Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/28/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: C., s.r.o.,

so sídlom J.M., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. M., Š.Ţ. proti ţalovanému: 1/ S.- O.,

J.Ţ., 2/ M., zastúpeného advokátom JUDr. P.D.Ţ., o zaplatenie 5 468 144,50,-- Sk

s príslušenstvom, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline

zo 6. decembra 2007, č.k. - 206, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo 6. decembra 2007,

č.k. -206 sa z r u š u j e a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Ţiline napadnutým rozhodnutím zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca

domáhal voči ţalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť peňaţnú pohľadávku v sume

5 468 144,50,-- Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Ţalovanému 1/ nepriznal náhradu

trov konania. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 2/ na účet jeho právneho

zástupcu 254 681,70,-- Sk náhradu trov konania a nahradiť trovy konania štátu v sume

15 666,-- Sk na účet Krajského súdu v Ţiline.

Súd prvého stupňa rozhodol tak s nasledovným odôvodnením. Predmetom sporu bol

nárok na náhradu škody vo výške skutočnej škody a ušlého zisku z porušenia zmluvnej

povinnosti ţalovaného 2/ včas splniť zmluvný záväzok, uhradiť cenu vykonaných stavebných

prác. Od tohto primárneho porušenia zmluvného záväzku ţalovaného 2/ bola tvrdená

i solidárna spoluzodpovednosť ţalovaného 1/ za vznik škody ako zriaďovateľa k právnym

subjektom, na ktoré prešlo právo hospodárenia, ako spoluzodpovednosť štátu za oneskorené

poskytnutie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na zaplatenie ceny diela v rámci

bývalého programu komplexnej bytovej výstavby (ďalej len KBV). V priebehu konania došlo

X. X. 2007 k zániku ţalovaného 1/ S., preto krajský súd postupom podľa

o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení

Z.z v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. za jeho právneho

nástupcu pokladal S..

V merite veci základným bol záväzkový vzťah medzi ţalovaným 2/ ako odberateľom

(objednávateľom) a právnym predchodcom ţalobcu, zaloţený hospodárskou zmluvou

č. X./CISS z 23. októbra 1991. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy bolo potrebné

v zmysle vychádzať pri právnom posudzovaní

uplatneného nároku na náhradu škody primárne z úpravy § 145 a nasl. Hospodárskeho

zákonníka (č. ). Aktívna legitimácia ţalobcu bola daná. Je pravdou, ţe zmluvu

dňa 23. októbra 1991 uzavrel na strane dodávateľa Ing. J.C.B.Ţ., IČO: X., avšak v zmysle

dodatku č. 1 z 31. apríla 1993 k zmluve do práv a povinností dodávateľa vstúpila so súhlasom

ţalovaného 2/ obchodná spoločnosť C.B.Ţ., IČO: X., ktorý právny úkon zodpovedal prevzatiu

povinnosti záväzku dohodou podľa § 128 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka. Zmluvou o

postúpení a započítaní pohľadávky z 28. októbra 1998 došlo k postúpeniu pohľadávky

8 062 536,-- Sk z faktúr postupcu C., č.1X., 2X., z 21. októbra 1998 na

ţalobcu ako postupníka. Zmluva o postúpení odkazovala na § 524 a nasl. Občianskeho

zákonníka, z ktorého (§ 524 ods. 2) vyplýva, ţe s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z uvedeného krajský súd uzavrel, ţe na ţalobcu

prešlo okrem pohľadávky, práva na zaplatenie zvyšnej ceny stavebných prác, vyúčtovanej

v dotknutých faktúrach (č.1X., 2X., z 21.októbra 1998) i právo z tvrdeného

porušenia zmluvných povinností v rovine omeškania s platením ceny stavebných prác.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné, aby došlo k naplneniu

a preukázaniu splnenia všetkých atribútov náhrady škody. V prípade náhrady škody

podľa § 145 a nasl. Hospodárskeho zákonníka ide o protiprávny úkon, teda porušenie

zmluvnej alebo inej právnej povinnosti, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom

a vznikom škody, vznik škody a zavinenie. Zodpovednosť za škodu sa zakladá na princípe

zavinenia, kedy treba skúmať, či organizácia nemohla škode zabrániť ani pri vynaloţení

všetkého úsilia, ktoré od nej moţno poţadovať.

Súd prvého stupňa zistil, ţe pôvodná dohoda o fakturácii a platení v čl. VII zmluvy

bola korigovaná dodatkami č. 2 - 9, v ktorých boli zrejmé posuny objemov a doby úhrad ceny

stavebných prác odberateľom v závislosti od pridelenia finančných prostriedkov zo štátneho

rozpočtu Ministerstvom financií SR. V dodatku č. 9 právny predchodca ţalobcu a ţalovaný 2/

výslovne dohodli, ţe odberateľ po vyčerpaní celkového finančného limitu podľa tohto

dodatku nemá zabezpečené ďalšie finančné krytie a prípadná poţiadavka úhrady za plnenie

nad rámec finančného objemu sa nebude povaţovať za záväzok voči dodávateľovi.

Na dôvaţok v zápise o odovzdaní a prevzatí stavby z 28. augusta 1998, ktorý obsahoval

prejavy vôle, tak dodávateľa ako i odberateľa, bola zrejmá dohoda k fakturácii, podľa ktorej

konečnú fakturáciu vystaví dodávateľ po obdrţaní finančných prostriedkov investorom

z dotácie na dostavbu bývalých KBV, prípadne iných zdrojov. Krajský súd vyhodnotil takéto

dojednanie ako osobitnú dohodu účastníkov, ktorou došlo k zmene dohody o platení

s odkladom splatnosti ceny diela na dobu poskytnutia dotácie finančných prostriedkov

určených na dostavbu v reţime KBV. Ak teda účastníci dohodli odloţenie splatnosti ceny

stavebných prác, potom ţalobca nekonal v súlade s uzavretou dohodou pri predčasnom

vyúčtovaní ceny faktúrami č. 1X., 2X., z 21. októbra 1998, ktorých splatnosť

nenastala skôr neţ pridelením dotácie, t.z. podľa listu Ministerstva financií SR (č.l. 27) zo 6.

októbra 2000, kedy list došiel ţalovanému 2/. Omeškanie s platením vyúčtovanej ceny

stavebných prác potom nemohlo nastať skôr neţ od 7. októbra 2000 a nie ako tvrdil ţalobca

od splatnosti faktúr, t.j. od 21. októbra 1998 do ich úhrady 20. októbra 2000.

Krajský súd uzavrel, ţe v dobe najmenej od 21. októbra 1998 do 6. októbra 2000

ţalovaný 2/ nebol v omeškaní s platením ceny stavebných prác. K zostávajúcej dobe

omeškania s úhradou ceny stavebných prác najskôr od 7. do 20. októbra 2000 krajský súd

uvádza, ţe ţalobcovi sa nepodarilo preukázať vznik a výšku škody a ušlý zisk, za ktorú by

v súvislosti s preklenovacím úverom, uhradenými sankciami v rovine sankčných úrokov,

poplatkov, zmluvných pokút, vo väzbe na dobu omeškania zodpovedal jednoznačne

a výhradne ţalovaný 2/ v solidárnej zodpovednosti so ţalovaným 1/. Ţalobca nepreukázal

vznik a výšku škody a jej vznik v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti

ţalovaného 2/. Uvedený záver dopadá i na ţalovaného 1/ v rovine solidárnej

spoluzodpovednosti za škodu, ako vyplynulo zo skutkových záverov znaleckého posudku.

Pri konštatovaní tvrdenia dostatočných odborných skutkových zistení znalca krajský súd

zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom riaditeľa dotknutého znaleckého ústavu,

ktorý priamo znalecký posudok nevypracoval a výsluchom svedka JUDr. T., ktorý mal

poskytovať za ţalobcu podklady pre vypracovanie posudku. Ţalobca nepreukázal ani pasívnu

legitimáciu ţalovaného 1/. Pre jej konštatovanie bol nedostatočný poukaz

na zriaďovateľskú funkciu voči tým subjektom, na ktoré stavba, resp. právo hospodárenia

k nej, prešli. Z právnych úkonov o prevode práva hospodárenia nebolo preukázané prevzatie

záväzku uhradiť ţalobcovi cenu stavebných prác, resp. ďalšie súvisiace záväzky. Primárny

v danej veci bol záväzkovo-právny vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným 2/. Ţalobca,

resp. jeho právny predchodca pri uzatváraní zmluvy a jej dodatkov vedeli o reţime

financovania dostavby školy v rámci KBV. Ţalobca nepreukázal právny základ solidarity,

v rámci ktorej by mal ţalovaný 1/ spoločne a nerozdielne zodpovedať so ţalovaným 2/

za porušenie zmluvného záväzku. Z ustanovenia § 146 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka

pri zodpovednosti viacerých organizácií za škodu vyplýva pomerná zodpovednosť

a nie solidárna zodpovednosť. Keďţe krajský súd konštatoval nepreukázanie skutkového,

ani právneho základu pre priznanie uplatňovaného nároku na náhradu škody, potom sa uţ

nezaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesli ţalovaní 1/ a 2/ na pojednávaní 6. decembra

2007. Rovnako sa nezaoberal otázkou, či ţalobca účtoval ţalovanému 2/ za omeškanie

s platením ceny stavebných prác (faktúr) majetkové sankcie (§ 378 ods. 1 Hospodárskeho

zákonníka), ktoré ak by boli zaplatené za nesplnenie povinností, ktorých porušením bola

škoda spôsobená, započítali by sa podľa § 147 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka na náhradu

škody. Na základe vyššie uvedených dôvodov krajský súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s

Ţalovaný 1/ náhradu trov neuplatnil, lebo mu v konaní ţiadne nevznikli. Preto mu

krajský súd ich náhradu ţalovanému 1/ nepriznal. Ţalovaný 2/ bol v konaní úspešný, uplatnil

si nárok na náhradu trov konania a vyčíslil ich v zákonnej lehote, preto mu bola priznaná

náhrada trov konania proti neúspešnému ţalobcovi. O náhrade trov konania štátu

bolo rozhodnuté podľa Išlo o sumu 15 666,-- Sk, vynaloţenú zo štátnych

prostriedkov na úhradu znalečného za znalecký posudok.

Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie s poukázaním na ustanovenie § 205

ods. 2 písm. c/ a f/ s tým, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe v podstate

primárnym dôvodom zamietnutia ţaloby bolo posúdenie súdom zápisu o odovzdaní a prevzatí

z 28. augusta 1998 ako novácie záväzku v rozsahu splatnosti. Podľa jeho názoru uţ zo

samotnej povahy listiny je zrejmé, ţe sa nejedná o konsenzuálny právny úkon, ale len

o deklaratórne odovzdanie a prevzatie výsledku realizácie diela. Ide o jednostranné

oznámenie ţalovaného 2/, keď „berie na vedomie, ţe finančný limit poskytnutý MV a VP SR

na dostavbu bývalých KBV dohodnutý podľa Dodatku č. 9 bol vyčerpaný, fakturácia nad

uvedený limit bude investorom uhradená po obdrţaní ďalšej dotácie zo štátneho rozpočtu,

resp. z iných zdrojov určených na dostavbu predmetu stavby“. Uvádzaná skutočnosť, ţe berie

na vedomie, nie je prejavom konsenzu vôle, resp. nováciou pôvodného záväzku v rozsahu

splatnosti. Rovnaká argumentácia platí v prípade dodatku č. 9 k zmluve. Oznámenie ako také

ţalobca zobral na vedomie, ale nikde neprejavil vôľu ho akceptovať. Ďalej poukázal

na ustanovenie § 20c ods. 2 Hospodárskeho zákonníka. Má za to, ţe výšku škody a ušlého

zisku právne relevantným spôsobom preukázal doloţením vyčíslenia škody a ušlého zisku

zo 7. marca 2002. Naopak ţalovaný 2/ sa zodpovednosti nezbavil, nakoľko nepreukázal,

ţe škode nemohol zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno od neho

poţadovať. Tu poukázal na znenie ustanovenia § 145 ods. 2 posledná veta Hospodárskeho

zákonníka, podľa ktorého: „Svojej zodpovednosti sa však nemôţe zbaviť poukazom na to,

ţe plnila opatrenia orgánov hospodárskeho riadenia.“ Teda v tomto prípade na obmedzený

finančný limit. Skutočnosť, ţe v dodatku č. 9 je definovaný nenávratný finančný príspevok

poskytnutý z rozpočtu SR za účelom dokončenia KBV, ešte nevylučuje finančné plnenie

ţalovaného 2/ z vlastných finančných zdrojov. Zaviazal sa len v súlade s predmetom dodatku

túto dotáciu preinvestovať v súlade s projektovou dokumentáciou. Toto tvrdenie preukazuje

aj znenie čl. III ods. 3.1. písm. b./, a 3.2 dodatku č. 9 k zmluve. Rozsudok, proti ktorému toto

odvolanie smeruje, vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý má výrazné nedostatky

ovplyvňujúce uplatnenie ako dôkazného prostriedku v konaní, okrem toho taktieţ

nezodpovedal súdom uloţenú znaleckú úlohu, mal v súlade s ustanovením

dať ho preskúmať inému znalcovi, vedeckému ústavu, alebo inštitúcii. K vznesenej námietke

premlčania uviedol, ţe vzhľadom na postúpenie pohľadávok zo spoločnosti C. na ţalobcu je

dodrţaná subjektívna lehota, ako aj 10 ročná objektívna lehota na uplatnenie

si práva, nakoľko v zmysle § 131b ods. 1 Hospodárskeho zákonníka bolo preukázané,

ţe ţalobca sa o škode dozvedel, aţ keď sa dozvedel o výške poplatkov a všetkých súvisiacich

platieb z preklenovacieho úveru.

Ţiadal, aby odvolací súd zváţil uvádzané dôvody a v zmysle

zmenil napadnuté rozhodnutie, resp. inak rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami

.

Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, pretoţe nebol so ţalobcom v ţiadnom

právnom vzťahu. Pokiaľ právny predchodca ţalovaného 1/ plnil úlohu zriaďovateľa, nemoţno

túto funkciu stotoţňovať s ručením za záväzky zriadeného subjektu, naviac, keď so zmenou

zriaďovateľa došlo aj ku zmene vlastníctva. Odmietol aj prípadnú solidárnu zodpovednosť

za prípadný záväzok.

Ţalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu rovnako ţiadal napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. Poukázal na dodatok č. 9 k hospodárskej zmluve č. X./X./CISS

z 23. októbra 1991, ktorým došlo k posunu termínu splatnosti ceny. Tvrdenie ţalobcu o tom,

ţe v zápise o odovzdaní a prevzatí stavby z 28. augusta 1998 nebol nikde prejavený

konsenzus zmluvných strán, neobsahoval teda prejav vôle, tak dodávateľa ako aj odberateľa,

je právne irelevantné. Krajský súd správne vyhodnotil takéto dojednanie ako osobitnú dohodu

účastníkov uzavretú v rámci existujúceho zmluvného záväzkového vzťahu, ktorou došlo

k zmene dohody o platení s odkladom splatnosti ceny diela na dobu poskytnutia dotácie

finančných prostriedkov určených na dostavbu v reţime KBV. Ţalobca nepreukázal splnenie

atribútov potrebných pre priznanie práva na náhradu škody. Znalecký posudok obsahuje

dostatočné odborné zistenia, bolo moţné z neho vychádzať pri preukázaní alebo nepreukázaní

výšky tvrdenej skutočnej škody a škody na ušlom zisku v rozhodnej dobe, a preto bol správne

súdom posúdený ako dostatočný dôkaz k skutkovým a odborným otázkam, ktoré boli

v posudku zodpovedané. Mal tieţ za to, ţe ţalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie

návrhu na náhradu škody, nakoľko na neho bola zo spoločnosti C. postúpená len pohľadávka

vo výške 8 648 487,-- Sk, ktorú mala spoločnosť C. voči ţalovanému 2/ z titulu ceny za dielo.

Z ustanovenia vyplýva, ţe s postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Príslušenstvom pohľadávky sú

úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatňovaním, právami

spojenými s pohľadávkou sú práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov (§ 544 a nasl.

).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

v medziach odvolania podľa a a dospel k záveru,

ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.

Podľa obsahu spisu ţalobca C. uplatnil proti ţalovaným právo na zaplatenie peňaţnej

pohľadávky 5 468 144,50,-- Sk z titulu náhrady škody podľa § 145 a nasl. Hospodárskeho

zákonníka.

Ţalobca svoje právo odvodzuje z porušenia záväzku ţalovaným 2/ z hospodárskej

zmluvy č. X./X./CISS, ktorú 23. októbra 2001 uzavrel ţalovaný 2/ ako odberateľ s Ing. C. -

C.B.Ţ. ako dodávateľom stavebných prác rozostavanej stavby objektu „16-triedna ZŠ Č.“.

V priebehu plnenia záväzku došlo dodatkom č. 1 z 31. apríla 1993 k dohode o zmene

zmluvnej strany dodávateľa na C.. Tento zápisom o odovzdaní a prevzatí z 26. augusta 1998

(č.l. 19) odovzdal a ţalovaný 2/ prevzal dodávku. Podľa zápisu preberacie konanie bolo

ukončené 30. septembra 1998.

Po splnení záväzku dodávateľa zo zmluvy dodatkom č. 11 z 8. októbra 1998

k hospodárskej zmluve č. X./X./CISS (č.l. 18) došlo medzi ţalovaným 2/, dodávateľom

stavebných prác C. a ţalobcom k dohode o postúpení práv zo zmluvy na strane dodávateľa na

C.. Tento právny subjekt podľa dodatku, ktorý tieţ podpísal, prevzal všetky práva

a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane práv zo zodpovednosti za vady (záruky).

Súd prvého stupňa vecne správne konštatoval, ţe týmto došlo podľa § 128

Hospodárskeho zákonníka k prevzatiu práv a povinností dodávateľa stavebných prác C. so

súhlasom ţalovaného 2/ na ţalobcu C..

Porušenie záväzku ţalovaným 2/ ţalobca preukazoval omeškaním ţalovaného 2/

s platením ceny za vykonané stavebné práce, keď faktúry č.1X./X.TRZSm/CISS, a.s. vo

výške 4 979 339,20,-- Sk, č. 2X./X.TRZS/98/CISS, a.s. vo výške 1 792 018,60,-- Sk

a č. 3X./X.TRZS/98/CISS, a.s. vo výške 1 914 360,-- Sk, splatné 21. októbra 1998,

boli zaplatené 20. októbra 2000, teda s omeškaním 722 dní.

Krajský súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, ţe ţalovaný 2/ neporušil

svoj záväzok z hospodárskej zmluvy, lebo medzi ním a dodávateľom došlo k dohode

o zaplatení ceny stavebných prác, a to s odkladacou podmienkou do doby poskytnutia dotácie

finančných prostriedkov ţalovanému 2/ v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby

od Ministerstva financií SR, a to v zápise o odovzdaní a prevzatí stavebných prác

z 26. augusta 1998.

Odvolací súd uvedený záver súdu prvého stupňa pokladá za nesprávny.

Z textu v zápise v znení: „Konečnú faktúru vystaví dodávateľ po obdrţaní finančných

prostriedkov investorom z dotácie na dostavbu bývalých KBV, prípadne z iných zdrojov“

nemoţno vyvodiť lehotu splatnosti ceny práce. Nemoţno pokladať za dohodu o termíne

zaplatenia ceny určenie termínu pre vystavenie faktúry, ak navyše tento termín nie je presný

a ani zrozumiteľný.

Je potrebné poukázať na ustanovenie § 378 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého

povinnosť zaplatiť cenu vzniká splnením. Zápisničným odovzdaním prác vzniklo

dodávateľovi právo práce vyúčtovať a povinnosť odberateľa za prevzaté práce zaplatiť cenu.

Povinnosť zaplatiť cenu nie je pritom podmienená jej fakturáciou.

Navyše uvedený text v zápise o odovzdaní a prevzatí z 26. augusta 1998 nemá

charakter zmeny fakturácie a platenie (článok VII) hospodárskej zmluvy, ktorú zmenu bolo

potrebné vykonať v zmysle článku VIII. bod 6. písomne, dodatkami k zmluve.

Odvolací súd sa stotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe uvedeným zápisom ţalovaný 2/

jednostranne oznámil ţalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi spôsob a moţnosť

zaplatenia ceny stavebných prác, ktoré tento len zobral na vedomie.

Ak dodávateľ fakturoval vykonané práce po ich splnení, tak takémuto postupu

nemoţno vytknúť ţiadne pochybenie.

Je nepochybné, ţe ţalovaný 2/ nezaplatil cenu stavebných prác v lehote splatnosti.

Zaplatil ju aţ 20. októbra 2000. Teda porušil svoj záväzok z hospodárskej zmluvy.

Súd prvého stupňa keď zistil, ţe ţalovaný 2/ neporušil zmluvnú povinnosť, ktorá

je jednou zo základných predpokladov pre priznanie práva na náhradu škody (ešte existencia

škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením zmluvnej povinnosti)

podľa § 145 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, ďalej v konaní posudzoval uplatnený nárok

len za dobu omeškania od 7. októbra 2000 (t.j. odo dňa doručenia listu ţalovanému 2/

od Ministerstva financií SR o pridelení dotácie) do 20. októbra 2000. Za toto obdobie nezistil

s poukazom na znalecký posudok existenciu škody (ušlého zisku). Nezisťoval potom ďalšie

predpoklady pre vznik práva na náhradu škody.

Odvolací súd vzhľadom na to, ţe súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil,

nedostatočne zistil skutkový stav, neumoţnil ţalobcovi preukazovať existenciu škody a najmä

príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením zmluvnej povinnosti ţalovaným 2/.

Je potrebné podotknúť, ţe uvedené predpoklady pre priznanie náhrady škody sú dôkaznou

povinnosťou ţalobcu.

Ţalobca v ţalobe tvrdil, ţe z dôvodu omeškania ţalovaného 2/ bol nútený vziať

preklenovací úver v hodnote 4 295 500,-- Sk. Jeho úlohou bude pred súdom prvého stupňa

preukázať, ţe škoda, ktorú podaním z 31. októbra 2000 (č.l. 28 spisu) vyčíslil sumou

5 468 144,50,-- Sk je škodou, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením zmluvného

záväzku ţalovaným 1/ a ţalovaným 2/. Výška škody, a to výška škody skutočnej a výška

ušlého zisku nie je bez ďalších dôkazov preukázaná ţalobcom doloţeným vyčíslením

zo 7. marca 2002 (č.l. 77 spisu), ako sa mylne domnieva v odvolaní.

Podľa obsahu spisu na ţalobcov návrh zo 14. júna 2005 (č.l. 149) súd prvého stupňa

nariadil uznesením z 1. júla 2005 znalecké dokazovanie. V znaleckom posudku Ústavu

súdneho inţinierstva Ţ. univerzity v Ţ. č. X./2007 z 10. apríla 2007 (č.l.175 spisu) sú

uvádzané skutkové zistenia a nulové vyčíslenia vzniku škody. Vzhľadom na námietky

ţalobcu vznesené voči tomuto posudku, bude potrebné, aby tieto námietky súd prvého stupňa

prejednal a ich dôvodnosť posúdil.

Vzhľadom na to, ţe ţalovaný 1/ namietal nedostatok pasívnej legitimity, bude vecou

ţalobcu preukázať súdu, ţe táto námietka ţalovaného 1/ nie je dôvodná a následne preukázať

základné predpoklady pre vznik práva na náhradu škody podľa § 145 Hospodárskeho

zákonníka voči tomuto ţalovanému.

V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa, ţe zodpovednosť

za náhradu škodu viacerých subjektov nie je solidárna, ale podielová. Vyplýva to z § 165

ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého ak spôsobilo škodu viac organizácií,

zodpovedajú pomerne. Ak rozsah zodpovednosti kaţdej z nich nemoţno zistiť bez

neúmerných ťaţkostí, zodpovedajú rovnakým dielom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov podľa § 201 ods. 1 písm. h/

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov odvolacieho

konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. januára 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.