názor, že úlohou súdu prvého stupňa bude niektoré
dôkazy zopakovať, alebo z dôvodu vzniku eventuálnych nových okolností v prípade potreby
vykonať dôkazy nové. Nevyhnutným bude znova vypočuť obžalovaného N. Z., konfrontovať
všetky jeho doterajšie výpovede vzájomne, vo svojich súvislostiach a podrobnostiach,
v závislosti na zdokumentované listinné dôkazy a konfrontovať ho aj s výpoveďami
spoluobžalovaného M. K. (aj k okolnostiam odvíjajúcim sa od dispozičného práva
k podnikateľskému účtu N. Z. vedenom vo V. pod č. X.) i svedka K.. Opätovne bude potrebné
zisťovať dostupnosť svedka Mgr. B. R. a v rámci odvíjajúcich sa možností ho osobne
vypočuť.
Odhliadnuc od uvedeného aj odvolací súd má však za to, že už dosiaľ vykonané dôkazy
spochybňujú odôvodnenosť záveru, že obžalovaný N. Z. bol v inkriminovanom čase jedinou
osobou, ktorá vykonávala žalovanú sofistikovanú činnosť uvedenú v skutkovej vete
posudzovanej obžaloby, pričom dosiaľ zhromaždené dôkazy nesporne svedčia o tom, že túto
činnosť vyvíjal spoločne so spoluobžalovaným M. K. a v mnohých prípadoch dokonca
v priamej závislosti na ňom.
Podľa ustanovenia § 258 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
b/ pre chyby rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
preto, že sa súd nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c/ ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie veci treba dôkazy
opakovať. alebo vykonávať ďalšie dôkazy a ich vykonávanie pred odvolacím súdom by
znamenalo, nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho
časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na základe všetkých vyššie uvedených okolností Najvyšší súd Slovenskej republiky
odvolaniu krajského prokurátora vyhovel podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por,.
napadnutý prvostupňový rozsudok v celom rozsahu zrušil a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vrátil
vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Úlohou prvostupňového súdu bude vykonať vo veci v zmysle ustanovenia § 264 odsek 1
Tr. por. všetky tie úkony a doplnenia, ktoré z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutia
odvolacieho súdu vyplývajú a ktorých vykonanie týmto odvolací súd nariaďuje.
Až po doplnení dokazovania v naznačených smeroch bude možné pristúpiť k zákonnému
a spoľahlivému hodnoteniu dôkazov, ako to má na mysli ustanovenie § 2 odsek 6 Tr. por.
Už v tomto štádiu je však nutné upozorniť konajúci prvostupňový súd na splnenie povinnosti
vyplývajúcej z ustanovenia § 125 Tr. por. o náležitostiach odôvodnenia rozsudku.
To nesporne platí aj o odôvodnení prijatej právnej kvalifikácie, resp. pominutí či vypustení
inej, pretože z napadnutého rozsudku ani tieto závery dostatočne nevyplývajú.
Všetky vyššie špecifikované dôvody viedli Najvyšší súd Slovenskej republiky k tým
záverom, ako sú uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2008
JUDr. Ján M i h a l , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová