Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/197/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G., s.r.o. so sídlom L. B.,

IČO: 35 800 054, zastúpený JUDr. M. V. advokátom v B., Z. proti žalovanému: A.,

spol. s.r.o. so sídlom Č., IČO:X., zastúpeného JUDr. I. P. advokátom v P., C. o zaplatenie

3 900 127,23 Sk s prísl. na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo

dňa 27. októbra 2004 č. k. -652, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

27. októbra 2004 č. k. -652 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie 3 900 127,23 Sk z

úverov č. 3/91, č. 5/91 a č. 8/91 poskytnutých V., a. s., B. P., š.p., zamietol a uložil povinnosť

žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 195 005,--Sk a náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 122 400,--Sk na účet právneho zástupcu žalovaného.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca si uplatnil zaplatenie

istiny s príslušenstvom z označených úverov poskytnutých P., š. p., ktorý bol dňa 30.

06. 1992 zrušený bez likvidácie s tým, že jeho práva a záväzky prešli na F. (ďalej len F.). F.

zmluvou o predaji majetku štátu č. 30/92 zo dňa 26. 06. 1992 predal majetok š. p. spoločnosti

G. s.r.o. P.. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že úverovou zmluvou č. 3/91 zo dňa

19. 09. 1991 poskytol právny predchodca žalobcu – V., a. s., š. p. P. strednodobý úver na

zásoby vo výške 390 000,–Sk pri úverovej sadzbe 17 %. Splatenie úveru bolo zmluvne

dohodnuté do 27. 12. 1994 v štvrťročných splátkach po 28 000,–Sk a poslednou

splátkou vo výške 26 000,–Sk. Úverovou zmluvou č. 5/91 zo dňa 17. 09. 1991 poskytol

právny predchodca žalobcu štátnemu podniku P. strednodobý úver vo výške 999 500,–Sk pri

dohodnutej úrokovej sadzbe 17 %. Splatenie úveru bolo dohodnuté do 27. 12. 1994 v

štvrťročných splátkach. Úverovou zmluvou č. 8/1991 zo dňa 30. 10. 1991 poskytol právny

predchodca žalobcu P. š. p. P. strednodobý úver vo výške 9 000 000,–Sk na prechodný

nedostatok finančných prostriedkov, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 17 %. Splatenie úveru

bolo dohodnuté do 27. 10. 1995. Všetky citované úverové zmluvy obsahujú zhodné

dojednanie v čl. III bod 7, z ktorého vyplýva, že pri prevode úverovaného objektu do

majetku inej organizácie sa dlžník zaväzuje zaplatiť úver najneskoršie ku dňu prevodu.

Zmluvou o predaji podniku č. 30/92 zo dňa 26. 06. 1992 F. ako predávajúci, odpredal

spoločnosti G. s.r.o. P. ako kupujúcemu, majetok š. p. P.. Pre neplnenie platobných

podmienok kupujúceho F. odstúpil od zmluvy dňa 02. 07. 1996 s účinkami od 15. 07. 1996,

kedy bolo odstúpenie doručené spoločnosti G., s.r.o.. Spoločnosť P. s.r.o. v likvidácii P.

(zmenené obchodné meno spoločnosti G., s.r.o.) v konaní Krajského súdu v Bratislave č. k. 45

Cb 45/97 domáhala proti F. určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o predaji podniku. Súd

prvého stupňa rozsudkom -104 zo dňa 29. 04. 1998 žalobu zamietol. Na odvolanie

spoločnosti P. s.r.o. Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. zo dňa 17. 11. 1998

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Dňa 11. 11. 1997 F. zmluvou o predaji

podniku č. 1923/1997 predal majetok podniku P. š. p. P. žalovanému. Podľa č. 12 k zmluve o

predaji podniku, prešli na žalovaného mimo iného aj záväzky š. p. z úverových zmlúv č. 3/91,

5/91, 8/91. Súd prvého stupňa rozsudkom -406 zo dňa 20. 07. 2001 žalobe

vyhovel. Odvolací súd rozsudkom -436 zo dňa 05. 09. 2002 rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil, žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov

konania v sume 242 325,–Sk. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predajom majetku štátneho

podniku teda pôvodného dlžníka došlo k splatnosti celého dlhu z úverových zmlúv. Dňom 01.

07. 1992, účinnosťou zmluvy o predaji majetku štátu žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie

zostatku dlhu nielen voči pôvodnému dlžníkovi, ale aj voči jeho právnemu nástupcovi G. s. r.

o. Žalobca s novým dlžníkom G. s. r. o. dohodol splácanie dlhu z predmetných úverových

zmlúv podľa splátkového kalendára a súčasne tento nový dlžník uznal záväzok čo do dôvodu

a výšky (protokol o prevzatí záväzkov § 15 ods. 4 Zák, 92/1991 2b.). Žalovaný vstúpil priamo

do právneho vzťahu zrušeného štátneho podniku a akékoľvek zmeny právneho vzťahu

vykonané spoločnosťou G. s. r. o. nie sú pre žalovaného záväzné. Ďalej uviedol, že žalovaný

je v súvislosti správami a záväzkami týkajúcimi sa štátneho podniku P. len vo vzťahu s F.. A

vyslovil záver, že keďže žalovaný vstúpil do pôvodného právneho vzťahu bývalého štátneho

podniku, premlčacia lehota na uplatnenie práva na zaplatenie dlhu uplynula v náväznosti na

ust. § 131a Hosp. zák. najneskôr v júni 1995, teda pred podaním žaloby. Na základe

dovolania žalobcu dovolací súd rozsudkom Obdo V 72/02-617 zo dňa 29. 10. 2003 rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie - na tom základe, že ak mal

pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdom prvého stupňa, keďže vyzval žalobcu, aby

doložil prehľad o stave na účte spoločnosti G. s. r. o. neskôr P. s. r. o., č. ú. 323 14 3372 za

roky 1994, 1995,1996 do júla 1997, mal mu na splnenie uloženej povinnosti stanoviť

primeranú lehotu a nie 5 dní. Dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa mohol následne

opakovať prípadne doplniť a len v prípade, že by po takomto postupe považoval skutkový

stav za riadne zistený mohol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť podľa § 220

ods. 2 Následne odvolací súd rozsudkom -615 zo dňa 22. 03. 2004 zrušil

rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 20. 07. 2001 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že

žalobcom doložené výpisy z účtu G. s.r.o. neodôvodňujú záver, že predchádzajúci dlžník G. s.

r. o. mala taký nedostatok finančných prostriedkov na účte, ktorý mal za následok neplynutie

premlčacej lehoty podľa § 384 Hosp. zák.. Inak zdôraznil, že dovolací súd nespochybnil

správnosť názoru vysloveného odvolacím súdom až na skutkové zistenie plynutia, resp.

neplynutia premlčacej lehoty podľa § 384 Hosp. zák. Súd prvého stupňa v odôvodnení

napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že právne vzťahy medzi účastníkmi z titulu

nesplatených úverov, súd posudzoval podľa Hospodárskeho zákonníka, lebo k ich vzniku

došlo uzavretím úverových zmlúv č. 5/91 dňa 17. 09. 1991, č. 3/91 dňa 19. 09. 1991 a

č. 8/91 dňa 30. 10. 1991 medzi žalobcom ako veriteľom a štátnym podnikom P. ako

dlžníkom. Žalobca v ďalšom konaní doložil výpisy z účtu spoločnosti P. s. r. o. po zmene G.

č.ú. X. za r. 1994, 1995, 1996 s ohľadom na tvrdenie, že táto spoločnosť ako predchádzajúci

dlžník mala taký nedostatok finančných prostriedkov na účte, ktorý mal za následok

neplynutie premlčacej lehoty podľa § 384 Hosp. zák. Po oboznámení so stavom finančných

prostriedkov na účte predchádzajúceho dlžníka súd mal za preukázané, že nenastali okolnosti,

ktoré by mali za následok neplynutie premlčacej lehoty. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že

na tomto nič nemení ani okolnosť, že sa proti P.ni s.r.o. viedli exekúcie, lebo aj napriek nim,

mala na účte dostatok finančných prostriedkov, z ktorých veriteľ mohol zrealizovať splatenie

dlhu z uvedených úverov.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. tak, že ich náhradu

priznal úspešnej v konaní strane žalovaného. Trovy konania pozostávajú z trov súdneho

poplatku vo výške 195 005,–Sk a trov právneho zastúpenia vo výške 102 852,--Sk s 19%

DPH vo výške 19 541,--Sk, spolu 122 400,--Sk.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietol, že súd prvého stupňa dospel k

nesprávnemu právnemu názoru, že žalovaný nie je viazaný predchádzajúcimi úkonmi dlžníka

G., s.r.o. V zmysle ustanovenia § 48 O.z. sa odstúpením zmluvy zmluva od počiatku zrušuje.

V zmysle ustanovenia § 351 Ob. z. zanikajú odstúpením od zmluvy všetky práva a povinnosti

zmluvných strán zo zmluvy. Vyššie citované ustanovenie v žiadnom prípade neodôvodňujú

záver súdu, že zmeny právneho vzťahu vykonané spoločnosťou G. spol. s r.o. nie sú pre

žalovaného záväzné. Odstúpením od zmluvy zanikajú len práva a povinnosti zmluvných strán

vyplývajúce zo zmluvy o predaji podniku a nie práva a povinnosti zmluvných strán

vyplývajúce z úverových zmlúv ktoré sú predmetom sporu. Právny subjekt s obchodným

menom A., spol. s r.o. s IČO-m X. sa v obchodnom registri nenachádza a teda neexistuje.

Súd teda zamietol žalobu proti neexistujúcemu subjektu, odlišnému od žalovaného uvedeného

v žalobnom návrhu žalobcu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odstúpením od kúpnej zmluvy F. voči

tomuto kupujúcemu dňa 15. 07. 1996 nastal právny stav v súlade s ustanovením § 48 ods. 2

0Z tak, že takáto zmluva sa od začiatku zrušuje. To znamená, že následne sa rušia aj všetky

právne úkony, ktoré na základe takejto zmluvy boli počas jej platnosti vykonané. Z

uvedeného je tiež zrejmé, že k predaju bývalého štátneho podniku nedošlo priamo medzi

spoločnosťou G., s.r.o. P. a žalovaným, ale že žalovaný uvedený podnik kúpil od F.. Medzi

žalovaným a firmou G., s.r.o. P. teda neexistuje v súvislosti s predajom uvedeného podniku

žiadny právny vzťah a preto žalovaný nie je viazaný žiadnymi právnymi úkonmi firmy G.,

s.r.o. P. vo vzťahu k veriteľom pôvodného dlžníka (P., š. p. P.). K námietke

neexistujúceho označenia žalovaného uviedol, že ide o chybu v písaní, ktorú možno

kedykoľvek opraviť a požiadal o jej opravu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / / prejednal vec

v rozsahu podľa ust. a po prejednaní odvolania podľa

dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie.

Podľa ust. § 384 Hospod. zák. pri právach banky z poskytovania úverov a pri právach

proti ručiteľovi neplynie premlčacia lehota, pokiaľ na účte, z ktorého sa majú tieto

pohľadávky uhradiť, nie je dostatok prostriedkov na ich úhradu.

Súd prvého stupňa v konaní, po zrušení jeho rozhodnutia odvolacím súdom, zisťoval

dôvodnosť obrany žalovaného v smere premlčania jeho pohľadávky z dôvodu dostatku

finančných prostriedkov na splácanie úveru právnym predchodcom žalovaného dospel k

záveru, že právny predchodca žalovaného G. s.r.o. P. mal dostatok finančných prostriedkov

na splácanie úverov, preto nebola splnená podmienka ust. § 384 Hospod. zák. o neplynutí

premlčacej lehoty nárok žalobcu je premlčaný a návrh vo veci samej z tohto dôvodu zamietol.

Predmetom odvolacieho konania, podľa obsahu odvolania žalobcu, ktorý napadol rozsudok

prvostupňového súdu, je námietka odvolateľa nesprávneho právneho posúdenia veci v

súvislosti s vysloveným názorom súdu prvého stupňa, že žalovaný nie je viazaný

predchádzajúcimi úkonmi dlžníka G., s.r.o, P., ako aj námietka odvolateľa týkajúca sa

nesprávneho obchodného mena žalovaného. Žalovaný je v obchodnom registri

zapísaný ako A., spol. s r.o. Č., so sídlom Č., IČO X. V návrhu na začatie konania žalobca

označil žalovaného A., spol. s r.o., so sídlom Č., IČO X. Z uvedeného je zrejmé, že označenie

žalovaného obchodným menom bez prídavku Č., s inak totožným označením obchodného

mena, sídla a IČO-m je nezameniteľné s iným subjektom a takéto označenie je chybou

odstrániteľnou. Preto námietka odvolatel'a o zamietnutí žaloby súdom prvého stupňa proti

neexistujúcemu žalovanému nie je dôvodná. V konaní bolo nepochybne zistené, že medzi V.

a.s., B. - pôvodným žalobcom a štátnym podnikom P., P. boli uzavreté úverové zmluvy č.

5/91 zo dňa 17.9.1991, č. 3/91 zo dňa 19.9.1991 a č. 8/91 zo dňa 30.10.1991, preto práva

a povinnosti z tohto právneho vzťahu, uzavretých úverových zmlúv, správne súd prvého

stupňa posudzoval podľa Hospodárskeho zákonníka, v poslednom znení.

Splatnosť úverov bola dohodnutá osobitne pre prípad prevodu úverovaného majetku na inú

organizáciu v čl. III bod 7 zmlúv tak, že dlžník sa zaviazal splatiť úver najneskôr ku dňu

prevodu. Majetok pôvodného dlžníka P., š. p. bol na základe privatizačného projektu v súlade

so v platnom znení predaný F.R spoločnosti G. s.r.o. P. ako

kupujúcemu s účinnosťou od 01. 07. 1992. Pôvodný dlžník P., š.p. P. bol na základe

rozhodnutia zakladateľa (rozhodnutie Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR

zo dňa 24. 06. 1992, č. 4342/92-OPR) zrušený dňom 30. 06. 1992 bez likvidácie a uplynutím

dňa, ku ktorému bol štátny podnik zrušený, majetok zrušeného štátneho podniku prešiel do

majetku F. (, ). V súlade s ust.

F. zmluvou o predaji podniku predal zrušený štátny podnik spoločnosti G., spol. s r.o., a

podľa ust. § 15 ods. 1 cit. zákona s vlastníckym právom k privatizovanému majetku

prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným

majetkom vrátane neznámych. Predajom štátneho podniku F. spoločnosti G. teda prešli zo

zákona (§ 15 ods. 1 cit. zák.) všetky práva a povinnosti zrušeného štátneho podniku na

nového vlastníka. Odstúpením F. od zmluvy o predaji podniku a následným predajom

podniku žalovanému prešli na žalovaného záväzky zrušeného štátneho podniku P. P..

Prevodom majetku pôvodného dlžníka došlo k splneniu podmienky dohodnutej v čl. III bode

7 úverových zmlúv a k splatnosti celého dlhu z úverových zmlúv. Žalobcovi tým vzniklo

právo na zaplatenie zostatku dlhu voči jeho právnemu nástupcovi, ktorým bol G., s.r.o., P.

a následne voči žalovanému. Žalovaný ako nový nadobúdateľ štátneho podniku neurobil

žiadny úkon, ktorým by záväzok z úverových zmlúv uznal, alebo akokoľvek zmenil

a v zmysle citovaného a článku II bod 4 zmluvy o predaji podniku vstúpil do

práv a záväzkov pôvodného dlžníka, t. j. štátneho podniku P.. Žalovaný zmluvou o predaji

podniku uzavretou s F.R je viazaný plniť povinnosti a uplatňovať práva z tejto zmluvy a len

voči F. ako zmluvnej strany a v zmysle tejto zmluvy a v súlade so vstúpil

do práv a záväzkov privatizovaného štátneho podniku P. a nie je v žiadnom

právnom vzťahu s G., s.r.o., preto nie je ani právnymi úkonmi tejto spoločnosti viazaný. Z

tohto dôvodu žalovaný nie je viazaný. Žalovaný vstúpil priamo do právneho vzťahu

zrušeného štátneho podniku a akékoľvek zmeny právneho vzťahu, vykonané G., s. r. o. nie sú

pre žalovaného záväzné. Takýto názor vyslovil aj odvolací súd v rozhodnutí sp. zn. 7 Obo

320/01 zo dňa 05. 09. 2002. Dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. Obdo V 72/02 zo dňa 29. 10.

2003 vytkol odvolaciemu súdu zmenu rozhodnutia, ktorá mala vychádzať zo správne

zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, hoci odvolací súd mal pochybnosti o

správnosti tohto zistenia 4 a to splnenia podmienok ust. § 384 Hospod. zák.. Zameranie sa

súdu prvého stupňa na dokazovanie vznesenej obrany žalobcu, že premlčacia doba v zmysle

ust. § 384 Hospod. zák. neplynie, keďže predchádzajúci dlžník nemal na účte dostatok

prostriedkov na úhradu úverov pôvodného žalobcu nie je však postačujúca pre zistenie

plynutia, resp. neplynutia premlčacej doby a rozhodnutia o zamietnutí návrhu žalobcu z

dôvodu zistenia dostatku finančných prostriedkov na účte predchádzajúceho dlžníka žalobcu

v súvislosti s uplatnením ust. § 384 Hospod. zák. V tomto smere bolo potrebné zamerať a

vykonať dokazovanie na zistenie splnenia podmienok v ust. § 384 Hospod. zák. aj voči

pôvodnému dlžníkovi P. š.p., P., do ktorého práv a povinností žalovaný vstúpil.

Odvolací súd z uvedeného dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ust.

zrušil a vec mu vrátil a ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vo veci samej vykoná dokazovanie v naznačenom

smere a na základe vykonaného dokazovania znovu vo veci a náhrade trov konania /§ 224

ods. 3 / rozhodne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 19. decembra 2008

JUDr. Beáta Miničová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.