Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4a3/362943.e60820.pdf
PDF · 130.32 KB
No categories available
3To/4/2011
N a j v y š š í s ú d 3 To 4/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu JUDr. Milana
Lipovského a sudcov JUDr. Igora Burgera a JUDr. Martina Piovartsyho na verejnom
zasadnutí v Bratislave 1. júna 2011 v trestnej veci obţalovaného N. Z. a spol. pre trestný
čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5
zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné, o odvolaniach
obţalovaných N. Z. a M. K. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. mája 2010, sp. zn.
2T 6/2004, takto
rozhodol:
Podľa § 258 ods. 1 písm. d/, ods. 2 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. por.) napadnutý rozsudok krajského súdu sa z r u š u j e vo výrokoch o trestoch
uloţených obţalovaným N. Z. a M. K. a o spôsobe ich výkonu.
Na základe § 259 ods. 3 Tr. por., podľa § 250 ods. 5Tr. zák., s pouţitím § 40 ods. 1
a § 35 ods. 5 Tr. zák. sa obţalovaní N. Z. a M. K. o d s u dz u j ú kaţdý na úhrnný trest
odňatia slobody na 2 (dva) roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu obţalovaným N. Z. a M. K.
sa podmienečne odkladá.
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. obţalovaným N. Z. a M. K. sa u r č u j e kaţdému
skúšobná doba na tri roky.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre ako súdu prvého stupňa z 13. mája 2010, sp. zn.
2T 6/2004, obţalovaní N. Z. a M. K. boli uznaní za vinných zo spáchania
trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5
Tr. zák. a
trestného činu neoprávneného podnikania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 118
ods. 1, ods. 3 Tr. zák.
v podstate na tom skutkovom základe, ţe
v marci – apríli 1997 v Š. a v C. sa dohodli, ţe budú vykonávať sprostredkovanie
predaja dlhopisov F. (F.), N. Z. potom poţiadal O. o vydanie ţivnostenského oprávnenia,
ktoré mu bolo 1. júna 1997 vydané pre oblasť kúpy tovaru a jeho predaja (maloobchod
v rozsahu voľných ţivností, kúpy tovaru a jeho predaja inému ţivnostníkovi, veľkoobchod
v rozsahu voľných ţivností a maloobchod v mimoriadnej predajni), pričom firma vystupovala
pod obchodným menom I. - N. Z., so sídlom v C. (I.);
N. Z. na jeho ţiadosť D. vydal 16. apríla 1997 osvedčenie o pridelení daňového
identifikačného čísla a v štúrovskej pobočke akciovej spoločnosti V. (V.) si otvoril
podnikateľský účet;
I. nemala teda oprávnenie na sprostredkovanie predaja dlhopisov F.,
ale N. Z. a M. K. túto činnosť začali vykonávať;
N. Z. v danej oblasti nemal skúsenosti, a preto poţiadal o pomoc M. K., ktorý predtým
v tejto sfére pracoval, a tento vyhotovil pretlač zmluvy o spolupráci (poskytnutí sluţieb)
a mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera;
N. Z. sám v apríli – máji 1997 začal vo viacerých obciach na juţnom Slovensku
s touto činnosťou, kde uzavrel 136 zmlúv s rôznymi občanmi o obstaraní predaja dlhopisov
F., pričom od kaţdého zmluvného partnera prevzal buď v hotovosti alebo
na jeho podnikateľský účet províziu 1 000 Sk;
keďţe rôzni občania mali záujem dlhopisy F. predať najmä pre ponuku firmy I.
za kaţdý dlhopis vyplatiť do mesiaca 8 160 Sk, táto vytvorila na území Slovenska
sprostredkovateľskú sieť tvorenú z rôznych zmluvne zaviazaných osôb, pre ktoré M. K., N. Z.
a L. K. organizovali školenia o postupe pri sprostredkovaní predaja dlhopisov F.;
tieto osoby na rôznych miestach v Slovenskej republike začali vykupovať dlhopisy F.
od občanov a písomné podklady predkladali do sídla I. (teraz uţ v Š.), pričom provízia
od občanov 1 000 Sk za kaţdé sprostredkovanie predaja dlhopisov bola disponovaná
na spomínaný účet vo V.;
N. Z. a M. K. týmto spôsobom osobne alebo prostredníctvom siete spolupracovníkov
na území Slovenskej republiky od 29. apríla 1997 do konca októbra 1997 uzavreli
13 819 zmlúv o spolupráci a poskytnutí sluţieb a mandátnych zmlúv o obstaraní predaja
cenných papierov, pričom z provízií od zmluvných partnerov (po 1 000 Sk) získali majetkový
prospech 13 819 000 Sk, ale záväzky o obstaraní predaja dlhopisov F. vyplývajúce zo zmlúv
nedodrţali, nikomu dosiaľ prisľúbenú čiastku 8 160 Sk za dlhopis neuhradili a ani
sprostredkovanie predaja dlhopisu neobstarali.
Krajský súd podľa § 250 ods. 5 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák., uloţil
obţalovaným N. Z. a M. K. kaţdému úhrnný trest odňatia slobody na päť rokov, na výkon
ktorých týchto podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Proti rozsudku krajského súdu obţalovaní N. Z. a M. K. podali odvolania, ktorými
sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku a v konečnom dôsledku oslobodenia
spod obţaloby.
Obţalovaný N. Z. prezentoval svoj názor, ţe nekonal v úmysle poškodených podviesť
a ţe inkriminovaný následok nastal len v dôsledku zásahu polície do ich činnosti; v prípade
absencie takého zásahu by podľa jeho vyhlásenia bol transakcie dokončil a došlo by
k vyplateniu poškodených.
Obţalovaný M. K. uvádzal, ţe poskytoval N. Z. len pomoc v rovine občianskoprávnej,
bliţšie do činnosti firmy nezasahoval; pritom poukázal najmä na výraznejší podiel L. K.
na predmetnej činnosti.
Obidvaja obţalovaní alternatívne navrhli v prípade uznania ich viny uloţenie niţšieho
trestu odňatia slobody a povolenie jeho podmienečného odkladu s poukazom na časový
odstup od inkriminovaného konania a doterajšiu dĺţku procesu.
Generálny prokurátor navrhol odvolania obţalovaných ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd postupujúci v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného Trestného poriadku
(zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) ako súd odvolací nezistil dôvod
na rozhodnutie podľa § 253 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku,
ako aj správnosť jemu predchádzajúceho konania, prihliadajúc pritom aj na (moţné) chyby
odvolaniami nevytýkané, pričom zistil, ţe pri rozhodovaní o treste pre obţalovaných boli
porušené ustanovenia Trestného zákona.
Krajský súd vo veci uţ rozhodoval rozsudkom z 20. novembra 2007, sp. zn.
2T 6/2004, ktorým uznal obţalovaného N. Z. za vinného (okrem iného)
zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.; obţalovaného
M. K. spod obţaloby oslobodil.
Toto prvé rozhodnutie krajského súdu bolo zrušené (na základe odvolania
aj prokurátora) uznesením Najvyššieho súdu zo 17. decembra 2008, sp. zn. 3 To 6/2008.
Najvyšší súd vo svojom uznesení zaujal vo veci právne stanovisko, ktoré jasne deklaroval,
pričom tieţ nariadil doplnenie dokazovania.
Krajský súd v intenciách spomínaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ako súdu
odvolacieho vykonal potrebné procesné úkony a rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu
rozhodol tak, ako je uţ uvedené, a to rozsudkom z 13. mája 2010.
Najvyšší súd v terajšom konaní o odvolaniach dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa
postupoval v otázke zistenia skutkového stavu a jeho právneho posúdenia v intenciách
spomínaného rozhodnutia. V súlade s ustanovením § 125 Tr. por. v odôvodnení svojho
rozsudku krajský súd vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel, resp. akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, a to aj v prípade ich rozpornosti. Z odôvodnenia pritom je zrejmé, ako sa súd prvého
stupňa vyrovnal s obhajobou obţalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny,
ako aj trestu.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd v otázke skutkového stavu a jeho právneho
posúdenia v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré
si osvojuje. Najvyšší súd rovnako poukazuje na uţ zaujaté právne stanovisko vyjadrené v jeho
uznesení zo 17. decembra 2008, sp. zn. 3 To 6/2008, keďţe nezistil dôvod na zmenu tohto
rezultátu.
Je potrebné len podčiarknuť, ţe obaja obţalovaní vykonávali činnosť, na ktorú nemali
príslušné úradné povolenie a ich činnosť vykazuje jednoznačne znaky trestného činu
podvodu. Občanov, ktorí mali záujem na predaji dlhopisov F., uviedli do omylu jednak tým,
ţe vystupovali ako riadne koncesovaná firma a jednak prísľubom vyplatenia sumy
8 160 Sk za kaţdý dlhopis. Takéto prísľuby dávali v situácii, keď ţiadnym spôsobom nemali
zabezpečené realizáciu dlhopisov cez obchodníka s cennými papiermi. Práve týmto
prísľubom získali od kaţdého svojho zmluvného partnera tzv. manipulačný poplatok v sume
1 000 Sk, teda spolu 13 819 000 Sk.
Na druhej strane je potrebné vziať do úvahy tieţ skutočnosť, ţe obţalovaní
neoprávnene získali len túto sumu, lebo predmetné dlhopisy zostali k dispozícii ich
jednotlivých drţiteľov, ktorí ich mohli neskôr realizovať na trhu. Ţiadnemu z týchto
zmluvných partnerov predaj dlhopisu obchodníkovi s cennými papiermi nerealizovali
a prísľub vyplatenia sumy 8 160 Sk za kaţdý dlhopis zostal nesplnený.
Obţalovaný Z. začal túto činnosť v apríli 1997, pričom uţ vtedy svojim zmluvným
partnerom sľúbil vyplatenie tejto sumy do mesiaca. Uţ v tomto bode je zrejmý úmysel uviesť
poškodených občanov do omylu, lebo takéto zmluvné podmienky stanovil
za situácie, ţe nemal zabezpečené reálne odkúpenie dlhopisov príslušným obchodníkom;
nereálnosť prísľubu a z toho vyplývajúci podvodný úmysel vyplýva aj z toho, ţe zmluvy boli
uzatvárané aţ do konca októbra 1997, teda pol roka, ale ani za túto dobu nebola dodrţaná
podmienka - vyplatenie dlhopisu sumou 8 160 Sk.
K tejto činnosti významne prispel obţalovaný M. K., ktorý jednak poskytol
obţalovanému Z. odbornú pomoc a jednak sám školeniami spolupracovníkov sa snaţil
činnosť I., čo najviac rozširovať. Je zreteľa hodné, ţe do vzoru mandátnej zmluvy o obstaraní
predaja cenného papiera tento uviedol, ţe I. má oprávnenie obstarávať dlhopisy F., čo však
táto nikdy nemala.
Vzhľadom na charakter povolenej obchodnej činnosti stanovenej tzv. ţivnostenským
listom je zrejmé, ţe obţalovaní konali vedome v rozpore so spomínaným povolením, lebo
vykonávali uvedenú činnosť bez oprávnenia.
Všetky tieto manipulácie však boli len v podstate zastieracím manévrom, ktorý mal
uviesť do omylu zmluvného partnera, ţe obchod bude realizovaný riadne, aby na tomto
základe I. mohla získať tzv. manipulačný poplatok 1 000 Sk od kaţdého ich zákazníka.
Odvolací súd preto na uvedenom základe zastáva jednoznačné stanovisko,
ţe obţalovaní N. Z. a M. K. týmto konaním naplnili po objektívnej i subjektívnej stránke
zákonné znaky skutkových podstát trestného činu podvodu a trestného činu neoprávneného
podnikania spolupáchateľstvom. Vzhľadom na výšku ich neoprávneného majetkového
prospechu (teda škody spôsobenej ich zmluvným partnerom) zodpovedá zákonu právne
posúdenie konania obţalovaných ako uvedených trestných činov podľa § 250 ods. 1, ods. 5
Tr. zák., resp. § 118 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva v zmysle § 9 ods. 2
Tr. zák.
Odvolací súd vzhľadom na vyjadrenia obţalovaných v odvolaní konštatuje, ţe nie je
moţné brať ako právne relevantné tvrdenie obţalovaného N. Z., ţe len zásah polície zabránil
vyplateniu poškodených. Činnosť I. trvala pol roka a ani v jednom prípade nedošlo k splneniu
zmluvných podmienok, a to aj z dôvodu, ţe táto firma nemala k dispozícií zodpovedajúceho
obchodníka s cennými papiermi ako nevyhnutný ďalší článok celej transakcie.
K vyjadreniu obţalovaného M. K. o výraznejšom podiele iných osôb na celom ich
postupe je potrebné konštatovať, ţe súdy sú viazané obţalovacou zásadou, teda ţe rozhodujú
len o osobách, ktoré sú obţalobou prokurátora postavené pred súd; nie je moţné ţalobcu
súdom nútiť k trestnému stíhaniu aj ďalších osôb.
Krajský súd obidvom obţalovaným uloţil síce tresty na dolnej hranici trestnej sadzby
ako tresty úhrnné, avšak týmito výrokmi došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák.
Mimoriadne zníţenie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
zákonom je potrebné posudzovať z aspektu okolnosti prípadu alebo pomerov páchateľov.
Tieto osobitné okolnosti prípadu je potrebné vidieť v skutočnosti, ţe obţalovaní
jednak neodňali poškodeným neskoršiu moţnosť manipulovať s dlhopismi F., ale najmä
v tom, ţe od spáchania uvedených trestných činov uplynula uţ doba 14 rokov. Trestné
stíhanie obţalovaných bolo vykonávané počas celej tejto dlhej doby, pričom nebol zistený
ich negatívny vplyv za oneskorené rozhodnutia vo veci.
Podľa ustálenej judikatúry vychádzajúcej z rozhodnutí medzinárodného súdu,
Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neprimeraná
dĺţka konania má zásadný vplyv na posudzovanie trestov pre páchateľov, keďţe takou dĺţkou
procesu sú potlačené základné a ústavné práva občana na včasné rozhodnutie vo veci.
Najvyšší súd zároveň konštatoval, ţe v rozhodovanej veci existujú aj osobitné pomery
páchateľov, teda obidvoch obţalovaných, ktoré spočívajú v tom, ţe títo počas celej doby
trestného stíhania nespáchali zistený trestný čin (N. Z.), resp. hľadí sa na nich akoby odsúdení
neboli (M. K.). Z týchto okolností potom odvolaciemu súdu vyplynul záver, ţe v osobách
obţalovaných nejde o páchateľov, ktorých aj po 14 rokoch od spáchania trestnej činnosti
je potrebné sankcionovať trestom v rámci zákonnej trestnej sadzby, keďţe táto sa javí
ako neprimerane prísna.
Najvyšší súd na tomto základe podľa § 258 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok krajského súdu vo výroku o trestoch uloţených obidvom obţalovaným
a o spôsobe ich výkonu, keďţe ide o oddeliteľné výroky. Skutkový stav bol súdom prvého
stupňa správne zistený a doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom, a preto tento
v zmysle § 259 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol uloţením úhrnného trestu obidvom
obţalovaným, a to pod zákonom stanovenú hranicu trestnej sadzby, aplikujúc ustanovenie
§ 40 ods. 1 Tr. zák. Obţalovaným N. Z. a M. K. odvolací súd uloţil tresty odňatia slobody
kaţdému na dva roky, pričom ich výkon v súčasnosti nepovaţuje za potrebný a vhodný.
Z tohto dôvodu podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obidvom týmto obţalovaným výkon
trestu podmienečne odloţený so stanovením primeranej skúšobnej lehoty podľa § 59 ods. 1
Tr. zák.
Odvolací súd rezultuje, ţe práve vzhľadom na časový odstup od spáchania trestných
činov, osobné pomery obidvoch obţalovaných je stupeň spoločenskej nebezpečnosti ich
konania výrazne zníţený, a preto aj uloţené podmienečné tresty splnia svoj zákonom
predpokladaný účel.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie jej prípustný.
V Bratislave 1. júna 2011
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová