Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tošs/2/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana

Karabína a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci proti

obžalovanému R. O. a spol., pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005

a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 4. februára 2009 v Bratislave sťažnosť

obžalovaného J. P. proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku z 15. januára 2009, sp. zn.

PK , a rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosť obžalovaného J. P.

s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Špeciálny súd v Pezinku uznesením z 15. januára 2009. Podľa § 73 ods. 5, ods. 6,

z dôvodu zobral do väzby obžalovaného J. P. s tým,

že väzba začala plynúť 14. januára 2009 o 18.30 hod. a vykoná sa v Ústave

na výkon väzby v Bratislave.

Na základe článku 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a podľa per analógiám písomný sľub obžalovaného

J. P. súd neprijal.

Obžalovaný J. P. je trestne stíhaný pre vyššie označený trestný čin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa

§ 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, ako aj pre ďalšie trestné činy,

a to pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005, pre dokonaný trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005, pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a/

Tr. zák. účinného do 1. decembra 2000 a taký istý trestný čin nedovoleného ozbrojovania

podľa účinného do 1. januára 2002, na tom skutkovom základe, že

obžalovaní R. O., R. N., J. P., Ľ. B., P. K., M. M., J. L., J. J., Ľ. V., R. O., R. D., J. B.,

L. F., M. T., M. B. a R. Č.

v letných mesiacoch roku 2000, minimálne do 23. apríla 2005, R. O. spoločne s R. N.,

postupne vytvárali a budovali štruktúru zločineckej skupiny pôsobiacej v K. a jeho širšom

okolí, s hierarchicky usporiadanou štruktúrou a plánovitým rozdelením úloh s cieľom

páchania rôznej trestnej činnosti, ktorej členmi boli J. P., J. L., Ľ. B., P. K., M. M., J. J.,

Ľ. V., R. O., R. D., J. B., L. F. a R. G., činnými pre túto skupinu boli M. T., M. B. a R. Č., súc

uzrozumení, že konali v prospech zločineckej skupiny, pričom táto bola financovaná

zo zdrojov trestnej činnosti pozostávajúcej predovšetkým z páchania trestných činov vraždy,

vydierania, lúpeže, nedovoleného ozbrojovania, poškodzovania cudzej veci a iných trestných

činov násilnej povahy, s cieľom získania finančného zisku a materiálnych výhod,

obžalovaní R. O. a R. N. – ako organizátori zločineckej skupiny

a obžalovaný J. P. – ako člen zločineckej skupiny

R. O. a R. N. v presne nezistenom čase v K. na ul. Ľ.

v mieste bydliska R. O., prikázali J. P., aby usmrtil R. S. a za tým účelom J. P. spolu s R. G.

23. novembra 2001 okolo 20.15 h v K. v strede spojnice ulíc na K. a K. oproti vodojemu

čakali na R. S. v motorovom vozidle Š. F. bielej farby nezisteného evidenčného čísla, ktorého

vodičom bol R. G., následne J. P. v úmysle usmrtiť poškodeného vystrelil jednu dávku

zo samopalu vzor 58 smerom na približujúce sa vozidlo poškodeného zn. V., ev. č. K., ktoré

viedol R. S., ale tohto nezasiahol, pričom v čase skutku J. P. prechovával samopal vzor 58

bez povolenia,

obžalovaný R. O. – ako organizátor zločineckej skupiny a obžalovaný J. P. – ako člen

zločineckej skupiny

R. O. v novembri 2001 v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste v Košiciach

vydal príkaz J. P. a R. G., aby usmrtili M. A. a za tým účelom J. P. spolu s R. G. dňa

11. novembra 2001 v čase okolo 02.00 h pri parkovisku pred barom T. v M., okres K., spoza

kríkov, kde čakali na poškodeného, J. P. v úmysle usmrtiť ho, opakovane vystrelil

zo samopalu zn. Kalašnikov na M. A., keď tento vyšiel z baru a nastupoval do vozidla zn.

V. V., ev. č. K., pričom výstrely ho zasiahli do oblasti brucha, horných a dolných končatín,

čím došlo ku vzniku vážnych zranení a následne k vzniku šoku po úraze a krvácaní, ktorý

viedol k smrti M. A. toho istého dňa, pričom J. P. v čase skutku prechovával samopal

zn. Kalašnikov bez povolenia.

Obžalovaný J. P. bol v predmetnej veci vo väzbe od 30. apríla 2005, spočiatku

z dôvodov , účinného do 31. decembra 2005, neskôr

dôvody väzby boli u neho rozšírené aj o dôvod podľa účinného

do 31. decembra 2005.

Z väzby bol obžalovaný J. P. prepustený uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku

z 3. novembra 2008, sp. zn. PK 14/2007, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 27. novembra 2008, sp. zn. , s poukazom na Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 18. septembra 2008, sp. zn. , v ktorom bolo konštatované,

že v zmysle a 5 , resp.

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nemôže byť titulom pre držanie

obvineného vo väzbe len skutočnosť, že bolo podaná obžaloba bez toho, aby sa o ďalšom

trvaní väzby výslovne rozhodlo konajúcim súdom ešte pred tým, než uplynie lehota, na ktorú

bola väzba v prípravnom konaní naposledy predĺžená. Pritom u obžalovaného P. bola

naposledy v prípravnom konaní lehota trvania väzby predĺžená do 28. apríla 2007 a obžaloba

bola podaná 27. apríla 2007.

Väzba obžalovaného J. P. z vyššie uvedených dôvodov sa teda

na základe spomenutých rozhodnutí skončila dňom 27. novembra 2008, kedy nadobudlo

právoplatnosť rozhodnutie o jeho prepustení z väzby.

Pri prepustení z väzby obžalovaný J. P. uviedol adresu bydliska, na ktorej sa bude

zdržiavať. Už pred prepustením z väzby bol upovedomený o termíne hlavného pojednávania

na 4. a 5. decembra 2008, na ktoré sa neustanovil. Vo veci bol určený

ďalší termín hlavného pojednávania na Špeciálnom súde v Pezinku v dňoch

16. a 17. decembra 2008, pričom bolo nariadené predvedenie obžalovaného J. P. a hoci

obžalovaný už predtým uviedol ďalšiu adresu v K., jeho predvedenie

sa nepodarilo zrealizovať, lebo na žiadnej zo známych adries nebol zastihnutý. Preto predseda

senátu Špeciálneho súdu v Pezinku, po zmarenom termíne hlavného pojednávania, ktoré

sa malo konať 16. a 17. decembra 2008, po obdržaní písomných správ o dôvodoch

nepredvedenia obžalovaného J. P., vydal vo veci podľa príkaz

na zatknutie obžalovaného J. P.. Po zatknutí obžalovaného a jeho vypočutí rozhodol senát

Špeciálneho súdu v Pezinku o vzatí obžalovaného J. P. do väzby tak, ako je to vyššie

uvedené, z dôvodu Ide teda o opakovanú väzbu obžalovaného

po predchádzajúcom prepustení z väzby v tej istej veci.

Svoje rozhodnutie špeciálny súd odôvodnil s poukazom na skutočnosť,

že sa obžalovaný J. P. nezdržiaval na adrese, ktorú uviedol súdu. Jeho pobyt bol hliadkou

policajného zboru, ktorá mala realizovať predvedenie, zisťovaný 16. decembra 2008

až na troch známych adresách, okrem dvoch, ktoré uviedol obžalovaný a ktoré boli uvedené

v žiadosti o jeho predvedenie, a to na ulici K. č. X. v K. a na ulici Ľ. č. X. v K., aj na adrese

matky obžalovaného na ulici H. č. X. v K., ale ani na jednej z nich sa nezdržiaval. Pokus

o predvedenie obžalovaného zo známych adries sa zopakoval aj nasledujúceho dňa

17. decembra 2008 taktiež bezúspešne.

Pokiaľ po zatknutí, pri výsluchu, obžalovaný uviedol, že sa zdržiaval na adrese ulica

K. č. X. v K., špeciálny súd k tomu podotkol, že obžalovanému nič nebránilo pri zmene

adresy okamžite ju oznámiť súdu, ako mu to ukladá ustanovenie , avšak

túto povinnosť si nesplnil.

Špeciálny súd konštatoval, že obžalovaný vedome marí vykonávanie nariadených

úkonov, čo súd videl v tom, že obžalovaný nevedel uviesť konkrétne dôvody

práceneschopnosti, ktoré mu bránili v účasti na hlavných pojednávaniach po prepustení

z väzby v spomínaných termínoch a súdu nestačilo vyjadrenie obžalovaného, že mal

v minulosti otras mozgu, že ho bolí chrbtica a ide na neho horúčka. Súd zdôraznil,

že neprítomnosť obžalovaného J. P. na uvedených hlavných pojednávaniach bola jednou

z prekážok úspešného ukončenia prvostupňového súdneho konania.

Ďalej špeciálny súd konštatoval, že na základe doteraz vykonaných dôkazov

u obžalovaného J. P. nebolo rozptýlené podozrenie zo spáchania žalovaných trestných činov,

pričom obžalovaný je trestne stíhaný pre obzvlášť závažnú trestnú

činnosť násilnej povahy páchanú viacerými skutkami po dlhší čas, a to v rámci

organizovanej – zločineckej skupiny.

Napokon sa špeciálny súd vo svojom rozhodnutí zaoberal otázkou možnosti

nahradenia väzby aj podľa ods. 2 písomným sľubom, ktorý dal obžalovaný

v zmysle Dospel k záveru, že vo všeobecnosti by to bolo možné

s poukazom na c ods. 1 a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, no v tomto konkrétnom prípade vzhľadom

na to, že nedošlo k zmene okolností odôvodňujúcich väzbu a s prihliadnutím na to,

že prepustením obžalovaného z väzby na slobodu by mohlo byť zmarené alebo podstatne

sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, nepovažoval špeciálny súd nahradenie väzby

písomným sľubom obžalovaného za dostatočné, a preto sľub neprijal.

Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení zahlásil obžalovaný J. P. do zápisnice

o výsluchu obžalovaného sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

V odôvodnení sťažnosti obžalovaný uviedol, že po jeho prepustení z väzby

27. novembra 2008 súd nariadil dva termíny hlavného pojednávania na dni

4. – 5. decembra 2008 a na dni 16. – 17. decembra 2008, na ktoré sa písomne a faxovým

podaním ospravedlnil a súčasne požiadal súd o odročenie pojednávania, vzhľadom na to,

že ide o jeho záverečnú fázu a pre závažnosť skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, výslovne

trvá na osobnom prednesení posledného slova.

Obžalovaný uviedol, že dôvodom jeho ospravedlnenia boli zdravotné komplikácie

a problémy, ktoré mu spôsobil skoro 43 mesačný pobyt vo väzbe, ktoré mu nedovoľovali

účasť na hlavnom pojednávaní, čo doložil lekárskym potvrdením o práceneschopnosti.

Namietal, že na hlavné pojednávanie na 16. – 17. decembra 2008 mu súd žiadne

predvolanie neposlal, ale rovno pristúpil k jeho predvedeniu, hoci 4. decembra 2008

prostredníctvom svojho obhajcu oznámil adresu na doručovanie písomnosti na ul. Ľ. X. v K.,

na ktorej sa aj zdržiaval.

Ďalej uvádzal, že počas pobytu vo väzbe ho opustila družka, ktorá predala byt

na adrese jeho trvalého pobytu na ulici K. č. X. v K., čím k tejto adrese stratil vzťah

a nemohol sa zdržiavať ani na adrese svojej matky na ulici H. č. X. v K., a preto si musel

nájsť stálejšie miesto, kde by sa zdržiaval. V žiadnom prípade sa však neskrýval, ani

nezatajoval svoj pobyt a nie je pravdou, že by sa nezdržiaval na adrese

Ľ. X. v K., avšak jeho hľadanie policajnými orgánmi dňa 16. decembra 2008 nepovažuje

za zmysluplné, lebo v ten deň mohol byť na ceste na pojednávanie na súd v Pezinku, keďže

o pojednávaní sa dozvedel od svojho obhajcu, no v skutočnosti bol v ten deň v nemocnici

a pre zdravotné problémy a práceneschopnosť sa nemohol na hlavné pojednávanie ustanoviť

a svoju neúčasť aj ospravedlnil.

Vydanie príkazu na jeho zatknutie považuje obžalovaný za predčasné, lebo súd

nedostatočne prešetril okolnosti týkajúce sa miesta jeho zdržiavania sa. Považuje

za nezodpovedajúce skutočnosti, že by sa pred pojednávaním ukryl na neznáme

miesto, čo preukazuje fakt, že sa ospravedlnil z neúčasti na hlavom pojednávaní

16. a 17. decembra 2008. O úkonoch súdu vedel od svojho obhajcu, s ktorým komunikoval.

Od neho sa dozvedel aj termín hlavného pojednávania určený na 19. až 20. januára 2009,

na ktoré nedostal predvolanie zo súdu, ale chcel sa ho zúčastniť a pri výsluchu po zatknutí

15. januára 2009 predložil písomný sľub, v ktorom oznámil, kde sa bude zdržiavať a tvrdil,

že sa tam aj zdržiaval.

Z uvedených dôvodov považuje obžalovaný vydanie príkazu na jeho zatknutie a vzatie

do väzby za svojvoľné uplatňovanie moci, bez skutkového opodstatnenia, zaujaté voči jeho

osobe a nezákonné. Preto navrhol, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil

ho z väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sťažnosť bola podaná včas a oprávnenou

osobou a preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná a ako nedôvodnú ju podľa § 193

ods. 1 písm. c/ zamietol.

Už samotná sťažnosť obsahuje v sebe celý rad vzájomne si odporujúcich tvrdení, ktoré

nemôžu obstáť popri sebe z pohľadu toho, či si obžalovaný splnil svoju povinnosť vo vzťahu

k súdu, a to oznámiť adresu, na ktorej sa bude po prepustení zdržiavať.

Medzi povinnosti obvineného, v zmysle , na ktoré poukázal

prvostupňový súd, patrí aj oznámiť orgánu činnému v trestnom konaní a súdu adresu, na ktorú

sa mu majú doručovať písomnosti, aj tých, ktoré sú určené do vlastných rúk, ako aj spôsob

tohto doručovania. Ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí túto skutočnosť

bez meškania oznámiť príslušnému orgánu.

Obžalovaný pri prepustení z väzby 27. novembra 2008 udal adresu K. X., K., a pritom

v sťažnosti uvádza, že už počas pobytu vo väzbe jeho družka byt na tejto adrese predala.

To napokon je zrejmé zo skutočnosti, že uviedol nielen prostredníctvom obhajcu,

ale i sám prvostupňovému súdu v podaní, ktorým ospravedlňoval svoju neúčasť na hlavnom

pojednávaní 4. decembra 2008, adresu bydliska na ulici Ľ. X. v K.. Tam by mal byť

dosiahnuteľný, ale nebolo to tak. Pokiaľ v sťažnosti uvádza, že to bola len adresa

na doručovanie, v jeho spomenutom podaní zasielanom súdu 4. decembra 2008, jednoznačne

sám obžalovaný uviedol, že toho času býva na uvedenej adrese na ulici Ľ. X. v K.. Zároveň

však aj uviedol adresu trvalého bydliska na ulici K. X. v K., hoci v sťažnosti uvádza,

že k tejto adrese stratil vzťah, lebo jeho družka byt na tejto adrese predala.

Na žiadnej z týchto adries nebol zastihnuteľný. To vyplýva zo správ, ktoré špeciálny

súd obdržal po neúspešnej snahe o predvedenie obžalovaného.

Aj obžalovaný, ktorému neboli pri prepustení z väzby uloženého obmedzenia,

napr. v zmysle , čo sa týka zákazu vzďaľovať sa z miesta pobytu

alebo z obydlia, musí dodržať v tomto smere povinnosti, ktoré vyplývajú z § 34 ods. 5

, ale i z , ak sa chce vyhnúť možnému ďalšiemu

vzatiu do väzby.

Zo spomenutého ustanovenia vyplýva, že obvinený, ktorý

bol prepustený z väzby, môže byť v tej istej veci vzatý do väzby, okrem iného,

ak sa nezdržiava na adrese, ktorú uviedol orgánom činným v trestnom konaní alebo

súdu. Z toho je zrejmé, že obvinený musí uviesť nielen adresu, kde mu možno zásielky

doručovať, ale aj kde sa bude reálne zdržiavať tak, aby bol pre orgány činné v trestnom

konaní a pre súd dosiahnuteľný na tie úkony, ktoré sa v jeho trestnej veci nariadia.

Podľa obvinený môže byť predvedený aj bez predchádzajúceho

predvolania, ak je to potrebné na úspešné vykonanie úkonu a príkladmo sú uvedené niektoré

okolnosti kedy tak možno urobiť, najmä ak sa skrýva, nemá trvalé bydlisko, ak mu nie je

možné doručiť predvolanie na adrese, ktorú uviedol.

Ak zo spôsobu ospravedlnenia sa obžalovaného na hlavné pojednávanie

4. decembra 2008, tesne predtým ako sa malo začať, hoci mal byť práceneschopný, podľa

doručenej kópie lekárskeho potvrdenia, už od 1. decembra 2008, usúdil predseda senátu

prvostupňového súdu, že je nedostatočné, lebo predovšetkým nebolo urobené včas a dal

obžalovaného predviesť, nemožno mu túto skutočnosť vytýkať. Napokon správy, ktoré

obdržal súd od policajných orgánov, ktoré mali obžalovaného predviesť, potvrdzovali

skutočnosť, že na žiadnej z adries, ktoré mal súd a policajné orgány k dispozícii,

sa obžalovaný nezdržiaval. Tieto správy boli špeciálnemu súdu doručené 23. decembra 2008.

Na základe nich bolo potom celkom logické, samozrejme a opodstatnené vydanie príkazu

na zatknutie obžalovaného.

Pre Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúci s sťažnosti obžalovaného, boli

smerodajné tie skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že obžalovaný ešte aj pri výsluchu

po zatknutí zavádzal súd údajmi nezodpovedajúcimi skutočnosti.

Ak by bola pravdivá tá okolnosť, ako uvádzal obžalovaný, že chcel uviesť súdu novú

adresu, kde sa skutočne mal zdržiavať. Mohol tak urobiť aspoň v podaní zasielanom faxom

16. decembra 2008, označenom ako ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní. V tomto

podaní však uviedol, že býva na adrese Ľ. X. v K., no pri výsluchu po zatknutí uviedol,

že sa v skutočnosti striedavo zdržiaval aj na ulici K. X. v K. a ako doklad predkladal lekárske

potvrdenie (č. l. 12 489), že počas práceneschopnosti je nahlásený od 15. decembra 2008

na ulici K. X. Predtým však poslal faxom kópiu vystaveného potvrdenia o práceneschopnosti,

kde bola uvedená len adresa K. X. v K., teda tá, ku ktorej podľa obsahu sťažnosti už nemal

žiadny vzťah, lebo byt na tej ulici bol predaný.

Obžalovaný má podľa zákona ( ) bez meškania oznámiť súdu

zmenu adresy. Ak by aj bolo skutočnosťou, že sa na posledne (pri výsluchu a v sťažnosti)

udanej adrese na ulici K. X. v K. zdržiaval, ostáva nemenným faktom,

že zmenu adresy bez meškania neoznámil súdu. Mohol tak urobiť už 15. decembra 2008,

ale tak neurobil ani na druhý deň, keď sa už malo konať hlavné pojednávanie, aby oznámil,

že sa zdržiava na K. ulici č. X. v K.. Tým si nesplnil povinnosť uloženú mu podľa zákona,

a to je hlavný dôvod opodstatnenosti rozhodnutia o jeho opätovnom vzatí

do väzby. Jeho tvrdenie pri výsluchu, že tak chcel urobiť, je nepostačujúce, lebo až do doby

zatknutia 14. januára 2009 tak neurobil.

Napokon ešte k tvrdeniu obžalovaného, že prebral rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na ním udanej adrese na Ľ. X. v K., treba poznamenať,

že ani toto tvrdenie celkom nezodpovedá skutočnosti, lebo spomenuté rozhodnutie

(išlo o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2008, ktorým bola

zamietnutá sťažnosť prokurátora podaná proti rozhodnutiu Špeciálneho súdu v Pezinku

o prepustení obžalovaného J. P. z väzby), bolo doručované prvostupňovým súdom

16. decembra 2008, zásielka však nebola obžalovaným prevzatá na udanej adrese Ľ. X. v K.,

teda nebol tam zastihnutý, ale bola dňa 18. decembra 2008 uložená na pošte a aj vyzdvihnutá

na pošte Košice 10 dňa 27. decembra 2008.

Na záver treba dodať, že sa prvostupňový súd správne vyrovnal s otázkou, či by bolo

možné prijať písomný sľub obvineného, ktorým by sa nahradila väzba aj pri jej dôvodoch

podľa vo všeobecnosti to nemožno vylúčiť, vzhľadom na prvostupňovým

súdom citované ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a . V konkrétnom prípade však musia byť splnené všetky

podmienky uvedené pod písmenom b/, , mimo iného i to, že vzhľadom

na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno sľub považovať za dostatočný.

Povaha prejednávaného prípadu a osoba obžalovaného, ktorý bol viackrát súdne

trestaný, nedovoľujú urobiť záver, že by sľub obžalovaného sa mohol považovať

za dostatočný.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú

zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 4. februára 2009

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková