Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/262/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého D.,

narodeného X., bývajúceho u matky a zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny K., Ž., dieťa rodičov I., bývajúcej v K. a J., bývajúceho v K.,

o zníženie výživného, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , na

dovolanie otca J., zastúpeného JUDr. I., advokátom so sídlom v P., proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach z 31. marca 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 31. marca

2008 sp. zn. vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I

zo 6. februára 2007 č.k. -469 tak, že návrh na zníženie výživného zamieta,

z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom zo 6. februára 2007 č.k. -469 znížil

výživné zo strany otca pre maloletého D. zo sumy 4 600 Sk na sumu 3 600 Sk počnúc dňom

29. septembra 2002, ktoré zaviazal otca platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám

matky; zároveň vyslovil, že sa tým mení výška výživného určená rozsudkom Okresného súdu

Košice II zo 17. mája 1999 č.k. -99 v spojení s uznesením Okresného súdu

Košice II z 15. februára 2000 č.k. -106. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo

na náhradu trov konania.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie oboch rodičov rozsudkom z 31. marca 2008

sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh na zníženie

výživného zamietol a odvolanie matky odmietol.

Proti zmeňujúcemu výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie,

v ktorom namietal, že konanie je postihnuté vadami v zmysle a ako

i že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Uviedol, že v odvolacom konaní rozhodovala sudkyňa JUDr. L., ktorá ešte

ako sudkyňa Okresného súdu Košice II nesúhlasila s pridelením predmetnej veci (vtedy

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. ) z dôvodu, že sa cíti byť pre

vzťah k otcovi maloletého dieťaťa vo veci zaujatá. Ďalej uviedol, že odvolací súd mu odňal

možnosť konať pred súdom tým, že rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci doplnil

dokazovanie, ku ktorému účastníkom neumožnil sa vyjadriť. Rozhodnutie odvolacieho súdu

považoval za vecne nesprávne a vyčítal odvolaciemu súdu, že sa nezaoberal ním

predloženými dôkazmi a nevysporiadal sa so všetkým jeho námietkami, z ktorých dôvodov

považoval rozhodnutie aj za nepreskúmateľné. Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho

súdu vo výroku, ktorým jeho návrh na zníženie výživného pre maloletého zamietol, zrušil a

vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Matka maloletého ani kolízny opatrovník sa k dovolaniu otca nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak

len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po

právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ). Osobitne však

treba zdôrazniť, že v zmysle dovolanie nie je prípustné vo veciach

upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku

o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich

výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva, alebo o osvojení.

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku vydanému vo veci úpravy

výživného pre maloleté dieťa, teda vo veci upravenej zákonom o rodine (pričom nejde

o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení

ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva, alebo o osvojení). Napadnutý rozsudok teda nevykazuje

znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale znaky rozsudku, v prípade ktorého

je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená (viď ).

Dovolanie otca maloletého by vzhľadom na to bolo procesne prípustné, len ak by

v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k vade konania v zmysle

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť, skúmal dovolací súd, či konanie,

v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, nie je postihnuté niektorou z procesných vád

vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že v prejednávanej veci

rozhodoval vylúčený sudca ( ).

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti

o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti,

ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia

určitého právne významného vzťahu sudcu k veci alebo jeho osobného vzťahu k účastníkom

konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na vec

a preto vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy,

ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia

vo veci. Môže ísť o prípady, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania

(napr. je účastníkom konania), prípadne má na tomto výsledku nepriamy záujem (napr. ako

vedľajší účastník) alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t.j. inak ako

dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustálenej

súdnej praxe, v zmysle ktorej existencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného

rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti

dovolania v zmysle posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak,

než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval (viď R 59/97). Po

preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že v danej veci išlo o prípad, kedy pred

odvolacím súdom rozhodovala vylúčená sudkyňa.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že sudkyňa odvolacieho súdu JUDr. L. po tom, čo

Okresný súd Košice I uznesením z 13. januára 2005 č.k. -242 preniesol svoju

miestnu príslušnosť v konaní o návrhoch otca na úpravu styku s maloletým D. a zníženie

výživného na Okresný súd Košice II, a po tom, čo elektronickou podateľňou Okresného súdu

Košice II bola vec náhodným výberom pridelená sudkyni tohto súdu JUDr. L. a evidenčne sa

viedla pod sp. zn. , písomným podaním zo 17. marca 2005 predložila vec podľa

predsedovi Okresného súdu Košice II a žiadala o jej pridelenie do iného senátu

s odôvodním, „že sa cítim byť vo veci zaujatá, nakoľko otca maloletého dieťaťa poznám. Ide

o účastníkov, kde som rozhodovala o úprave práv a povinností. Následne po rozhodnutí sa

otec dieťaťa na mňa kontaktuje cez spoločných priateľov a snaží sa v sporoch s matkou

ovplyvňovať.“ (viď č.l. 245 spisu). Na základe pokynu predsedu súdu bola vec náhodným

výberom pridelená JUDr. D., ktorá následne v zmysle predložila vec

Krajskému súdu v Košiciach z dôvodu nesúhlasu s prenesením príslušnosti. Krajský súd

v Košiciach uznesením zo 17. augusta 2005 sp. zn. rozhodol tak, že na

konanie je miestne príslušný Okresný súd Košice I. Následne v danej veci o odvolaní oboch

rodičov maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 6. februára 2007 č.k.

-469 rozhodol senát Krajského súdu v Košiciach v zložení predsedníčky senátu

JUDr. A. a členiek senátu JUDr. A. a JUDr. L. rozsudkom, ktorý je zo strany otca maloletého

napadnutý dovolaním.

Nakoľko samotná sudkyňa JUDr. L. ešte ako sudkyňa Okresného súdu Košice II sama

oznámila subjektívne pochybnosti o dostatku svojej schopnosti prejednať a rozhodnúť vec

nestranne a nezaujato, keď uviedla že pre osobný vzťah k otcovi maloletého dieťaťa sa cíti

byť vo veci zaujatá, uvedená skutočnosť svedčí o existencii vzťahu relevantného z hľadiska §

14 ods. 1 a vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti menovanej sudkyne pri prejednávaní

a rozhodovaní predmetnej veci v konaní o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Košice I

zo 6. februára 2007 č.k. -469. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je táto

okolnosť dôvodom pre vylúčenie menovanej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci.

Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd preto dospel k záveru, že konanie

odvolacieho súdu je postihnuté vadou, zakladajúcou prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. g/ Táto vada je natoľko závažná, že v jej dôsledku nemôže obstáť zmeňujúci

výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré dovolací súd v zmysle zrušil bez

toho, aby skúmal existenciu iných vád konania namietaných dovolateľom v dovolaní

a posudzoval jeho správnosť z iných hľadísk.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. februára 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková