Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/236/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P.., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. V.., advokátom so sídlom v B., proti odporcom 1/ S., so sídlom v B., 2/

JUDr. J., súdnemu exekútorovi so sídlom v S., o zaplatenie 262,38 € (7 904,60 Sk),

vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. a pod sp. zn.

, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 13. júla

2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením z 9. decembra 2004 č.k. -351

zamietol návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia ( ), ktorým

sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu 1/ platiť mu mesačne 353 Sk a odporcu 2/ platiť mu

mesačne 1 647 Sk. Zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom na vydanie

predbežného opatrenia domáhal toho, čoho sa domáha návrhom na začatie konania.

Predbežným opatrením, ktoré má len dočasný charakter, ale nie je možné ukladať povinnosti,

ktoré môžu byť uložené až v rozhodnutí vo veci samej, pretože tým by súd prejudikoval

rozhodnutie vo veci samej.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trnave uznesením z 13. júla 2007 sp. zn.

napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že predbežné opatrenie

súd vydáva bez vykonania dokazovania. Vychádza pri tom len z dôkazov predložených

v návrhu, z ktorých sa musí javiť právo navrhovateľa aspoň osvedčené a zároveň musí byť

-2-3 Cdo 236/2008

osvedčená naliehavá potreba dočasnej úpravy právnych vzťahov účastníkov konania.

Odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ ničím

nepreukázal naliehavosť potreby vydania predbežného opatrenia.

Uznesenie odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním. Odvolaciemu súdu vytkol,

že mu v konaní odňal možnosť pred súdom konať, lebo nezohľadnil dôvody, ktoré uviedol

v odvolaní, a to predovšetkým skutočnosť, že sa nachádza v ťaživej sociálnej situácii, je

chorý, jeho liečba je finančne náročná, spor prebieha veľmi dlho a počas jeho trvania nemá

dostatok prostriedkov na úhradu svojich životných potrieb. K odňatiu možnosti pred súdom

konať došlo tiež tým, že okresný súd mal najskôr rozhodnúť o jeho návrhu na vydanie

rozsudku o základe jeho nároku a až potom mohol rozhodovať o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia. Nesprávneho procesného postupu sa dopustil aj odvolací súd, ktorý

túto vadu konania prehliadol, napadnuté rozhodnutie nezrušil a vec nevrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Ich procesným postupom bol navrhovateľ poškodený. V dovolaní

uviedol, že ako navrhovateľ „sa domnieva, že mu bola protiprávnym postupom súdu odňatá

možnosť domáhať sa ustanoveným postupom jeho práva na súde, a môže sa domáhať nápravy

dovolaním na základe “.

Odporca 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že tento opravný prostriedok navrhovateľa je

procesne neprípustný a navrhol ho z tohto dôvodu odmietnuť.

Odporca 2/ sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie

proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska

( veta prvá ). Podľa O.s.p je dovolanie prípustné tiež

-3-3 Cdo 236/2008

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V zmysle ustanovenia

§ 239 ods. 1 a 2 neplatia, ak ide (o.i.) o uznesenie o predbežnom opatrení.

V prípade dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu nejde o uznesenie, ktoré by

vykazovalo znaky uznesenia uvedeného v a Navyše, ide o uznesenie

o predbežnom opatrení, teda také uznesenie, prípustnosť ktorého je priamo vylúčená

ustanovením Z týchto dôvodov prípustnosť dovolania navrhovateľa

nemožno vyvodiť z

So zreteľom na obsah dovolania a tiež na povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či

v konaní nedošlo k procesnej vade konania spôsobujúcej zmätočnosť, skúmal dovolací súd, či

konanie na súdoch nižších stupňov nie je zaťažené procesnou vadou v zmysle

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie

z hľadiska vylúčené. Právne relevantné ale nie je tvrdenie navrhovateľa, že

k vade takejto povahy došlo, ale iba zistenie, že konanie je ňou skutočne zaťažené.

Dovolateľ netvrdil, že by konanie bolo postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. a/

až e/ a g/ a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.

-4-3 Cdo 236/2008

Navrhovateľ v dovolaní namieta, že postupom súdov mu bola v konaní odňatá možnosť

pred súdom konať v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané

mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Pokiaľ dovolateľ namieta, že k odňatiu možnosti pred súdom konať došlo tým, že súd

prvého stupňa rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia bez toho, aby rozhodol

o jeho skôr podanom návrhu na rozhodnutie o základe nároku, treba uviesť, že v zmysle § 102

ods. 1 (v znení v čase rozhodovania súdov nižších stupňov) súd vydá predbežné

opatrenie, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov. V zmysle § 152

ods. 2 sa rozsudkom má rozhodnúť o celej prejednávanej veci; ak je to však účelné,

môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe. Zo žiadneho

ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o návrhu

na vydanie predbežného opatrenia až po rozhodnutí o návrhu na rozhodnutie o základe nároku

(pokiaľ taký návrh bol podaný). Uvedená námietka navrhovateľa preto neobstojí.

V časti dovolania, v ktorej navrhovateľ opakuje, že súdy pri posudzovaní opodstatnenosti

jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia prehliadli závažné skutkové okolnosti (že sa

nachádza v ťaživej sociálnej situácii, je chorý a s liečbou má veľké finančné výdavky), po

stránke obsahovej namieta, že nesprávne právne posúdili skutkové okolnosti, ktorými

odôvodňoval svoj návrh v zmysle I keď je nesprávne právne posúdenie

relevantný dovolací dôvod (viď ), úspešne ho možno uplatniť len

v procesne prípustnom dovolaní; o tento prípad ale v danej veci nešlo. Keďže právnym

posúdením veci súd neznemožňuje účastníkovi realizáciu žiadneho jeho procesného práva, nie

je ani nesprávne právne posúdenie veci procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/

a nezakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

K argumentácii, že konanie na súdoch nižších stupňov prebieha veľmi dlho, dovolací súd

uvádza, že v zmysle súd postupuje v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi

konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Tomu korešpondujúce procesné právo

účastníka môže byť v určitom prípade negatívne dotknuté nečinnosťou súdu, ktorej

dôsledkom sú prieťahy v konaní. Právnym prostriedkom ochrany v prípade ich vzniku je

-5-3 Cdo 236/2008

právo účastníka obracať sa so sťažnosťou na orgány súdnej správy a právo podať sťažnosť na

Ústavný súd Slovenskej republiky. I keď neodôvodnená nečinnosť súdu môže komplikovať

účastníkom výkon ich procesných práv, nápravu možno dosiahnuť iba vyššie uvedenými

prostriedkami ochrany. Pri úvahe, či prostriedkom ochrany účastníka v tomto prípade môže

byť aj dovolanie, treba vziať na zreteľ, že zrušenie rozhodnutia súdu nižšieho stupňa

dovolacím súdom nesmie byť nikdy samoúčelné a musí byť vždy spojené s možnosťou

nápravy pochybenia, ktoré bolo dôvodom zrušenia. Pokiaľ sa prieťahy v konaní považovali za

procesnú vadu konania v zmysle , zrušením napadnutého rozhodnutia by

sa nemohla dosiahnuť ochrana (náprava) procesných práv účastníka dotknutých prieťahmi.

Z vyššie uvedených dôvodov prieťahy v súdnom konaní nie sú judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky považované za dôvod, ktorý by bez ďalšieho zakladal procesnú vadu

konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2005).

Dovolateľ uviedol, že „ak sa navrhovateľ domnieva, že mu bola protiprávnym postupom

súdu odňatá možnosť domáhať sa ustanoveným postupom jeho práva na súde, tak sa môže

domáhať nápravy dovolaním na základe “ (viď tiež uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo 4. júla 2002 sp. zn. ). Dovolací súd nespochybňuje

toto právo navrhovateľa a rešpektuje, že do v danom prípade využil. Považuje ale za potrebné

zdôrazniť, že samotné presvedčenie účastníka konania, že v občianskom súdnom konaní bolo

do jeho procesných práv zasiahnuté spôsobom zakladajúcim procesnú vadu konania v zmysle

, nie je z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia právne

významné – samo tvrdenie o existencii uvedenej vady prípustnosť dovolania nezakladá; až

preukázanie opodstatnenosti tohto tvrdenia zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade

prípustnosť dovolania navrhovateľa nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani

z ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie navrhovateľa ako neprípustné odmietol

podľa v spojení s S poukazom na právnu

úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

-6-3 Cdo 236/2008

V dovolacom konaní procesne úspešným odporcom 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd úspešným účastníkom nepriznal

náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. februára 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková