Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/4/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu JUDr. Milana

Lipovského a sudcov JUDr. Igora Burgera a JUDr. Martina Piovartsyho na verejnom

zasadnutí v Bratislave 1. júna 2011 v trestnej veci obţalovaného N. Z. a spol. pre trestný

čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5

v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné, o odvolaniach

obţalovaných N. Z. a M. K. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. mája 2010, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa , v znení neskorších predpisov

napadnutý rozsudok krajského súdu sa z r u š u j e vo výrokoch o trestoch

uloţených obţalovaným N. Z. a M. K. a o spôsobe ich výkonu.

Na základe , podľa Tr. zák., s pouţitím

a § 35 ods. 5 Tr. zák. sa obţalovaní N. Z. a M. K. o d s u dz u j ú kaţdý na úhrnný trest

odňatia slobody na 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu obţalovaným N. Z. a M. K.

sa podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. obţalovaným N. Z. a M. K. sa u r č u j e kaţdému

skúšobná doba na tri roky.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre ako súdu prvého stupňa z 13. mája 2010, sp. zn.

, obţalovaní N. Z. a M. K. boli uznaní za vinných zo spáchania

trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5

Tr. zák. a

trestného činu neoprávneného podnikania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 118

ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

v podstate na tom skutkovom základe, ţe

v marci – apríli 1997 v Š. a v C. sa dohodli, ţe budú vykonávať sprostredkovanie

predaja dlhopisov F. (F.), N. Z. potom poţiadal O. o vydanie ţivnostenského oprávnenia,

ktoré mu bolo 1. júna 1997 vydané pre oblasť kúpy tovaru a jeho predaja (maloobchod

v rozsahu voľných ţivností, kúpy tovaru a jeho predaja inému ţivnostníkovi, veľkoobchod

v rozsahu voľných ţivností a maloobchod v mimoriadnej predajni), pričom firma vystupovala

pod obchodným menom I. - N. Z., so sídlom v C. (I.);

N. Z. na jeho ţiadosť D. vydal 16. apríla 1997 osvedčenie o pridelení daňového

identifikačného čísla a v štúrovskej pobočke akciovej spoločnosti V. (V.) si otvoril

podnikateľský účet;

I. nemala teda oprávnenie na sprostredkovanie predaja dlhopisov F.,

ale N. Z. a M. K. túto činnosť začali vykonávať;

N. Z. v danej oblasti nemal skúsenosti, a preto poţiadal o pomoc M. K., ktorý predtým

v tejto sfére pracoval, a tento vyhotovil pretlač zmluvy o spolupráci (poskytnutí sluţieb)

a mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera;

N. Z. sám v apríli – máji 1997 začal vo viacerých obciach na juţnom Slovensku

s touto činnosťou, kde uzavrel 136 zmlúv s rôznymi občanmi o obstaraní predaja dlhopisov

F., pričom od kaţdého zmluvného partnera prevzal buď v hotovosti alebo

na jeho podnikateľský účet províziu 1 000 Sk;

keďţe rôzni občania mali záujem dlhopisy F. predať najmä pre ponuku firmy I.

za kaţdý dlhopis vyplatiť do mesiaca 8 160 Sk, táto vytvorila na území Slovenska

sprostredkovateľskú sieť tvorenú z rôznych zmluvne zaviazaných osôb, pre ktoré M. K., N. Z.

a L. K. organizovali školenia o postupe pri sprostredkovaní predaja dlhopisov F.;

tieto osoby na rôznych miestach v Slovenskej republike začali vykupovať dlhopisy F.

od občanov a písomné podklady predkladali do sídla I. (teraz uţ v Š.), pričom provízia

od občanov 1 000 Sk za kaţdé sprostredkovanie predaja dlhopisov bola disponovaná

na spomínaný účet vo V.;

N. Z. a M. K. týmto spôsobom osobne alebo prostredníctvom siete spolupracovníkov

na území Slovenskej republiky od 29. apríla 1997 do konca októbra 1997 uzavreli

13 819 zmlúv o spolupráci a poskytnutí sluţieb a mandátnych zmlúv o obstaraní predaja

cenných papierov, pričom z provízií od zmluvných partnerov (po 1 000 Sk) získali majetkový

prospech 13 819 000 Sk, ale záväzky o obstaraní predaja dlhopisov F. vyplývajúce zo zmlúv

nedodrţali, nikomu dosiaľ prisľúbenú čiastku 8 160 Sk za dlhopis neuhradili a ani

sprostredkovanie predaja dlhopisu neobstarali.

Krajský súd podľa § 250 ods. 5 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák., uloţil

obţalovaným N. Z. a M. K. kaţdému úhrnný trest odňatia slobody na päť rokov, na výkon

ktorých týchto podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Proti rozsudku krajského súdu obţalovaní N. Z. a M. K. podali odvolania, ktorými

sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku a v konečnom dôsledku oslobodenia

spod obţaloby.

Obţalovaný N. Z. prezentoval svoj názor, ţe nekonal v úmysle poškodených podviesť

a ţe inkriminovaný následok nastal len v dôsledku zásahu polície do ich činnosti; v prípade

absencie takého zásahu by podľa jeho vyhlásenia bol transakcie dokončil a došlo by

k vyplateniu poškodených.

Obţalovaný M. K. uvádzal, ţe poskytoval N. Z. len pomoc v rovine občianskoprávnej,

bliţšie do činnosti firmy nezasahoval; pritom poukázal najmä na výraznejší podiel L. K.

na predmetnej činnosti.

Obidvaja obţalovaní alternatívne navrhli v prípade uznania ich viny uloţenie niţšieho

trestu odňatia slobody a povolenie jeho podmienečného odkladu s poukazom na časový

odstup od inkriminovaného konania a doterajšiu dĺţku procesu.

Generálny prokurátor navrhol odvolania obţalovaných ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd postupujúci v intenciách teraz účinného

( v znení neskorších predpisov) ako súd odvolací nezistil dôvod

na rozhodnutie podľa alebo ods. 3 , a preto v zmysle

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku,

ako aj správnosť jemu predchádzajúceho konania, prihliadajúc pritom aj na (moţné) chyby

odvolaniami nevytýkané, pričom zistil, ţe pri rozhodovaní o treste pre obţalovaných boli

porušené ustanovenia .

Krajský súd vo veci uţ rozhodoval rozsudkom z 20. novembra 2007, sp. zn.

, ktorým uznal obţalovaného N. Z. za vinného (okrem iného)

zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.; obţalovaného

M. K. spod obţaloby oslobodil.

Toto prvé rozhodnutie krajského súdu bolo zrušené (na základe odvolania

aj prokurátora) uznesením Najvyššieho súdu zo 17. decembra 2008, sp. zn. .

Najvyšší súd vo svojom uznesení zaujal vo veci právne stanovisko, ktoré jasne deklaroval,

pričom tieţ nariadil doplnenie dokazovania.

Krajský súd v intenciách spomínaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ako súdu

odvolacieho vykonal potrebné procesné úkony a rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu

rozhodol tak, ako je uţ uvedené, a to rozsudkom z 13. mája 2010.

Najvyšší súd v terajšom konaní o odvolaniach dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa

postupoval v otázke zistenia skutkového stavu a jeho právneho posúdenia v intenciách

spomínaného rozhodnutia. V súlade s ustanovením v odôvodnení svojho

rozsudku krajský súd vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje

skutkové zistenia oprel, resp. akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, a to aj v prípade ich rozpornosti. Z odôvodnenia pritom je zrejmé, ako sa súd prvého

stupňa vyrovnal s obhajobou obţalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval,

keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny,

ako aj trestu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v otázke skutkového stavu a jeho právneho

posúdenia v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré

si osvojuje. Najvyšší súd rovnako poukazuje na uţ zaujaté právne stanovisko vyjadrené v jeho

uznesení zo 17. decembra 2008, sp. zn. , keďţe nezistil dôvod na zmenu tohto

rezultátu.

Je potrebné len podčiarknuť, ţe obaja obţalovaní vykonávali činnosť, na ktorú nemali

príslušné úradné povolenie a ich činnosť vykazuje jednoznačne znaky trestného činu

podvodu. Občanov, ktorí mali záujem na predaji dlhopisov F., uviedli do omylu jednak tým,

ţe vystupovali ako riadne koncesovaná firma a jednak prísľubom vyplatenia sumy

8 160 Sk za kaţdý dlhopis. Takéto prísľuby dávali v situácii, keď ţiadnym spôsobom nemali

zabezpečené realizáciu dlhopisov cez obchodníka s cennými papiermi. Práve týmto

prísľubom získali od kaţdého svojho zmluvného partnera tzv. manipulačný poplatok v sume

1 000 Sk, teda spolu 13 819 000 Sk.

Na druhej strane je potrebné vziať do úvahy tieţ skutočnosť, ţe obţalovaní

neoprávnene získali len túto sumu, lebo predmetné dlhopisy zostali k dispozícii ich

jednotlivých drţiteľov, ktorí ich mohli neskôr realizovať na trhu. Ţiadnemu z týchto

zmluvných partnerov predaj dlhopisu obchodníkovi s cennými papiermi nerealizovali

a prísľub vyplatenia sumy 8 160 Sk za kaţdý dlhopis zostal nesplnený.

Obţalovaný Z. začal túto činnosť v apríli 1997, pričom uţ vtedy svojim zmluvným

partnerom sľúbil vyplatenie tejto sumy do mesiaca. Uţ v tomto bode je zrejmý úmysel uviesť

poškodených občanov do omylu, lebo takéto zmluvné podmienky stanovil

za situácie, ţe nemal zabezpečené reálne odkúpenie dlhopisov príslušným obchodníkom;

nereálnosť prísľubu a z toho vyplývajúci podvodný úmysel vyplýva aj z toho, ţe zmluvy boli

uzatvárané aţ do konca októbra 1997, teda pol roka, ale ani za túto dobu nebola dodrţaná

podmienka - vyplatenie dlhopisu sumou 8 160 Sk.

K tejto činnosti významne prispel obţalovaný M. K., ktorý jednak poskytol

obţalovanému Z. odbornú pomoc a jednak sám školeniami spolupracovníkov sa snaţil

činnosť I., čo najviac rozširovať. Je zreteľa hodné, ţe do vzoru mandátnej zmluvy o obstaraní

predaja cenného papiera tento uviedol, ţe I. má oprávnenie obstarávať dlhopisy F., čo však

táto nikdy nemala.

Vzhľadom na charakter povolenej obchodnej činnosti stanovenej tzv. ţivnostenským

listom je zrejmé, ţe obţalovaní konali vedome v rozpore so spomínaným povolením, lebo

vykonávali uvedenú činnosť bez oprávnenia.

Všetky tieto manipulácie však boli len v podstate zastieracím manévrom, ktorý mal

uviesť do omylu zmluvného partnera, ţe obchod bude realizovaný riadne, aby na tomto

základe I. mohla získať tzv. manipulačný poplatok 1 000 Sk od kaţdého ich zákazníka.

Odvolací súd preto na uvedenom základe zastáva jednoznačné stanovisko,

ţe obţalovaní N. Z. a M. K. týmto konaním naplnili po objektívnej i subjektívnej stránke

zákonné znaky skutkových podstát trestného činu podvodu a trestného činu neoprávneného

podnikania spolupáchateľstvom. Vzhľadom na výšku ich neoprávneného majetkového

prospechu (teda škody spôsobenej ich zmluvným partnerom) zodpovedá zákonu právne

posúdenie konania obţalovaných ako uvedených trestných činov podľa § 250 ods. 1, ods. 5

Tr. zák., resp. § 118 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva v zmysle § 9 ods. 2

Tr. zák.

Odvolací súd vzhľadom na vyjadrenia obţalovaných v odvolaní konštatuje, ţe nie je

moţné brať ako právne relevantné tvrdenie obţalovaného N. Z., ţe len zásah polície zabránil

vyplateniu poškodených. Činnosť I. trvala pol roka a ani v jednom prípade nedošlo k splneniu

zmluvných podmienok, a to aj z dôvodu, ţe táto firma nemala k dispozícií zodpovedajúceho

obchodníka s cennými papiermi ako nevyhnutný ďalší článok celej transakcie.

K vyjadreniu obţalovaného M. K. o výraznejšom podiele iných osôb na celom ich

postupe je potrebné konštatovať, ţe súdy sú viazané obţalovacou zásadou, teda ţe rozhodujú

len o osobách, ktoré sú obţalobou prokurátora postavené pred súd; nie je moţné ţalobcu

súdom nútiť k trestnému stíhaniu aj ďalších osôb.

Krajský súd obidvom obţalovaným uloţil síce tresty na dolnej hranici trestnej sadzby

ako tresty úhrnné, avšak týmito výrokmi došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák.

Mimoriadne zníţenie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej

zákonom je potrebné posudzovať z aspektu okolnosti prípadu alebo pomerov páchateľov.

Tieto osobitné okolnosti prípadu je potrebné vidieť v skutočnosti, ţe obţalovaní

jednak neodňali poškodeným neskoršiu moţnosť manipulovať s dlhopismi F., ale najmä

v tom, ţe od spáchania uvedených trestných činov uplynula uţ doba 14 rokov. Trestné

stíhanie obţalovaných bolo vykonávané počas celej tejto dlhej doby, pričom nebol zistený

ich negatívny vplyv za oneskorené rozhodnutia vo veci.

Podľa ustálenej judikatúry vychádzajúcej z rozhodnutí medzinárodného súdu,

Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neprimeraná

dĺţka konania má zásadný vplyv na posudzovanie trestov pre páchateľov, keďţe takou dĺţkou

procesu sú potlačené základné a ústavné práva občana na včasné rozhodnutie vo veci.

Najvyšší súd zároveň konštatoval, ţe v rozhodovanej veci existujú aj osobitné pomery

páchateľov, teda obidvoch obţalovaných, ktoré spočívajú v tom, ţe títo počas celej doby

trestného stíhania nespáchali zistený trestný čin (N. Z.), resp. hľadí sa na nich akoby odsúdení

neboli (M. K.). Z týchto okolností potom odvolaciemu súdu vyplynul záver, ţe v osobách

obţalovaných nejde o páchateľov, ktorých aj po 14 rokoch od spáchania trestnej činnosti

je potrebné sankcionovať trestom v rámci zákonnej trestnej sadzby, keďţe táto sa javí

ako neprimerane prísna.

Najvyšší súd na tomto základe podľa , zrušil

napadnutý rozsudok krajského súdu vo výroku o trestoch uloţených obidvom obţalovaným

a o spôsobe ich výkonu, keďţe ide o oddeliteľné výroky. Skutkový stav bol súdom prvého

stupňa správne zistený a doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom, a preto tento

v zmysle sám vo veci rozhodol uloţením úhrnného trestu obidvom

obţalovaným, a to pod zákonom stanovenú hranicu trestnej sadzby, aplikujúc ustanovenie

§ 40 ods. 1 Tr. zák. Obţalovaným N. Z. a M. K. odvolací súd uloţil tresty odňatia slobody

kaţdému na dva roky, pričom ich výkon v súčasnosti nepovaţuje za potrebný a vhodný.

Z tohto dôvodu podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obidvom týmto obţalovaným výkon

trestu podmienečne odloţený so stanovením primeranej skúšobnej lehoty podľa § 59 ods. 1

Tr. zák.

Odvolací súd rezultuje, ţe práve vzhľadom na časový odstup od spáchania trestných

činov, osobné pomery obidvoch obţalovaných je stupeň spoločenskej nebezpečnosti ich

konania výrazne zníţený, a preto aj uloţené podmienečné tresty splnia svoj zákonom

predpokladaný účel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie jej prípustný.

V Bratislave 1. júna 2011

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová