Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
04b/377529.e5cb13.pdf
PDF · 105.31 KB
No categories available
3Cdo/250/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 250/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ľ.,
2/ M., 3/ M., 4/ M., bývajúcich v P., zastúpených JUDr. F., advokátom so sídlom v P., proti
žalovanej Ž., a.s., so sídlom v B., o náhradu škody s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 8 C 164/2002, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo 6. júna 2008, sp. zn. 4 Co 39/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 5. decembra 2007, č.k. 8 C 164/2002-317 zastavil
konanie o náhradu škody a nákladov spojených s pohrebom manžela žalobkyne 1/ (ďalej len
„poškodený) v časti prevyšujúcej sumu 39.300,- Sk, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni 1/ sumu 15.720,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v ostatnej časti
žalobu zamietol a náhradu trov konania nepriznal účastníkom ani štátu. Výrok o zastavení
konania odôvodnil čiastočným späťvzatím žaloby žalobcami na pojednávaní 12. októbra
2006. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že poškodený si škodu na zdraví vedúcu
k jeho usmrteniu spôsobil v miere 60 % vlastným zavinením. Žalovaná sa na vzniku škody
podieľala mierou 40 %, preto náhrada nákladov spojených s pohrebom poškodeného patrí
žalobkyni 1/, ktorá ich vynaložila, len vo výške 40 % uplatneného nároku (§ 441, § 449
Občianskeho zákonníka). V časti o zaplatenie nákladov na výživu pozostalých žalobcov
žalobu zamietol z dôvodu, že tieto sa žalobcom uhrádzajú prostredníctvom dávok
dôchodkového zabezpečenia (§ 448 Občianskeho zákonníka). O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 3 O.s.p. s prihliadnutím na to, že žalovaná si náhradu trov konania
neuplatnila, a o trovách štátu podľa § 148 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p.
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 6. júna 2008, sp. zn. 4 Co 39/2008 napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že súd prvého stupňa
správne stanovil mieru spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody na 60 %, nakoľko jeho
nedbanlivostné konanie vedúce k porušeniu prevenčnej povinnosti v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka bolo väčšieho rozsahu než porušenie povinnosti žalovanej dbať na
technický stav dráhových vozidiel. Stotožnil sa i s dôvodmi zamietnutia žaloby v časti
priznania náhrady nákladov na výživu pozostalých žalobcov, keďže títo sú poberateľmi dávok
dôchodkového zabezpečenia. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. s ohľadom na to, že žalovaná si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnila.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie, ktoré odôvodnili vadou
podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (odňatie možnosti konať pred súdom), porušením práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
porušením rovnosti účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1
ústavy a porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Namietali, že potom,
ako odvolací súd zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa z 20. novembra 2006
z dôvodu, že vo veci rozhodol vylúčený sudca (§ 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.) a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, nový zákonný sudca vo veci rozhodol takým istým spôsobom ako
vylúčený, a to na jedinom pojednávaní a bez toho, aby nanovo vykonal a doplnil dokazovanie.
Postup nového sudcu, ktorý len skonštatoval a oboznámil dôkazy vykonané vylúčeným
sudcom, nemožno podľa dovolateľov považovať za zákonný. Na dôkazy vykonané
vylúčeným sudcom nemožno prihliadať, pretože neboli vykonané zákonom požadovaným
a prípustným spôsobom. Súd prvého stupňa navyše odmietol doplniť dokazovanie podľa
návrhu účastníkov. Odvolací súd pochybenia súdu prvého stupňa nenapravil. Z týchto
dôvodov žiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.
Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že v danom prípade existujú
dôvody na zbavenie sa jej objektívnej zodpovednosti za škodu podľa § 441 Občianskeho
zákonníka, nakoľko vznik škody na zdraví si spôsobil výhradne sám poškodený svojím
správaním. V súvislosti s náhradou nákladov na výživu pozostalých žalobcov poukázala na
správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu. K dôvodom dovolania uviedla,
že nevykonanie účastníkom navrhnutých dôkazov a nevyhovenie návrhu účastníka nie je
odňatím možnosti konať pred súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Žalobcovia dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
žiadneho z uvedených rozsudkov. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p.
Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, teda ani nemohol vysloviť svoj právny názor,
od ktorého by sa odvolací súd odchýlil (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie smeruje proti
potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil
(§ 238 ods. 3 O.s.p.). Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle § 238 O.s.p.
procesne prípustné.
Vzhľadom k zákonnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť na existenciu
procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd
prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Dovolatelia procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdili
a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Dovolatelia v danej veci namietajú procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
a zároveň porušenie práva na spravodlivý súdny proces zaručeného im ústavou a dohovorom.
O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., spočívajúcu v odňatí možnosti konať
pred súdom, ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi vykonať práva
priznané mu Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä právo predniesť (doplniť) svoje
návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným
dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu
senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver
pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci (§ 101 ods. 1,
§ 117 ods. 1, § 118 ods. 1 a 4, § 123, § 126 ods. 3, § 131, § 211, § 215 O.s.p.). Vada konania
podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý súdny proces.
Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1
dohovoru) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom
tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý
súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Je nepochybné, že odvolací súd na základe výpovede žalobkyne 1/ na pojednávaní
3. júla 2007, ako aj na základe vyjadrenia vtedajšej zákonnej sudkyne na č.l. 296 spisu (kde
sama uviedla, že sa vo veci už cíti zaujatá vzhľadom k správaniu žalobkyne 1/, ale až od
13. februára 2007), nemohol postupovať inak, ako sudkyňu z prejednávania a rozhodovania
veci vylúčiť a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z 20. novembra 2006 z tohto dôvodu
zrušiť. Svoje rozhodnutie však odôvodnil výhradne ustanovením § 14 ods. 1 O.s.p.
Tvrdenie dovolateľov, že pre vylúčenie sudkyne nebolo dokazovanie vykonané
zákonným spôsobom, nie je opodstatnené. Z obsahu spisu je zrejmé, aké dôkazy a akým
spôsobom súd vykonal, čomu zodpovedá i odôvodnenie rozsudku z 20. novembra 2006.
Dovolací súd v tomto postupe nezistil žiaden rozpor s ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku o dokazovaní. Samotná skutočnosť, že dôkazy vykonala neskôr vylúčená sudkyňa,
nie je dôvodom na konštatovanie „nezákonnosti“ dokazovania.
Pokiaľ ide o dovolateľmi namietané neopakovanie dôkazov novým zákonným
sudcom, dovolací súd poukazuje na obsah zápisnice o pojednávaní z 5. decembra 2007 (č.l.
311 spisu), podľa ktorej súd prvého stupňa spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. zopakoval
vykonanie dôkazov tam uvedenými listinami. Neopodstatnené je tiež tvrdenie dovolateľov
o nedoplnení dokazovania, nakoľko toto bolo doplnené výsluchom žalobkyne 1/. K námietke
dovolateľov o neoprávnenom zamietnutí návrhov na ďalšie dokazovanie je potrebné uviesť,
že rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu,
a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to
viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj
k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom.
Nový zákonný sudca, ktorý po zrušení rozsudku z 20. novembra 2006 a vrátení veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie vo veci rozhodol na prvom pojednávaní a rovnakým
spôsobom ako vylúčená sudkyňa, ani týmto postupom žiadne z práv dovolateľov neporušil;
naopak postupoval v súlade s ustanovením § 114 ods. 1 O.s.p., ktorý v súlade so zásadou
rýchlosti a hospodárnosti konania rozhodnutie o veci na jedinom pojednávaní umožňuje.
Dovolatelia namietali tiež porušenie svojho práva na rovnosť v konaní. Toto právo je
v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a prejavuje sa vytváraním
rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých
právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Rovnosť účastníkov v občianskom
súdnom konaní bližšie charakterizuje § 18 O.s.p., podľa ktorého účastníci majú
v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké
možnosti na uplatnenie ich práv. Táto zásada sa premieta aj v ďalších ustanoveniach
Občianskeho súdneho poriadku, predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie
konania a priebeh dokazovania.
Z dovolania nevyplýva, akým konkrétnym spôsobom mala byť konaním súdu
porušená zásada rovnosti v konaní v neprospech dovolateľov, obsah spisu však nesvedčí
o tom, že by táto námietka bola opodstatnená.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, že dovolanie nie je v prejednávanej veci procesne prípustné, preto ho v zmysle
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa právnou
úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu sa nezaoberal.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči
žalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo
nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. februára 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková