Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5ea/372179.faf7e3.pdf
PDF · 103.12 KB
No categories available
1Cdo/181/2008
Najvyšší súd 1 Cdo 181/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V. K., bývajúcej
v B., zastúpenej Mgr. M. D., advokátom v B., proti žalovanému Doc. PhDr. F. Š., CSc.,
bývajúcemu v B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného A., a.s., B.,
o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, vedenej
na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 9 C 36/2003, o dovolaní žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. apríla 2008 sp.zn. 14 Co 23/2008, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .
Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov
dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením z 22. apríla 2008 sp.zn. 14 Co 23/2008 odmietol
odvolanie žalobkyne (ako oneskorene podané) podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 27. novembra 2007 č.k. 9 C 36/2003-116, ktorým
bola žaloba žalobkyne o priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia zamietnutá. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade
podľa ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. nastala fikcia doručenia súdnej zásielky 28. januára
2008, po uplynutí troch dní odo dňa jej uloženia na pošte. Lehota na podanie odvolania
žalobkyni uplynula po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia súdnej zásielky, teda 12. februára
2008, ktorý bol posledným dňom, kedy žalobkyňa mohla odvolanie podať (§ 57 ods. 1, 2
O.s.p.). Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala odvolanie na pošte
a faxovým podaním až 22. februára 2008, teda 10 dní po lehote stanovenej zákonom.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, navrhla ho
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a žalobkyni ako účastníkovi bola postupom
súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Poukázala na to, že v mieste
doručovania písomnosti pre jej splnomocneného zástupcu poštový doručovateľ hneď pri
prvom pokuse doručiť zásielku zanechal v poštovej schránke len oznámenie o uložení
zásielky, tým nedošlo k oznámeniu o opakovanom doručení, a preto nemožno v prípade súdu
argumentovať ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p. a fikciou doručenia, resp. právoplatnosťou
rozsudku, nakoľko takým postupom doručovateľa nebol dodržaný postup predpokladaný § 47
ods. 2 O.s.p. Okrem toho vyslovila domnienku, že odvolací súd naviac zle vyhodnotil aj
skutočnosť, že na oznámení o uložení zásielky doručovateľ uvádza v časti UPOZORNENIE
lehotu, po uplynutí ktorej bude zásielka vrátená odosielateľovi, a to lehotu 18 dní. To je pri
rozsudkoch, pri ktorých môže nastať podľa § 47 ods. 2 O.s.p. fikcia doručenia súdnej zásielky
zavádzajúce a takéto konanie spôsobuje fatálne negatívne právne následky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie
súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Žalobkyňou je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, ktoré
nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Jej dovolanie preto podľa § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti,
ktoré dovolateľka v dovolaní namietala.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom
ide tiež v prípade, ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorene podané.
Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté touto
vadou.
Odvolací súd uznesením odmietol odvolanie vychádzajúc z toho, že žalobkyňa
prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu podala odvolanie proti rozsudku súdu
prvého stupňa až po uplynutí lehoty na jeho podanie. Tento záver odvolacieho súdu je
správny.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom do 15. októbra 2008) ak nebol adresát
písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu
v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje
sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie je procesným právnym úkonom, podaným za účelom preskúmania
rozhodnutia súdu prvého stupňa. K podaniu odvolania je procesne legitimovaný účastník
konania.
Podľa citovaného ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. pre splnenie včasnosti podania
odvolania je potrebné, aby odvolanie bolo podané v lehote stanovenej zákonom. Lehota
na podanie odvolania je pätnásťdňová a jej plynutie sa počíta od doručenia rozhodnutia.
Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, kedy došlo k doručeniu rozhodnutia
súdu prvého stupňa účastníkovi konania (§ 57 ods. 1 O.s.p.). Lehota na podanie odvolania je
lehotou zákonnou a nie je možné ju predĺžiť ani skrátiť. Ide zároveň o lehotu procesnú, čo
znamená, že stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej lehoty podané na súde alebo sa
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.). V prípade náhradného
doručenia v zmysle citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. ide o zákonnú konštrukciu
právnej fikcie, že účinky doručenia písomnosti nastanú po uplynutí stanovenej lehoty (tri dni)
zo zákona aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Účelom fikcie v práve je posilniť
právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom, je výnimočným
nástrojom. Aby mohla právna fikcia svoj účel (dosiahnutie právnej istoty) splniť, musí
rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti
splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok Okresného súdu
Bratislava IV z 27. novembra 2007 č.k. 9 C 36/2003-116 bol splnomocnenému zástupcovi
žalobkyne doručovaný 24. januára 2008. Nakoľko tento pokus o doručenie bol neúspešný,
po výzve – upovedomení o opakovanom doručení 25. januára 2008, ktoré bolo taktiež
bezvýsledné, bola v ten istý deň (t.j. 25. januára 2008 – piatok) zásielka uložená na pošte.
Odvolací súd potom použil právnu fikciu doručenia písomnosti 28. januára 2008, teda
uplynutím trojdňovej úložnej lehoty (§ 47 ods. 2 O.s.p.).
Dovolateľka tvrdí, že v tomto prípade neboli splnené zákonné predpoklady aplikácie
fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p., keďže poštový doručovateľ hneď pri prvom,
neúspešnom pokuse doručiť zásielku zanechal v poštovej schránke len oznámenie o uložení
zásielky bez toho, aby predtým zanechal oznámenie o opakovanom pokuse zásielku doručiť.
V zmysle § 45 ods. 3 O.s.p. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (doručenke) sa
považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Na základe doplňujúceho šetrenia
vykonaného súdom prvého stupňa, písomným podaním 2. decembra 2008 Slovenská pošta,
a.s., Regionálne poštové centrum Bratislava, potvrdila pravdivosť údajov (uvedených už
vyššie v odôvodnení tohto uznesenia) na doručenke, pričom dovolateľka opak nedokázala.
S poukazom na uvedené skutočnosti to potom znamená, že lehota na včasné podanie
odvolania podľa § 204 ods. 1 O.s.p. tak začala žalobkyni plynúť 29. januára 2008 a jej
posledným dňom bol 12. február 2008, ktorý bol riadnym pracovným dňom (utorok). Keďže
odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané na pošte (a aj faxovým podaním) až
22. februára 2008, bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty, v dôsledku čoho odvolací súd
správne odmietol odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p.)
bez toho, že by jej tým odňal možnosť konať pred súdom. Na tomto závere nič nemení ani
námietka dovolateľky o zavádzajúcej informácii o 18-dňovej lehote (po uplynutí ktorej bude
zásielka vrátená odosielateľovi) v “upozornení“ na oznámení o uložení zásielky. Uvedené
upozornenie pošty totiž poskytuje adresátovi iba informáciu o dĺžke odbernej lehoty pre
vyzdvihnutie zásielky na pošte a nemá vplyv na posúdenie otázky fikcie doručenia písomnosti
podľa citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie pred odvolacím súdom
bolo postihnuté vadami uvedenými v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol.
Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. s tým, že žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi na jeho
strane v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. januára 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová