Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
109/376332.df9679.pdf
PDF · 112.06 KB
No categories available
2obo/197/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 Obo 197/2007
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G., s.r.o. so sídlom L. B.,
IČO: 35 800 054, zastúpený JUDr. M. V. advokátom v B., Z. proti žalovanému: A.,
spol. s.r.o. so sídlom Č., IČO:X., zastúpeného JUDr. I. P. advokátom v P., C. o zaplatenie
3 900 127,23 Sk s prísl. na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 27. októbra 2004 č. k. 10 Cb 358/98-652, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
27. októbra 2004 č. k. 10 Cb 358/98-652 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie 3 900 127,23 Sk z
úverov č. 3/91, č. 5/91 a č. 8/91 poskytnutých V., a. s., B. P., š.p., zamietol a uložil povinnosť
žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 195 005,--Sk a náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 122 400,--Sk na účet právneho zástupcu žalovaného.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca si uplatnil zaplatenie
istiny s príslušenstvom z označených úverov poskytnutých P., š. p., ktorý bol dňa 30.
06. 1992 zrušený bez likvidácie s tým, že jeho práva a záväzky prešli na F. (ďalej len F.). F.
zmluvou o predaji majetku štátu č. 30/92 zo dňa 26. 06. 1992 predal majetok š. p. spoločnosti
G. s.r.o. P.. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že úverovou zmluvou č. 3/91 zo dňa
19. 09. 1991 poskytol právny predchodca žalobcu – V., a. s., š. p. P. strednodobý úver na
zásoby vo výške 390 000,–Sk pri úverovej sadzbe 17 %. Splatenie úveru bolo zmluvne
dohodnuté do 27. 12. 1994 v štvrťročných splátkach po 28 000,–Sk a poslednou
splátkou vo výške 26 000,–Sk. Úverovou zmluvou č. 5/91 zo dňa 17. 09. 1991 poskytol
právny predchodca žalobcu štátnemu podniku P. strednodobý úver vo výške 999 500,–Sk pri
dohodnutej úrokovej sadzbe 17 %. Splatenie úveru bolo dohodnuté do 27. 12. 1994 v
štvrťročných splátkach. Úverovou zmluvou č. 8/1991 zo dňa 30. 10. 1991 poskytol právny
predchodca žalobcu P. š. p. P. strednodobý úver vo výške 9 000 000,–Sk na prechodný
nedostatok finančných prostriedkov, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 17 %. Splatenie úveru
bolo dohodnuté do 27. 10. 1995. Všetky citované úverové zmluvy obsahujú zhodné
dojednanie v čl. III bod 7, z ktorého vyplýva, že pri prevode úverovaného objektu do
majetku inej organizácie sa dlžník zaväzuje zaplatiť úver najneskoršie ku dňu prevodu.
Zmluvou o predaji podniku č. 30/92 zo dňa 26. 06. 1992 F. ako predávajúci, odpredal
spoločnosti G. s.r.o. P. ako kupujúcemu, majetok š. p. P.. Pre neplnenie platobných
podmienok kupujúceho F. odstúpil od zmluvy dňa 02. 07. 1996 s účinkami od 15. 07. 1996,
kedy bolo odstúpenie doručené spoločnosti G., s.r.o.. Spoločnosť P. s.r.o. v likvidácii P.
(zmenené obchodné meno spoločnosti G., s.r.o.) v konaní Krajského súdu v Bratislave č. k. 45
Cb 45/97 domáhala proti F. určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o predaji podniku. Súd
prvého stupňa rozsudkom 45Cb 45/97-104 zo dňa 29. 04. 1998 žalobu zamietol. Na odvolanie
spoločnosti P. s.r.o. Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 5 Obo 237/97 zo dňa 17. 11. 1998
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Dňa 11. 11. 1997 F. zmluvou o predaji
podniku č. 1923/1997 predal majetok podniku P. š. p. P. žalovanému. Podľa č. 12 k zmluve o
predaji podniku, prešli na žalovaného mimo iného aj záväzky š. p. z úverových zmlúv č. 3/91,
5/91, 8/91. Súd prvého stupňa rozsudkom 5 Obo 358/98-406 zo dňa 20. 07. 2001 žalobe
vyhovel. Odvolací súd rozsudkom 7 Obo 320/01-436 zo dňa 05. 09. 2002 rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil, žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania v sume 242 325,–Sk. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predajom majetku štátneho
podniku teda pôvodného dlžníka došlo k splatnosti celého dlhu z úverových zmlúv. Dňom 01.
07. 1992, účinnosťou zmluvy o predaji majetku štátu žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie
zostatku dlhu nielen voči pôvodnému dlžníkovi, ale aj voči jeho právnemu nástupcovi G. s. r.
o. Žalobca s novým dlžníkom G. s. r. o. dohodol splácanie dlhu z predmetných úverových
zmlúv podľa splátkového kalendára a súčasne tento nový dlžník uznal záväzok čo do dôvodu
a výšky (protokol o prevzatí záväzkov § 15 ods. 4 Zák, 92/1991 2b.). Žalovaný vstúpil priamo
do právneho vzťahu zrušeného štátneho podniku a akékoľvek zmeny právneho vzťahu
vykonané spoločnosťou G. s. r. o. nie sú pre žalovaného záväzné. Ďalej uviedol, že žalovaný
je v súvislosti správami a záväzkami týkajúcimi sa štátneho podniku P. len vo vzťahu s F.. A
vyslovil záver, že keďže žalovaný vstúpil do pôvodného právneho vzťahu bývalého štátneho
podniku, premlčacia lehota na uplatnenie práva na zaplatenie dlhu uplynula v náväznosti na
ust. § 131a Hosp. zák. najneskôr v júni 1995, teda pred podaním žaloby. Na základe
dovolania žalobcu dovolací súd rozsudkom Obdo V 72/02-617 zo dňa 29. 10. 2003 rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie - na tom základe, že ak mal
pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdom prvého stupňa, keďže vyzval žalobcu, aby
doložil prehľad o stave na účte spoločnosti G. s. r. o. neskôr P. s. r. o., č. ú. 323 14 3372 za
roky 1994, 1995,1996 do júla 1997, mal mu na splnenie uloženej povinnosti stanoviť
primeranú lehotu a nie 5 dní. Dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa mohol následne
opakovať prípadne doplniť a len v prípade, že by po takomto postupe považoval skutkový
stav za riadne zistený mohol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť podľa § 220
ods. 2 O. s. p. Následne odvolací súd rozsudkom 7 Obo 294/03-615 zo dňa 22. 03. 2004 zrušil
rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 20. 07. 2001 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že
žalobcom doložené výpisy z účtu G. s.r.o. neodôvodňujú záver, že predchádzajúci dlžník G. s.
r. o. mala taký nedostatok finančných prostriedkov na účte, ktorý mal za následok neplynutie
premlčacej lehoty podľa § 384 Hosp. zák.. Inak zdôraznil, že dovolací súd nespochybnil
správnosť názoru vysloveného odvolacím súdom až na skutkové zistenie plynutia, resp.
neplynutia premlčacej lehoty podľa § 384 Hosp. zák. Súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že právne vzťahy medzi účastníkmi z titulu
nesplatených úverov, súd posudzoval podľa Hospodárskeho zákonníka, lebo k ich vzniku
došlo uzavretím úverových zmlúv č. 5/91 dňa 17. 09. 1991, č. 3/91 dňa 19. 09. 1991 a
č. 8/91 dňa 30. 10. 1991 medzi žalobcom ako veriteľom a štátnym podnikom P. ako
dlžníkom. Žalobca v ďalšom konaní doložil výpisy z účtu spoločnosti P. s. r. o. po zmene G.
č.ú. X. za r. 1994, 1995, 1996 s ohľadom na tvrdenie, že táto spoločnosť ako predchádzajúci
dlžník mala taký nedostatok finančných prostriedkov na účte, ktorý mal za následok
neplynutie premlčacej lehoty podľa § 384 Hosp. zák. Po oboznámení so stavom finančných
prostriedkov na účte predchádzajúceho dlžníka súd mal za preukázané, že nenastali okolnosti,
ktoré by mali za následok neplynutie premlčacej lehoty. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že
na tomto nič nemení ani okolnosť, že sa proti P.ni s.r.o. viedli exekúcie, lebo aj napriek nim,
mala na účte dostatok finančných prostriedkov, z ktorých veriteľ mohol zrealizovať splatenie
dlhu z uvedených úverov.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu
priznal úspešnej v konaní strane žalovaného. Trovy konania pozostávajú z trov súdneho
poplatku vo výške 195 005,–Sk a trov právneho zastúpenia vo výške 102 852,--Sk s 19%
DPH vo výške 19 541,--Sk, spolu 122 400,--Sk.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietol, že súd prvého stupňa dospel k
nesprávnemu právnemu názoru, že žalovaný nie je viazaný predchádzajúcimi úkonmi dlžníka
G., s.r.o. V zmysle ustanovenia § 48 O.z. sa odstúpením zmluvy zmluva od počiatku zrušuje.
V zmysle ustanovenia § 351 Ob. z. zanikajú odstúpením od zmluvy všetky práva a povinnosti
zmluvných strán zo zmluvy. Vyššie citované ustanovenie v žiadnom prípade neodôvodňujú
záver súdu, že zmeny právneho vzťahu vykonané spoločnosťou G. spol. s r.o. nie sú pre
žalovaného záväzné. Odstúpením od zmluvy zanikajú len práva a povinnosti zmluvných strán
vyplývajúce zo zmluvy o predaji podniku a nie práva a povinnosti zmluvných strán
vyplývajúce z úverových zmlúv ktoré sú predmetom sporu. Právny subjekt s obchodným
menom A., spol. s r.o. s IČO-m X. sa v obchodnom registri nenachádza a teda neexistuje.
Súd teda zamietol žalobu proti neexistujúcemu subjektu, odlišnému od žalovaného uvedeného
v žalobnom návrhu žalobcu.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odstúpením od kúpnej zmluvy F. voči
tomuto kupujúcemu dňa 15. 07. 1996 nastal právny stav v súlade s ustanovením § 48 ods. 2
0Z tak, že takáto zmluva sa od začiatku zrušuje. To znamená, že následne sa rušia aj všetky
právne úkony, ktoré na základe takejto zmluvy boli počas jej platnosti vykonané. Z
uvedeného je tiež zrejmé, že k predaju bývalého štátneho podniku nedošlo priamo medzi
spoločnosťou G., s.r.o. P. a žalovaným, ale že žalovaný uvedený podnik kúpil od F.. Medzi
žalovaným a firmou G., s.r.o. P. teda neexistuje v súvislosti s predajom uvedeného podniku
žiadny právny vzťah a preto žalovaný nie je viazaný žiadnymi právnymi úkonmi firmy G.,
s.r.o. P. vo vzťahu k veriteľom pôvodného dlžníka (P., š. p. P.). K námietke
neexistujúceho označenia žalovaného uviedol, že ide o chybu v písaní, ktorú možno
kedykoľvek opraviť a požiadal o jej opravu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / § 10 ods. 2 O.s.p./ prejednal vec
v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.
Podľa ust. § 384 Hospod. zák. pri právach banky z poskytovania úverov a pri právach
proti ručiteľovi neplynie premlčacia lehota, pokiaľ na účte, z ktorého sa majú tieto
pohľadávky uhradiť, nie je dostatok prostriedkov na ich úhradu.
Súd prvého stupňa v konaní, po zrušení jeho rozhodnutia odvolacím súdom, zisťoval
dôvodnosť obrany žalovaného v smere premlčania jeho pohľadávky z dôvodu dostatku
finančných prostriedkov na splácanie úveru právnym predchodcom žalovaného dospel k
záveru, že právny predchodca žalovaného G. s.r.o. P. mal dostatok finančných prostriedkov
na splácanie úverov, preto nebola splnená podmienka ust. § 384 Hospod. zák. o neplynutí
premlčacej lehoty nárok žalobcu je premlčaný a návrh vo veci samej z tohto dôvodu zamietol.
Predmetom odvolacieho konania, podľa obsahu odvolania žalobcu, ktorý napadol rozsudok
prvostupňového súdu, je námietka odvolateľa nesprávneho právneho posúdenia veci v
súvislosti s vysloveným názorom súdu prvého stupňa, že žalovaný nie je viazaný
predchádzajúcimi úkonmi dlžníka G., s.r.o, P., ako aj námietka odvolateľa týkajúca sa
nesprávneho obchodného mena žalovaného. Žalovaný je v obchodnom registri
zapísaný ako A., spol. s r.o. Č., so sídlom Č., IČO X. V návrhu na začatie konania žalobca
označil žalovaného A., spol. s r.o., so sídlom Č., IČO X. Z uvedeného je zrejmé, že označenie
žalovaného obchodným menom bez prídavku Č., s inak totožným označením obchodného
mena, sídla a IČO-m je nezameniteľné s iným subjektom a takéto označenie je chybou
odstrániteľnou. Preto námietka odvolatel'a o zamietnutí žaloby súdom prvého stupňa proti
neexistujúcemu žalovanému nie je dôvodná. V konaní bolo nepochybne zistené, že medzi V.
a.s., B. - pôvodným žalobcom a štátnym podnikom P., P. boli uzavreté úverové zmluvy č.
5/91 zo dňa 17.9.1991, č. 3/91 zo dňa 19.9.1991 a č. 8/91 zo dňa 30.10.1991, preto práva
a povinnosti z tohto právneho vzťahu, uzavretých úverových zmlúv, správne súd prvého
stupňa posudzoval podľa Hospodárskeho zákonníka, zák. č. 109/1964 Zb. v poslednom znení.
Splatnosť úverov bola dohodnutá osobitne pre prípad prevodu úverovaného majetku na inú
organizáciu v čl. III bod 7 zmlúv tak, že dlžník sa zaviazal splatiť úver najneskôr ku dňu
prevodu. Majetok pôvodného dlžníka P., š. p. bol na základe privatizačného projektu v súlade
so zákonom č. 92/1991 Zb. v platnom znení predaný F.R spoločnosti G. s.r.o. P. ako
kupujúcemu s účinnosťou od 01. 07. 1992. Pôvodný dlžník P., š.p. P. bol na základe
rozhodnutia zakladateľa (rozhodnutie Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR
zo dňa 24. 06. 1992, č. 4342/92-OPR) zrušený dňom 30. 06. 1992 bez likvidácie a uplynutím
dňa, ku ktorému bol štátny podnik zrušený, majetok zrušeného štátneho podniku prešiel do
majetku F. (§ 11 ods. 1, 2 zák.č. 92/1991 Zb.). V súlade s ust. § 14 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb.
F. zmluvou o predaji podniku predal zrušený štátny podnik spoločnosti G., spol. s r.o., a
podľa ust. § 15 ods. 1 cit. zákona s vlastníckym právom k privatizovanému majetku
prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným
majetkom vrátane neznámych. Predajom štátneho podniku F. spoločnosti G. teda prešli zo
zákona (§ 15 ods. 1 cit. zák.) všetky práva a povinnosti zrušeného štátneho podniku na
nového vlastníka. Odstúpením F. od zmluvy o predaji podniku a následným predajom
podniku žalovanému prešli na žalovaného záväzky zrušeného štátneho podniku P. P..
Prevodom majetku pôvodného dlžníka došlo k splneniu podmienky dohodnutej v čl. III bode
7 úverových zmlúv a k splatnosti celého dlhu z úverových zmlúv. Žalobcovi tým vzniklo
právo na zaplatenie zostatku dlhu voči jeho právnemu nástupcovi, ktorým bol G., s.r.o., P.
a následne voči žalovanému. Žalovaný ako nový nadobúdateľ štátneho podniku neurobil
žiadny úkon, ktorým by záväzok z úverových zmlúv uznal, alebo akokoľvek zmenil
a v zmysle citovaného zák. č. 92/1991 a článku II bod 4 zmluvy o predaji podniku vstúpil do
práv a záväzkov pôvodného dlžníka, t. j. štátneho podniku P.. Žalovaný zmluvou o predaji
podniku uzavretou s F.R je viazaný plniť povinnosti a uplatňovať práva z tejto zmluvy a len
voči F. ako zmluvnej strany a v zmysle tejto zmluvy a v súlade so zák. č. 92/1991 Zb. vstúpil
do práv a záväzkov privatizovaného štátneho podniku P. a nie je v žiadnom
právnom vzťahu s G., s.r.o., preto nie je ani právnymi úkonmi tejto spoločnosti viazaný. Z
tohto dôvodu žalovaný nie je viazaný. Žalovaný vstúpil priamo do právneho vzťahu
zrušeného štátneho podniku a akékoľvek zmeny právneho vzťahu, vykonané G., s. r. o. nie sú
pre žalovaného záväzné. Takýto názor vyslovil aj odvolací súd v rozhodnutí sp. zn. 7 Obo
320/01 zo dňa 05. 09. 2002. Dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. Obdo V 72/02 zo dňa 29. 10.
2003 vytkol odvolaciemu súdu zmenu rozhodnutia, ktorá mala vychádzať zo správne
zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, hoci odvolací súd mal pochybnosti o
správnosti tohto zistenia 4 a to splnenia podmienok ust. § 384 Hospod. zák.. Zameranie sa
súdu prvého stupňa na dokazovanie vznesenej obrany žalobcu, že premlčacia doba v zmysle
ust. § 384 Hospod. zák. neplynie, keďže predchádzajúci dlžník nemal na účte dostatok
prostriedkov na úhradu úverov pôvodného žalobcu nie je však postačujúca pre zistenie
plynutia, resp. neplynutia premlčacej doby a rozhodnutia o zamietnutí návrhu žalobcu z
dôvodu zistenia dostatku finančných prostriedkov na účte predchádzajúceho dlžníka žalobcu
v súvislosti s uplatnením ust. § 384 Hospod. zák. V tomto smere bolo potrebné zamerať a
vykonať dokazovanie na zistenie splnenia podmienok v ust. § 384 Hospod. zák. aj voči
pôvodnému dlžníkovi P. š.p., P., do ktorého práv a povinností žalovaný vstúpil.
Odvolací súd z uvedeného dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ust.
§ 221 ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil a ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vo veci samej vykoná dokazovanie v naznačenom
smere a na základe vykonaného dokazovania znovu vo veci a náhrade trov konania /§ 224
ods. 3 O.s.p. / rozhodne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 19. decembra 2008
JUDr. Beáta Miničová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. N.