Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/250/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ľ.,

2/ M., 3/ M., 4/ M., bývajúcich v P., zastúpených JUDr. F., advokátom so sídlom v P., proti

žalovanej Ž., a.s., so sídlom v B., o náhradu škody s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove zo 6. júna 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 5. decembra 2007, č.k. -317 zastavil

konanie o náhradu škody a nákladov spojených s pohrebom manžela žalobkyne 1/ (ďalej len

„poškodený) v časti prevyšujúcej sumu 39.300,- Sk, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť

žalobkyni 1/ sumu 15.720,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v ostatnej časti

žalobu zamietol a náhradu trov konania nepriznal účastníkom ani štátu. Výrok o zastavení

konania odôvodnil čiastočným späťvzatím žaloby žalobcami na pojednávaní 12. októbra

2006. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že poškodený si škodu na zdraví vedúcu

k jeho usmrteniu spôsobil v miere 60 % vlastným zavinením. Žalovaná sa na vzniku škody

podieľala mierou 40 %, preto náhrada nákladov spojených s pohrebom poškodeného patrí

žalobkyni 1/, ktorá ich vynaložila, len vo výške 40 % uplatneného nároku (§ 441, § 449

). V časti o zaplatenie nákladov na výživu pozostalých žalobcov

žalobu zamietol z dôvodu, že tieto sa žalobcom uhrádzajú prostredníctvom dávok

dôchodkového zabezpečenia ( ). O trovách konania rozhodol

podľa s prihliadnutím na to, že žalovaná si náhradu trov konania

neuplatnila, a o trovách štátu podľa v spojení s

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 6. júna 2008, sp. zn. napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že súd prvého stupňa

správne stanovil mieru spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody na 60 %, nakoľko jeho

nedbanlivostné konanie vedúce k porušeniu prevenčnej povinnosti v zmysle § 415

bolo väčšieho rozsahu než porušenie povinnosti žalovanej dbať na

technický stav dráhových vozidiel. Stotožnil sa i s dôvodmi zamietnutia žaloby v časti

priznania náhrady nákladov na výživu pozostalých žalobcov, keďže títo sú poberateľmi dávok

dôchodkového zabezpečenia. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142

ods. 2 v spojení s s ohľadom na to, že žalovaná si náhradu trov

odvolacieho konania neuplatnila.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie, ktoré odôvodnili vadou

podľa (odňatie možnosti konať pred súdom), porušením práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“),

porušením rovnosti účastníkov konania podľa v spojení s

a porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Namietali, že potom,

ako odvolací súd zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa z 20. novembra 2006

z dôvodu, že vo veci rozhodol vylúčený sudca ( ) a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, nový zákonný sudca vo veci rozhodol takým istým spôsobom ako

vylúčený, a to na jedinom pojednávaní a bez toho, aby nanovo vykonal a doplnil dokazovanie.

Postup nového sudcu, ktorý len skonštatoval a oboznámil dôkazy vykonané vylúčeným

sudcom, nemožno podľa dovolateľov považovať za zákonný. Na dôkazy vykonané

vylúčeným sudcom nemožno prihliadať, pretože neboli vykonané zákonom požadovaným

a prípustným spôsobom. Súd prvého stupňa navyše odmietol doplniť dokazovanie podľa

návrhu účastníkov. Odvolací súd pochybenia súdu prvého stupňa nenapravil. Z týchto

dôvodov žiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že v danom prípade existujú

dôvody na zbavenie sa jej objektívnej zodpovednosti za škodu podľa § 441 Občianskeho

zákonníka, nakoľko vznik škody na zdraví si spôsobil výhradne sám poškodený svojím

správaním. V súvislosti s náhradou nákladov na výživu pozostalých žalobcov poukázala na

správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu. K dôvodom dovolania uviedla,

že nevykonanie účastníkom navrhnutých dôkazov a nevyhovenie návrhu účastníka nie je

odňatím možnosti konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Žalobcovia dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle

Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, teda ani nemohol vysloviť svoj právny názor,

od ktorého by sa odvolací súd odchýlil ( ). Dovolanie smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil

( ). Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

procesne prípustné.

Vzhľadom k zákonnej povinnosti ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolatelia procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdili

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Dovolatelia v danej veci namietajú procesnú vadu v zmysle

a zároveň porušenie práva na spravodlivý súdny proces zaručeného im a dohovorom.

O procesnú vadu v zmysle , spočívajúcu v odňatí možnosti konať

pred súdom, ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi vykonať práva

priznané mu , a to najmä právo predniesť (doplniť) svoje

návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu

senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver

pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci (§ 101 ods. 1,

, a , , , , , ). Vada konania

podľa je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na

spravodlivý súdny proces.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ,

dohovoru) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom

tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý

súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití

relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú

svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel

zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho

požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa

dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

Je nepochybné, že odvolací súd na základe výpovede žalobkyne 1/ na pojednávaní

3. júla 2007, ako aj na základe vyjadrenia vtedajšej zákonnej sudkyne na č.l. 296 spisu (kde

sama uviedla, že sa vo veci už cíti zaujatá vzhľadom k správaniu žalobkyne 1/, ale až od

13. februára 2007), nemohol postupovať inak, ako sudkyňu z prejednávania a rozhodovania

veci vylúčiť a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z 20. novembra 2006 z tohto dôvodu

zrušiť. Svoje rozhodnutie však odôvodnil výhradne ustanovením

Tvrdenie dovolateľov, že pre vylúčenie sudkyne nebolo dokazovanie vykonané

zákonným spôsobom, nie je opodstatnené. Z obsahu spisu je zrejmé, aké dôkazy a akým

spôsobom súd vykonal, čomu zodpovedá i odôvodnenie rozsudku z 20. novembra 2006.

Dovolací súd v tomto postupe nezistil žiaden rozpor s ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku o dokazovaní. Samotná skutočnosť, že dôkazy vykonala neskôr vylúčená sudkyňa,

nie je dôvodom na konštatovanie „nezákonnosti“ dokazovania.

Pokiaľ ide o dovolateľmi namietané neopakovanie dôkazov novým zákonným

sudcom, dovolací súd poukazuje na obsah zápisnice o pojednávaní z 5. decembra 2007 (č.l.

311 spisu), podľa ktorej súd prvého stupňa spôsobom podľa zopakoval

vykonanie dôkazov tam uvedenými listinami. Neopodstatnené je tiež tvrdenie dovolateľov

o nedoplnení dokazovania, nakoľko toto bolo doplnené výsluchom žalobkyne 1/. K námietke

dovolateľov o neoprávnenom zamietnutí návrhov na ďalšie dokazovanie je potrebné uviesť,

že rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu,

a nie účastníkovi konania ( ). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to

viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj

k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom.

Nový zákonný sudca, ktorý po zrušení rozsudku z 20. novembra 2006 a vrátení veci

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie vo veci rozhodol na prvom pojednávaní a rovnakým

spôsobom ako vylúčená sudkyňa, ani týmto postupom žiadne z práv dovolateľov neporušil;

naopak postupoval v súlade s ustanovením , ktorý v súlade so zásadou

rýchlosti a hospodárnosti konania rozhodnutie o veci na jedinom pojednávaní umožňuje.

Dovolatelia namietali tiež porušenie svojho práva na rovnosť v konaní. Toto právo je

v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a prejavuje sa vytváraním

rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých

právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Rovnosť účastníkov v občianskom

súdnom konaní bližšie charakterizuje , podľa ktorého účastníci majú

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

možnosti na uplatnenie ich práv. Táto zásada sa premieta aj v ďalších ustanoveniach

, predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie

konania a priebeh dokazovania.

Z dovolania nevyplýva, akým konkrétnym spôsobom mala byť konaním súdu

porušená zásada rovnosti v konaní v neprospech dovolateľov, obsah spisu však nesvedčí

o tom, že by táto námietka bola opodstatnená.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že dovolanie nie je v prejednávanej veci procesne prípustné, preto ho v zmysle

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči

žalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo

nepodala návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. februára 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková