Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/45/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka

v trestnej veci proti obvinenému M. Č., vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 1 T

20/2007 prerokoval na neverejnom zasadnutí 3. februára 2009 v Bratislave dovolanie, ktoré

podal obvinený M. Č. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. septembra 2008, sp. zn.

a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. Č.

sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom z 3. júla 2008, sp. zn. uznal

obvineného M. Č. za vinného z pokusu zločinu sexuálneho násilia podľa § 14

ods. 1, § 200 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 20. augusta 2006 v čase okolo 04.30 hod na chodbe obytného domu č. X.

na Š. ulici v S. po predchádzajúcom prenasledovaní dobehol Š. D., nar. X. zo S., ktorú začal

najprv ohmatávať na prsiach a prirodzení, následne sa snažil prinútiť ju k tomu, aby ho orálne

uspokojila tak, že ju jednou rukou schytil za vlasy a hlavu jej tlačil k svojmu prirodzeniu,

pričom druhou rukou si rozopínal rázporok na nohaviciach, čo sa mu však nepodarilo,

nakoľko sa Š. D. podarilo zazvoniť na najbližší zvonček bytu a začala kričať o pomoc, po

čom M. Č. z miesta činu ušiel.

Za to bol odsúdený podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. na trest

odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený M. Č. 19. augusta 2008 prostredníctvom

obhajcu odvolanie, ktoré Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením z 25. septembra

2008, sp. zn. podľa zamietol ako oneskorene podané, bez

splnenia prieskumnej povinnosti podľa

V tejto spojitosti odvolací súd poukázal na ustanovenie

upravujúce lehotu a miesto podania odvolania a skutočnosť, že prvostupňový rozsudok bol

3. júla 2008 vyhlásený v prítomnosti obvineného M. Č. ako aj jeho obhajcu, a preto so

zreteľom na zákonnú úpravu obvinenému lehota na podanie odvolanie začala plynúť od

vyhlásenia rozsudku, pričom uplynula 18. júla 2008. Obvinený v tejto lehote odvolanie

nepodal, urobil tak až 19. augusta 2008, čo bolo už po uplynutí zákonnej lehoty

na podanie odvolania.

Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal obvinený M. Č.

prostredníctvom obhajcu (zákonná podmienka uvedená v ) dovolanie,

pričom tento mimoriadny opravný prostriedok oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1

písm. c/ , ktorý predpokladá porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom.

Dovolateľ v tejto spojitosti uviedol, že zákonná úprava v , viažuca

počiatok plynutia lehoty na odvolanie aj na moment vyhlásenia rozsudku v prítomnosti toho,

komu ho treba doručiť je protiústavná, pretože zakladá nerovnosť medzi rovnakými subjektmi

tým, že obvinený, ktorý bol prítomný pri vyhlásení rozsudku, musí podávať odvolanie

za situácie keď ešte nemá k dispozícii písomné vyhotovenie rozsudku, v dôsledku čoho

je z hľadiska prípravy a času na podanie odvolania v nevýhodnejšej pozícii ako obvinený

ktorý nebol prítomný pri vyhlásení rozsudku a ktorému z tohto dôvod plynie lehota

na odvolanie až od doručenia rozsudku.

Spomenutá úprava je v kolízii so zásadou rovnosti garantovanou čl. 12 ods. 1 a čl. 47

ods. 3 SR a porušuje aj SR a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré obvinenému priznávajú právo na to,

aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby. So zreteľom na toto právo

garantované i spomenutou ľudskoprávnou medzinárodnou zmluvou aplikácia

ustanovenia súdmi oboch stupňov mala byť v súlade s uvedenými

normami, z čoho vyplýva, že jeho odvolanie nemohlo byť podané oneskorene. Pokiaľ teda

súdy oboch stupňov viazali počiatok plynutia lehoty na podanie odvolania na oznámenie

rozsudku jeho vyhlásením, zamietnutím jeho odvolania ako oneskorene podaného došlo

k porušeniu jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom.

Z uvedených dôvodov obvinený M. Č. navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok

Okresného súdu Humenné z 3. júla 2008, sp. zn. a uznesenie Krajského súdu

v Prešove z 25. septembra 2008, sp. zn. , a aby Okresnému súdu Humenné

prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné navrhol dovolanie obvineného M. Č.

odmietnuť podľa , pretože ak obvinený tvrdí, že ustanovenie

je v rozpore s SR, o tejto skutočnosti vedel (uverejnením zákona

č. – v Zbierke zákonov), doteraz ho nenamietal, a teda túto

okolnosť nie je možné použiť ako dôvod dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou ( ),

v zákonnej lehote a na mieste kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

( ) ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť

na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371

( ).

Základom tvrdenia obvineného o porušení jeho práva na obhajobu zásadným

spôsobom (dovolací dôvod podľa ) je jeho názor o nesprávnosti

rozhodnutia krajského súdu, ktorý jeho odvolanie zamietol bez vecného preskúmania

prvostupňového rozsudku ako oneskorene podané podľa , hoci preto

neboli splnené zákonné dôvody. Obvinený takto de facto uplatnil aj dovolací dôvod uvedený

v

Názor obvineného, že súdy oboch stupňov akceptáciou zákonnej úpravy uvedenej

v , veta druhá nerešpektovali už spomenuté články SR ako

aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, garantujúce princíp rovnosti

a právo obvineného mať čas a možnosť na prípravu obhajoby, dovolací súd nezdieľa.

Okolnosť, že obvinený, ktorý bol prítomný pri vyhlásení rozsudku musí podať

odvolanie v päťnásťdňovej lehote od takého oznámenia rozsudku neznemená, že v porovnaní

s obvineným, ktorému plynie lehota na podanie odvolania od doručenia rovnopisu rozsudku

je v nevýhodnejšej pozícii z hľadiska času a možnosti (z kvalitatívneho hľadiska) prípravy

obhajoby pred odvolacím súdom.

Každému obvinenému, nielen neprítomnému, ale aj prítomnému pri vyhlásení

rozsudku musí byť doručený jeho rovnopis ( ) obsahujúci odôvodnenie

(okrem prípadov upravených v vzťahujúcich sa na zjednodušený

písomný rozsudok). Právo mať čas a možnosť na prípravu obhajoby zodpovedá úprava

odvolania a konania o ňom v šiestej hlave . Zo žiadneho z tam

relevantných ustanovení, najmä z a nemožno totiž vyvodiť,

že obvinený ktorý bol prítomný pri vyhlásení rozsudku musí v päťnásťdňovej lehote

od vyhlásenia rozsudku okrem samotného podania odvolania toto aj odôvodniť v spomenutej

lehote. Pri inom výklade by to v prípade odvolania prokurátora, odvolania podávaného

obhajcom za obžalovaného a splnomocnencom za poškodeného a zúčastnenú osobu

znamenalo najmä v prípadoch neväzobných vecí povinnosť odôvodňovať odvolanie aj proti

ešte nejestvujúcemu písomnému vyhotoveniu rozsudku vzhľadom na lehoty uvedené v § 172

ods. 3 Uvedený postup by skutočne porušoval rovnosť strán ktorou okrem

obvineného treba rozumieť aj prokurátora prítomného pri vyhlásení rozsudku, a ktorý

by v prípade obvineného prítomného pri vyhlásení rozsudku popieral materiálny význam

práva na obhajobu. V dôsledku nutnosti rešpektovania tohto práva preto nemôže dôjsť

k predloženiu veci odvolaciemu súdu skôr než bude oprávneným osobám doručený rovnopis

rozsudku a zároveň uplynie primeraná doba na odôvodnenie už podaného opravného

prostriedku.

Naznačeným spôsobom sa postupovalo aj v rozhodovanej veci. Rovnopis rozsudku

vyhotovený v zákonnej lehote bol obvinenému M. Č. a jeho obhajcovi doručený 7. augusta

2008 a okresný súd predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu

až 18. septembra 2008, takmer mesiac potom ako mu bolo (20. augusta 2008) doručené

odvolanie obvineného.

Pokiaľ by bol teda obvinený podal odvolanie v zákonnej lehote, uplatnený postup

zo strany okresného súdu nemohol predstavovať jeho znevýhodnenie, pretože obvinený

mohol v dostatočne veľkom časovom priestore argumentovať proti rozsudku súdu prvého

stupňa aj na základe poznania jeho písomných dôvodov.

V dôsledku neuplatnenie, resp. nevyužitia práva na obhajobu v časným podaním

odvolania (hoci ak kvôli názoru o neústavnosti zákonnej úpravy uvedenej v § 309 ods. 1

) preto nemožno tvrdiť, že došlo k porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom

a že odvolanie obvineného M. Č. bolo nesprávne zamietnuté ako oneskorene podané.

Z uvedeného vyplýva, že neboli splnené obvineným uplatnené dovolacie dôvody

podľa a , a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

na neverejnom zasadnutí podľa dovolanie obvineného M. Č. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. februára 2009

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková