Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/6/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

17. decembra 2008 v Bratislave v trestnej veci proti obžalovanému N. Z. a spol. pre trestný

čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (zákona

číslo v znení neskorších predpisov účinných do 1. júla 1998) a iné, rozhodol

o odvolaniach krajského prokurátora v Nitre a obžalovaného N. Z. proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre zo dňa 20. novembra 2007, sp. zn.

t a k t o :

Podľa , ( v znení neskorších

predpisov účinných do 31. decembra 2005 vrátane) sa napadnutý rozsudok

z r u š u j e .

Podľa vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Šali podal dňa 25. februára 2004 pod sp. zn. -21,

na Okresný súd v Šali obžalobu (č. l. 53577 spisu), v ktorej obvineným N. Z. a M. K. kládol

za vinu spáchanie trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1,

ods. 4 Tr. zák. v súbehu s trestným činom neoprávneného podnikania spolupáchateľstvom

podľa , , Tr. zák. ( v znení účinnom

do 1. júla 1998), ktorých sa obaja mali dopustiť na rovnakom skutkovom základe, a to že :

v presne nezistenom dni koncom mesiaca marca až začiatkom mesiaca apríl roku 1997

sa obaja navzájom v Štúrove a Chľabe dohodli, že budú vykonávať sprostredkovania predaja

dlhopisov Fondu národného majetku Slovenskej republiky a preto N. Z. požiadal

na Okresnom úrade – odbor živnostenský a ochrany spotrebiteľa Nové Zámky o vydanie

živnostenského listu, ktorý mu bol dňa 1. apríla 1997 vydaný pod č. Ž. a tento ho oprávňoval

na vykonávanie ohlasovacej živnosti v oblasti kúpy tovaru za účelom jeho predaja konečnému

spotrebiteľovi

- maloobchod v rozsahu voľných živností, kúpy tovaru za účelom jeho predaja inému

prevádzkovateľovi živností,

- veľkoobchod v rozsahu voľných živností a maloobchodu mimoriadnej predajne v rozsahu

voľných živností s vyznačeným dňom začatia živností od 9. apríla 1997 s obchodným

menom I. – N. Z., so sídlom v C..

Po vybavení živnosti N. Z. požiadal Daňový úrad v Štúrove o registráciu a pridelenie

daňového identifikačného čísla. Na základe tejto žiadosti mu bolo dňa 16. apríla 1997 vydané

osvedčenie Daňového úradu v Štúrove č. X. o registrácii a pridelení daňového identifikačného

čísla X..

V pobočke V. si N. Z. otvoril podnikateľský účet č. X..

Napriek tomu, že firmu I. – N. Z. ani M. K. citované živnostenské oprávnenie

neoprávňovalo k sprostredkovaniu predaja dlhopisov FNM SR, rozhodli sa dlhopisy Fondu

národného majetku Slovenskej republiky vykupovať.

Vzhľadom k tomu, že N. Z. sám nemal skúsenosti s obchodom s cennými papiermi,

požiadal o pomoc M. K., ktorý v minulosti pracoval ako díler pre A. a mal v tejto oblasti

určité skúsenosti. M. K. vyhotovil pre N. Z. predtlač zmluvy o spolupráci o poskytnutí

služieb, ktorú mali podpisovať záujemci o sprostredkovanie predaja dlhopisov FNM SR

s firmou I. – N. Z. ako i predtlač mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera,

ktorú mali podpisovať záujemci o predaji dlhopisov FNM SR podľa udania Z. a K. s firmou,

ktorá by dlhopisy v budúcnosti odkúpila. Tieto zmluvy M. K. spôsobom, že ich upravil

pre potreby firmy I. – N. Z. úpravou hlavičky s údajmi zmluvných strán, dokonca

do mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera uviedol do kapitoly V. –

nakladanie s dlhopisom – oprávnenie obstarávať dlhopisy FNM SR č. X., ktoré oprávnenie

firma I. – N. Z. nikdy nemala, nakoľko išlo o zmluvu o obstaraní obchodov s dlhopismi FNM

SR uzatvorenú medzi FNM SR a spoločnosťou A..

Po vyhotovení predtlače týchto zmlúv sám N. Z. začal s vykupovaním dlhopisov FNM

SR od konkrétnych osôb v obciach Vlčany a Neded dňa 28. apríla 1997 a pokračoval

v obciach Tvrdošovce a Selice 29. apríla 1997, Veľký Kýr a Branč 16. mája 1997, Veľké

Lovce a Bešeňov 27. mája 1997, Diakovce, Trnovec nad Váhom a v Šali 28. mája 1997,

kde celkove uzatvoril 136 zmlúv o obstaraní predaja dlhopisov FNM SR a od každého

záujemcu inkasoval v hotovosti na príjmový pokladničný doklad alebo poštovou poukážkou

na svoj podnikateľský účet províziu vo výške 1 000 Sk.

Vzhľadom k tomu, že o predaj dlhopisov FNM SR bol zo strany občanov veľký záujem,

najmä preto, že N. Z. ponúkol v spomenutých zmluvách záväzok za každý jeden dlhopis FNM

SR uhradiť do jedného mesiaca čiastku 8 160 Sk, rozhodol sa začať s vykupovaním dlhopisov

FNM SR vo väčšom rozsahu vytvorením dílerskej siete na území celej Slovenskej republiky.

Z uvedeného dôvodu podal do rôznych denníkov na celom území Slovenskej republiky

inzerát o hľadaní záujemcov na sprostredkovanie predaja dlhopisov pre firmu I. – N. Z.

a po prihlásení dostatočného počtu záujemcov organizoval s M. K. školenia dílerov, ktoré

vykonával v podstate M. K. za pomoci N. Z. a L. K.. Na týchto školeniach N. Z. a M. K.

oboznamovali záujemcov s podmienkami predaja dlhopisov, poučili záujemcov o spôsobe

vyplňovania zmlúv, pričom každému záujemcovi predložili K. vyhotovené predtlače zmluvy

o spolupráci a o poskytnutí služieb a mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera.

Záujemcov o dílerskú činnosť usmernili k tomu, aby od každého záujemcu o predaj dlhopisu

FNM SR vyžadovali kópiu dlhopisu, resp. výpisu zo Strediska cenných papierov, uhradenie

provízie vo výške 1 000 Sk poštovou poukážkou, čo mali dokladovať ústrižkom poštovej

poukážky a vypísanie zmluvy o spolupráci a poskytnutí služieb podľa občianskeho preukazu

a vypísanie mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera, kde v položke mandatára

nemali vypisovať žiadne údaje. Na mandátne zmluvy vyžadovali aj overenie podpisu notárom

alebo na matrike. Tu sa mali dopisovať údaje firmy, ktorá by dlhopis kúpila v budúcnosti.

S každým, kto prejavil záujem o spoluprácu potom uzavreli zmluvu o dílerskej činnosti

so záväzkom uhradiť za každý sprostredkovaný predaj dlhopisu 200 Sk pre dílera.

Takýmto spôsobom začali díleri vykupovať dlhopisy FNM SR od občanov na celom

území Slovenskej republiky a zoznamy s osobnými údajmi občanov s uvedením čísla

dlhopisu, kópie zmlúv, poukážky o úhrade provízie predkladali osobne alebo poštou do sídla

firmy I. – N. Z. už v Š., kde mali prenajatú kanceláriu. Províziu vo výške 1 000 Sk za každý

dlhopis zasielali díleri buď poštovou poukážkou, prevodom z účtu, alebo ich hradili občania

poštovými poukážkami firmy I. – N. Z. priamo na účet vo V.. Takýmto spôsobom N. Z. a M.

K. osobne alebo prostredníctvom dílerskej siete uzatvorili na celom území Slovenskej

republiky 13 819 zmlúv o spolupráci a poskytnutí služieb a mandátnych zmlúv o obstaraní

predaja cenných papierov v období od 28. apríla 1997 do konca októbra 1997 a získali

majetkový prospech vo výške 13 819 000 Sk. Svoje záväzky o obstaraní predaja dlhopisov

FNM SR zakotvené v zmluvách nedodržali ani v jednom prípade, nikomu doposiaľ neuhradili

prisľúbenú čiastku 8 160 Sk za dlhopis FNM SR, ani sprostredkovanie predaja dlhopisu

neobstarali.

Dílerom vyplácali odmeny sporadicky a čiastočne, rozhodne nie v zmluvne zakotvených

sumách, čím uviedli do omylu 130 občanov Slovenskej republiky, dílerov firmy I. – N. Z..

Uznesením, č. k. -53587, Okresný súd v Šali dňa 28. apríla 2004 podľa § 188

ods. 1 písm. a/ vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť konať vo veci a postúpil

ju na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Nových Zámkoch. Toto uznesenie

je opatrené doložkou právoplatnosti dňom 21. mája 2004.

Po tom, čo Okresný súd v Nových Zámkoch uznesením z 25. júna 2004, č. k.

, (správne per analogiam) podľa neuznal svoju

miestnu príslušnosť, s právoplatnosťou dňom 30. júla 2004 rozhodol obom okresným súdom

spoločne nadriadený Krajský súd v Nitre uznesením, č. k. , že príslušným

na prejednanie veci je Okresný súd v Šali.

Až na písomné upozornenie krajského prokurátora v Nitre (č. l. 53.607 spisu)

prostredníctvom okresného prokurátora v Šali uznesením z 13. októbra 2004, č. k.

, Okresný súd v Šali podľa predmetnú trestnú

vec postúpil ako vecne i miestne príslušnému Krajskému súdu v Nitre. Uznesenie o postúpení

veci nesie doložku právoplatnosti dňom 26. októbra 2004.

Krajský súd v Nitre vedie predmetnú trestnú vec ako prvostupňový súd

od 13. decembra 2004 pod sp. zn. .

Krajský súd v Nitre vykonal vo veci hlavné pojednávania v dňoch 14. novembra 2006

(č. l. 53.646-53.648 spisu), 22. a 23. januára 2007 (č. l. 53.655 -53.667 spisu),

11. a 12. apríla 2007 (č. l. 53.688-53.694 spisu), 22. a 23. mája 2007 (č. l. 53.704-53.710

spisu), 17. septembra 2007 (č. l. 53.731-53.732 spisu), 26. októbra 2007 (č. l. 53.739-53.745

spisu) a 20. novembra 2007 (č. l. 53.748-53.756 spisu), kedy vyhlásil vo veci rozsudok.

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 20. novembra 2007, č. k. , bol

v bode I. obžalovaný N. Z. uznaný za vinného naproti obžalobe zo spáchania trestného činu

sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorého sa mal

dopustiť tým, že si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a tak spôsobil škodu veľkého

rozsahu, pričom skutok mal spáchať na tom skutkovom základe, že v období od 28. apríla

1997 do októbra 1997 na území Slovenskej republiky pod obchodným menom I. – N. Z. sám

ako aj prostredníctvom siete dílerov uzatváral zmluvy o spolupráci a poskytovaní služieb

s 13 819 vlastníkmi dlhopisov, od ktorých za sprostredkovanie predaja dlhopisov prijal

po 1 000 Sk, ktoré sa zaviazal poškodeným vrátiť do 30 dní v prípade, že nedôjde k realizácii

predaja dlhopisov. I napriek tomu, že k realizácii predaja dlhopisov neprišlo, obžalovaný

poškodeným peniaze nevrátil, ale tieto použil pre svoju potrebu, čím 13 819 poškodeným

spôsobil celkove škodu v sume 13 819 000 Sk.

Za to mu prvostupňový súd uložil podľa § 248 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody

vo výmere šesť rokov, na výkon ktorého ho podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do prvej

nápravnovýchovnej skupiny.

Rovnakým rozsudkom v bode II. krajský súd obžalovaného M. K. podľa § 266

písm. c/ oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora v Šali sp. zn. ,

zo dňa 17. februára 2004 pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin podvodu

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a trestný čin

neoprávneného podnikania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 118 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,

ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom dni koncom mesiaca marca až začiatkom mesiaca apríl roku 1997

spoločne s N. Z. sa navzájom v Štúrove a Chľabe dohodli, že budú vykonávať

sprostredkovanie predaja dlhopisov Fondu národného majetku Slovenskej republiky, a preto

N. Z. požiadal na Okresnom úrade – odbor živnostenský a ochrany spotrebiteľa Nové Zámky

o vydanie živnostenského listu, ktorý mu bol dňa 1. apríla 1997 vydaný pod č. Ž. a tento

ho oprávňoval na vykonávanie ohlasovacej živnosti v oblasti kúpy tovaru za účelom jeho

predaja konečnému spotrebiteľovi

- maloobchod v rozsahu voľných živností, kúpy tovaru za účelom jeho predaja inému

prevádzkovateľovi živností,

- veľkoobchod v rozsahu voľných živností a maloobchodu mimoriadnej predajne

v rozsahu voľných živností s vyznačeným dňom začatia živností od 9. apríla 1997

s obchodným menom I. – N. Z., so sídlom v C..

Po vybavení živnosti N. Z. požiadal Daňový úrad v Štúrove o registráciu a pridelenie

daňového identifikačného čísla. Na základe tejto žiadosti mu bolo dňa 16. apríla 1997 vydané

osvedčenie Daňového úradu v Štúrove č. X. o registrácii a pridelení daňového identifikačného

čísla X..

V pobočke V. si N. Z. otvoril podnikateľský účet č. X..

Napriek tomu, že firmu I. – N. Z. ani M. K. citované živnostenské oprávnenie

neoprávňovalo k sprostredkovaniu predaja dlhopisov FNM SR, rozhodli sa dlhopisy Fondu

národného majetku Slovenskej republiky vykupovať.

Vzhľadom k tomu, že N. Z. sám nemal skúsenosti s obchodom s cennými papiermi,

požiadal o pomoc M. K., ktorý v minulosti pracoval ako díler pre A. a mal v tejto oblasti

určité skúsenosti. M. K. vyhotovil pre N. Z. predtlač zmluvy o spolupráci o poskytnutí

služieb, ktorú mali podpisovať záujemci o sprostredkovanie predaja dlhopisov FNM SR

s firmou I. – N. Z., ako i predtlač mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera,

ktorú mali podpisovať záujemci o predaji dlhopisov FNM SR podľa udania Z. a K. s firmou,

ktorá by dlhopisy v budúcnosti odkúpila. Tieto zmluvy M. K. spôsobom, že ich upravil

pre potreby firmy I. – N. Z. úpravou hlavičky s údajmi zmluvných strán, dokonca

do mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera uviedol do kapitoly V. –

nakladanie s dlhopisom – oprávnenie obstarávať dlhopisy FNM SR č. X., ktoré oprávnenie

firma I. – N. Z. nikdy nemala, nakoľko išlo o zmluvu o obstaraní obchodov s dlhopismi

FNM SR uzatvorenú medzi FNM SR a spoločnosťou A..

Po vyhotovení predtlače týchto zmlúv sám N. Z. začal s vykupovaním dlhopisov FNM

SR od konkrétnych osôb v obciach Vlčany a Neded dňa 28. apríla 1997 a pokračoval

v obciach Tvrdošovce a Selice 29. apríla 1997, Veľký Kýr a Branč 16. mája 1997, Veľké

Lovce a Bešeňov 27. mája 1997, Diakovce, Trnovec nad Váhom a v Šali 28. mája 1997,

kde celkove uzatvoril 136 zmlúv o obstaraní predaja dlhopisov FNM SR a od každého

záujemcu inkasoval v hotovosti na príjmový pokladničný doklad alebo poštovou poukážkou

na svoj podnikateľský účet províziu vo výške 1 000 Sk.

Vzhľadom k tomu, že o predaj dlhopisov FNM SR bol zo strany občanov veľký záujem,

najmä preto, že N. Z. ponúkol v spomenutých zmluvách záväzok za každý jeden dlhopis

FNM SR uhradiť do jedného mesiaca čiastku 8 160 Sk, rozhodol sa začať s vykupovaním

dlhopisov FNM SR vo väčšom rozsahu vytvorením dílerskej siete na území celej Slovenskej

republiky. Z uvedeného dôvodu podal do rôznych denníkov na celom území Slovenskej

republiky inzerát o hľadaní záujemcov na sprostredkovanie predaja dlhopisov pre firmu

I. – N. Z. a po prihlásení dostatočného počtu záujemcov organizoval s M. K. školenia dílerov,

ktoré vykonával v podstate M. K. za pomoci N. Z. a L. K.. Na týchto školeniach N. Z. a M. K.

oboznamovali záujemcov s podmienkami predaja dlhopisov, poučili záujemcov o spôsobe

vyplňovania zmlúv, pričom každému záujemcovi predložili K. vyhotovené predtlače zmluvy

o spolupráci a o poskytnutí služieb a mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera.

Záujemcov o dílerskú činnosť usmernili k tomu, aby od každého záujemcu o predaj dlhopisu

FNM SR vyžadovali kópiu dlhopisu, resp. výpisu zo Strediska cenných papierov, uhradenie

provízie vo výške 1 000 Sk poštovou poukážkou, čo mali dokladovať ústrižkom poštovej

poukážky a vypísanie zmluvy o spolupráci a poskytnutí služieb podľa občianskeho preukazu

a vypísanie mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera, kde v položke mandatára

nemali vypisovať žiadne údaje. Na mandátne zmluvy vyžadovali aj overenie podpisu notárom

alebo na matrike. Tu sa mali dopisovať údaje firmy, ktorá by dlhopis kúpila v budúcnosti.

S každým, kto prejavil záujem o spoluprácu potom uzavreli zmluvu o dílerskej činnosti

so záväzkom uhradiť za každý sprostredkovaný predaj dlhopisu 200 Sk pre dílera.

Takýmto spôsobom začali díleri vykupovať dlhopisy FNM SR od občanov na celom

území Slovenskej republiky a zoznamy s osobnými údajmi občanov s uvedením čísla

dlhopisu, kópie zmlúv, poukážky o úhrade provízie predkladali osobne alebo poštou do sídla

firmy I. – N. Z. už v Š., kde mali prenajatú kanceláriu. Províziu vo výške 1 000 Sk za každý

dlhopis zasielali díleri buď poštovou poukážkou, prevodom z účtu alebo ich hradili občania

poštovými poukážkami firmy I. – N. Z. priamo na účet vo V.. Takýmto spôsobom N. Z.

a M. K. osobne alebo prostredníctvom dílerskej siete uzatvorili na celom území Slovenskej

republiky 13 819 zmlúv o spolupráci a poskytnutí služieb a mandátnych zmlúv o obstaraní

predaja cenných papierov v období od 28. apríla 1997 do konca októbra 1997 a získali

majetkový prospech vo výške 13 819 000 Sk. Svoje záväzky o obstaraní predaja dlhopisov

FNM SR zakotvené v zmluvách nedodržali ani v jednom prípade, nikomu doposiaľ neuhradili

prisľúbenú čiastku 8 160 Sk za dlhopis FNM SR, ani sprostredkovanie predaja dlhopisu

neobstarali.

Dílerom vyplácali odmeny sporadicky a čiastočne, rozhodne nie v zmluvne zakotvených

sumách, čím uviedli do omylu 130 občanov Slovenskej republiky, dílerov firmy I. – N. Z..

Predmetný oslobodzujúci výrok rozsudku doplnil ozrejmením, že takto postupoval

preto, lebo nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný K..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie krajský prokurátor

v neprospech oboch obžalovaných a odvolanie vo svoj prospech podal aj obžalovaný N. Z..

Dňa 20. júna 2008 doručil Krajskému súdu v Nitre písomné dôvody odvolania krajský

prokurátor v Nitre. V nich namietal, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal

so všetkými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie a produkované dôkazy nevyhodnotil

správne jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 6

Nekriticky a jednostranne pritom podľa odvolateľa bez ďalšieho vychádzal

z rozporuplnej výpovede obžalovaného N. Z. z prípravného konania zo dňa 27. júla 1998,

v ktorej tvrdil, že na podnet známych ho napadlo sprostredkovať predaj dlhopisov Fondu

národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len FNM), že si sám vybavil živnosť,

že od známych získal predtlač mandátnej zmluvy, ktorú si upravil pre svoje potreby,

že s vykupovaním dlhopisov začal sám, že z vlastnej iniciatívy v mandátnej zmluve neuvádzal

názov firmy z dôvodu, že nevedel presného nákupcu dlhopisov, že sám vyvíjal činnosť

pre firmu P., že pre ňu následne sám vytváral dílerskú sieť, že sám vyberal poplatok 1 000 Sk,

a to všetko za situácie, že nevedel o tom, že by nemal oprávnenie na obchodovanie

s dlhopismi FNM, ďalej že peniaze od poškodených zo svojho účtu vyberal len sám a tieto

si ponechával pre seba doma pre nedôveru k bankám a napokon, že poškodeným ich nemohol

vrátiť, pretože ich mal investovať do neúspešného obchodu s cigaretami.

Podľa názoru odvolateľa sa prvostupňový súd nevysporiadal s neskoršou zmenenou

výpoveďou obžalovaného N. Z. z prípravného konania zo dňa 29. júla 1999, v ktorej

jednoznačne uviedol, že zosnovateľom celej akcie bol spoluobžalovaný M. K., ktorý mal

kontakty na zabezpečenie obchodu s dlhopismi, ktorý mu pomohol vybaviť živnosť, ktorý

sám vyhotovil, resp. upravil potrebné zmluvy a napokon ktorý aj vytvoril sieť dílerov.

Krajský súd nechal bez povšimnutia tvrdenie obžalovaného Z., že v čase, keď sa na jeho účte

vyskytovala suma okolo troch miliónov Sk od poškodených, žiadal K., aby s takouto

činnosťou prestali, ale až do zásahu polície v nej musel pokračovať.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Z. potvrdil pravdivosť svojej prvej výpovede

z prípravného konania, pričom súčinnosť spoluobžalovaného K. obmedzil len na vytváranie

zmlúv a školenie dílerov. Ani v tomto štádiu konania však nevedel vysvetliť, čo bolo

predmetom zmluvy so spoločnosťou P..

Obžalovaný M. K. sa vo všetkých svojich výpovediach obhajoval tým, že konal iba

na základe požiadania svojho priateľa N. Z., a to vyhotovením - úpravou dostupných zmlúv

a školením dílerov, pričom celú kooperačnú činnosť údajne robil bez nároku na zisk

a bez akejkoľvek dohody.

Krajský prokurátor v dôvodoch odvolania vyjadril názor, že súd prvého stupňa

v kontexte ďalších produkovaných dôkazov nesprávne uveril obhajobným tvrdeniam oboch

obžalovaných a kvázi bez reálnej diskusie ich napokon prevzal do svojho prvostupňového

rozsudku. Naproti ním má za to, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne obom

obžalovaným preukázané protiprávne konanie v skutkovom rozsahu uvedenom v obžalobe

okresného prokurátora v Šali z 25. februára 2004, sp. zn. -21.

Prokurátor predovšetkým považoval za nevierohodný ten záver, že jedinou osobou,

ktorá vyvíjala túto (sofistikovanú) protiprávnu činnosť, bol obžalovaný N. Z., ktorý má nízke

pracovné zaradenie a ktorému nesporne chýbajú znalosti a skúsenosti z oblasti obchodovania

s cennými papiermi, čo napokon potvrdil aj vo všetkých svojich výpovediach. Prokurátor

trval na tom, že výsledky dokazovania nesporne ozrejmujú fakt, že spoluobžalovaný M. K.

vo všetkých naznačených smeroch vyvíjal aktívnu činnosť, čim sa spolupodieľal na vzniku

protiprávneho stavu. Naviac práve on, ako jediný zo spoluobžalovaných v minulosti aj mal

s inkriminovanou problematikou skúsenosti, lebo pracoval ako díler A.. Dokazovanie

preukázalo, že obžalovaný K. zaobstaral predtlače zmlúv, zmluvy upravil do konečnej podoby

podľa potreby firmy I. – N. Z., organizoval a vykonával školenia dílerov. V týchto

súvislostiach odvolateľ tvrdí, že nie je dôvodné uveriť, že celý rozsah činnosti

po inkriminované obdobie vykonával z čisto kamarátskych vzťahov a na nej nijako

neparticipoval.

Krajský prokurátor namietal v postupe súdu prvého stupňa i nekritické podhodnotenie

určitých dôkazov, keď konkrétne jeho záverom vyčítal pri rozhodovaní úplné opomenutie

faktu, že vykonané dokazovanie preukázalo, že obžalovaný M. K. mal dispozičné právo

vo vzťahu k podnikateľskému účtu spolupáchateľa N. Z. číslo X., vedenom vo V. na základe

podpisových vzorov nachádzajúcich sa na čísle listu 552-553 spisu, a to už dňom

16. apríla 1997, teda ešte predtým, ako došlo k uzatváraniu zmlúv o spolupráci.

Aj svedok L. K. v priebehu trestného konania potvrdil, že ho oslovil obžalovaný M. K.

s tým, že potrebuje pomoc a s týmto obžalovaným aj chodil na školenia dílerov.

Krajský prokurátor vzhľadom na preukázané aktivity oboch obžalovaných vyjadril

právny názor, že obaja spoločne už v čase uzatvárania zmlúv s poškodenými konali v úmysle

tieto nezrealizovať a získané peniaze si ponechať pre svoju potrebu. V zmluvách o obstaraní

predaja cenných papierov sa zaviazali do jedného mesiaca obstarať predaj dlhopisov za cenu

po 8 160 Sk, pričom za sprostredkovanie predaja prijímali od jednotlivých vlastníkov

dlhopisov províziu vo výške po 1 000 Sk, hoci museli vedieť a vedeli, že tento záväzok

v dohodnutej dobe nebudú môcť splniť, keďže nikde nemali objektívne zabezpečené,

že dlhopisy predajú. Aj zo samotných mandátnych zmlúv o obstaraní predaja cenného

papiera, kde nebol uvádzaný obchodný názov mandatára je zrejmé, že v čase uzatvárania

týchto zmlúv nemali obžalovaní konkrétneho obchodníka s cennými papiermi. Pritom listinné

dôkazy preukázali, že jediným oprávneným obchodníkom na obchodovanie s cennými

papiermi bola v inkriminovanom období spoločnosť A.. Zástupcovia tejto spoločnosti –

svedkovia Ing. Z. J. a Mgr. P. V. – vypovedali, že obžalovaných nepoznali a s firmou

I. – N. Z. nikdy nerokovali.

Krajský prokurátor uviedol, že pokiaľ ide o okolnosť, že obžalovaní nevykupovali

dlhopisy, ale iba vykonávali sprostredkovateľskú činnosť na podklade zmluvy o spolupráci

uzatvorenej so spoločnosťou P. s tým, aby prostredníctvom tejto spoločnosti, ktorá mala zasa

uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou D. a táto zmluvu s obchodníkom s cennými papiermi A.

a takto realizovali predaj dlhopisov, túto okolnosť považuje na základe vykonaných dôkazov

za spochybnenú. V týchto súvislostiach dal do pozornosti fakt, že predmetná zmluva

o sprostredkovaní medzi spoločnosťami I. – N. Z. a P. bola uzatvorená až s dátumom

8. septembra 1997 (odhliadnuc od verzie výpovede obžalovaného Z. zo dňa 29. júla 1999.

Prokurátor sa preto nestotožnil s konštatovaním prvostupňového súdu, že obžalovaní

vykonávali iba sprostredkovateľskú činnosť, na ktorú nebolo potrebné osobitné povolenie,

keďže s uzatváraním zmlúv s jednotlivými poškodenými začali už dňa 28. apríla 1997 v čase,

keď žiadna sprostredkovateľská zmluva neexistovala, a teda predstierali okolnosti, ktoré

neboli v súlade so skutočným stavom veci. V posledne uvedenej skutočnosti prokurátor

poukázal aj na výpoveď svedka Mgr. B. R., ktorý mal s obžalovaným Z. uzavrieť zmluvu

o sprostredkovaní služieb so spoločnosťou D. pre tretie osoby. Svedok najskôr tvrdil,

že predmetom zmluvy nemali byť dlhopisy FNM, avšak až pri konfrontácii s obžalovaným Z.

vypovedal, že dohoda medzi ním na jednej strane a obžalovanými Z. a K. pojednávala

o sprostredkovaní predaja dlhopisov.

Krajský prokurátor v Nitre s ohľadom na všetky tieto skutočnosti vyslovil názor,

že obaja obžalovaní svojím protiprávnym konaním po objektívnej aj subjektívnej stránke

naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a trestného činu

neoprávneného podnikania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 118 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,

keďže v období od 28. apríla 1997 do októbra 1997 na území Slovenskej republiky

pod obchodným menom I. – N. Z. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vykonávali

a následne aj prostredníctvom siete dílerov uzatvárali s jednotlivými vlastníkmi dlhopisov

FNM celkom 13 819 zmlúv o obstaraní predaja cenných papierov, v ktorých sa zaviazali

uhradiť za dlhopis v lehote do jedného mesiaca sumu 8 160 Sk napriek tomu, že vedeli,

že tento záväzok v dohodnutej lehote nebudú môcť splniť, keďže v rozpore s údajmi nimi

deklarovanými v zmluvách nemali oprávnenie k sprostredkovaniu predaja dlhopisov FNM,

pričom za sprostredkovanie predaja dlhopisu prijímali od jednotlivých vlastníkov dlhopisov

províziu vo výške 1 000 Sk, získané finančné prostriedky použili pre svoju potrebu,

čím 13 819 vlastníkom dlhopisov spôsobili celkove škodu vo výške 13 819 000 Sk.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto prokurátor navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ,

napadnutý rozsudok zrušil a trestnú vec podľa ustanovenia vrátil súdu

prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný N. Z. v písomných dôvodoch odvolania doručených prostredníctvom

obhajkyne JUDr. V. S. priamo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 18. augusta 2008

uviedol nasledovné. Podľa jeho názoru krajský súd pri hodnotení dôkazov nevychádzal

dôsledne zo základných zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 odsek 6

. Prezentoval obhajobu v tom smere, že v inkriminovanom období

vykonával podľa neho bežnú sprostredkovateľskú činnosť. Jeho úlohou v rámci povolenia

na podnikanie vydaného živnostenským úradom bolo sprostredkovať predaj dlhopisov

pre jednotlivých záujemcov. Tvrdil, že vzťahy medzi ním a záujemcami o vykonávanie

činnosti končiace vyhľadaním ďalších záujemcov o následný odpredaj dlhopisov Fondu

národného majetku boli obvyklé a jeho postup tým štandardný, a to aj za situácie, že v čase

jeho sprostredkovateľskej činnosti nebol známy ani obchodník s cennými papiermi, ktorý by

dlhopisy odkúpil.

Skutočnosť, že predaj dlhopisov sa nepodaril zrealizovať nehodnotí ako svoj zlý úmysel

a myslí si, že ak by orgány prípravného konania od neho nežiadali ukončenie vtedajších

podnikateľských aktivít, prezentovanej činnosti a odovzdanie živnostenského oprávnenia

s výzvou na zastavenie ďalšej činnosti, taká jeho sprostredkovateľská činnosť by naplnila svoj

účel a jednotliví záujemcovia by dostali dohodnutý finančný obnos za predaj dlhopisu.

Vyslovil názor, že súd prvého stupňa pochybil, keď jeho konanie kvalifikoval

ako trestný čin sprenevery podľa , účinného

do 1. januára 2006, a to z toho dôvodu, že finančné prostriedky prevzaté od jednotlivých

záujemcov vo výške po 1 000 Sk (či už osobne alebo prostredníctvom dílerskej siete) použil

na vyplatenie provízií dílerom, na poštovné a iné náklady spojené so sprostredkovateľskou

činnosťou. Má za to, že toto konanie napĺňa občianskoprávny vzťah medzi ním a jednotlivými

záujemcami, avšak nie vzťah trestnoprávny.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý odsudzujúci výrok

rozsudok krajského súdu zrušil a domáhal sa svojho oslobodenia spod obžaloby aplikovaním

ustanovenia .

Obžalovaný M. K. sa k odvolaniu krajského prokurátora podaného v jeho neprospech

písomne vyjadril dňa 2. septembra 2008 tak, že s ním nesúhlasí a v plnom rozsahu považuje

za správny naň vzťahujúci sa oslobodzujúci výrok rozsudok Krajského súdu v Nitre, nakoľko

tento prvostupňový súd výsluchom svedkov a posúdením celého prípadu presne a pravdivo

posúdil jeho nevinu a správne ho oslobodil spod obžaloby.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa ,

preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže

odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku,

prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení

predovšetkým zistil, že odvolanie proti rozsudku krajského súdu podali osoby na to zo zákona

oprávnené, že ich odvolania smerovali proti výrokom, proti ktorým ho podať mohli

a napokon, že tak urobili aj v lehote ustanovenej v zákone ( ).

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite

zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou

starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré

svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán.

Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať

všetky okolnosti prípadu.

V zmysle ustanovenia uvedeného orgány činné v trestnom konaní

hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány

činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité

objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky

a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací

pokus, ohliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie (§ 59 ods. 2), použitie

informačno-technických prostriedkov (§ 12 odsek 13) a prostriedkov operatívno-pátracej

činnosti (§ 12 odsek 14).

Podľa výsluch obvineného sa vykonáva tak, aby poskytol, pokiaľ

možno, úplný a jasný obraz o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. K výpovedi

alebo k priznaniu nesmie byť obvinený nijakým spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba

rešpektovať jeho osobnosť. Pravdivosť priznania obvineného orgány činné v trestnom konaní

overia inými dôkazmi.

Podľa obvinenému musí byť daná možnosť k obvineniu

sa podrobne vyjadriť, najmä súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť

okolnosti, ktoré obvinenie zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.

Podľa obvinenému sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede

alebo na odstránenie neúplnosti, nejasností a rozporov. Otázky sa musia klásť jasne

a zrozumiteľne, bez predstierania klamlivých a nepravdivých okolností, nesmie sa v nich

naznačiť, ako na ne odpovedať.

Podľa ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí

s výpoveďou svedka alebo spoluobvineného a rozpor nemožno vyjasniť ináč, môže byť

obvinený postavený týmto osobám tvárou v tvár.

Všetkými týmito procesnoprávnymi ustanoveniami sa prvostupňový súd v rámci

postupu svojho konania dôsledne neriadil a predčasne vyniesol vo veci vo vzťahu

k obžalovanému N. Z. modifikovaný odsudzujúci rozsudok a vo vzťahu k obžalovanému

M. K. oslobodzujúci rozsudok.

Procesný postup pri oslobodení obžalovaného K. spod obžaloby naviac nemá podklad

v použitom zákonnom ustanovení, nakoľko v tejto časti Krajský súd v Nitre aplikoval

ustanovenie , čo vyplýva jednak z vyhotovenia napadnutého rozsudku

(viď č. l. 53.761 spisu), ale jednak predovšetkým zo zápisnice o hlavnom pojednávaní na č. l.

53.753 spisu, takže v takejto podobe bol oslobodzujúci výrok vyhlásený.

Ustanovenie účinného do 31. decembra 2005 vrátane (tzv. starý Trestný

poriadok) pojednáva v 17 hlave ôsmeho oddielu o v súčasnosti prakticky neaktuálnej

sťažnosti pre porušenie zákona, teda bývalom mimoriadnom opravnom prostriedku, takže

nemá nič spoločné s postupom odôvodňujúcim oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Nový (účinný od 1. januára 2006) v ustanovení naproti tomu

pojednáva o poučení svedka so sluchovou, resp. rečovou vadou, vykonávajúceho prísahu,

takže ani toto procesnoprávne ustanovenie nemá súvislosť s aplikáciou oslobodzujúceho

procesu.

Z uvedeného vyplýva, že v naznačenom smere ide o zrejmú nezákonnosť, nesprávnosť

a jasné pochybenie v postupe Krajského súdu v Nitre, ktorý konal (po podaní obžaloby dňa

25. februára 2004) podľa v zmysle zákona číslo v znení

účinnom do 31. decembra 2005.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej zistil, že vyhláseniu napadnutého rozsudku

predchádzalo konanie, ktoré je nutné označiť za chybné, vzhľadom na porušenie tých

zákonných ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Rovnako možno

konštatovať, že rozsudok vykazuje viaceré chyby, jeho skutkové zistenia vo vzťahu k obom

obžalovaným sú nejasné a neúplné, pričom konajúci prvostupňový súd sa ani nevyrovnal

so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Procesné súdne konanie i rozsudok

vykazujú zásadné pochybnosti o správnosti prijatých skutkových zistení, pričom je evidentné,

že na objasnenie veci treba niektoré dôkazy opakovať.

Nepreskúmateľné a nedostatočné je aj odôvodnenie rozsudku, v ktorom prevažuje

reprodukovanie výpovedí. S poukazom na ustanovenie v jeho dôvodoch

absentuje výklad o tom, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané, o ktoré dôkazy svoje

skutkové zistenia oprel a predovšetkým akými úvahami sa spravoval pri hodnotení

vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z hľadiska celosti a úplnosti

posúdenia problematiky veci treba konštatovať, že v niektorých prípadoch ide

o reprodukovanie iba časti výpovedí vyslúchaných osôb (resp. jednej z ich viacerých verzií),

ktoré však nedávajú na dôkaznú situáciu ucelený pohľad a nemôžu byť smerodajnými

z hľadiska spravodlivého hodnotenia takýchto dôkazov. S ďalšími protichodnými, resp.

odlišnými verziami výpovedí sa konajúci prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia

nezaoberal. Markantné je to na príklade postupných výpovedí obžalovaného N. Z., pretože

krajský súd do dôvodov rozsudku zapracoval výlučne jednu z verzií tvrdení tohto

obžalovaného (zo dňa 27. júla 1998 - č. l. 222-231 spisu), resp. sa v dôvodoch rozhodnutia

zaoberal iba s takouto jednostrannou verziou a odlišnú výpoveď bez patričného zdôvodnenia

ignoroval.

Protichodná je totiž výpoveď tohto obžalovaného zo dňa 29. júla 1999 (viď č. l.

233-236 spisu), s obsahom ktorej sa konajúci krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku

nezaoberal. V tejto výpovedi obžalovaný N. Z. jednak poprel svoje predchádzajúce tvrdenia

z 27. júla 1998 (výlučne smerodajné pre prvostupňový súd) a jednak uviedol také detaily,

z ktorých vyplývajú odôvodnené závery o spolupráci i participácii spoluobžalovaného M. K.

na spáchaní žalovanej súdenej trestnej činnosti. Krajský súd sa nevysporiadal s tvrdením

obžalovaného Z., že zosnovateľom celej akcie s vykupovaním dlhopisov FNM SR mal byť

M. K., ktorý mu už v rokoch 1995-1996 oznámil, že má skúsenosti s vykupovaním dlhopisov

v minulosti, rovnako ako kontakty s inými osobami (K.), pretože sa v takomto prostredí

už pohyboval. Spoluobžalovaný K. mu mal ozrejmiť kontakty na zabezpečenie obchodu

s dlhopismi, predostrel mu perspektívu finančného ohodnotenia i zisku z provízií

za sprostredkovanie predaja dlhopisov, zasvätil ho do takejto činnosti, vybavil mu živnosť,

radil mu, vozil ho na príslušné úrady, bol prítomný pri vybavovaní potrebných formalít,

po získaní živnostenského listu vyhotovil zmluvy nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise,

zmluvy preformuloval podľa predlôh, ktoré mal vo výlučnej dispozícii z minulosti práve

výlučne K.. Preto si spoločne prenajali priestory v obciach, kde cez obecný rozhlas spoločne

nechali vyhlásiť činnosť smerujúcu k vykupovaniu dlhopisov, K. ho vozil svojím vozidlom

Opel Vectra modrej farby, pričom takto spoločne mali už v mesiacoch apríl – máj 1997 získať

140 záujemcov o predaj dlhopisov, ktorí podpísali jednak zmluvy o spolupráci a poskytnutí

služieb a jednak aj mandátne zmluvy o obstaraní predaja cenných papierov, pričom na mieste

v hotovosti zaplatili po 1 000 Sk, a to všetko za situácie, že im zase len spoločne vypísali

príjmové pokladničné doklady firmy I.. V konsenze použili získané peniaze na rozvoj ďalšej

dílerskej siete, zariadenie kancelárie a ostatné náklady spojené s rozbehnutím firmy I.. Sám K.

bol osobou, ktorá ho ubezpečila, že tieto zmluvy bude vedieť zrealizovať, pretože sám s tým

nemal žiadne skúsenosti a nepoznal postupnosti.. Na podnet spoluobžalovaného K. vytvorili

z dôvodu obrovského záujmu o predaj dlhopisov dílerskú sieť, K. podal inzerát v denníkoch

a časopisoch a spolu zriadili kanceláriu v Štúrove i priamo u K., K. rozposlal listy s uvedením

termínov školenia dílerov, tieto zorganizoval a aj osobne viedol a výlučne K. ich pomáhal

naplniť K.. Na školeniach K. rozdával predlohy zmlúv, ktoré opatril pečiatkou firmy I.,

pričom sám K. nahradil podpis Z. použitím jeho mena, čo je na podpisoch podľa

obžalovaného Z. zreteľne rozoznateľné. Sám K. jednotlivým dílerom nakázal,

aby v mandátnych zmluvách do kolonky s údajmi kupujúceho vyplnili firmu I., a to všetko

v dobe keď neexistoval žiaden doklad o tom, ktorá konkrétna firma tieto dlhopisy preberie. K.

až dodatočne po zasiahnutí činnosti polície predostrel zmluvu medzi I. a P. s antidatovaným

dňom 8. septembra 1997, pričom túto zmluvu mal N. Z. od K. dostať až po tlaku polície

na predloženie dôkazu o odbyte dlhopisov. Podľa tejto verzie výpovede obžalovaného Z. to

bol výlučne obžalovaný K., ktorý ho nútil pokračovať v prezentovanej činnosti aj v čase,

keď sám vyjadril svoj záporný postoj k takémuto obchodovaniu, čo bolo konkrétne v období,

keď na účet vo V. nabehli peniaze v objeme viac ako jeden milión Sk. Ani v čase.

keď nepoznal záujemcov o kúpu dlhopisov, pričom vyinkasovaná čiastka už prevyšovala

sumu tri milióny Sk, sa nátlaku K. neubránil a tento ho k ďalšej spolupráci prinútil. Na jeho

podnet bol nútený vyplatiť úplatky, výpalné v sumáre 3,5 až 4 milióny Sk, čo nechcel

špecifikovať a podľa svojich vlastných slov to ani v súčasnosti nevie vierohodne inak

dokumentovať a dokázať. K. ho neskôr hrozbami fyzického nátlaku i likvidácie držal

v takejto situácii.

Konajúci prvostupňový súd v súvislosti s týmito tvrdeniami obžalovaného Z. takmer

bez povšimnutia a bez akéhokoľvek zdôvodnenia ponechal rovnako výpovede samotného

spoluobžalovaného K., ktorý okrem iných dôkazov, v priebehu trestného konania sám

vypovedal, že z minulosti mal skúsenosti s takýmto druhom činností cez A., pričom

už podnikal v oblasti sprostredkovania predaja dlhopisov aj akcií prvej vlny kupónovej

privatizácie a poznal i predtlač zmluvy práve od A..

Popri iných významných dôkazoch prvostupňový súd vôbec nereagoval ani na ten fakt,

že obžalovaný K. mal už dňom 16. apríla 1997 dispozičné právo k podnikateľskému účtu

obžalovaného Z., vedenému vo V. pod číslom X., čo dokumentujú podpisové vzory

zaznamenané na č. l. 552 a 553 spisu.

Pochybenie v doterajšom konaní pred súdom prvého stupňa predstavuje aj absencia

zákonného vykonania niektorých významných výsluchov, a to i v spojení s vyššie

uvádzanými listinnými dôkazmi. Krajský súd podcenil dôležitosť týchto dôkazov z hľadiska

ustanovenia , a v uvedených súvislostiach okrem iných porušil

zásady ústnosti, bezprostrednosti, práva na obhajobu, práva na zákonný a spravodlivý proces,

kontradiktórnosť procesu i tzv. rovnosť zbraní. Rovnako technika zákonnosti vedenia

hlavného pojednávania v predmetných prípadoch je nezlučiteľná so správnou praxou.

V globále a pre úplnosť treba uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky

sa s odvolaním krajského prokurátora voči napadnutému rozsudku plne stotožňuje, jeho

odvolacie námietky si osvojuje a v rámci postupu svojho konania na ne, ako na správne

v plnom rozsahu odkazuje. Naviac zastáva názor, že úlohou súdu prvého stupňa bude niektoré

dôkazy zopakovať, alebo z dôvodu vzniku eventuálnych nových okolností v prípade potreby

vykonať dôkazy nové. Nevyhnutným bude znova vypočuť obžalovaného N. Z., konfrontovať

všetky jeho doterajšie výpovede vzájomne, vo svojich súvislostiach a podrobnostiach,

v závislosti na zdokumentované listinné dôkazy a konfrontovať ho aj s výpoveďami

spoluobžalovaného M. K. (aj k okolnostiam odvíjajúcim sa od dispozičného práva

k podnikateľskému účtu N. Z. vedenom vo V. pod č. X.) i svedka K.. Opätovne bude potrebné

zisťovať dostupnosť svedka Mgr. B. R. a v rámci odvíjajúcich sa možností ho osobne

vypočuť.

Odhliadnuc od uvedeného aj odvolací súd má však za to, že už dosiaľ vykonané dôkazy

spochybňujú odôvodnenosť záveru, že obžalovaný N. Z. bol v inkriminovanom čase jedinou

osobou, ktorá vykonávala žalovanú sofistikovanú činnosť uvedenú v skutkovej vete

posudzovanej obžaloby, pričom dosiaľ zhromaždené dôkazy nesporne svedčia o tom, že túto

činnosť vyvíjal spoločne so spoluobžalovaným M. K. a v mnohých prípadoch dokonca

v priamej závislosti na ňom.

Podľa ustanovenia odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

b/ pre chyby rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo

preto, že sa súd nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c/ ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie veci treba dôkazy

opakovať. alebo vykonávať ďalšie dôkazy a ich vykonávanie pred odvolacím súdom by

znamenalo, nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa.

Podľa ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho

časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe všetkých vyššie uvedených okolností Najvyšší súd Slovenskej republiky

odvolaniu krajského prokurátora vyhovel podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por,.

napadnutý prvostupňový rozsudok v celom rozsahu zrušil a podľa vrátil

vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Úlohou prvostupňového súdu bude vykonať vo veci v zmysle ustanovenia § 264 odsek 1

všetky tie úkony a doplnenia, ktoré z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutia

odvolacieho súdu vyplývajú a ktorých vykonanie týmto odvolací súd nariaďuje.

Až po doplnení dokazovania v naznačených smeroch bude možné pristúpiť k zákonnému

a spoľahlivému hodnoteniu dôkazov, ako to má na mysli ustanovenie

Už v tomto štádiu je však nutné upozorniť konajúci prvostupňový súd na splnenie povinnosti

vyplývajúcej z ustanovenia o náležitostiach odôvodnenia rozsudku.

To nesporne platí aj o odôvodnení prijatej právnej kvalifikácie, resp. pominutí či vypustení

inej, pretože z napadnutého rozsudku ani tieto závery dostatočne nevyplývajú.

Všetky vyššie špecifikované dôvody viedli Najvyšší súd Slovenskej republiky k tým

záverom, ako sú uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2008

JUDr. Ján M i h a l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová