Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/12/2008

Najvyšší súd 1 Obdo V 12/2008-125

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., proti žalovanému I.,

o 4 971 490,- Sk s príslušenstvom, ktorá sa vedie na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 26. júla 2007 č. k. 1 Obo 205/2006–96, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2007 č. k.

l Obo 205-2006–96 a uznesenie Krajského súdu v Žiline z 31. mája 2006 č. k.

– 84 sa z r u š u j ú a vec sa v r a c i a Krajskému súdu v Žiline

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením z 31. mája 2006 č. k. 16 Cb 133/2001–84 zastavil

konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 0,5% zo sumy 4 036 580,-- Sk za každý deň

omeškania od 30. septembra 2000 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 0,05% zo sumy 934 910,--

Sk za každý deň omeškania od 30. septembra 2000 až do zaplatenia. Rozhodol tak

s odôvodnením, že doručením návrhu na opravu žaloby žalobca rozšíril žalobu. Súdny

poplatok za rozšírenú časť žaloby však napriek výzve a poučeniu v stanovenej lehote

nezaplatil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o odvolaní žalobcu uznesenie súdu

prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podanie žalobcu, označené

za opravu žaloby, je oproti pôvodne uplatnenému právu v žalobe dôvodom na vyrubenie

súdneho poplatku, pretože žalobca pôvodne žiadal, aby súd uplatňované čiastky priznal

s úrokom v tam uplatnenej výške. Zmluvná pokuta je samostatným nárokom, preto podlieha

poplatkovej povinnosti na rozdiel od príslušenstva pohľadávky, ktorým sú podľa § 121 ods. 3

21 Obdo V 12/2008

Obč. zák. úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením

Z hľadiska poplatkovej povinnosti nie je rozhodujúce, či účastník svoje podanie nazval

opravou pôvodne podaného návrhu, alebo zmenou, pripadne rozšírením žaloby.

V predmetnom prípade je však potrebné sa zaoberať aj touto skutočnosťou, pretože žalobca

svoje dodatočné podanie nazval opravou pôvodne podaného návrhu keď, tvrdí, že omylom

zmluvnú pokutu označil ako úrok. K dorubeniu súdneho poplatku však došlo až po uplynutí

lehoty upravenej v o súdnych poplatkoch v platnom znení, podľa

ktorého poplatok, alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca

kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Treba preto v danom prípade ustáliť, kedy sa

poplatková pohľadávka stala splatnou. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca si uplatňuje zaplatenie

4 971490,-- Sk s príslušenstvom, pričom v petite, ako príslušenstvo uvádza úrok. Súd správne

vyrubil súdny poplatok pôvodne iba z výšky žalobcom uplatnenej sumy 4 036 580,-- Sk.

Podaním žalobcu z 29. novembra 2004, označenom ako oprava žaloby (návrhu na začatie

konania), došlo ku zmene v obsahu žaloby. Každý úkon posudzuje súd podľa obsahu, aj keď

je úkon nesprávne inak označený. Keďže týmto podaním žalobca prekvalifikoval petit žaloby,

súd mu správne vyrubil súdny poplatok z práva, ktoré týmto podaním uplatnil, teda

zo zmluvnej pokuty. Žalobca súdny poplatok, ktorý mu bol takto vyrubený, nezaplatil. Postup

súdu, ktorý v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty konanie zastavil, bol preto správny.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 7. septembra 2007.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. V dovolaní uviedol, že

rozhodnutie odvolacieho súdu smeruje proti subjektu, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom

konania. V konaní preukázal, že došlo k singulárnej sukcesii, v dôsledku čoho bol súd

povinný podľa § 92 ods. 3 pripustiť zámenu účastníkov. Odvolací súd to však neurobil

a rozhodnutím upravil práva a povinnosti dovolateľa, hoci sa ho už táto úprava nemôže týkať,

keďže pohľadávku, ktorá je predmetom konania, postúpil. Podaním 16. júna 2006 urobil

relevantný procesný úkon, ktorým preukázal, že oprávneným majiteľom pohľadávky sa stal

Ing. S. V konaní tak došlo k procesnej chybe, ktorá zakladá prípustnosť a dôvodnosť

dovolania. Druhým dôvodom je skutočnosť, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom. V žalobe uviedol nesprávny, neúplný a nezrozumiteľný petit žaloby, načo

žalobca sám prišiel. Odvolací súd však potvrdil svojim uznesením, že nebolo povinnosťou

súdu prvého stupňa vyzvať žalobcu na opravu žaloby. Tým však súdy oboch stupňov popreli

31 Obdo V 12/2008

svoje vlastné tvrdenie, podľa ktorého opravou rozšíril petit žaloby. Opravou žaloby nedošlo

k jej rozšíreniu. Súhrn plnení, žiadaných pôvodnou žalobou, je 13 385 681 Sk. Opravenou

žalobou žiada priznanie 10 994 290,-- Sk, čo je o 2 391 391,-- Sk menej. Nebol preto dôvod

spoplatniť opravu petitu žaloby ani dôvod na zastavenie konania pre nezaplatenie poplatku.

Zastavením konaniam konania došli k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, čo je

dôvodom, zakladajúcim dôvodnosť a prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

, žiadal preto, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho

súdu.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie je opodstatnené.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak bolo

rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v konaní, ktoré bolo postihnuté niektorou z procesných

vád vymenovaných v

Jednou z takýchto vád je i skutočnosť, že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania ( ), ktorej sa žalobca

dovoláva. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva

a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva ( ). Žalobcom (dovolateľom)

je obchodná spoločnosť, zapísaná v obchodnom registri s prideleným identifikačným číslom

X. Je právnickou osobou (§ 56 ods. 1 Obch. zák.), ktorá má podľa § 18 ods. 1 Obč. zák.

spôsobilosť mať práva a povinnosti. Tým je daná aj jeho spôsobilosť byť účastníkom konania.

Ak by bolo pravdou, že spôsobilosť byť účastníkom nemá, muselo by byť konanie o ním

podanej žalobe zastavené. Ani jeho procesné úkony by nemali žiadne účinky. Nezodpovedá

skutočnosti ani tvrdenie, že dovolateľ nie je účastníkom konania (ak by nim nebol, nemohol

41 Obdo V 12/2008

by účinne podať ani dovolanie). Postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania (ale ani

keď z iného dôvodu prestane byť majiteľom pohľadávky alebo iného práva) žalobca bez

ďalšieho neprestáva byť účastníkom konania. Spravidla v takom prípade stráca aktívnu

legitimáciu, nie však spôsobilosť byť účastníkom konania. Dovolací dôvod podľa

preto nebol daný.

V dôsledku straty aktívnej legitimácie žalobcu sa stáva žaloba bezzákladnou, čo vedie

k jej zamietnutiu. Uvedenému dôsledku postúpenia pohľadávky môže žalobca čeliť postupom

upraveným v , Uvedené ustanovenia platia aj pre odvolacie konanie

( a contr.). V prejednávanej veci žalobu podal dovolateľ. Konanie bolo proti

nemu zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku uznesením z 31. mája 2006 č. k.

16 Cb 133/2001–84. Proti uzneseniu podal odvolanie, ktoré bolo doručené súdu prvého

stupňa 20. júna 2006. Ten istý deň ďalším podaním oznámil súdu, že pohľadávku postúpil

dohodou z 3. novembra 2004 Ing. S.. V dôsledku toho žiadal, aby súd postupoval podľa § 92

ods. 2, ods. 3 a pripustil zámenu účastníkov tak, že miesto pôvodného žalobcu nastúpi

ako žalobca a účastník konania Ing. S., ktorý súhlas so vstupom do konania na miesto žalobcu

vyjadril písomne priamo na uvedenom podaní. K podaniu bola pripojená kópia dohody

o postúpení pohľadávky. Odvolací súd uvedenému procesnému návrhu nevenoval pozornosť

a rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, keď bez vysvetlenia za žalobcu naďalej považoval

A. a bez toho, aby o návrhu na zámenu rozhodol.

Postup podľa je jedným zo spôsobov, ktorým môže žalobca

uplatňovať svoje dispozične právo v konaní. Návrhom na zámenu účastníkov žalobca

prejavuje svoju vôľu nebyť naďalej účastníkom konania. Ak sú splnené podmienky pre

zámenu žalobcu, je súd povinný návrhu vyhovieť. Ak súd napriek tomu, že sú podmienky

splnené, návrhu nevyhovie (prípadne o návrhu vôbec nerozhodne), znemožní žalobcovi

realizáciu jeho procesných práv, v tomto prípade práva rozhodovať o jeho ďalšej účasti

v konaní. Takýto postup je odňatím možnosti konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod

podľa

Zaoberať sa návrhom žalobcu a rozhodnúť o ňom bolo o to dôležitejšie, že z neho nie

je zrejmé, čoho sa nim vlastne domáha. Z návrhu a pripojenej dohody je zrejmé, že došlo

k postúpeniu pohľadávky. Keďže návrh zároveň obsahuje aj súhlas toho, kto má do konania

51 Obdo V 12/2008

vstúpiť miesto žalobcu, sú z tohto pohľadu splnené podmienky pre zámenu účastníkov.

Z podania žalobcu však nie je zrejmé, či naozaj žiada o zámenu.

Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč. zák. zakladá nový záväzok len medzi

postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku

postupcu do majetku postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení

a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie

sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník (§ 526 Obč. zák.) oznámi.

Nemení sa nič na jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ako mu niektorý

s účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom, predpokladaným v § 526

Obč. zák., mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi.

Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa

zbaví záväzku. Je len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi

oznámia, že došlo k postúpeniu (tým viac to platí voči iným tretím osobám). Nemožno

vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec (bude predmetom obchodného

tajomstva). Postúpenie pohľadávky sa vtedy navonok voči tretím osobám v ničom neprejaví.

Pôvodný veriteľ môže pohľadávku naďalej uplatňovať, ako keby k postúpeniu nedošlo.

Vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom sa postúpenie prejaví až vo vzájomnom

vyporiadaní prijatého plnenia podľa podmienok dohodnutých v zmluve o postúpení.

Ustanovenie § 530 ods. 1 Obč. zák. umožňuje, aby sa účastníci zmluvy o postúpení

pohľadávky dohodli, že postupca bude postúpenú pohľadávku vymáhať sám vo svojom mene

na účet postupníka. Umožňuje, aby sa tak stalo aj po tom, ako sa už postúpenie oznámilo,

alebo preukázalo dlžníkovi. Vtedy môže postupca pohľadávku vymáhať, len ak ju nevymáha

postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním. Dohoda

podľa § 530 ods. 1 Obč. zák. zakladá aktívnu legitimáciu postupcu na akékoľvek vymáhanie

pohľadávky, nevynímajúc uplatnenie pohľadávky žalobou na súde. V opísaných situáciách

môže postupca vymáhať postúpenú pohľadávku tak, ako keby bol naďalej veriteľom.

Legitimácia pôvodného veriteľa na podanie žaloby (alebo pokračovanie v konaní) tak môže

vyplývať zo skutočnosti, že dlžníkovi nebolo oznámené alebo preukázané, že pohľadávka

bola postúpená, alebo z dohody o vymáhaní pohľadávky podľa § 530 ods. 1 Obč. zák.

61 Obdo V 12/2008

Formuláciu obdobnú, ako používa § 530 ods. 1 Obč. zák. „vo vlastnom mene, na účet

postupníka“ používa aj napríklad v pri komisionárskej zmluve

(na účet komitenta) alebo v § 601 pri zmluve zasielateľskej (na účet príkazcu). Tak, ako

samotná zmluva o postúpení pohľadávky, tak aj dohoda o vymáhaní pohľadávky sa týka len

postupcu a postupníka a zakladá ďalší záväzkový vzťah len medzi nimi. Rovnako, ako

pri spomenutých typoch zmlúv, ide o druh nepriameho zastúpenia. Na rozdiel od priameho

zastúpenia, kde zástupca koná v mene zastúpeného a práva a povinnosti z jeho konania

vznikajú priamo zastúpenému, postupca ako nepriamy zástupca postupníka koná vo vlastnom

mene, ale na účet postupníka. Práva a povinnosti z jeho úkonov vznikajú postupcovi, je však

povinný ich previesť na postupníka. Konanie zástupcu na účet zastúpeného pri nepriamom

zastúpení nespočíva v tom, že už v konaní alebo vo výsledku konania je vyjadrené, že práva

alebo povinnosti, konaním nadobudnuté, patria zastúpenému. Uvedené slovné spojenie

vyjadruje len povinnosť vzájomného vyporiadania účastníkov tohto vzťahu (najmä povinnosť

previesť úžitky z konania na zastúpeného a predložiť mu vyúčtovanie). To, že zástupca koná

na cudzí účet, sa vo vzťahu k tretím osobám nijako neprejavuje a navonok sa jeho

konanie nelíši od konania vo vlastnom mene a na vlastný účet. Pri vymáhaní pohľadávky

na súde preto postupca, konajúci vo vlastnom mene, nevyjadruje v žalobe (v petite žaloby), že

pohľadávku uplatňuje na účet postupníka.

Z uvedeného je zrejmé, že postupca a postupník, môžu po postúpení pohľadávku v už

prebiehajúcom konaní postupovať dvomi spôsobmi. Ak sa rozhodnú postupovať na základe

dohody podľa § 530 ods. 1 Obč. zák. s tým, že postupca bude naďalej vymáhať pohľadávku

vo svojom mene, v konaní nedôjde k žiadnej zmene v účastníctve, keďže postupca tak, ako

doposiaľ, bude pohľadávku bez zmeny uplatňovať vo vlastnom mene. Ak mieni postupník

pohľadávku uplatňovať vo vlastnom mene, môže to byť len na základe zámeny účastníka

na žalujúcej strane (prípadne aj s tým, že pôvodný žalobca – postupca bude v konaní nového

žalobcu – postupníka v ďalšom konaní zastupovať).

Podanie žalobcu (č. l. 88 spisu) je z uvedeného pohľadu nejasné a odporujúce si v tom,

čo sa nim sleduje. Na jednej strane sa v ňom uvádza, že súd má konať s Ing. S. ako

so žalobcom, čo by znamenalo, že navrhuje zámenu žalobcu, zároveň sa však dovoláva

dohody, podľa ktorej má vo svojom mene naďalej na účet postupníka pohľadávku vymáhať.

Keďže jeden z možných navrhovaných postupov vylučuje druhý, bolo treba účastníkov

71 Obdo V 12/2008

(autorov návrhu na zámenu) vyzvať, aby spresnili, čo návrhom smerujú a či skutočne žiadajú

o zámenu žalobcu. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za vhodné upozorniť na to, že

oznámenie postúpenia dlžníkovi nemá vplyv na splnenie podmienok pre zámenu účastníkov

podľa a citované ustanovenie ho ani nevyžaduje. Oznámenie má vplyv len

na riešenie otázky, či žalovaný je alebo bude povinný dlh plniť novému žalobcovi. Ak táto

podmienka splnená nebude, môže to byť dôvod na zamietnutie žaloby, nemôže však byť

dôvodom, pre ktorý sa nepripustí zámena účastníkov. Dovolací súd však v tejto súvislosti

upozorňuje, že predmetné podanie nemá všetky predpísané náležitosti podania (§ 42 ods. 3

). Podanie musí byť vlastnoručne podpísané. Podanie je však kópiou, ktorá je síce

notársky overená, nie je však ani Ing. F. ani Ing. S. podpísaná. Pripojená dohoda o postúpení

pohľadávky je neoverenou kópiou.

O postup, odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom ( )

ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie podľa § 10 ods. 1 poplatkového zákona, hoci

podmienky pre tento postup neboli splnené. Rozhodnutie odvolacieho súdu je okrem už

uvedeného nesprávneho postupu nesprávne i v tom, že dospel k predčasnému záveru o splnení

podmienok na zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Správny je názor oboch súdov, že žalobca pôvodnou žalobou právo na zaplatenie

zmluvnej pokuty neuplatnil. V texte žaloby síce skutočne spomína, že dlžník sa zaviazal

zaplatiť aj zmluvnú pokutu, v petite žaloby (v časti, v ktorej je formulované, čoho sa

domáha) však výslovne uvádza, že popri istine žiada priznať úroky (zrejme z omeškania). Tu

sa žiada pripomenúť, že vznik práva na zmluvnú pokutu ešte nevylučuje aj vznik práva

na úroky z omeškania z tej istej pohľadávky (napokon žalobca podľa rozšírenej žaloby

uplatňuje zmluvnú pokutu i úroky z omeškania). Tomu, že žalobca neuplatňoval zmluvnú

pokutu, naznačuje aj spôsob, akým je v tejto časti formulovaný petit žaloby. Úroky sú

príslušenstvom pohľadávky, majú charakter opakujúceho plnenia, čomu zodpovedá aj spôsob

jeho uplatňovania. Je možné jeho uplatnenie a priznanie súdom aj do budúcna, pokiaľ budú

trvať podmienky vzniku tohto práva. Preto je možné uplatňovať úroky od stanoveného dňa

až do zaplatenia. Z uvedeného dôvodu súd nežiadal, aby žalobca túto časť uplatneného práva

vyčísloval (uviedol konkrétnu výšku), ani nežiadal z nej zaplatiť súdny poplatok. Zmluvná

pokuta je naproti tomu samostatným právom, ktoré vzniká každým porušením zmluvnej

povinnosti. Uplatňovať možno vždy len pokutu, na zaplatenie, ktorej už právo vzniklo. Keďže

81 Obdo V 12/2008

právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je príslušenstvom pohľadávky, ale samostatnou

pohľadávkou pri uplatnení na súde podlieha súdnemu poplatku. Napokon správny je aj názor

súdu prvého stupňa, že výnimka, stanovená v

o súdnych poplatkoch, sa vzťahuje na predmet konania pred jeho rozšírením. Znamená to, že

nezaplatenie súdneho poplatku z predmetu rozšíreného poplatku nie je dôvodom na zastavenie

konania o pôvodnom predmete konania (predmete pred rozšírením návrhu). Je však dôvodom

pre zastavenie konania o tej časti návrhu, o ktorú bol rozšírený.

Podanie z 29. novembra 2004 je aj podľa dovolacieho súdu zmenou - rozšírením

žaloby o nový predmet, ktorý v pôvodnej žalobe nebol uplatnený a podlieha súdnemu

poplatku. Podanie je však neúplné a nedá sa z neho zistiť výška novouplatnenej pohľadávky.

Bez jej výšky však nemožno určiť výšku súdneho poplatku, ktorý má žalobca doplatiť

za rozšírenie žaloby. To bude možné až po tom, ako žalobca uvedie konkrétnu výšku

zmluvnej pokuty, na ktorú žiada žalovaného zaviazať. Bez doplnenia rozšírenia žaloby a bez

rozhodnutia o tom, či súd zmenu žaloby pripúšťa ( ), bola predčasná výzva súdu

prvého stupňa na zaplatenie poplatku, uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania

i uznesenie odvolacieho súdu, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Ani z jedného

z uvedených úkonov súdov nie je zrejmé, akú čiastku považovali za základ poplatku a ako ju

určili.

So zreteľom na uvedené je zrejmé, že v predmetnom konaní došlo k procesným

vadám, zakladajúcim podľa prípustnosť dovolania. Tieto vady sú

zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť,

pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takouto procesnou vadou nemôže byť

považované za správne.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky podľa , zrušil. Keďže, pokiaľ ide

o zastavenie konania, rovnakou vadou trpí aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, zrušil dovolací

súd aj toto rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

91 Obdo V 12/2008

V Bratislave 29. januára 2009

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu