Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/8/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému

Ing. L. M. CSc. a spol. pre trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 256d ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. zákona účinného do 1.

januára 2006 na neverejnom zasadnutí 27. januára 2009 v Bratislave o odvolaní krajského

prokurátora v Prešove proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. apríla 2008, sp. zn. 2 T

2/03, rozhodol

t a k t o :

Podľa v znení účinnom do 1. januára 2006 sa napadnutý

rozsudok z r u š u j e.

Podľa sa vec v r a c i a Krajskému súdu v Prešove,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 30. apríla 2008, sp. zn. boli

obžalovaní Ing. L. M. CSc. a Ing. Ľ. L. podľa účinného do 1. januára

2006 oslobodení spod skutku obžaloby po právnej stránke kvalifikovaného ako

spolupáchateľstvo trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa

§ 9 ods. 2, § 256d ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že

Ing. L. M., CSc., spoločník obchodnej spoločnosti N., s.r.o. P.

a od 30. júna 1998 člen Predstavenstva N., a.s. K a súčasne konateľ a technický námestník

obchodnej spoločnosti N., spol. s r.o. P. spolu s Ing. Ľ. L., spoločníkom obchodnej

spoločnosti N., s.r.o. P. a od 30. júna 1998 členom Predstavenstva N., a.s. K a súčasne

konateľom a námestníkom pre inžiniering obchodnej spoločnosti N., spol. s r.o. P., po tom, čo

ako konatelia obchodnej spoločnosti N., spol. s r.o. P. dňa 20. augusta 1998 podpísali s Č.,

a.s., pobočka P. 2 zmluvy o vstupe banky do záväzkov na klienta č. X. a č. X. a na účty

spoločnosti N., spol. s r.o. P. č. X. bolo dňa 19. augusta 1998 prevedených 5 970 000 Sk a č.

X. bolo dňa 6. októbra 1998 prevedených 1 612 000 FRF v súvislosti s akciou W., P. r. v

tendry so spoločnosťou S. z F., prostredníctvom F. banky C. L., po vzájomnej dohode dňa

18. mája 1999 žiadosťami o prevod finančných prostriedkov adresovaných uvedenej banke,

previedli tieto finančné prostriedky na novovytvorené účty obchodnej spoločnosti N., a.s. K.,

č. účtov X. a X. v tom istom peňažnom ústave aj napriek tomu, že vedeli o ustanovení

predbežného správcu konkurznej podstaty v súvislosti s návrhom na vyhlásenie konkurzu na

majetok spoločnosti N., spol. s r.o. P.. uznesením Krajského súdu Košice č.

z 5. mája 1999 a z toho vyplývajúceho zákazu disponovania s majetkom tvoriacim konkurznú

podstatu, čím spôsobili, že uvedené finančné prostriedky nemohli byť zahrnuté so konkurznej

podstaty spoločnosti N., spol. s r.o. P.. ku škode tejto spoločnosti vo výške 17 236 268 Sk,

pretože

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Proti tomuto rozsudku zahlásil na hlavnom pojednávaní odvolanie krajský prokurátor,

ktoré neskôr písomne odôvodnil.

Namietal v ňom, že krajský súd rozhodol v rozpore s výsledkami vykonaného

dokazovania ako aj v rozpore s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 4. mája 2005, sp. zn. a 20. decembra 2007, sp. zn. .

V rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania je pritom aj vážne spochybnenie

žiadosti z 18. mája 1999 o prevod finančných prostriedkov (finančnej zábezpeky) z účtu N.

s.r.o. P.. na účet spoločnosti N. a.s. K.

Krajský súd v odôvodnené svojho rozhodnutia okrem toho tvrdí, že ani po doplnení

dokazovania nedošlo k zmene dôkaznej situácie, ale napriek tomu dospel k inému záveru,

okrem predchádzajúcim rozhodnutiam t.j., že skutok sa nestal a obžalovaných oslobodil podľa

(predtým podľa t.j., že skutok nie je trestným

činom).

K takémuto záveru, však krajský súd nemal žiadny podklad, pretože skutok sa stal

a je žalovaným trestným činom minimálne v rozsahu základnej skutkovej podstaty.

Ani doplnené dokazovanie vykonané v intenciách uznesenia najvyššieho súdu nič na tomto

závere nemení, čo už uviedol najvyšší súd podrobne vo svojich uzneseniach citovaných

vyššie.

Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok a vec

vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, že neprichádza

do úvahy rozhodnutie podľa preskúmal na základe podaného odvolania podľa

zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým

mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,

prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že napadnutý rozsudok

je nutné zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

Krajský súd totiž opätovne, napriek tomu, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 20. decembra 2007, sp. zn. bol upravený na skutočnosti a dôkazy,

s ktorými sa nedostatočne vysporiadal už v jeho oslobodzujúcom rozsudku

z 10. októbra 2005, zopakoval rovnaké pochybenie a nedôsledne sa vysporiadal zo všetkými

skutočnosťami významnými pre rozhodnutie, najmä neodôvodnene precenil skutočnosti

svedčiace v prospech obžalovaných a nedocenil resp. vôbec neprihliadol na dôkazy, ktoré

obžalovaných z trestnej činnosti kladenej im za vinu usvedčovali.

V dôsledku toho je treba rozsudok krajského súdu považovať za chybný v zmysle

.

Tieto zistenia sú preto dôvodom, že najvyšší súd o odvolaní krajského prokurátora

rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretože pochybenie krajského súdu, keďže ide

o oslobodzujúci rozsudok, nebolo možné odstrániť na neverejnom zasadnutí (§ 263 ods. 1

písm. b/ ).

Krajský súd totiž znovu svoje oslobodzujúce rozhodnutie odôvodnil tým,

že obžalovaní sa snažili pred hroziacou exekúciou resp. konkurzom ochrániť bankové záruky

a potrebné kroky k tomu urobili už 29. apríla 1999 t.j. predtým ako sa dozvedeli o ustanovení

predbežnej konkurznej správkyne. Skutočný prevod peňazí sa uskutočnil až 18. mája 1999

bez ich vedomia – uskutočnili ho svojvoľne pracovníci pobočky Č. a.s. P..

Až dodatočne, v decembri 1999, a to zrejme na základe uskutočnenej kontroly v banke,

podpísali konatelia dodatočný súhlas s prevodom bankových záruk z ich účtov (N. s.r.o. P.)

na účty N. a.s. K.

Výpovede pracovníkov Č. a.s. pobočka P. v tom smere, že žiadny svojvoľný prevod

neuskutočnili, spochybňuje podľa názoru krajského súdu to, že na veci boli tiež

zainteresovaní, lebo aj na nich sa vzťahoval zákaz nakladať s finančnými prostriedkami

na účte klienta – N. s.r.o. P.. Banka síce tvrdí, že oficiálne sa o konkurze

na N. s.r.o. P. dozvedela až 3. júna 1999, ale neoficiálne sa o tom mohla dozvedieť skôr,

a teda vykonať prevod peňazí 18. mája 1999 a prevod si dodatočne „zlegalizovať“

dodatočným podpisom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti opätovne poukazuje na to,

že už vo svojom uznesení zo 4. mája 2005, sp. zn. ustálil jednak, že obžalovaní

vedeli o ustanovení predbežnej konkurznej správkyne (a teda zákaze nakladania

o.i. s finančnými prostriedkami) už pred 18. májom 1999 a zároveň v tomto uznesení najvyšší

súd konštatoval, že nie sú žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali výpovede pracovníkov

banky, že k prevodu došlo 18. mája 1999, a to na žiadosť obžalovaných.

K týmto dôvodom najvyšší súd len dodáva, že ani po doplnení dokazovania

na podklade uznesenia najvyššieho súdu z 20. decembra 2007, sp. zn. na tomto

stanovisku nie je čo meniť. Vývody krajského súdu o tom, že pracovníci banky sa neoficiálne

mohli dozvedieť o ustanovení predbežnej konkurznej správkyne aj skôr a „legalizovali“

prevod peňazí dodatočne je možné považovať len za ničím, žiadnym dôkazom, nepodložené

domnienky, naviac odporujúce základnej logike t.j. vo výpovediach obžalovaných

deklarovanej snahe vrátiť finančné záruky naspäť na účty N. s.r.o. Už len z tohto dôvodu,

nemohli by pracovníci banky počítať s dodatočnou „legalizáciou“ prevodu,

ale naopak ak by obžalovaní skutočne vážne mienili previesť prostriedky z účtov N. a.s. K.

späť na účty N. s.r.o. mohli to aj vďaka personálnemu prepojeniu oboch firiem uskutočniť

ešte aj v decembri 1999, čo sa však nestalo.

Naopak, z doplneného dokazovania vykonaného krajským súdom vyplynulo,

že sa nepreukázal ani motív banky na dodatočnú „legalizáciu“ prevodu finančných záruk

ktorým mala byť vykonaná kontrola v banke, a teda výtka kontrolných orgánov, že prevod

nie je v súlade s bankovými predpismi. Z doplneného dokazovania je totiž tiež preukázateľné,

že aj táto argumentácia prvostupňového súdu nemá reálny podklad. Č. a.s. K. v uvedenom

období žiadny protokol z kontroly bankových záruk v pobočke Č. a.s. P.. neeviduje.

V uvedených ohľadoch preto aj najvyšší súd súhlasne s odvolacími námietkami

krajského prokurátora môže konštatovať, že krajský súd nevzal do úvahy a nevysporiadal

sa vo svojom rozhodnutí so všetkými dôkazmi a skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie,

na ktoré už podrobne poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí

z 20. decembra 2007, sp. zn. a na ktorých aktuálnosti nezmenilo nič ani

doplnené dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom.

Evidentne nesprávne je preto tiež rozhodnutie krajského súdu pokiaľ obžalovaných

Ing. L. M. CSc. a Ing. Ľ. L. spod obžaloby krajského prokurátora oslobodil podľa § 226 písm.

a/ , t.j. z dôvodu, že žalovaný skutok sa nestal.

Tento dôvod sa totiž môže uplatniť len vtedy, keď súd po vyčerpaný všetkých

dosiahnuteľných dôkazov nemôže spoľahlivo uzatvoriť, že sa vôbec stal skutok uvedený

v obžalobe.

V posudzovanom prípade je zrejmé, že o takýto prípad nejde a odvolacia námietka

krajského prokurátora v tomto ohľade je úplne namieste, zvlášť keď prvostupňový súd

bez toho, aby sa vôbec zmenila dôkazná situácia zmenil oproti predchádzajúcemu

rozhodnutiu dôvod podľa ktorého oboch obžalovaných spod skutku oslobodil t.j. § 226

písm. b/ (rozsudok zo 14. októbra 2005) na

V reakcii na odvolacie námietky krajského prokurátora najvyšší súd ďalej vyslovuje

podľa aj právny názor, že finančné prostriedky (zábezpeka) vedené

na účtoch N. s.r.o. P.. v Č. a.s. pobočka P.., tým že boli prevedené

na účet spoločnosti N. a.s. K. boli v skutočnosti odňaté z dispozície fy N. s.r.o. P.. čím došlo

k zníženiu jej majetku, a teda aj k zmenšeniu disponibilného majetku v rámci konkurzného

konania určeného pre uspokojenie konkurzných veriteľov vo výške

ako je to uvedené v obžalobe krajského prokurátora.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou krajského súdu vo vyššie uvedených

intenciách starostlivo vyhodnotiť vykonané dôkazy v zmysle jednotlivo

ako aj v ich súhrne a vo veci zákonne rozhodnúť.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 27. januára 2009

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková